{"guid": "827f002a-0cfa-4f53-9318-f3905ba0bc79:5d250510-4a7b-4e5d-9f14-81658d0bd31d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "spisova_znacka": "6Sžo/161/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/161/2015 z 8. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2017, sp. zn. 6Sžo/161/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "identifikacne_cislo": "1013201212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-08-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1572", "nazov": "§ 1572 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1572", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-1572"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-1572"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d250510-4a7b-4e5d-9f14-81658d0bd31d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/161/2015\n1013201212\n08. 08. 2017\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., bytom G. zastúpeného Mgr.\nStanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom Moskovská 18, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31097/2013-23-II z 23. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/165/2013-57 zo dňa 21. januára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\nzo dňa 21. januára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n2S/165/2013-57\n\nodôvodnenie:\nRozsudkom č. k. 2S/165/2013-57 zo dňa 21. januára 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti žalovaného č. 31097/2013-23-II zo dňa 23. apríla 2013, ktorým žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 209/2013-34-I zo dňa 15. marca 2013 o nevyhovení žiadosti\nžalobcu a nesprístupnení ním požadovaných informácií.\nŽiadosťou z 15. marca 2013 žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) u žalovaného žiadal:\n„1) Vo veci Ferenčíková v. Slovenská republika - zaslanie všetkých vyjadrení Slovenskej republiky, ktoré\nboli zaslané Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP) pred vydaním rozsudku v tejto veci, a to v znení\ncelom a vrátane všetkých príloh;\n2) Vo veci Vojtěchová v. Slovenská republika - zaslanie všetkých vyjadrení\nSlovenskej republiky, ktoré boli zaslané ESĽP pred vydaním rozsudku v tejto veci, a to v znení celom\na vrátane všetkých príloh.\nVeľkosť jednotlivého emailu nemôže presiahnuť 2 MB.“\nPožadované informácie žalovaný nesprístupnil s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 211/2000 Z.z., nakoľko dospel k záveru, že požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti\nEurópskemu súdu pre ľudské práva ako medzinárodného súdneho orgánu, pričom nespadá pod žiadnu\nvýnimku z nesprístupnenia uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. Pod pojmom\n„informácia, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu“ je podľa žalovaného potrebné rozumieť aj úkony\núčastníkov konania, nakoľko tieto tvoria podklad pre samotné rozhodnutie. Slovenské vnútroštátne\nprocesné poriadky upravujú osobitný režim prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti\nsúdu a zákon č. 211/2000 Z.z. sa na ne nevzťahuje. Rovnako je z pôsobnosti tohto zákona vyňaté aj\nkonanie pred medzinárodnými súdnymi orgánmi.\nKrajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nbolo vydané v medziach zákona. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pojem rozhodovacia činnosť súdu\n\nje pomerne neurčitý a výklad tohto pojmu bude závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. V zásade\nmožno za rozhodovaciu činnosť súdu považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu\nskutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným\núčastníkom konania a samotné rozhodovanie súdov. Zo sprístupnenia na základe zákona č. 211/2000\nZ.z. budú preto vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom\nkonania. Podľa krajského súdu v prejednávanej veci žalobca od žalovaného požadoval informáciu,\nktorá sa týkala rozhodovacej činnosti súdu v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.\nNešlo o informáciu, ktorou by disponovala povinná osoba (žalovaný) a ktorá by sa stala predmetom\nrozhodovania súdu.\nNakoľko z obsahu žaloby nevyplýva polemika týkajúca sa rozlišovania medzi nesprístupnením a\nmožnosťou obmedziť sprístupnenie informácií a keďže súd žalobou napadnuté rozhodnutie preskúmava\nlen v kontexte a rozsahu uplatnených žalobných námietok, krajský súd napadnuté rozhodnutie\nžalovaného posudzoval len z hľadiska toho, či zodpovedalo dikcii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 211/2000 Z.z., a teda či bolo (v rozsahu žalobných dôvodov) vydané v súlade so zákonom.