Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/301/2015 z 25. 4. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 3Sžo/301/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200734.1
Najvyšší súd | 3Sžo/301/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014200734.1 | 2017-04-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 250 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e382a5da-6a2a-4bd6-bde6-311b21183908
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200734.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/301/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200734
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200734.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GENERIX, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00027/2013/R zo dňa 07.03.2014, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2014-33 zo dňa 19. mája 2015
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2014-76 zo dňa 5. októbra
2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2014-33 zo dňa 19.
mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/92/2014-76 zo dňa 5.
októbra 2015  z r u š u j e  a vec mu  v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením podľa § 250j ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00027/2013/R
zo dňa 07.03.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín) č. DK 301/00027/2012 zo dňa 12.02.2013.
Týmto prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zastavené správne konanie vo veci nároku
žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 273/1994 Z. z.) vo výške 0,2% za každý deň omeškania v sume
32 573,07 Eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009 a zároveň ním bolo zastavené konanie podľa ust.
§ 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku vo veci nároku vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
sume 54 483,37 Eur za obdobie 19.12.2002 až 04.06.2009.

Vo svojom odôvodnení krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nie je oprávnený domáhať
sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné, alebo poplatku z omeškania, pretože nie
je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla
do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z. z. a od 01.01.2005 úrad podľa
zákona č. 581/2004 Z. z. a to len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou. Je pravdou,
že zákon č. 273/1994 Z. z. v ust. § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť pohľadávku na
poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa tohto ustanovenia mohla zdravotná
poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na
poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku



na pokute okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom Ministerstva
zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR a po predchádzajúcom súhlase príslušnej správnej rady.
Právna úprava zákona č. 273/1994 Z. z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku
zdravotnej poisťovne, ale neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania
platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Postupovaná pohľadávka mohla
byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola
právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania bola počas platnosti a
účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. povinná vydávať len zdravotná poisťovňa.

Súd taktiež dodal, že ust. § 25a ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť
pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania,
pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem
pohľadávok zrušenej poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného
vyplynulo, že v prípade, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená, nebola podľa zákona č. 273/1994 Z. z.
oprávnená pohľadávky postúpiť vôbec.

Ďalej krajský súd uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval
v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie
pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok.
Vzhľadom k tomu, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie
s nimi sa spravuje právom verejným, nebolo možné na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu
úpravu postúpenia pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne
neustanovoval. Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2005 v ust. § 2 ods. 5 ustanovil,
že ,,zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ust. § 6.“ Keďže zákon č.
581/2004 Z. z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej poisťovne, v
čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľa tohto zákona
oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až zákonom
č. 530/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z. z.
neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z. z. domáhať sa na úrade
vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca
konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP postúpil navrhovateľovi, mala byť predpísaná platobným
výmerom zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takom prípade ju môže postupník
právne vymáhať.

Krajský súd mal aj za preukázané, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva,
že uplatňovaná pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 32 573,07 Eur za obdobie od 19.12.2002
do 04.06.2009 nebola na žalobcu správcom konkurznej podstaty riadne postúpená. Ako vyplýva z
prílohy zmluvy, predmetom pohľadávky bola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo
dňa omeškania do 18.12.2002. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 nebola
pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania, do dňa zaplatenia pohľadávky na
poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie od 19.12.2002 do 04.06.2009.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ustanovení
§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie spolu s priznaním náhrady trov konania.

Základ odvolania tvorí námietka žalobcu opakovane poukazujúca na už viackrát citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21.04.2010, ktorým rozhodol
o právomoci žalovaného na rozhodnutie o nároku žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania.
Rovnako tak vychádzala aj z rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb 36/2010-67,
ktorým súd v danej veci konanie zastavil a vec postúpil žalovanému pre neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, ktorým bol nedostatok právomoci všeobecného súdu vo veci konať. Napriek
uvedenému argumentu žalobcu, ktorý je pre danú vec z hľadiska legitimácie žalobcu kľúčový, sa krajský
súd s aktívnou legitimáciou nevysporiadal riadne. Ďalej sa žalobca vo svojom veľmi podrobnom odvolaní
s bohatou citáciou relevantnej judikatúry vyjadril k možnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu.

