Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/14/2015 z 25. 1. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 5Sžf/14/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200486.1 Najvyšší súd | 5Sžf/14/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:6014200486.1 | 2017-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 45 zákona č. 563/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50367e65-6887-4973-af43-ae2897ac6cae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200486.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej
a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. F.,
Z., zastúpený: JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému :
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/51438/ 2014/4989 z 27. januára 2014, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/44/2014-42 zo 14. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/44/2014-42 zo
14. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,84 € na
účet právneho zástupcu žalobcu advokáta JUDr. Jozefa Brázdila do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd" alebo „súd prvého
stupňa") zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako
„OSP") rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/51438/2014/4989 z 27. januára 2014, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601403/5/4646888/2013/StrM z 15. októbra 2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní
úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 594,22 €.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že správne orgány sa neriadili
ustanoveniami § 44 ods. 1 a § 45 a nasl. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím daňové konanie zaťažili takou
vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane i napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu
žalovaného, ako aj Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane") za preukázané, že
správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej
kontroly samotným žalobcom a jednak z dôkazov ktoré vykonal, resp. zabezpečil správca dane počas
daňového konania. Žalobca počas daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie jún 2012 správcovi dane okrem
iného predložil doklady, ktorými osvedčoval uplatnenie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612
z 30.06.2012 (dodávateľ DREVO DM, s.r.o. Halič) a dodávateľskej faktúry č. 090602012 z 25.06.2012



(dodávateľ C. K. - REK, Lučenec) a to faktúry, dodacie listy, doklady o zaplatení (príjmové a výdavkové
pokladničné doklady), záznamy o výkone a prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy. Správca
dane vykonal aj ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov - konateľ dodávateľa DREVO DM, s.r.o., Halič
a R. K., pričom zo zápisnice o výsluchu týchto svedkov vyplynulo, že obaja konatelia potvrdili trak
vyhotovenie faktúr, ako aj dodanie tovaru žalobcovi s poukazom na predložené listinné dôkazy a ich
obsah. Žalobca bol prítomný na výsluchu týchto svedkov a preto neboli porušené jeho práva v zmysle §
45 ods.1 písm. e/ Daňového poriadku. Krajský súd mal však z administratívneho spisu za preukázané, že
správca dane nepostupoval v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď žalobcu počas výkonu daňovej
kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly,
neumožnil mu nahliadnuť do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iných daňových subjektov
v súvislosti s kontrolou vykonávanou u žalobcu, čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle §
45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového poriadku.

4. Zvážiac všetky uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ OSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v celkovej sume 594,22 €.

II.

6. Rozsudok krajského súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu
zamietne.

7. Žalovaný namietal, že krajský súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keďže žalovaný
postupoval v súlade s § 3 a 46 Daňového poriadku.

8. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe oznámenia č. 9600404/2454651/2012/Šta zo 6.
septembra 2012 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie DPH
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. O začatí daňovej kontroly správca dane spísal so
žalobcom dňa 21. septembra 2012 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej bol žalobca poučený o
svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich mu z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. a/ až g/ a ods. 2
písm. a/ až h/ Daňového poriadku a žalobca mal teda možnosť ale aj povinnosť počas výkonu daňovej
kontroly predkladať doklady preukazujúce jeho tvrdenia a to aj bez vyzvania správcom dane.
9. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal so žalobcom ústne pojednávanie o čom spísal
zápisnicu. Zároveň žalobcovi položil otázky, týkajúce sa jeho obchodnej činnosti a vyzval ho na podanie
vysvetlenia k zdaniteľným obchodom deklarovaným na základe dodávateľských faktúr vyhotovených
dodávateľom DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK. Na otázky správcu dane žalobca odpovedal a zápisnicu
podpísal bez pripomienok.

10. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal za prítomnosti žalobcu dňa 26. marca 2013 miestne
zisťovanie na prevádzke žalobcu - Píla Málinec, o čom bola spísaná zápisnica, ktorú žalobca podpísal
bez pripomienok. Súčasne žalovaný uviedol, že žalobca nevyužil možnosť klásť svedkom a to konateľovi
spoločnosti DREVO SM, s.r.o. H. H. a R. K. otázky, čo znamená podľa žalovaného, že žalobca nebol
ukrátený na svojich právach.