\nNásledne krajský súd uviedol, že nad rámec odôvodnenia rozsudku podotýka, že iná situácia (iný\nrozsah prieskumu) by bola za predpokladu, keby žalobca namietal, že mu mali byť sprístupnené aspoň\nčasti požadovaných dokumentov po vylúčení tých informácií, ktoré bolo nevyhnutné vzhľadom na\nkonkrétny prípad nesprístupniť. Podľa názoru krajského súdu žalovaný mohol žalobcovi sprístupniť\naspoň časť uvedených dokumentov, pretože je nelogické domnievať sa, že celý text podaní, ktoré boli\npredmetom žiadosti o sprístupnenie informácií, sú takého charakteru, že ich sprístupniť nebolo možné\n(v demokratickej spoločnosti nevyhnutné).\nKrajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je\nnesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nani že právo na informácie sa v tomto ustanovení obmedzuje s predpismi vyššej právnej sily rozporným\nspôsobom. Súhlasil so žalovaným, že zákonodarca upravil obmedzenie prístupu k informáciám i princíp\nprevažujúceho verejného záujmu pri informáciách, ktoré sa síce dotýkajú rozhodovacej činnosti súdu,\nale napriek tomu nevzhliadol dôvody, pre ktoré je možné úplne vylúčiť prístup verejnosti k nim. Ústavný\nsúd nevyslovil nesúlad uvedeného ustanovenia s ústavou, a preto platí, že toto ustanovenie je súladné s\nústavou a prípustným spôsobom upravuje obmedzenie prístupu k informáciám. K námietke žalobcu, že\nžalovaný mal vykladať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. ústavne konformným\nspôsobom, krajský súd uviedol, že žalobca svoju alternatívu výkladu zákona o slobode informácií\nneposkytol.\nKrajský súd poukázal na to, že aj keď zákonodarca obmedzuje právo na informácie týkajúce sa\nrozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, je na povinnej osobe, aby\nzohľadnila ústavnú požiadavku, že právo na informácie ako základné právo je možné obmedziť, len ak je\nto nevyhnutné, pričom povinná osoba podrobí požadovanú informáciu testu proporcionality a uváži podľa\nokolností prípadu, či má verejnosť právo na konkrétnu informáciu - či prevažuje právo na sprístupnenie\ninformácie, alebo prevažuje iná ústavná hodnota (verejný záujem na ochrane informácií z dôvodu\nochrany súkromia, verejného poriadku, bezpečnosti štátu, atď.). Následne krajský súd konštatoval, že\nžalobca neproporčnosť nesprístupnenia informácií nenamietal.\nK námietke žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov\nkrajský súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho\nvecné preskúmanie. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny\norgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami\núčastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť\nrozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej\nschopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal\nmeritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v\nrozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili\nvykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný\nlen všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre\nsúd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade nemožno podľa krajského súdu konštatovať\n\nnezákonnosť rozhodnutia. Námietky žalobcu sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný\nsa nimi zaoberal a v rozhodnutí zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadal.\nK námietke žalobcu, že v zmysle čl. 40 ods. 2 Dohovoru spisy uložené u tajomníka súdu (ESĽP) sú\nprístupné verejnosti, pokiaľ predseda súdu nerozhodne inak, krajský súd uviedol, že z dikcie tohto\nustanovenia vyplýva povinnosť ESĽP, ale neznamená to, že zaväzuje aj iný orgán vrátane orgánov\nčlenského štátu. Tiež poukázal na to, že čl. 40 Dohovoru neukladá sprístupniť informáciu automaticky,\npretože o sprístupnení rozhoduje predseda súdu.\nPokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie predstavuje formu cenzúry, krajský súd poukázal na\nto, že cenzúra je iný inštitút, netýka sa základného práva na informácie, ale slobody prejavu. Žalovaný\nnecenzuroval svojim rozhodnutím žiaden prejav, jeho rozhodnutie išlo mimo rámec cenzúry v zmysle\nčl. 26 ods. 3 ústavy.\nSúd uviedol, že z rozsudku ESĽP vo veci Társaság a Szabadságjogokért v. Maďarsko nie je zrejmý\nrozpor ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. s právom EÚ. ESĽP v ňom kladie skôr\ndôraz na povinnosť štátu vo veciach slobody tlače, a to eliminovať prekážky pre novinársku činnosť tam,\nkde vo veciach verejného záujmu existujú len z dôvodu informačného monopolu orgánov verejnej moci a\nnevyplýva z neho, že by sa bez všetkého mali sprístupňovať všetky informácie týkajúce sa rozhodovacej\nčinnosti súdov.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného, vrátane\nprvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nnáhradu trov konania, ktorých výšku vyčíslil.\nŽalobca odvolanie odôvodnil tým, že :\na) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2\npísm. b) O.s.p.),\nb) postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s\n§ 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.),\nc) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).