Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/1/2017 z 12. 12. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. 3Sžo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1
Najvyšší súd | 3Sžo/1/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1 | 2017-12-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d70390b-fcce-414f-a2e9-d5ee6457aa2a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200742
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo
sudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľky: N. U., O., právne
zastúpená: JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka, Fatranská 2/E, Košice, proti odporcovi: Centrum
právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z. 22444/2016 zo dňa 18. mája 2016, v konaní o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/20/2016-24 zo dňa 7. októbra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/20/2016-24 zo dňa
7. októbra 2016  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z.
22444/2016 zo dňa 18. mája 2016 a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporca
predmetným rozhodnutím navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom
na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Vo veci, s ktorou sa
navrhovateľka obrátila na Centrum právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím
žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že dovolanie a mimoriadne dovolanie ako mimoriadne opravné
prostriedky sú prípustné len za splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sú veľmi striktne
vymedzené a zdôrazňujú mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov. V konaní vo veciach správneho
súdnictva je však opravný prostriedok prípustný, len ak je to výslovne uvedené v piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Piata časť O.s.p. nepripúšťa podanie dovolania ani mimoriadneho
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v týchto veciach. Navyše proti rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcemu podľa piatej časti O.s.p. nie je prípustný žiadny
opravný prostriedok. Vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd SR nie je súdom dovolacím. V
tomto smere správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 87/09-11 zo dňa 24. februára 2009, v ktorom Ústavný súd uviedol, že niet žiadnych právnych
pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné. Ústavný súd poukázal na



to, že v civilnom dovolacom konaní dohliada Najvyšší súd SR prostredníctvom inštitútu dovolania na
procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor
o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo
preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy.
Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby
kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne
súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie
Najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V tomto smere správny súd poukázal taktiež
aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08-73 zo dňa 01.10. 2009.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala, aby najvyšší súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou, že nemá finančné
prostriedky na to, aby si hradila právne služby, a teda zastupovanie v súdnych konaniach z vlastných
zdrojov. V právnej veci, v ktorej odporcu žiadala o určenie advokáta na zastupovanie nie je právne
znalá, keďže nemá právnické vzdelanie a pri nepriznaní advokáta má za to, že utrpí ujmu na svojich
právach. V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka mieni domáhať ďalšieho prieskumu rozhodnutí sp.
zn. 3S/6/2011, 3S/23/2013 Krajského súdu v Prešove, vo veci rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
č. k. 1Spr/109/2009. Taktiež chce namietať nedoručenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k.
1Spr0/109/09, čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Taktiež sa chce domáhať vydania
rozsudku, ktorým by bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Spr/0/109/09, rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2013 a 3S/6/2013 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR
č. 42411.

Na záver navrhovateľka uviedla, že skutočnosťou prípadnej ujmy na jej právach sa krajský súd
nezaoberal, iba sa priklonil k rozhodnutiu odporcu, jeho rozhodnutiu a tvrdeniam o zrejmej bezúspešnosti
sporu. Navrhovateľka má však za to, že nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci bude
ukrátená na svojich právach a z toho dôvodu považuje napadnuté administratívne rozhodnutie za
nezákonné. Má za to, že správny súd vychádzal v celom konaní iba z tvrdení odporcu a nezohľadnil jej
práva v plnom rozsahu a nezohľadnil ani jej stav materiálnej núdze.

III.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa nemal zaoberať otázkou stavu materiálnej
núdze navrhovateľky, keďže navrhovateľke nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z iného
dôvodu, a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z kumulatívnych
podmienok pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie
nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok
- 1/ že sa nachádza v stave materiálnej núdze; 2/ že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu; 3/ že spor
prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Ak nie je splnená
jedna z uvedených podmienok, nie je potrebné zaoberať sa ďalšími podmienkami.

Nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť
žiadateľa, aby uplatnil svoj nárok na súde a súčasne požiadal o oslobodenie od platenie súdnych
poplatkov a prípadne zvážiť, či sa neobrátiť na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu
o advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrum
znamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát
zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo/36/2011, 5Sžo/56/2013, 8Sžo/59/2012, ako aj Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013 zo dňa
25.04.2013.

K námietke navrhovateľky týkajúcej sa nedoručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k.
1Spr0/109/09, ďalej rozsudkov Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/23/2013 a sp. zn. 3S/6/2013 a
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 42411 odporca uviedol, že navrhovateľke bol rozhodnutím



Centra právnej pomoci, kancelária Košice sp. zn. 11957/2016, r.z. 57564/2016 priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci a bola určená advokátka JUDr. N. G., so sídlom P. na jej zastupovanie
v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorého predmetom má byť preskúmanie správnosti
doručovania uvedených rozsudkov a rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR do vlastných rúk
navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolanie navrhovateľky zamietol a
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Najvyšší súd SR z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav, tak ako ho podrobne
popísal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje a len na zdôraznenie
dodáva, že navrhovateľka požiadala o priznanie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia vydaného súdom v rámci výkonu súdnej správy, pričom vec preskúmania zákonnosti
rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky bola právoplatne skončená
uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžo/54/2012-73 zo dňa 12.11.2012, ktorým súd odmietol
odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012. Navrhovateľka sa domáha ďalšieho prieskumu
uvedených rozhodnutí mimoriadnym opravným prostriedkom, a to mimoriadnym dovolaním proti
rozhodnutiam 3S/6/2011 a 3S/23/2013 vo veciach správneho súdnictva. Proti rozhodnutiam súdov v
správnom súdnictve nie je prípustný mimoriadny opravný prostriedok, mimoriadne dovolanie, ktorého sa
navrhovateľka domáha. Právoplatné rozhodnutia predstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a
teda vzhľadom na to, že navrhovateľka sa domáha prieskumu súdnych rozhodnutí spôsobom, ktorý nie
je podľa platných právnych predpisov prípustný, nie je možné v tejto veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť
sporu.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 159 ods. 1, 2, 3 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je
právoplatný.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave, je záväzný pre každého.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.



Po zistení, že vo veci žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc je daná právomoc odporcu v zmysle §
3 zákona č. 327/2005 Z.z., pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné požiadavky,
vrátane toho, že nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti konania. Dospel k záveru, že navrhovateľka
nesplnila jednu z kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právneho zastúpenia, preukázanie,
že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že mimoriadnym dovolaním nie je možné napadnúť
rozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo
správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva
navrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Odporca pri posudzovaní zrejmej
bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.

Krajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto aj podľa Najvyššieho súdu SR
je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku
rozsudku prvostupňového súdu. Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p.).

Len na doplnenie k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu uvádza, že navrhovateľka poukazovala
na nemá finančné prostriedky na úhradu právnych služieb a keďže sa tým správny orgán a ani súd
prvého stupňa nezaoberal, bola ukrátená na svojich právach. Táto skutočnosť však nebola dôvodom na
nepriznanie bezplatnej právnej pomoci. Dôvodom na neposkytnutie právnej pomoci bola skutočnosť, že
mimoriadne dovolanie, ktoré chce navrhovateľka v konaní vo veciach správneho súdnictva uplatniť nie
je podľa platných právnych predpisov možné, a teda v konaní nie je vylúčená ich zrejmá bezúspešnosť.
Tieto dôvody boli rozhodujúce pre skonštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu ako jedného z dôvodov
vylučujúcich priznanie právneho zastúpenia podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Z ustanovenia § 159 ods. 3
O.s.p. vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V prípade, ak
je zistená zrejmá bezúspešnosť sporu, správny orgán neskúma splnenie ďalších podmienok uvedených
v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca v konaniach o poskytnutí právnej pomoci skúma, či by
žiadatelia reálne mohli byť úspešní v spore, v ktorom žiadajú o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie
tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý skúma každú vec individuálne a prihliada na osobitosti
jednotlivých prípadov. O zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v
konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.