Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/52/2016 z 30. 5. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. 10Sžo/52/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1012207673.2 Najvyšší súd | 10Sžo/52/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:1012207673.2 | 2017-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z. z., § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., § 18 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/630b435e-9d46-4483-88c8-f0598415a296 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1012207673.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1012207673.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej
a z členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 26, právne zastúpeného: JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia Slovenskej republiky č. 6703/2012-1.10 (52/2012-rozkl.) zo dňa 21.08.2012,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/1670/2012-137 zo dňa
03.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/1670/2012-137 zo dňa
3. marca 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6703/2012-1.10 (52/2012-rozkl.) zo
dňa 21.08.2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal rozhodnutie a postup správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho
orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Po vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu konštatoval, že nezistil
dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo
veci samej s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedenú v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia. Právne posúdenie preskúmavanej veci žalovaným považoval za správne
a súladné so zákonom. Vyslovil názor, že rozhodnutia správneho orgánu tak prvého, ako aj druhého
stupňa sú vydané v súlade so správnym poriadkom, dostatočne odôvodnené a vydané na základe riadne
zisteného skutkového stavu s tým, že oba sa náležite vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu.

Súd prvého stupňa v ďalšom v základných rysoch opísal priebeh správneho konania.



Podľa názoru krajského súdu preskúmavané rozhodnutie je podrobné a zrozumiteľné, správny orgán
sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, aplikoval na vec správne právne predpisy, rozhodnutie
bolo dostatočne odôvodnené, a preto nie je dôvod ho považovať za nespreskúmateľné.

K námietke žalobcu, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo
svojom stanovisku najprv odporučila realizovať projekt, až keď prejde procesom posudzovania podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životného prostredie, pričom neskôr svoj názor zmenila, krajský súd
uviedol, že žalovanému nebol doručený podnet, na základe ktorého by bolo povinné začať konanie podľa
§ 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, takže nebol povinný
začať konanie podľa § 18 ods. 10, ods. 11 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Zdôraznil, že z vyššie uvedeného vyplýva, že ministerstvo má možnosť, avšak nie povinnosť určiť, či
posudzovaniu vplyvov podlieha aj navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v prílohe č. 8 (§ 18 ods.
10 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), prípade či posudzovaniu vplyvov podlieha aj
navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8.

V ďalšom mal za nesporné, že dôvody, ktoré viedli ŠOP SR, Správu NP Nízke Tatry k odporučeniu na
podanie podnetu podľa § 20 zákona, neboli vo vzťahu k navrhovanej výstavbe oboch lesných ciest, ktoré
boli predmetom administratívneho konania, splnené.

Konštatoval, že neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu o nedostatočnom dokazovaní, nakoľko je
nesporné, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z odborných stanovísk KÚ ŽP Žilina vydaných podľa
§ 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Z uvedeného súdu vyplynulo, že
navrhovaná činnosť, ku ktorej bol žalovaným vydaný súhlas, by mala podliehať posudzovaniu vplyvov
v zmysle ust. § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo teda nebolo
oprávnené požadovať od žiadateľa, aby k svojej žiadosti doložil záverečné stanovisko z posúdenia
navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré by navrhovanú
činnosť odporučilo realizovať.

Ďalej konštatoval, že žalovaný správny orgán vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, rozhodol so
zohľadnením záujmov ochrany prírody a krajiny na dotknutom území Národného parku Nízke Tatry,
ktorého súčasťou je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu
Kráľovohoľské Tatry. Ministerstvo povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu mokrade len na úsekoch,
na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho
a národného významu a na chránené druhy neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest a ostatných
dotknutých JPRL na území Národného parku Nízke Tatry.

Na základe vyššie uvedených skutočností považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za
zákonné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie
žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná
žalobcovi náhradu trov celého konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa považoval žalobca za nesprávny z dôvodov uvedených
- v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - súd
odňal účastníkom možnosť konať pred súdom,
- v ustanovení § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
- v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalobca poukázal na to, že napriek tomu, že súd prvého stupňa považoval obe administratívne
rozhodnutia za vecne správne a riadne odôvodnené, nemožno nájsť v samotných rozhodnutiach
odôvodnenie, o ktorom súd prvého stupňa uvádza, že obsahujú. Žiadne ďalšie dôvody v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uvedené nie sú, teda vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu neobsahuje toto
rozhodnutia žiadne odôvodnenie, ktoré by vysvetlilo, z akého dôvodu považoval prvostupňový správny



orgán vydaný súhlas za súladný s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernice o
biotopoch.

