Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/18/2016 z 22. 11. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 7Sžr/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015200327.1 Najvyšší súd | 7Sžr/18/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:6015200327.1 | 2017-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z., § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ecef615-39fa-4426-ad24-f718afa3bcca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200327.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6015200327.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej
veci navrhovateľa: ALGINIT EU, s.r.o., 991 08 Chrastince 103, IČO: 44 622 651, proti odporcovi:
Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti: Agrochemický
podnik, s.r.o., Lučenecká, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 575 170, zastúpený Marekom Pavlovkinom, nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX 01 H. L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn.
V 2031/2013 zo dňa 12. januára 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 27. augusta 2015, č.k. 23Sp/18/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2015, č.k.
23Sp/18/2015-16, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“, „prvostupňový súd“) z 27. augusta
2015, č.k. 23Sp/18/2015-16 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“, „napadnutý rozsudok“) krajský súd
rozhodnutie odporcu sp.zn. V 2031/2013 zo dňa 12. januára 2015 potvrdil, navrhovateľovi súd náhradu
trov konania nepriznal a súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,-
eur v lehote 3 dní.

Krajský súd konštatoval, že rozhodnutím odporcu sp.zn. V 2031/2013 zo dňa 12. januára 2015 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie odporcu“, „preskúmavané rozhodnutie“), odporca návrh na
vklad Kúpnej zmluvy vedenej pod č. V 2031/2013 účastníkov predávajúceho Agrochemický podnik,
s.r.o., Veľký Krtíš a kupujúceho - odporcu, týkajúce sa prevodu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú.
V., na LV č. XXX, a to stavby súp. č. 102 na parc. č. XXX/XXa stavby súp. č. 103 na parc. č. XXX/
XX v celosti uzavretej 20.12.2013 a dodatku z 23.01.2014 vedenej pod V 2031/2013 podľa § 31 ods.
3 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietol. Konštatoval, že dňa 20.12.2013 na správny orgán bol doručený
návrh na vklad vlastníckeho práva k uvedenej zmluve a dňa 21.01.2014 na správnom orgáne bolo
doručené vykonateľné rozhodnutie o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600503/5/191424/2014 okrem iného na nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom prevodu. V zmysle § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. vyzval správny orgán dňa 11.08.2014
účastníkov konania na predloženie súhlasu správcu dane s prevodom nehnuteľnosti. Do rozhodnutia
odporcu do 12.01.2015 žiaden súhlas správcu dane s predmetom prevodu, ani rozhodnutie o zrušení
daňového záložného práva na predmet prevodu nebol doručený, keď naviac na predmet prevodu boli



doručené aj ďalšie exekučné príkazy súdnych exekútorov zriadením exekučného záložného práva.
Odporca konštatoval, že neboli splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
v znení neskorších predpisov, preto bol návrh na vklad zamietnutý. Krajský súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu v rozsahu odvolacích dôvodov, poukázal na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
a § 81 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z.z. a konštatoval, že rozhodnutím Okresného úradu vo Veľkom
Krtíši, katastrálny odbor, č. V 2031/2013 zo dňa 30.01.2014 bolo prerušené konanie na 30 dní ohľadom
návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2013 ohľadom nehnuteľnosti
v kat. úz. V. vedenej na LV č. XXX za tým účelom, aby navrhovatelia katastrálneho konania predložili
súhlas správcu dane v zmysle § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. s prevodom nehnuteľností, ktoré sú
predmetom prevodu a z dôvodu, že dňa 21.01.2014 bolo doručené vykonateľné rozhodnutie o zriadení
záložného práva v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového úradu Banská Bystrica č.
9600503/5/191424/2014, okrem iného i na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu. Účastníci boli
zároveň poučení, aby v stanovenej lehote odstránili nedostatky, inak bude konanie o návrhu na vklad
zastavené. Proti rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie. Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi
04.02.2014 a účastníkovi - Agrochemický podnik, s. r. o., 03.02.2014. Až do vydania napadnutého
rozhodnutia z 12.01.2015 navrhovatelia na vklad žiaden súhlas správcu dane s prevodom nehnuteľností
nepredložili. V čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy bolo
právo predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, preto odporca správne postupoval, keď
návrh na vklad podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. zamietol. Okresný úrad, katastrálny odbor,
skúma podmienky pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku dňu povolenia
vkladu a nie ku dňu podania návrhu na vklad. V čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva
(12.01.2015) bolo už odporcovi doručené záložné právo Daňového úradu v Banskej Bystrici, ktoré sa
vzťahovalo k nehnuteľnostiam, ktoré boli aj predmetom kúpnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval
na § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30
dní odo dňa doručenia návrhu na vklad, k tomu prvostupňový súd uviedol, že ide o poriadkovú lehotu a
jej nedodržanie neznamená neplatnosť právneho úkonu. Odporca v súlade s § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona dôvodne skúmal, či sú splnené podmienky na vklad, či k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
prevodu, nebolo zriadené záložné právo a jeho postup bol správny, keď prerušil konanie a vyzval
účastníkov vkladového konania, aby predložili súhlas správcu dane k prevodu nehnuteľností daňového
dlžníka.
Predávajúci - daňový dlžník tento súhlas v stanovenej lehote a dokonca ani v lehote do vydania
rozhodnutia (12.01.2015), nepredložil.