11. Žalovaný poukazoval aj na to, že z dôvodu čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nazrel aj do
spisových zložiek z daňových kontrôl DPH za zdaňovací obdobie jún 2012 u dodávateľov žalobcu a to
spoločnosti DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK. O tejto skutočnosti správca dane spísal zápisnicu

12. S výsadkami daňovej kontroly správca dane oboznámil žalobcu dňa 17. septembra 2013 a v tento
istý deň mu odovzdal protokol č. 9601403/5/4229607/2013 zo 17. septembra 2013 spolu s výzvou na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

13. Žalovaný uviedol, že žalobca sa v lehote 15 dní k protokolu nevyjadril a preto podľa názoru
žalovaného nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku.



14. K vytýkanému postupu správcu dane, že nepostupoval v zmysle ustanovenia § 46 ods. 4 Daňového
poriadku a žalobcovi neoznámil as nevyzval ho, aby sa k pochybnostiam správcu dane o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal, žalovaný uviedol, že s týmto záverom krajského súdu nesúhlasí a má za to,
že žalobca bol povinný v priebehu daňovej kontroly v zmysle § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku
predkladať dôkazy v priebehu výkonu daňovej kontroly. Z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca
mal možnosť a povinnosť predkladať počas výkonu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
a to aj bez vyzvania správcom dane.

15. K vyhodnoteniu dokladov - záznamov o výkone a prevádzke nákladného vozidla (stazky a
tachografové záznamy) žalovaný uviedol, že na základe vyjadrenia svedka R. K., že prepravu tovaru si
odberateľ zabezpečoval sám svojimi dopravnými prostriedkami, žalovaný uvedené doklady neskúmal,
keďže tieto neboli súčasťou obsahu administratívneho spisu predloženého správcom dane.

16. Správca dane nazrel aj do spisovej dokumentácie z daňovej kontroly DPH za predmetné zdaňovacie
obdobie u daňového subjektu DREVO DM, s.r.o., pričom zistil, že spoločnosť mala dubovú drevnú
hmotu nadobudnúť od spoločnosti KEVOLA, s.r.o. Preverením obchodných vzťahov medzi týmito
spoločnosťami bolo zistené, že spoločnosť KEVOLA, s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila
konateľa a novým konateľom sa stal C. G., ktorý je podľa medzinárodného preverenia neexistujúcou
osobou. Doklady za rok 2012 ku kontrole predložené neboli. Bývalý konateľ Y. L. v postavení svedka
na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody síce potvrdil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by deklarované zdaniteľné obchody potvrdili. Ďalej správca dane zistil, že najväčším obchodným
partnerom spoločnosti KEVOLA, s.r.o. bola spoločnosť KALIPO, s.r.o., ktorá na drese sídla nemala
žiadne administratívne priestory v prenájme a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese
sídla nepreberá poštové zásielky, nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadny hmotný investičný
majetok, nebola odberateľom energii, konateľ R. F. je maďarský občan, ktorý nevedel, že je konateľom
spoločnosti KALIPO, v roku 2012 na Slovensku nebol a nepodpísal žiadne doklady.

17. Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane využil aj ďalšie zistenia z iných konaní
(č. ČVS: PPZ-571/NKA-FP-ST-2012 z 3. marca 2013) a to výsluchy svedkov - bývalých konateľov
spoločnosti KALIPO, s.r.o. Z. S. a H. F., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA, s.r.o. Y. L. a účtovníčky
pre spoločnosť KEVOLA, s.r.o. H. O.. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že spoločnosť KALIPO,
s.r.o. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, žiadny tovar a teda ani deklarovaný tovar (drevo) reálne
nenadobudla a ani reálne nedodala spoločnosti KEVOLA, s.r.o. a teda ani spoločnosť KEVOLA, s.r.o.
ani reálne nedodala predmetný tovar spoločnosti DREVO DM, s.r.o.

18. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že žalobca nebol oboznámený so zisteniami
zadováženými správcom dane, pretože mal možnosť sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadriť, čo
nevyužil.

19. Žalovaný tvrdil, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, a správca
dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Uviedol, že správca dane iba
prejednáva dôkazy predložené žalobcom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane
žalobcu.

20. Žalovaný uviedol, že neprenášal dôkazné bremeno na dodávateľov žalobcu ani na subdodávateľov,
a teda na osoby a teda na osoby, s ktorými žalobca žiadne zmluvy neuzavrel.

21. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že správca dane v daňovej kontrole preukázal, že tovar
deklarovaný predmetnými dodávateľskými faktúrami nebol žalobcovi reálne dodaný dodávateľmi na nich
uvedenými, t.j. spoločnosťami DREVO DM, s.r.o. a R. K. - REK.