Ďalej žalobca uviedol, že ani z jedného zo správnych rozhodnutí nemožno zistiť, ako sa vyrovnali s
odborným stanoviskom - KÚŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK č. 2011/00511-13/DUR zo dňa 05.12.2011 a
s odborným stanoviskom KUŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK č. 2011/00511-14/DUR zo dňa 05.12.2011, z
ktorých vyplynulo, že výstavba uvedených lesných ciest môže mať na územie sústavy chránených území
významný vplyv a v prípade, že žiadateľ vyhodnotí potrebu, výstavbu týchto lesných ciest ako prioritu,
musí pred podaním žiadosti prebehnúť proces posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Žalobca poukázal na to, že právny názor súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný nebol povinný začať
konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva z nie celkom správneho výkladu § 28 ods. 4 ZOPK v znení
platnom v čase vydania napadnutých rozhodnutí. Poznamenal, že v časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvého stupňa spôsobom úplne identickým ako v prvšom rozsudku, opisuje obsah žaloby
a vyjadrenia žalovaného, z čoho pre žalobcu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
naďalej trpí nedostatkom odôvodnenia vo vzťahu k podstatným námietkam žalobcu predloženým v
správnych konaniach, týkajúcich sa negatívneho vplyvu lesných ciest na predmet ochrany v chránených
územiach, tak ako sú uvedené v podaniach žalobcu v správnych konaniach, v žalobe žalobcu a v
odvolaní žalobcu, so zreteľom na to, že ani jeden s prvostupňových orgánov v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol jasné a zrozumiteľné odpovede na tieto námietky žalobcu.

Mal za to, že prvostupňový súd zaťažil svoje rozhodnutie ďalšou vadou, keď v rozpore s ust. § 226
O. s. p. sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa v rozpore so
svojim prvším rozsudkom konštatoval, že súhrnné stanovisko KÚŽP Žilina zo dňa 21.11.2011 má len
„odporúčací charakter, ktoré nijakým spôsobom nezaväzujú KÚŽP Žilina, ani žalovaného“. Bez ohľadu
na skutočnosť, že žalobca nevie celkom dobre pochopiť označený názorový obrat v dvoch rozhodnutiach
toho istého súdu, považoval za potrebné poukázať na to, že všetky uvedené podklady sú podkladmi
rozhodnutia, s ktorými boli správne orgány povinné sa vysporiadať.

Napriek tomu, že súd nad rámec svojej prieskumnej povinnosti doplnil neexistujúcu časť odôvodnenia
správnych rozhodnutí o svoju vlastnú špekuláciu, táto konštrukcia súdu prvého súdu prehliada
skutočnosť, že Správa NAPANTu neodporúčala výstavbu týchto lesných ciest z dôvodu, že ich
vybudovaním by došlo k poškodzovaniu prírodného prostredia národného parku, poškodzovaniu
biotopov chránených druhov živočíchov a biotopov druhov európskeho významu a k poškodzovaniu
samotných biotopov európskeho významu, pričom sprístupnenie doteraz nesprístupnených častí
národného parku by súčasne spôsobilo ďalšie antropogénne zaťaženie týchto lokalít.

Navyše dodal, že si nemožno nevšimnúť, že takýmto spôsobom, fragmentáciou výstavby jednotlivých
lesných ciest do osobitných konaní dochádza k tomu, že nakoniec dôjde k plánovanému záberu 20 ha,
pričom potreba posudzovania synergického vplyvu siete lesných ciest sa takto obíde. Takýto postup
však nemôže byť ani v záujme ochrany prírody, ani v súlade s ustanoveniami Smernice o biotopoch.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých svojich
písomných a ústnych vyjadrení podaných v tejto veci.

K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol:
Ad 1) Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že pokiaľ súd prvého stupňa považuje obe
administratívne rozhodnutia za vecne správne a riadne odôvodnené, nemožno nájsť v samotných týchto
rozhodnutiach odôvodnenie, o ktorom súd prvého stupňa uvádza, že obsahujú.

Odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. v
porovnaní s občianskoprávnym konaním v prvom stupni podľa tretej časti O.s.p. je postačujúce stručné
uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného
správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli
k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu.



Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe
ktorých dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a žalobu ako neodôvodnenú
zamietol, pričom odpovedal na všetky pre vec dôležité argumenty žalobcu. Odôvodnenie rozsudku
krajského súdu je plne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

Zároveň k námietke žalobcu, že prvostupňový súd zaťažil svoje rozhodnutie ďalšou vadou, keď v zmysle
ust. § 226 O.s.p. sa neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, žalovaný uviedol, že
uvedené tvrdenie žalobcu je nepravdivé a zavádzajúce.