Krajský súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, podľa ktorého ustanovenie § 81 ods. 7 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní má retroaktívnu pôsobnosť, pretože v danom prípade sa nejedná o
retroaktívnu (spätnú) pôsobnosť zákona č. 563/2009 Z.z., ustanovenie § 81 ods. 7 nemá nič spoločné
s retroaktivitou, pretože nič nehovorí o spätnej pôsobnosti zákona č. 563/2009 Z.z.. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, podľa krajského súdu, že právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po
vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonávať len po predchádzajúcom
súhlase správcu dane. Tento predchádzajúci súhlas musí byť vydaný najneskôr do rozhodovania o
návrhu na vklad vlastníckeho práva. V prípade, že by sa skúmali podmienky na povolenie vkladu
vlastníckeho práva ku dňu podania návrhu na vklad tak, ako to žiadal navrhovateľ, bol by daný široký
priestor pre zneužitie práva.

Krajský súd dospel, po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu odporcu k záveru, že odporca
napadnutým rozhodnutím neporušil zákon, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní
neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní bol neúspešný.

2.



Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodol vo veci preskúmania
rozhodnutia odporcu tak, že rozhodnutie odporcu zruší, z dôvodu jeho nezákonnosti, neopodstatnenosti.
Súčasne žiadal, aby odporcovi odvolací súd nariadil, aby rozhodol o vklade vlastníckeho práva na
základe návrhu podaného pod č. V 2031/2013 zo dňa 20.12.2013.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na chronológiu veci, zdôraznil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
(20.12.2013), ako aj v čase podania návrhu na vklad v ten istý deň, žiadne záložné právo, ani
plomba v katastri nehnuteľností nebola zapísaná, vrátane záložného práva daňového úradu. Poukázal,
že predávajúci z kúpnej zmluvy nemal žiaden zákaz nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami,
okrem zákazu Exekútorského úradu, Brezová pod Bradlom, kde bol daný súhlas k predaju týchto
nehnuteľností. Poukázal, že odporca 20.01.2014 prerušil konanie a vyzval navrhovateľa na odstránenie
vád kúpnej zmluvy, ktoré špecifikoval, čím sa dopustil, porušenia § 32 ods. 1 katastrálneho zákona,
keď mal rozhodnúť o návrhu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu, do 19.01.2014. Podľa tvrdenia
navrhovateľa neboli splnené podmienky na prerušenie konania, naviac, keď bola porušená zákonná
povinnosť dodržania lehoty na vydanie rozhodnutia. Vady vytknuté správnym orgánom boli formálneho
charakteru a nemali vplyv na predmet kúpnej zmluvy a teda ani na vklad. Krajský súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdil, že keby správny orgán vykonal v zákonnej lehote vklad predmetu
kúpy, nespôsobil by stav a neznefunkčnil princíp mechanizmu plomby, keď plomba mala chrániť
kupujúceho, aby nevznikol takýto stav a neprišiel o svoje peniaze, preto má za to, že je tu dôvodné
