Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/12/2015 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2017, sp. zn. 9Sžso/12/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200420.1 Najvyšší súd | 9Sžso/12/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:4014200420.1 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., OSP, § 250 ods. 1 písm. k) OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51b1337f-bf85-4975-a27b-12838b4d0799 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200420.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200420
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4014200420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: O.. D. P.,
H. zámočku X R.- F. U., zastúpený: JUDr. Ernestom Botkom, advokátom, Björnsonova 2, Nové Zámky,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. marca 2014č. 23711-2/2014-BA, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. novembra 2014 č.k 11S/76/2014-80, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd m e n í rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/76/2014-80 z 12. novembra 2014 tak,
že žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. novembra 2014 č.k. 11S/76/2014-80 zrušil rozhodnutie žalovanej
zo 17. marca 2014 č.XXXXX-X/XXXX-BA podľa §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanej na
ďalšie konanie. Žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovanej
bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky, č. XXX/XXXX-NZ-DVN z 15.
januára 2014 o uložení povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti, resp. jej časť za obdobie od 01.
decembra 2011 do 31. mája 2012 v celkovej sume 774,- eur.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť
odo dňa od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť
hoci vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako
patrila. Nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že v období od 01. decembra 2011 do 31. mája 2012
žalobca poberal, resp. prijímal dávku v nezamestnanosti s vedomím, že mu právom patrí a bola mu
priznaná a vyplácaná v súlade so zákonom. V tomto období žalobca nemohol vedieť a ani zo žiadnych
okolností predpokladať, či mu bude priznaný starobný dôchodok a od ktorého dňa mu bude priznaný. O
priznaní starobného dôchodku od 30. apríla 2010 sa žalobca dozvedel až dňom doručenia rozhodnutia
z 24. septembra 2013, ktorým mu bol starobný dôchodok priznaný a v tom čase už nepoberal dávku
v nezamestnanosti. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že sám žalobca požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 30. apríla 2010, nakoľko ani v čase uplatnenia nároku na starobný dôchodok,
t.j. 30. apríla 2013 nemohol vedieť, či a od kedy mu bude starobný dôchodok priznaný. Len v prípade, ak
by bola žalobcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti i po doručení rozhodnutia o priznaní starobného
dôchodku, bolo by možné z toho vyvodiť záver a konštatovať, že žalobca vedel, že mu je dávka v
nezamestnanosti vyplácaná neprávom. Takáto situácia však v predmetnej veci nenastala. Žalobcovi by
bolo možné uložiť povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť poberanú v období od 01.
decembra 2011 do 31. mája 2012 za predpokladu, že túto dávku prijíma napriek tomu, že vedel alebo