III.

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a zákonný a preto žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne



správny. Zároveň žiadal, aby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v
celkovej výške 170,44 €, pozostávajúcu z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu) vo výške 134,- € plus 20% DPH v sume 26,80 € a jeden režijný paušál v sume 8,04 € plus
DPH , paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,63 € a DPH vo výške 20% v sume 1,60 €.

23. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi správca dane položil otázky okrem iného
týkajúce sa jeho obchodnej činnosti a vyzval žalobcu na podanie vysvetlenia k zdaniteľným obchodom
deklarovaným na podklade dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou DREVO DM, s.r.o. a R.
K. - REK, , toto tvrdenie je v rozpore s obsahom zápisnice z 20. novembra 2012. Z obsahu tejto zápisnice
vyplýva, že správca dane nepredložil svedkovi ani jednu otázku týkajúcu sa uvedených dodávateľov.
Otázky položené správcom dane boli všeobecného charakteru a týkali sa celej obchodnej činnosti
daňového subjektu v kontrolovanom období. Pri ústnom pojednávaní v uvedený deň neboli prijaté žiadne
závery ani opatrenia, daňový subjekt nebo vyzvaný na predloženie ďalších vysvetlení, vyjadrení ani
dôkazov. Ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že pri vypočutí svedkov R. K. a H. H. bol ukrátený na svojich
právach. Žalobca však namieta postup správcu dane, ktorý nebol v súlade s ustanovením § 3 ods. 3
Daňového poriadku. Žalovaný nepostupoval v daňovej kontrole v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď ho
počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu
daňovej kontroly, pričom žalobcovi súčasne neumožnil nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania
vykonaného u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou, čím bolo porušené právo
žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. d/ a f/ Daňového poriadku.

24. Žalobca poukazoval na zápisnicu z ústneho pojednávania z 17. septembra 2013, kde na str. 2,
sa správca dane odvoláva na svedeckú výpoveď svedka Y. L., pričom žalobca ani nebol privolaný k
výsluchu tohto svedka, čo bolo poručené jeho práva klásť tomuto svedkovi otázky.

25. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že dňa 17. septembra 2013 správca dane
oboznámil daňový subjekt s výsadkami daňovej kontroly, o čom bola spísaná zápisnica č.
9601403/5/4227895/2013/StrM a súčasne pri tomto oboznamovaní správca dane doručil žalobcovi 19
stranový protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou na vyjadrenie, z čoho vyplýva, že obidva dokumenty
boli vyhotovené pred spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní. Je preto evidentné, že správca dane
mal protokol vyhotovený pred vykonaním oboznámenia daňového subjektu so zisteniami správcu dane v
daňovej kontrole. Žalobca tvrdil, že tento úkon vykonal správca dane len formálne, neposkytol daňovému
subjektu reálny časový priestor, aby sa tento mohol oboznámiť s výsadkami zisťovaní správcu dane a
mohol k nim zaujať relevantné stanovisko.

26. Žalobca ďalej namietal, že zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli
zahrnuté medzi skutočnosti, s ktorými správca dane oboznamoval daňový subjekt. Uviedol, že správca
dane počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil daňový subjekt o to, že boli vykonané miestne
zisťovania u iných daňových subjektov v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou a ani v zápisnici
z 17. septembra 2013 správca dane neuviedol tieto zápisnice, ktoré sú uvedené v protokole o daňovej
kontrole, a preto žalobca nemohol reálne využiť svoje právo počas výkonu daňovej kontroly v zmysle
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku.

27. Ďalej žalobca poukazoval n skutočnosť, že správca dane ani teoreticky nemohol, resp. neplánoval
žalobcovi poskytnúť zákonnú lehotu na podanie vyjadrenia ku skutočnostiam uvedeným v zápisnici z
ústneho pojednávania z 17. septembra 2013, pretože by musel poskytnúť daňovému subjektu lehotu
nie kratší ako 8 dní, v zmysle § 27 ods. 1 daňového poriadku, t.j. do 25. septembra 2013, potom by však
protokol o daňovej kontrole nemohol doručiť skôr ako 25. septembra 2013, čím by zmeškal zákonnú
ročnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly.

28. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ správca dane neskúmal doklady týkajúce sa prepravy predmetného
tovaru, t.j. stazky a tachografové záznamy, potom správca dane súhlasil s deklarovanou skutočnosťou,
že tovar prepravený bol.