podozrenie na účelové konanie správneho orgánu, ktoré spôsobuje stav nevymožiteľnosti pohľadávky
navrhovateľa. Zdôraznil, že dňa 30.01.2014 bolo katastrálne konanie opätovne prerušené, keď podľa
správneho orgánu chýbal súhlas daňového úradu s prevodom prevádzaných nehnuteľností. Zdôraznil,
že právoplatné rozhodnutie daňového úradu bolo na kataster doručené 21.01.2014 pod Z 141/2014, až
po prerušení konania o návrhu na vklad kúpnej zmluvy, došlo k pochybeniu pracovníka katastrálneho
orgánu, ktorý 30.01.2014 prerušil konanie, keď týmto postupom zabránil pracovník správneho orgánu
zavkladovaniu zmluvy a znefunkčneniu princípu mechanizmu plomby. Plná výška kúpnej ceny bola
použitá na splatenie záväzkov predávajúceho v prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom Mgr. Pavlíkom v prospech oprávneného ČSOB, a.s. a účastníci zmluvy uzavreli Zmluvu
o prevode 20.12.2013 v čase, keď nebolo nijakým spôsobom obmedzené právo vlastníka predmetu
prevodu nakladať s nehnuteľnosťami. Správny orgán nekonal v medziach zákona, keď bezdôvodne
prerušil konanie a nevykonal vklad kúpnej zmluvy v zákonnej lehote 30 dní, nesprávne aplikoval
ustanovenie § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z., keď toto ustanovenie zaväzuje len daňového
dlžníka a nie inú osobu, ani exekútora, správcu konkurznej podstaty a ani kataster. Odporca nemal
právo vyžadovať súhlas správcu dane k prevodu nehnuteľnosti daňového dlžníka, keď správca dane
nemal v dobe vykonávania právnych úkonov, týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti daňovým dlžníkom,
zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach. Vyžadovanie tohto súhlasu nemalo oporu v zákone.
Postupom katastra sa uvedené ustanovenie aplikovalo retroaktívne, keď podľa navrhovateľa nepôsobí
na daňového dlžníka a na jeho právne úkony od momentu vydania rozhodnutia o zriadení, keď k
uzavretiu zmluvy došlo niekoľko týždňov skôr, než došlo k zriadeniu záložného práva. Postupom
správneho orgánu bola porušená rovnosť účastníkov konania, keď veci nevybavoval správny orgán v
poradí, v akom prišli. Zdôraznil, že doteraz záložné právo daňového úradu zapísané na liste vlastníctva
pri prevádzaných nehnuteľnostiach nie je, no napriek tomu je absencia súhlasu daňového úradu podľa
správnych orgánov dôvodom zamietnutia vkladu.

Zdôraznil, že právny úkon predávajúceho týkajúci sa predaja uvedených nehnuteľností nebol robený
predávajúcim po vydaní rozhodnutia daňového úradu, preto súhlas daňového úradu k tomuto právnemu
úkonu nebol potrebný. Tvrdil, že v súdnom prieskume v podanom odvolaní proti rozhodnutiu odporcu
žiadal, aby bolo zabezpečené stanovisko daňového úradu, či predávajúci potrebuje súhlas daňového
úradu k právnemu úkonu k predaju nehnuteľností. Táto požiadavka však nebola krajským súdom
akceptovaná, keď bez zodpovedania k tejto otázke daňovým orgánom nie je možné vo veci spravodlivo
rozhodnúť.

3.



K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v podaní zo 17.12.2015, poukázal na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v Banskej
Bystrici, ako vecne správny potvrdil.

