Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/14/2015 z 28. 11. 2016
Citácia: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2016, sp. zn. 5Sž/14/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:9015010084.1
Najvyšší súd | 5Sž/14/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:9015010084.1 | 2016-11-28 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený), § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c492a9e5-780c-47a0-8e1c-39893279aea8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:9015010084.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sž/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010084
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:9015010084.1

Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo
sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky: MAC
TV, s.r.o., sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená Advokátskou kanceláriou
Bugala - Ďurček, s.r.o., sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti
rozhodnutiu odporkyne č. RP/53/2015 zo dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/53/2015 zo dňa 29. septembra 2015
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke   u k l a d á   zaplatiť súdny poplatok 500,- € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozhodnutím č. RP/53/2015 zo dňa 29. septembra 2015 odporkyňa (ďalej aj „Rada“)
rozhodla podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005
Z.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 610/SKO/2015 porušila povinnosť
ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ odvysielala dňa
13.03.2015 v čase o cca 20:35 hod. program Kandidát, ktorý označila ako nevhodný pre maloletých
divákov do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie,
obscénne vyjadrovanie“, a ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 jednotného systému označovania (ďalej
„JSO“) podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18
rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15
rokov nesprávne uplatnil JSO. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/
zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000
Z.z. vo výške 663,- €.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že požiadavka zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený
osobitným predpisom, zakotvená v § 20 zákona č. 308/2000 Z.z., vychádza z potreby ochrany
maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin.
Táto požiadavka je formulovaná Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii a taktiež jednoznačne
zakotvená v právnom poriadku SR. Proporcionalitu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je
obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých povinností v zákone č. 308/2000 Z.z. a druhou je
obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade.
Zakotvením povinnosti vysielateľa v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. prišlo k naplneniu prvej roviny



proporcionality. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych
zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Použitie obscénnych výrazov v uvedenom kontexte v
kombinácii s vulgarizmami jednoznačne nezodpovedá nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov, ako bol
program označený. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu,
rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho
deliktu, spôsobu porušenia povinnosti, porušenie povinnosti už v minulosti a pokutu určila na 663,- €.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo-
zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa
§ 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu - ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže
je to významnou procesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania a
formalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže prebiehať kabinetným spôsobom a nie je
možné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom
zamestnancom Rady. Navrhovateľka zároveň poukázala na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho
správneho súdu ČR sp. zn. 7 As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
pretože výrok musí obsahovať spôsob spáchania skutku, kedy mala navrhovateľka porušiť povinnosť.

Ďalej poukazovala navrhovateľka na nedodržanie zásady proporcionality, nakoľko neexistuje naliehavá
spoločenská potreba na tom, aby došlo k takémuto obmedzeniu slobody vysielateľa. Prostredie internetu
nie je zo strany štátu regulované a populácia často mladšia ako 15 rokov veku má možnosť a
oboznamuje sa s obsahom ďaleko neprístupnejším, ako bol údajne odvysielaný obsah programovej
služby zo strany vysielateľa. Uviedla, že je diskriminačné, keď povinnosť označovať vysielané programy
grafickým symbolom JSO Rada uplatňuje len voči slovenským prevádzkovateľom televíznych staníc.
Samotné upútavky na vlastný program, ktoré bezprostredne predchádzali textovej informácii predstavujú
kontext, ktorý naznačuje, že obe časti vysielania je potrebné vnímať ako jeden celok. Požiadavka Rady
formalisticky označovať každú časť vysielania, nie je v súlade s účelom predmetného ustanovenia.

III.

Odporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch uviedla, že záznam vysielania
je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný
skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rada
dala navrhovateľke možnosť, aby sa vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, čo aj
navrhovateľka urobila. Podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli písomný prepis/popis
skutkového stavu, záznam vysielania a písomné vyjadrenie navrhovateľky. Z povahy záznamu vysielania
je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím a toto vzhliadnutie je nevyhnutnou
súčasťou zistenia skutkového stavu veci. Prepis/popis skutkového stavu nie je možné stotožňovať so
zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný prepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným
prejavom zásady písomnosti správneho konania. Skutkový stav je najhodnovernejšie zachytený len
v podobe záznamu vysielania. Sama navrhovateľka nenamietala rozpor  medzi skutkovým stavom
popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom. Obdobná námietka bola už vznesená
v konaní 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012 atď., v ktorom najvyšší súd postup
odporkyne potvrdil. Odporkyňa opätovne zopakovala, že proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch
rovinách. Skutočnosť, že navrhovateľka nevidí naliehavú spoločenskú potrebu v uplatňovaní JSO v
televíznom vysielaní neznamená, že táto potreba v spoločnosti neexistuje, práve naopak existuje, keďže
zákonodarca ju stanovuje osobitným predpisom - vyhláškou č. 589/2007 Z.z. Navrhovateľka nemôže
stotožňovať oblasť internetu s televíznym vysielaním a odpútavať tak pozornosť od nerešpektovania
zákona. Ako vyplýva z JSO, účelom tohto právneho nástroja je informovanie rodičov prostredníctvom
poskytovania jednoduchej informácie o vekovej vhodnosti konkrétnej zložky programovej služby.



IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.)
a § 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 29.11.2016, po preskúmaní dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu
č. 610/SKO/2015, vrátane obrazovo - zvukového záznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu spisového materiálu , ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne
konanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 27.01.2015, ktoré bolo doručené advokátovi
navrhovateľky dňa 17.02.2015. V spise je pripojený obrazovo - zvukový záznam predmetného programu,
opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu o
začatí správneho konania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 09.06.2015 a napadnuté rozhodnutie
Rady.

Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním
týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či sankcia
bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté
rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú
zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným
postupom.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§
250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ dňa 13.03.2015 v čase o cca 20:35 hod.
odvysielala program Kandidát, ktorý označila ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov a ktorý
obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie“,
a ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 jednotného systému označovania (ďalej „JSO“) podmieňujú jeho
klasifikáciu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím účastník konania
jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov nesprávne uplatnil JSO.

Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená
sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 663,- €.

Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú
vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa
osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).

Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú
vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa
osobitného predpisu.



Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako
nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné
a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej
programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov,
do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému
označovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby
v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným
grafickým symbolom ako samostatný program.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy
patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu
vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663,- € do
66 387,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- € do 19 916,- €, ak nezabezpečil
klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).

Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu programu (§
250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že konanie navrhovateľky,
keď odvysielaním programu, ktoré naplnili hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie, obscénne
vyjadrovanie“ a jeho neoznačením ako nevhodného a neprístupného pre maloletých divákov do 18 rokov,
naplnilo skutkovú podstatu porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z..

Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka porušila povinnosť
jej danú z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pretože nesprávne uplatnila JSO. Podľa
názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou
na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt,
zvlášť z masmédií.
K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho
súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho
konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť
vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná
výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní a ktorá je súčasťou pripojeného
administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci správneho konania nenamietala konkrétne
rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu.
Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie
dôkazu ohliadkou a bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods.
1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať
vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok - ohliadka
je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o oboznámenie
sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie
navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená v § 20 ods. 3 zákona č.
308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú spoločenskú potrebu pre označovanie
programov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality,



odporkyňa sa dostatočne vysporiadala s touto námietkou a je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá
spoločenská potreba na uplatňovanie JSO, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých
kritérií, ktoré programy sú, alebo nie sú vhodné pre maloletých. Porovnávanie uvedeného porušenia
JSO s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, považuje za
najvyšší súd za bezvýznamné.

Čo sa týka námietky navrhovateľky ohľadom údajnej nezrozumiteľnosti výroku napadnutého
rozhodnutia, najvyšší súd má za to, výrok plne vyhovuje kritériám správneho konania. Pokiaľ ide o
spôsob spáchania, vo výroku stačí uviesť, že odvysielaním, pričom špecifikácia je uvedená v odôvodnení
rozhodnutia.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní
relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté
rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5
ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému
zákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet
súdu súdny poplatok v sume 500,- €.

O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011) jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.