z okolností musel predpokladať, že sa mu vyplatila neprávom. Takéto okolnosti, resp. podmienky pre
uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť dávku v nezamestnanosti v predmetnom konaní neboli preukázané
a preto rozhodnutie žalovaného zo 17. marca 2014 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci v dôsledku čoho bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť. Pri posudzovaní predmetnej veci súd
vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2010 v konaní pod sp. zn.
7Sžso/1/2009, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika a právnym názorom vysloveným v
tomto rozhodnutí sa riadil. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2012 v konaní sp. zn. 9Sžso/31/2011, tento v predmetnej veci nebolo možné aplikovať, nakoľko riešil inú
právnu situáciu (poberanie dávky v nezamestnanosti a dávky nemocenského poistenia). Z uvedených
dôvodov krajský súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho
názoru zrušil.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalovaná, dôvodiac skutočnosťou, že
žalobca žiadal priznať dôchodok od 30. apríla 2010, t.j. aj za obdobie spadajúce do času poberania
dávky v nezamestnanosti. Rozhodujúcim aspektom v prípade žalobcu je dátum, od ktorého mu bol
priznaný starobný dôchodok. V prípade žalobcu teda došlo k vzniku povinnosti žalovanej dodatočne
vyhodnotiť dôsledky spätného priznania starobného dôchodku žalobcovi na jeho ostatné dávkové nároky
a to tak, aby predmetné nároky boli posúdené v súlade s kritériami vyžadovanými zákonom o sociálnom
poistení. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom priznania starobného dôchodku, teda v
prípade žalobcu 30. aprílom 2010. Aj v zmysle aplikácie ustanovenia § 105 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení je v prípade žalobcu vylúčená existencia nároku na dávku v nezamestnanosti v období od 30.
apríla 2010. V správnom konaní bolo zo strany žalovanej taktiež preukázané, že žalobca bol v zmysle
bodu 10,15 a 17 poučenia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti tvoriaceho súčasť žiadosti o dávku v
nezamestnanosti, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal 20. decembra 2011, informovaný o skutočnosti,
že dávka v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného dôchodku, t.j. že mu nebude patriť za
obdobie, počas ktorého bude poberať priznaný starobný dôchodok. Podpísaním predmetného tlačiva
žalobca osvedčil, že uvedenému poučeniu porozumel. V zmysle § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z." ) príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, t.j. v prípade
žalobcu ide o takú dávku v nezamestnanosti, ktorá bola vyplácaná v období od 30. apríla 2010, t.j. ide
o dávku v nezamestnanosti preukázateľne vyplácanú žalobcovi za obdobie od 01. decembra 2011 do
31. mája 2012 v celkovej sume 2991, 70 eur. Po vykonanom zúčtovaní sumy starobného dôchodku
so sumou neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti v sume 774,- eur. Žalovaná zdôrazňuje,
že v predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou postup žalovanej pri aplikácií
ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení nie je žalobcova subjektívna možnosť,
resp. nemožnosť, predvídať výsledok iného dávkového konania, ale jeho preukázateľná subjektívna
vedomosť o zrejmých právnych dôsledkoch priznania starobného dôchodku na možnosť poberania
dávky v nezamestnanosti. Akákoľvek fyzická osoba, ktorá už bola preukázateľne oboznámená s
dôsledkami rozhodnutí v iných dávkových konaniach vo vzťahu k opodstatnenosti priznania a poberania
dávky v nezamestnanosti sa nemôže považovať za dobromyseľnú aj v prípade, ak by sa objektívne
preukázali skutočnosti vylučujúce opodstatnenosť priznania a poberania dávky v nezamestnanosti v
predchádzajúcom období a uvedená fyzická osoba by predmetnú dávku odmietla vrátiť ako neprávom
priznanú dávku. Žalovaná sa odvoláva aj na judikatúru súdov, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/31/2011 z 29. marca 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
príslušného krajského súdu, ktorý zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovanej vo veci povinnosti vrátiť
neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti z dôvodu spätného priznania dávky nemocenského
poistenia na základe aplikácie ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. V
zmysle odôvodnenia predmetného rozhodnutia odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteniami
a závermi krajského súdu. Podľa § 106 písm. a/ zákona o sociálnom poistení výplata dávky v
nezamestnanosti nepatrí za dni, za ktoré sa vyplácala nemocenská dávka. Vzhľadom na poučenie o
tom, že dávka nepatrí za obdobie vyplácania nemocenského, žalobkyňa musela vedieť, že sa jej dávka
v nezamestnanosti vyplatila neprávom a preto je povinná neprávom vyplatenú dávku vrátiť. So zreteľom
na ustanovenie § 106 písm. a) zákona o sociálnom poistení vylučujúceho súbežnú existenciu nároku
na výplatu dávky v nezamestnanosti a nároku na výplatu nemocenského možno analogicky vyvodiť
záver, že aj vylúčenie nároku na dávku v nezamestnanosti v dôsledku spätného priznania starobného
dôchodku v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b/ a § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je
vždy nevyhnutne spojené aj s právnym dôsledkom vylúčenia nároku na výplatu predmetnej dávky v



nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené argumenty žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
krajského súdu a a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa žalobca stotožnil s právnym názorom súdu 1. stupňa a na podporu
uvedeného právneho stanoviska sa odvoláva na obsah protestu prokurátora Krajskej prokuratúry
Bratislava č. Kd 84/14/1100-10 z 27. marca 201, ktorým navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej z 20.
novembra 2013 č.k. 43839-2/2013. Na základe tohto protestu, ktorý sa týkal veci totožnej po skutkovej
ako aj právnej stránke, žalovaný protestu vyhovel a svoje rozhodnutie zrušil. Ďalej sa žalobca odvoláva
na svoje doterajšie prednesy, ústne ako aj písomné. Z uvedených dôvodov potom navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobca dňa 20. decembra
2011 požiadal o dávku v nezamestnanosti, pričom súčasťou žiadosti, ktorú podpísal bolo tiež poučenie,
že nárok na dávku zaniká priznaním starobného dôchodku a tiež že príjemca dávky v nezamestnanosti
je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak prijímal dávku, hoci vedel,
alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o
zamestnanie od 01. decembra 2011. Rozhodnutím pobočky žalovaného v Nových Zámkoch zo dňa
03. januára 2012 bol žalobcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného
vymeriavacieho základu 32,6909 eur od 01. decembra 2011 na obdobie šiestich mesiacov.