29. K tvrdeniu krajského súdu, že žalovaný nepredložil kompletný žurnalizovaný spisový materiál,
žalobca uviedol, že argument žalovaného, že súdu predložil spis tak, ako ho správca dane predložil
žalovanému môže byť dôvodom na ospravedlnenie neúplnosti spisového materiálu.



30. K svedeckým výpovediam získaným od Policajného zboru Banská Bystrica, o ktorých žalovaný tvrdí,
že tieto dôkazy možno v daňovom konaní použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, žalobca
uviedol, že ak správca dane považoval za potrebné vypočuť osoby, ktoré boli vypočuté orgánmi činnými
v trestnom konaní, mal týchto svedkov vypočuť aj v daňovom konaní.

31. Žalobca tvrdil, že z jeho strany boli kontrolnému orgánu predložené všetky relevantné doklady a
dôkazy preukazujúce dodanie tovaru dodávateľmi, ktoré vystavili predmetné faktúry. Nepriznanie nároku
na odpočítanie dane je len vecou nesprávneho postupu správcu dane, ktorý na základe nepriamych
dôkazov mal snahu spochybniť dodávky tovaru. Podľa názoru žalobcu správca dane porušil zásadu
objektívneho hodnotenia dôkazov.

IV.

32. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

33. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.

35. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma
procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 OSP).

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal
správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal.

38. Majúc ho za skutkovo a vecne správny, považuje najvyšší súd za primerané vysloviť, že sa
s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP):

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie č. 1100301/1/51438/2014/4989 z 27. januára
2014, ktorým žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č.
9601403/5/4646888/2013/StrM z 15. októbra 2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov



(ďalej len „Daňový poriadok") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 4 845,38 € a tým
nepriznaný nadmerný odpočet vo výške 1 619,13 € a bola vyrubená vlastná daňová povinnosť vo výške
3 226,07 € za zdaňovací obdobie jún 2012.

40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové
subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne
záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
41. Daňový poriadok je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov. Je súčasťou
zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k 1. januáru l993. Táto procesná
norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené
hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda pravidlá postupu daňových
správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov daňového konania. V tomto zmysle je zárukou
zákonného postupu pri plnení úloh správcu dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov.

42. Z Daňového poriadku vyplýva, že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

43. V danom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu sa správne orgány príslušnými ustanoveniami
Daňového poriadku neriadili dôsledne, čím skutočne daňové konanie zaťažili vadou, ktorá mohla mať
za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutiam žalovaného.

44. Hneď na úvod, vzhľadom na rozpornosť účastníkov konania na rozloženie dôkazného bremena
v predmetnom daňovom konaní, považuje najvyšší súd za potrebné zaujať k tomuto nastolenému
procesnému problému svoje stanovisko.

45. Vychádzajúc zo znení ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
musí najvyšší súd prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho
zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na
odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, nakoľko
zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia a preto
dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty
skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné
predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie
nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim
zdaniteľným plnením.

46. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov ním vedených avšak, a tu je potrebné zase súhlasiť s názorom žalobcu, že nie je možné
od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou
satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno".

47. Z pripojeného administratívneho spisu mal aj najvyšší súd za preukázané, že správne orgány pri
svojom rozhodovaní vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej kontroly samotným
žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom a jednak z dôkazov, ktoré zabezpečil samotný
správca dane, pričom kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil
so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly, žalobcovi neumožnil



nahliadnuť do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iných daňových subjektov v súvislosti s
daňovou kontrolou u kontrolovaného daňového subjektu. V administratívnom spise sú úradné záznamy
o nahliadaní správcu dane do spisov týkajúcich sa daňovej kontroly u dodávateľ DREVO DM, s.r.o.
Halič a u dodávateľa R. K. - REK, pričom o týchto úkonoch nebol žalobca zo strany správcu dane
upovedomený. Naviac v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny, ktoré boli správcom
dane u týchto subjektov preverované, resp. oboznamované. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až z
Protokolu o výsledku daňovej kontroly, t.j. až po jej ukončení. Naviac správca dane neinformoval žalobcu
ani o výsledku zistení získaných zo Zápisníc z výsluchu svedkov vykonaných policajnými orgánmi, keď
tieto naviac neboli ani predmetom oboznamovania pri prejednaní Protokolu o výsledku daňovej kontroly.