Ad 2) Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje opis
priebehu konania, opis podkladov rozhodnutia, námietky žalobcu proti tomu, aby správny orgán
žiadateľovi udelil žiadané súhlasy a potom už len odôvodnenie z akého dôvodu neudelil v časti Bav časti
C výroku žiadanú a súhlas. Žiadne ďalšie dôvody v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené
nie sú, teda vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu neobsahuje toto rozhodnutie žiadne odôvodnenie,
ktoré by vysvetlilo z akého dôvodu považoval prvostupňový správny orgán vydaný súhlas za súladný s
ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny a Smernice o biotopoch.

Žalovaný mal za zrejmé, aké dôkazy si správny orgán zaobstaral, aké podklady slúžili k rozhodnutiu
správneho orgánu a že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového
správneho orgánu obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku.

K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje vo vzťahu k výroku o udelení súhlasu
žiadne odôvodnenie a ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov nemožno identifikovať, ako sa
vyrovnali s námietkami žalobcu, ako aj s odbornými stanoviskami vydanými podľa § 28 ods. 4 zákona o
ochrane prírody a krajiny, žalovaný uviedol, že ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry v súhrnnom stanovisku
č. NAPANT/487/2011 adresovanom KÚŽP v Žiline zaujala postoj k navrhovanej výstavbe súboru lesných
ciest na území NP Nízke Tatry a jeho ochranného pásma, v rámci ktorého odporučila KÚŽP Žilina
doručiť na ministerstvo podnet podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Predmetné súhrnné stanovisko ŠOP SR, Správy NP Nízke
Tatry malo odporúčací charakter a nijakým spôsobom nezaväzovalo KÚŽP Žilina ani ministerstvo ako
správny orgán konajúci vo veci žiadosti žiadateľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že z podkladov, ktoré si ministerstvo zaobstaralo v rámci správneho konania
nevyplývalo, že by navrhovaná činnosť, ku ktorej bol ministerstvom vydaný súhlas, mala podliehať
posudzovaniu vplyvov v zmysle ustanovení § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
keďže navrhovaná činnosť nebola činnosťou, ktorá by bola zaradená v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní
vplyvov o životné prostredie (§ 18 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov o životné prostredie), nebola
činnosťou, ktorú by ministerstvo v konaní podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov o životné prostredie
určilo ako činnosť podliehajúcu posudzovaniu vplyvov (§ 18 ods. 10 a 11 zákona o posudzovaní vplyvov
o životné prostredie) a nebola ani činnosťou, ktorá by podľa odborného stanoviska štátneho orgánu
ochrany prírody a krajiny vydaného podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny pravdepodobne
mohla mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou alebo dokumentom významný vplyv na
územie sústavy chránených území (§ 18 ods. 12 zákona o posudzovaní vplyvov o životné prostredie),
ministerstvo nebolo oprávnené požadovať od žiadateľa, aby ku svojej žiadosti doložil záverečné
stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov o životné prostredie,
ktoré by navrhovanú činnosť odporučilo realizovať.

Vzhľadom na uvedené žalovaný vyjadril názor, že ministerstvo pred vydaním svojho rozhodnutia
zhodnotilo všetky podklady predložené ŠOP SR, Správou NP Nízke Tatry a KUŽP Žilina, ako aj všetky
podklady predložené účastníkmi konania a postupovalo a rozhodlo výlučne v súlade so zákonom o
ochrane prírody a krajiny a zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie
napadnuté žalobcom, ako aj postup ministerstva v správnych konaniach sú v súlade so zákonom o
ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v je vecne
správny, preto žiadal, aby odvolací potvrdil rozsudok krajského súdu.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 31.05.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo
98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou
súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca
podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a
záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu
súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia Slovenskej republiky č. 6703/2013-1.10 (52/2012-rozkl.) zo dňa 21.08.2012,
ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č.
2300/2012-2.2 zo dňa 30.05.2012, ktorým tento v časti A. vydal súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 13 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v
znení neskorších predpisov na výstavbu lesnej cesty Nad Múraným mostom, ktorá vedie cez jednotky



priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) č. 183alL 183al2, 185bl0, 187 11, 187 30 (KN-C 9894,
9870) na LHC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s
výstavbou tejto lesnej cesty.