Dňa 30. apríla 2013 žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku od 30. apríla 2010, pričom 24.
septembra 2013 žalovaná priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 353,30 eur od 30. apríla 2010.
V podaní zo dňa 14. novembra 2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že za obdobie od 30. apríla 2010 do 09.
novembra 2013 mu patrí starobný dôchodok v sume 15.556,61 eur a za obdobie od 01. decembra 2011
do 31. mája 2012 mu bola vyplatená suma 2.991,70 eur ako dávka v nezamestnanosti, ktorú zúčtoval so
sumou starobného dôchodku 2.217,70 eur patriacou za rovnaké obdobie a zvyšok sumy, t. j. 13.338,91
eur bol poukázaný žalobcovi na účet.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodnutím č. 175/2014-NZ-DVN z 15. januára
2014 rozhodla o povinnosti žalobcu vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 1. decembra
2011 do 31. mája 2012 v celkovej sume 774,- eur. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie zo 17. marca 2014 č. 23711-2/2014-BA.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd
koná podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Nitre je potrebné zmeniť
tak, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietne.

Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. decembra 2011 (ku dňu
zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov do zamestnania) nárok na dávku v nezamestnanosti
zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. decembra 2011 nárok na
nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v
nezamestnanosti (ďalej len „dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom,
ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností
zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie,
poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné



na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného
v § 7 ods. 2.

Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. decembra 2011 nárok na výplatu
dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením
podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa § 104 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01. decembra 2011 nárok na dávku v
nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho
vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, splnila podmienky podľa odseku 1,
nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného
pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 15. januára 2014 (ku dňu
vydania prvostupňového rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti) príjemca dávky je
povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej
sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
dospel odvolací súd k právnemu záveru, že nie je možné stotožniť sa s posúdením veci tak, ako ho
urobil prvostupňový súd.

Existujú totiž podstatné skutkové rozdiely medzi prejednávanou vecou a konaním vedeným na
Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Sžso/1/2009. Vo veci z roku 2009 žalobca požiadal
12. januára 2004 (pro futuro) o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol rozhodnutím
z 19.marca 2004 priznaný s účinnosťou od 14.januára 2004. Predčasný starobný dôchodok bol teda
priznaný spätne vzhľadom ku dňu rozhodnutia žalovanej, nie však spätne vzhľadom k žiadosti žalobcu
o jeho priznanie. O dni, od ktorého mu bol predčasný starobný dôchodok priznaný sa dozvedel až z
doručeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V takomto prípade žalobca skutočne nemohol vedieť a
ani z okolností predpokladať, či a kedy mu bude predčasný starobný dôchodok priznaný, nemohli byť
preto naplnené ani zákonné predpoklady pre vznik povinnosti vrátiť neprávom poskytnutú dávku.

Naopak, žalobca v prejednávanej veci bol pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti poučený, že
tento nárok zaniká priznaním starobného dôchodku ako aj o povinnosti neprávom poskytnutú dávku
vrátiť. Poučenie potvrdil vlastnoručným podpisom, nie je preto prípustné tvrdenie, že by o nemožnosti
poberania dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku za totožné obdobie nevedel. Dňa 30. apríla
2013, kedy žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku mal o tejto okolnosti vedomosť, napriek
tomu sám požiadal o jeho spätné priznanie od 30. apríla 2010. Bez akýchkoľvek pochybností teda vedel,
že ak bude jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal od 01. decembra 2011 do
31. mája 2012, bude považovaná za neoprávnenú a vedel rovnako, že na základe vyššie uvedeného
mu vznikne povinnosť predmetnú dávku vrátiť.

Vzhľadom na poučenie o tom, že nárok na dávku v nezamestnanosti nepatrí fyzickej osobe, ktorej
bol priznaný starobný dôchodok, žalobca musel vedieť, že sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatila
neprávom a preto je povinný časť dávky, ktorá nebola žalovanou zúčtovaná, vrátiť.

Správnosťou sumy, ktorej vrátenie bolo žalobcovi uložené ako ani správnosťou zúčtovanej sumy
starobného dôchodku so sumami dávky v nezamestnanosti sa odvolací súd nezaoberal, pretože tieto
žalobca nenamietal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobca v tomto
konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.