48. Z uvedených skutočností vyplýva, že týmto postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené
využiť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ Daňového poriadku, keďže o týchto
skutočnostiach sa mohol dozvedieť najskôr po doručení Protokolu o výsledku daňovej kontroly, teda de
facto po ukončení daňovej kontroly. Toto pochybenie správcu dane nie je možné zhojiť ani skutočnosťou,
že správca dane preukázateľne žalobcu poučil o jeho právach v zmysle § 45 ods. 1 písm. a/n až g/
a ods. 2 písm. a/ až h/ Daňového poriadku, keď sám správca dane citované ustanovenia Daňového
poriadku porušil.

49. Čo sa týka svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, najvyšší súd je toho názoru, tieto v
daňovom konaní je možné použiť za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi
kontrolovaný daňový subjekt a umožní mu k nim sa vyjadriť. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti
o pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, bolo jeho
povinnosťou v priebehu daňového konania svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu
oznámiť a umožniť mu sa k týmto pochybnostiam vyjadriť, poskytnúť mu priestor na ich vysvetlenie, k
čomu preukázateľne v danom prípade nedošlo. Je taktiež právne irelevantné, že správca dane svoje
pochybnosti uviedol v Protokole o výsledku daňovej kontroly, ku ktorému mal možnosť sa žalobca
vyjadriť, pretože na pochybnosti správcu dane mal byť žalobca upozornený v priebehu daňovej kontroly.

50. Pokiaľ ide o neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 09062012 z
25. júna 2012 od dodávateľa R. K. - REK, žalobca správcovi dane predložil okrem predmetnej faktúry
za dodávku pilín, dodací list osvedčujúci dodanie tovaru, pričom nebolo sporné ani zaplatenie tejto
faktúry, záznamy o prevádzke motorového vozidla nákladnej dopravy (stazky z roku 2012), výpis z
tachografových kariet USB zariadení, pričom dodávateľ R. K. v Porcii svedka dodanie tohto tovaru
potvrdil s tým, že predmetný tovar predstavuje vedľajší produkt, ktorý získal pri výrobe a spracovaní
dreva. Súčasne z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že doklady predložené dodávateľom R. K.
- REK súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Z uvedeného dôvodu aj podľa názoru najvyššieho
súdu záver správcu dane, že k predmetnému zdaniteľnému obchodu nedošlo neobstojí.

51. Pokiaľ ide o neuznanie nároku na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 260612 z 30.06.2012
od dodávateľa DREVO DM, s.r.o., Halič za dodanie hobľovaných dubových priebežiek, žalobca
predložil v daňovom konaní predmetnú faktúru, dodací list osvedčujúci dodanie tovaru, pričom nebolo
sporné zaplatenie predmetnej faktúry. Z dodacieho listu vyplýva evidenčné číslo motorového vozidla
prepravujúceho predmetný tovar, čo korešponduje so záznamami o prevádzke nákladného motorového
vozidla (stazky z roku 2012), a s výpisom z tachografových kariet USB zariadení, keď naviac konateľ
dodávateľa M. H. v pozícii svedka dodávku predmetného tovaru potvrdil, pričom samotný správca dane
uviedol, že doklady predložené dodávateľom súhlasia s dokladmi predloženými žalobcom. Preto pokiaľ
správca dane vyvodil záver, že k uskutočneniu predmetného zdaniteľného obchodu nedošlo, tento záver
nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu.

52. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na jeho rozhodnutie vydané pod sp.zn. 3Sžf/1/2011 z
15. marca 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane. V citovanom rozhodnutí sa uvádza nasledovné: „Skutočnosti
vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné
bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu
na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt
znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House),



kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie
alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých
transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami."

53. Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno,
ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 až 3 Daňového poriadku,
ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať
extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou
nezabezpečoval.

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné sa vyjadriť k vyššie uvedeným
skutočnostiam, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v ostatnom sa v plnom
rozsahu pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 2 OSP) považujúc aj
za vyčerpávajúci krajským súdom predostretý návod na doplnenie dokazovania v následnom daňovom
konaní, ktorým je žalovaný v zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 OSP viazaný.

55. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP, potvrdil.

56. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP a § 224
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 168,84 €. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania
pozostáva z odmeny za 1 úkon právnej služby vykonaný dňa 23. februára 2015 (vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného - § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) v
sume 134,- €, plus DPH 20% v sume 26,80 € a z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky
v sume 8,04 €. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi
žalobcu JUDr. Jozefovi Brázdilovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.