4.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) účinný od
01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a
§ 212 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP), odvolania prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
250ja ods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP, § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v
rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu najmä z pohľadu, či sa
súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami navrhovateľa, z takto vymedzeného rozsahu,
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa,
v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu
odvolacích námietok odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných
pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 162/1995 Z.z. za zápis práv k nehnuteľnostiam označuje
zákonodarca vklad, záznam a poznámku a súčasne stanoví, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Z
uvedeného plynie záver, že tak ako vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, tak aj záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra sú (môžu byť) dotknuté práva k nehnuteľnostiam, na ktorej skutočnosti
nič nemení ani to, že v prípade záznamu tento plní evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu
ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Predmetom prieskumu je rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán návrh na vklad kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrel navrhovateľ ako kupujúci, zamietol. V odvolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či
prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a riadne
právne posúdil vec. Podstatnou a nosnou námietkou odvolateľa bolo tvrdenie, že správne orgány v
preskúmavanej veci neboli oprávnené vyžadovať súhlas príslušného daňového orgánu podľa § 81 ods. 7
zákona č. 563/2009 Z.z. v súvislosti so zriadením záložného práva, keď návrh na záznam právoplatného
rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva, aj na prevádzané nehnuteľnosti, bol doručený
správnemu orgánu až po doručení návrhu na vklad posudzovanej kúpnej zmluvy.

Odvolací súd sumarizuje, že dňa 20.12.2013 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi navrhovateľom
ako kupujúcim a predávajúcim označeným v kúpnej zmluve. V ten istý deň bol podaný aj návrh na
jej vklad. Dňa 21.01.2014 do katastra nehnuteľností bolo doručené rozhodnutie Daňového úradu v
Banskej Bystrici č. 9600503/5/191424/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. januára 2014 pod
č. Z 141/2014 (ďalej len „rozhodnutie o zriadení záložného práva“). Ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia, záznam v konaní vedenom pod č. Z 141/2014 nebol vykonaný tak, ako vyplýva z dôvodov



napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a správca dane, do vydania napadnutého rozhodnutia,
predchádzajúci súhlas s kúpnou zmluvou nedal.

Správny orgán mal o návrhu na vklad v kúpnej zmluve rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia (§ 32 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z.) a pre postup odporcu bola relevantná úprava § 41 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z., v ktorej je zakotvená zásada priority v súvislosti so zápisom práv k tej istej nehnuteľnosti. V konaní
bolo potrebné posúdiť, či krajský súd ako aj správny orgán správne aplikovali ustanovenie § 81 ods. 1
a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2016 na zistený skutkový stav.

Rozhodnutie o zriadení záložného práva, právoplatné 30.01.2014 sa týkalo aj prevádzaných
nehnuteľností (nie je súčasťou administratívneho spisu - poznámka najvyššieho súdu). Kúpna zmluva,
ktorá bola predmetom vkladového konania bola uzavretá 20.12.2013. Preskúmavané konanie (konanie
o návrhu na vklad kúpnej zmluvy) začalo 20.12.2013. V konaní bolo potrebné vyhodnotiť, či bol potrebný
predchádzajúci súhlas správcu dane ku konaniu o návrhu na vklad kúpnej zmluvy. I keď rozhodnutie o
zriadení záložného práva nie je súčasťou administratívneho spisu, v konaní bolo nesporným, že sa týka
aj prevádzaných nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho a že tento subjekt je aj daňovým dlžníkom.