\nŽalobca namietal, že krajský súd odmietol aplikovať ústavne konformný výklad ustanovenia § 11 ods.\n1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. s poukazom na to, že žalobca žiaden ústavne konformný výklad\nneposkytol, čo však žalobca opakovane urobil (v bodoch 18 a 19 žaloby) a súd bol povinný tak urobiť\naj bez návrhu žalobcu. Krajský súd sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu, že\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je v rozpore s čl. 13 ods. 4 a čl. 26 ods. 4\nústavy (čo potvrdzovali plenárne nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 15/98 a PL. ÚS\n1/09), tiež sa nevysporiadal s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej základné\nprávo na informácie možno obmedziť na základe § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/200 Z.z. iba počas\nprebiehajúceho súdneho konania. Krajský súd sa nevysporiadal s upovedomením verejnej ochrankyne\npráv sp. zn. 2833/2013/VOP (ktoré sa týkalo rovnakej právnej otázky a v ktorom bolo skonštatované\nporušenie základného práva žalobcu na informácie), ani so stanoviskom Kancelára ESĽP z 29. októbra\n2014 (podľa ktorého žalovanému nič nebráni sprístupniť žalobcom požadované informácie za dodržania\npodmienok pravidla 33 rokovacieho poriadku ESĽP).\nŽalobca uviedol, že na účely § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. je potrebné rozlišovať\nmedzi prístupom k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a prístupom\nk informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov. Pokiaľ ide o\nvnútroštátne súdy otázka prístupu k informáciám týkajúcich sa ich rozhodovacej činnosti je upravená\nv § 44 ods. 2 O.s.p. a vo vyhláške č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre\nokresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide\no medzinárodné súdne orgány, prístup k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti ESĽP je\nupravený v čl. 40 ods. 2 Dohovoru a v pravidle 33 rokovacieho poriadku ESĽP, prístup k informáciám\ntýkajúcich sa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ je upravený v čl. 22 ods. 1 rokovacieho poriadku\nSúdneho dvora EÚ a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti\n\nk dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vykladaného s ohľadom na judikatúru Súdneho\ndvora EÚ.\nPrístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov je\npodstatne širší ako prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov.\nPodľa žalobcu táto skutočnosť je kľúčová pri výklade § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. a\nmala by byť zohľadnená pri posúdení žalobcovho odvolania.\nKonštatovaním v odôvodnení rozsudku, že žalovaný mal sprístupniť aspoň časť požadovaných\ninformácií, krajský súd podľa žalobcu potvrdil, že žaloba je dôvodná a krajský súd mal napadnuté\nrozhodnutie zrušiť. Zo žiadneho právneho predpisu ani z relevantnej judikatúry nevyplýva, že by\nžalobca mal v žalobe požadovať sprístupnenie informácie v obmedzenom rozsahu. Bolo povinnosťou\nžalovaného, aby vo svojich rozhodnutiach aj bez návrhu žalobcu aplikoval § 12 zákona č. 211/2000\nZ.z., ktoré prikazuje povinným osobám obmedziť prístup výlučne k tým informáciám, pri ktorých to je\nnevyhnutné. V prípade, že tak povinná osoba nepostupovala, porušila § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je aj z toho dôvodu nezákonné a súd mal toto rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť žalovanému na nové konanie, čo výslovne vyplýva aj z ustálenej judikatúry (nález Ústavného\nsúdu SR IV. ÚS 464/2010 a naň nadväzujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/1/2012,\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/l/2013, 5Sži/2/2009, nález Ústavného súdu Českej republiky\nPI. ÚS 2/2010). Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedol aspoň\nrámcový popis obsahu požadovaných informácií a taktiež netvrdil, že by sa sprístupnením niektorých\nz požadovaných informácií zasiahlo do vlastnej rozhodovacej činnosti ESĽP. Ak by tak žalovaný urobil,\nžalobca by tomu prispôsobil aj žalobnú argumentáciu.\nPodľa žalobcu rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj v časti, ktorá sa týka výkladu\na aplikácie pojmu „rozhodovacia činnosť súdu“ na žalobcov prípad, pretože:\na) krajský súd v rozsudku interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. ústavne\nnekonformným spôsobom a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nako aj samotného Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorej nemožno obmedzovať prístup k verejne\ndostupným informáciám,\nb) súd v rozsudku interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. v rozpore s judikatúrou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej základné právo na informácie možno obmedziť iba\npočas prebiehajúceho súdneho konania,\nc) súd v rozsudku nesprávne právne interpretoval čl. 10 a čl. 40 ods. 2 Dohovoru a vyvodil z nich vo\nvzťahu k § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. nesprávne právne závery.