Prvostupňové rozhodnutie v časti B. - nevydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13
ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na výstavbu lesnej cesty Kozie chrbty vedúcej cez JPRL č. 229c, 231 10, 233 (KN-C 10002.
10005, 10006, 10071, 10072, 10074, 10075, 10076, 10077, 10078, 10079, 10093, 10096, 10098) na
LHC Čierny Váh v Národnom parku Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti š výstavbou tejto
lesnej cesty a v časti C. - nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a ods. 2 zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiže nepovolilo žiadateľovi
úmyselne usmrcovať a rušiť chránené živočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty
Kozie chrbty vedúcej cez JPRL č. 229c, 231 10, 233 (KN-C 10002, 10005, 10006, 10071, 10072, 10074,
10075, 10076, 10077, 10078, 10079, 10093; 10096, 10098) na LHC Čierny Váh v Národnom parku
Nízke Tatry, teda nebolo predmetom súdnej preskúmavacej činnosti.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že dňa 29.03.2011 bola Krajskému úradu životného
prostredia v Žiline (ďalej len „KÚŽP“) doručená žiadosť o súhlas na výstavbu trvalých lesných ciest
„Nad Múraným mostom“ a „Kozie chrbty“ žiadateľa LESY Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod
Liptovský Hrádok (ďalej len „LESY SR“), ktoré budú slúžiť pre dlhodobo a trvalo udržateľný rozvoj lesa
v tejto lokalite, jeho riadnemu obhospodarovaniu, ako protipožiarny rozdeľovací priesek a za účelom
zvládnutia živelnej pohromy v danej lokalite a zároveň na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty
a následnú revitalizáciu lesa.

V dôsledku podanej žiadosti bolo dňa 30.05.2012 vydané prvostupňové správne rozhodnutie č.
2300/2012-2.2 zo dňa 30.05.2012, ktorým správny orgán prvého stupňa (tak ako je uvedené vyššie)
udelil súhlas na výstavbu lesnej cesty „Nad Múraným mostom“ a na zmenu stavu mokrade v súvislosti
s výstavbou tejto cesty. Zároveň neudelil súhlas na výstavbu lesnej cesty „Kozie chrbty“ a na zmenu
stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto cesty, a tiež nepovolil žiadateľovi výnimku úmyselne
usmrcovať a rušiť chránené živočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesnej cesty „Kozie
chrbty“. Svoje rozhodnutie odôvodnil (s poukazom na vyjadrenia, správy a stanoviská Štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „ŠOP SR, Správa NP“),
Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (ďalej len „SOS“),FSC Slovensko, KÚŽP, LESY
SR a žalobcu) tým, že na povolenie výnimky umožňujúcej vykonávanie niektorých činností v chránených
územiach nie je právny nárok s tým, že zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej
len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) ako hmotnoprávna norma neustanovuje bližšie podmienky, za
splnenia ktorých môže byť povolená nejaká činnosť na chránenom území, čo znamená, že správny
orgán rozhodnutie vydá po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu.

V konaní o rozklade rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 6703/2012-1.10 (52/2012-rozkl.)
zo dňa 21.08.2012 tak, že prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol
dôvodiac, že vychádzal zo stanovísk ŠOP SR, Správa NP a KÚŽP, v ktorých boli v podrobnostiach
zohľadnené dopady výstavby lesných ciest „Nad Múraným mostom“ a „Kozie chrbty“ na jednotlivé
biotopy európskeho a národného významu na území Národného parku Nízke Tatry a na chránené
druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby so súčasným zohľadnením záujmov ochrany
prírody na dotknutom území. Výstavba lesných ciest a zmena stavu mokrade tak bola povolená len na
úsekoch, kde bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest (na biotopy európskeho
a národného významu a na chránené druhy).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/70/2014 zo dňa 25.11.2015 zrušil rozsudok
krajského súdu č. k. 1S/1670/2012-98 zo dňa 02.07.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že o podanej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom, v ktorom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich
záverov venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, čím postihol rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti
odvolacím súdom s tým, že rozsudok zároveň postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný
výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Preto mu
uložil povinnosť opätovne vec prejednať v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať so
všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích, znova o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodniť.



Krajský súd napadnutým rozsudkom (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky)
zamietol žalobu žalobcu, pretože dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je
zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i
obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na
základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným
spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

Žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie administratívnych rozhodnutí,
vydaných v predmetnom správnom konaní. Odvolací súd však dospel k záveru, že tak prvostupňový, ako
aj druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých podkladov pri rozhodovaní
vychádzali, ktorými boli žiadosť žiadateľa zo dňa 29.03.2011, odborné stanoviská ŠOP SR, Správa NP č.
NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011, č. NAPANT/487/2011 zo dňa 22.11.2011, č. NAPANT/487c/2011
zo dňa 22.11.2011, odborné stanovisko KÚŽP č. 2011/00511-13/Dur a č. 2011/00511-14/Dur zo dňa
05.12.2011. Taktiež vzali do úvahy aj vyjadrenia žalobcu a ďalších účastníkov konania, ktorými sú
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a FSC Slovensko.

Jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je
rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo
vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny bolo povinnosťou
správnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)). Podľa § 46