Zo znenia § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu
vyplýva oprávnenie daňového dlžníka, po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva, vykonať
právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva, len po predchádzajúcom súhlase správcu dane.
Uvedené ustanovenie upravuje „výkon“ právnych úkonov týkajúcich sa predmetu záložného práva, čo
(ani z gramatického hľadiska) nevylučuje existenciu takýchto právnych úkonov (uzavretých kúpnych
zmlúv) pred vydaním rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Odvolací súd neakceptoval názor odvolateľa, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na právne úkony
urobené po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva príslušným daňovým orgánom, a má za to,
že sa viaže aj na právne úkony zmluvy uzavreté pred týmto dňom, ktoré sa môžu vykonať - odvkladovať v
príslušnom konaní - vkladovom konaní, len za predchádzajúceho súhlasu správcu dane. Z tohto dôvodu
sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne sa nestotožnil s tvrdením, že správne
orgány ako aj prvostupňový súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a nebolo potrebné vykonať navrhovaný
dôkaz - dotaz na príslušný daňový orgán, tak ako požadoval v odvolaní proti správnemu rozhodnutiu
navrhovateľ, keď naviac názor k danej veci príslušného daňového orgánu, nie je pre krajský súd ani
odvolací súd záväzný. Uvedené zistenie nebolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci, keď
sa jednalo o posúdenie právnej otázky, s ktorou sa v dostatočnej miere prvostupňový súd zaoberal a
náležite vysporiadal.

Správny orgán je povinný v súlade s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (účinný k 30.06.2016) predloženú
zmluvu preskúmať, túto kompetenciu má počas celého vkladového konania (od podania návrhu až po
vydanie rozhodnutia) a pri rozhodovaní nevychádza len z právnych skutočností zistených v čase začatia
návrhu (podanie návrhu), ale aj zo skutočností zistených počas konania. Z ustanovenia § 31 ods. 1
posledná veta katastrálneho zákona vyplýva povinnosť správneho orgánu prihliadať aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, s odkazom zákonodarcu na zákon
č. 511/1992 Z.z. o správne daní a poplatkov, ktorého právnu úpravu nahradil zákon č. 563/2009 Z.z.
(daňový poriadok účinný od 01.01.2010).

Takýto postup vyplýva aj z ustanovenia § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., ako aj zo základných
zásad správneho konania § 3 ods. 4, 5 a § 46 zákona o správnom konaní, ktoré predpokladajú, ako
východisko pre vydanie správneho rozhodnutia, spoľahlivo zistený stav veci, keď pre rozhodnutie bol
podstatný skutkový stav v čase vydania rozhodnutia.

Krajský súd bol oprávnený vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je súladné so
zákonom, či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu na vklad kúpnej zmluvy.

Aj podľa odvolacieho súdu, pokiaľ do vydania rozhodnutia správneho orgánu, v konaní o návrhu na vklad
kúpnej zmluvy, nebol predložený súhlas správcu dane podľa § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z., nie
je možné uzavretú kúpnu zmluvu odvkladovať.



Potom postup, ktorý zvolili správne orgány je súladný s § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., v ktorom je
zakotvená právna úprava kompetencií príslušného orgánu na úseku katastra skúmať zmluvu aj z hľadísk
oprávnení práva nakladať s nehnuteľnosťami najmä z hľadiska, či tieto práva nie sú obmedzené.

Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemohla mať vplyv skutočnosť, že v čase podania návrhu na
vklad, daňové záložné právo (návrh na jeho zápis záznamom) nebol do katastra nehnuteľností doručený
a nemusel byť ani navrhovateľovi známy.

Pokiaľ právoplatné rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva bolo, v čase prebiehajúceho
vkladového konania, do katastra nehnuteľností doručené, bol povinný správny orgán na jeho obsah
prihliadnuť, v súlade s úpravou § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z.. Preto postup správnych orgánov,
ktorí aplikovali na prejednávanú vec ustanovenie § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom
v čase konania a rozhodovania správneho orgánu, bol súladný so zákonom.

K ďalším odvolacím námietkam najvyšší súd konštatuje, že nezistil, že by odporca porušil zásadu
rovnosti účastníkov správneho konania, keď vyhodnocovanie všetkých relevantných skutočností
(obsahu rozhodnutia o zriadení záložného práva) potrebných pre rozhodnutie správneho orgánu v
kontexte ustanovenia § 81 ods. 7 zákona
č. 563/2009 Z.z., nemožno považovať za porušenie zákona a rovnosti účastníkov konania.