Žalobca s poukazom na ustanovenie § 250 od. 1 OSP a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžr 72/2012 zo dňa 13.11.2012 dal do pozornosti skutočnosť, že súd prvého stupňa



nepribral do konania účastníka pôvodného správneho konania - Nemocnicu s poliklinikou Sv. Jakuba,
n.o. Bardejov, so sídlom Sv. Jakuba 21, Bardejov.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 OSP. Po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok,
proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s  § 250j ods. 1 OSP odvolanie prípustné, a
po vykonaní neverejnej porady senátu dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na
procesných vadách, a z uvedeného dôvodu ho postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie.

Z obsahu administratívneho spisu a žalobou napadnutých správnych rozhodnutí odvolací súd zistil, že
účastníkom súdom preskúmavaného správneho konania bola i právnická osoba, NsP Sv. Jakuba, n.o.,
Bardejov, IČO: 36 167 908, so sídlom Sv. Jakuba 21, Bardejov, pričom krajský súd v konaní podľa druhej
hlavy piatej časti OSP tohto účastníka v rozpore s ustanovením § 250 ods. 1 OSP nepribral do konania
a s ním nekonal.

Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej
veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len
na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. V tejto súvislosti súd poukazuje na
skutkovo a právne obdobné rozhodnutia sp. zn. 1Szd/4/2013 zo dňa 10.06.2014 a sp. zn. 1Sžso/43/2013
zo dňa 10.06.2014, ktorých text v potrebnom rozsahu uvádza v tomto rozhodnutí.

„Ako už Najvyšší súd vyššie uviedol (viď bod č. 11), účastníkmi pôvodného správneho konania nebola
iba žalobkyňa, ale aj osoba, ktorej sa spor medzi žalovaným a žalobkyňou priamo dotýka v jej právach
postúpením predmetnej pohľadávky, t. j. pán T. B.. Preto aj správne žalovaný na obidvoch stupňoch s
touto osobou konal.

Najvyšší súd už prostredníctvom svojej judikatúry (najmä uznesenia sp. zn. 1Sžr/72/2012 z 13.11.2012)
zdôraznil, že na základe teleologického výkladu nižšie uvedeného ustanovenia § 250 ods. 1 OSP je
nepochybné, že vôľou zákonodarcu bolo v preskúmavacom súdnom konaní podľa Druhej hlavy 5. časti
OSP zabezpečiť takú ochranu účastníkovi správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť
zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, že týchto účastníkov priberie do konania aj bez návrhu.

Podľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nepostupoval súd prvého stupňa v danej veci v intenciách
citovaného zákonného ustanovenia, pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva
skutočnosť, že hoci odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podala len žalobkyňa,
účastníkom správneho konania bol aj ďalší subjekt, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu
a hoci táto osoba prvostupňové rozhodnutie nenapadla odvolaním a ani sa nedomáhala prieskumu
správneho rozhodnutia súdnou žalobou, bola jednoznačne účastníkom správneho konania, ktorej práva
by prípadným zrušením preskúmavaného správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté (viď
definícia účastníctva v zmysle § 14 Správneho poriadku).

Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a
ktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia), mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného
zákonného ustanovenia a zabezpečiť im minimálnu vedomosť o tom, že súdny prieskum začal, ako
prebieha a s akým právnym dopadom aj pre iného účastníka skončil.

Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny
proces tomuto účastníkovi, ktorí ním bol aj v správnom konaní a ktorý právo byť účastníkom



preskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250 ods. 1 O.s.p., a teda mu odňal možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.“

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 250ja
ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP.

Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o pribratí do preskúmavacieho konania účastníka
konania v zmysle § 250 ods. 1 OSP a v ďalšom konaní sa riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu
vyslovenými v hore citovaných rozhodnutiach, ako aj zvážiť dôvodnosť ďalšej argumentácie žalobcu s
doplňujúcim obsahom.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods.
3 v spojení s § 246c ods. 1 OSP bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci
rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok  n i e  j e  prípustný.