\nKrajský súd podľa žalobcu interpretoval § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. ústavne\nnekonformným spôsobom, keďže žalobcom požadované informácie (z právoplatne ukončeného\nsúdneho konania) sú na základe čl. 40 ods. 2 Dohovoru verejne dostupné každému v sídle ESĽP už\npočas prebiehajúceho konania, a preto obmedzením prístupu k požadovanej informácií žalovaný nedbal\nna podstatu a zmysel obmedzenia základného práva na informácie a ani takéto obmedzenie nebolo\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Žalovaný nepožiadal ESĽP o obmedzenie prístupu k žalobcom\npožadovanej informácii zo žiadnych z prípustných dôvodov v zmysle pravidla 33 rokovacieho poriadku\nESĽP, vrátane z dôvodu záujmu o dosiahnutie spravodlivosti, ktorý sa obsahovo prekrýva s § 11 ods. 1\npísm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa stanoviska Kancelára ESĽP z 29. októbra 2014 žalovanému nič\nnebráni sprístupniť dokumenty zasielané ESĽP pri dodržaní pravidla 33 rokovacieho poriadku ESĽP.\nŽalobca uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.\n211/2000 Z.z. interpretoval ústavne nekonformným spôsobom, pretože:\na) poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je ochrana pred\nneprimeraným zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov, pričom k neprimeranému zásahu do\nrozhodovacej činnosti súdov nemôže dôjsť sprístupnením verejne dostupných informácií z právoplatne\nukončeného konania,\nb) neprihliadal na podstatu a zmysel obmedzenia základného práva na informácie (čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSR) reflektovaného v tomto ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z., keďže podstatou tohto ustanovenia\nzákona č. 211/2000 Z.z. je zabrániť neprimeranému zasahovaniu do rozhodovacej činnosti súdov z\nprebiehajúcich súdnych konaní, čo je vylúčené pri verejne dostupných informáciách z právoplatne\nukončeného súdneho konania,\n\nc) obmedzil základné právo na informácie z dôvodu, ktorý nepatrí medzi taxatívne vymedzené legitímne\ndôvody/ciele uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, výlučne v prospech ktorých možno obmedziť základné\nprávo na informácie,\nd) obmedzil základné právo na informácie upravené v tomto ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. nad\nmieru nevyhnutnú v demokratickej spoločnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) na dosiahnutie zamýšľaného\ncieľa zákonodarcu, keďže žalobca požadoval od žalovaného verejne dostupné informácie z právoplatne\nukončeného súdneho konania.\nZáverom žalobca navrhol prerušiť odvolacie konanie z dôvodu nesúladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona č. 211/2000 Z.z. s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR a predložiť vec na\nrozhodnutie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok\nje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom\nodôvodnení rozhodnutia.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie správnosti rozsudku krajského\nsúdu, ktorý podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31097/2013-23-II z 23. apríla 2013. Uvedeným rozhodnutím\nžalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 209/2013-34-I zo dňa 15.\nmarca 2013 o nesprístupnení požadovanej informácie s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.\nd) zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca požadoval sprístupnenie všetkých vyjadrení Slovenskej republiky,\nktoré boli zaslané Európskemu súdu pre ľudské práva pred vydaním rozsudku vo veciach Ferenčíková\nv. Slovenská republika a Vojtěchová v. Slovenská republika.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite\nodôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe\nčoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými\nargumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu,\nmusí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.\nKrajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nzákonných pravidiel. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a\ndôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné\n\nustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a\nrozhodnutím žalovaného správneho orgánu, bez toho, aby svoj záver podporil jasnou právnou\nargumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodnenia\nrozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť,\nprečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Keďže výroku rozsudku nekorešponduje\nrelevantné odôvodnenie, odvolací súd ani nemá možnosť posúdiť, či je rozhodnutie prvostupňového\nsúdu vo výroku vecne správne.