Odvolací súd konštatuje, že pre posúdenie veci je irelevantné, či navrhovateľ kúpnu cenu predávajúcemu
zaplatil a na aký konkrétny účel financie boli vynaložené, tieto skutočnosti, na rozhodnutie správneho
orgánu a jeho zákonnosť, nemôžu mať žiadny vplyv. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval, že zaplatil kúpnu
cenu a správne orgány ho nedostatočne chránili v vkladovom konaní, odvolací súd poukazuje na obsah
kúpnej zmluvy článok III., v ktorom predávajúci vyhlasuje, že neexistujú žiadne splatné i nesplnené
daňové povinnosti, ktoré by sa vzťahovali na predmet kúpy (článok III. bod 2 písm. a/ ako i na článok
II. bod 4 kúpnej zmluvy), v ktorom účastníci kúpnej zmluvy dohodli, že kúpna cena bude zaplatená
ihneď po podpise kúpnej zmluvy. Navrhovateľ mal byť v súvislosti s vyplatením kúpnej ceny dôslednejší
a obozretnejší, mal možnosť napr. dohodnúť zaplatenie kúpnej ceny zložením do notárskej úschovy,
viazať vyplatenie financií na čas po vklade kúpnej zmluvy a pod. Keďže takto nepostupoval, musí
niesť negatívne dôsledky tohto postupu, konania svojho zmluvného partnera - predávajúceho, i keď má
zákonné možnosti sa svojich nárokov domáhať, avšak v inom konaní.

Tieto skutočnosti však nemôžu spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

K námietke odvolateľa, že nebola dodržaná lehota, v ktorej bol povinný správny orgán rozhodnúť a pokiaľ
by bola dodržaná, neutrpel by navrhovateľ ujmu na svojich právach, odvolací súd poukazuje, že i keď
zákon č. 162/1995 Z.z. v § 32 ods. 1 upravuje lehotu, v ktorej sú povinné správne orgány rozhodnúť,
jej nedodržanie samo o sebe nemôže byť dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, môže
zakladať, za splnenia zákonných podmienok, nárok na náhradu škody, resp. iné nároky, ktoré však pre
posúdenie merita preskúmavaného rozhodnutia nie sú relevantné. I keď správne orgány porušili § 32
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., tento ich postup, vydanie rozhodnutia správneho orgánu po uplynutí
zákonnej 30-dňovej lehoty, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zápis práv k nehnuteľnostiam označuje vklad, záznam a poznámku a súčasne
stanoví, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapisujú vkladom, záznamom.
Na postup zápisov k týmto právam sa aplikuje zásada priority upravená v § 41 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci bolo v súlade so zásadou priority
postupované, keď prioritne rozhodoval vo vzťahu k rovnakým nehnuteľnostiam správny orgán o návrhu
na vklad, ktorý bol doručený skôr než návrh na vykonanie záznamu právoplatného rozhodnutia o zriadení
daňového záložného práva. Táto skutočnosť, však sama o sebe neznamená, že by správne orgány
(bez ohľadu, že záznam právoplatného rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva nebol
vykonaný), neboli oprávnené na obsah právoplatného rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného
práva prihliadať, jeho obsah vyhodnocovať, v kontexte s ustanovením § 81 ods. 7 zákona č. 563/2009
Z.z.. V tomto smere odvolací súd nezistil pochybenie správnych orgánov.



Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa, že rozhodnutie o zriadení daňového záložného
práva je záväzné len pre daňového dlžníka. Správne postupoval odporca, keď na obsah tohto
rozhodnutia prihliadal a zisťoval podmienky pre rozhodnutie o vklade v súlade s ustanovením § 81 ods.
7 zákona č. 563/2009 Z.z..

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, o vyhodnotení námietok
navrhovateľa, ako aj argumentácie odporcu rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku a napadnutý rozsudok krajského súdu, ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, s § 219 ods. 1 a 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP, potvrdil,
stotožnil sa s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
§ 492 ods. 2 SSP), keď naviac nezistil ani okolnosť, ku ktorej by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a contrario v spojení
s § 246c ods. 1 prvá veta § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Navrhovateľ nemal úspech v
odvolacom konaní, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.