\nÚlohou súdu v preskúmavacom konaní je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu\nv medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom vôbec nepostupoval a na\nžalobné námietky nereagoval relevantnou argumentáciou. Krajský súd namiesto toho, aby stručne\nopísal predmet konania a vymedzil sporné otázky a následne zrozumiteľným spôsobom vecne a právne\nvyhodnotil argumentáciu žalobcu, sa jednak zameral na zopakovanie záverov žalovaného správneho\norgánu a stotožnenie sa s nimi, a tiež sa pomerne obšírne venoval teoretickým východiskám a\nvymedzeniu práva na slobodný prístup k informáciám. V tejto súvislosti musí najvyšší súd konštatovať,\nže miestami nie je z odôvodnenia rozsudku úplne zrejmé, kde končí reprodukcia rôznych teoretických\ndefinícií a záverov vyslovených v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (na ktoré krajský súd poukazoval) a kde začínajú vlastné závery a\nkonštatovania krajského súdu vzťahujúce sa na prejednávanú vec. V tomto ohľade je odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu značne nejasné a zmätočné. Je treba mať na pamäti, že aj gramatická\nsprávnosť písaného textu a vhodná štylistika sú dôležité pre správne a bezproblémové pochopenie jeho\nzmyslu a obsahu.\nNajvyšší súd tiež považuje za potrebné poukázať na prinajmenšom rozporný záver krajského súdu,\nže žalovaný mohol žalobcovi sprístupniť aspoň časť požadovaných informácií, nakoľko však z obsahu\nžalobných námietok nevyplývala eventualita obmedzeného sprístupnenia informácií, krajský súd\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného posudzoval len z hľadiska toho, či zodpovedalo dikcii ustanovenia\n§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. Nie je absolútne jasné, čo presne mal krajský súd\nna mysli, nakoľko samotné ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. pojednáva\ntak o obmedzení sprístupnenia informácie ako aj o jej nesprístupnení. Tiež treba prihliadať na\nsamotnú podstatu rozhodnutia žalovaného a jeho dôvody a v tomto ohľade posudzovať možný smer\nvedenia žalobných námietok. V neposlednom rade treba brať zreteľ na to, čoho sa mohol žalobca v\nprejednávanej veci domáhať. V súlade s procesnoprávnym predpisom mohol žalobca žiadať zrušenie\nrozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, nemohol sa však domáhať\nzmeny rozhodnutia (napríklad v takom smere, aby žalovaný sprístupnil aspoň časť informácií). Úlohou\nkrajského súdu bolo posúdiť, či žalovaný rozhodol zákonne, keď žiadosti žalobcu o sprístupnenie\ninformácií nevyhovel. V prípade, ak by krajský súd dospel k záveru o neexistencii zákonného dôvodu\nna nesprístupnenie informácií v celom rozsahu, bolo by až predmetom ďalšieho konania na správnom\norgáne posudzovanie eventuálnej miery a rozsahu obmedzeného sprístupnenia informácií.\nOdvolací súd poukazuje aj na konštatovanie krajského súdu, že pri obmedzení práva na informácie je\núlohou povinnej osoby podrobiť požiadavku na sprístupnenie informácie testu proporcionality, pričom\nnásledne krajský súd konštatoval, že žalobca neproporčnosť nesprístupnenia informácií nenamietal.\nNie je zrejmé, z akých dôvodov sa krajský súd venoval výkladu o potrebnom teste proporcionality,\nkeď v prejednávanej veci nebol v konečnom dôsledku test proporcionality aplikovaný. Rovnako nie sú\nodvolaciemu súdu zrejmé dôvody úvah krajského súdu na tému pravidiel platných pre rozhodovanie\nsprávneho orgánu na základe voľnej úvahy, ako aj následného súdneho preskúmania rozhodnutia\nvydaného na základe zákonom povolenej úvahy, nakoľko v prejednávanej veci sa o takýto prípad\nnejedná.\nAko vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za určité a\nzrozumiteľné, a tým aj presvedčivé a zákonné, ale naopak, odôvodnenie rozsudku je zmätočné a\nvnútorne rozporné, pričom krajský súd nedáva konkrétne odpovede na podstatné námietky žalobcu.\nSvojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a v konečnom\ndôsledku mu odňal možnosť konať pred súdom.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne posúdiť žalobu žalobcu a po\ndôslednom preskúmaní žalobcom uplatnených námietok znovu o jeho žalobe rozhodnúť a následne\nsvoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/165/2013", "guid": "64f2bf29-d529-4b7e-b7c8-6a1e0bf9b12f:f3d94be5-0932-4846-b238-c87db242ecb8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": [{"guid": "827f002a-0cfa-4f53-9318-f3905ba0bc79:e973402d-3b12-4bb4-9e12-19268f88ec37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "spisova_znacka": "6Sžo/161/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/161/2015 z 7. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1"}, {"guid": "827f002a-0cfa-4f53-9318-f3905ba0bc79:c16a91db-afbe-4528-9ec8-882f8a192d0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1", "spisova_znacka": "6Sžo/161/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/161/2015 z 7. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201212.1"}]}