Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/36/2016 z 22. 11. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 3Sžf/36/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200841.1
Najvyšší súd | 3Sžf/36/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:8014200841.1 | 2017-11-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z., § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4fbb983-4299-4ba2-8eb2-cc84eab88c5c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200841.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200841
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200841.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z
členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: Bc. W. N., bytom
J., zastúpený: JUDr. Ján Holota, advokát, so sídlom Komenského 2791/35, Snina, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/72243/2014/5292 zo dňa 7. februára 2014, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/52/2014-61 zo dňa 18. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/52/2014-61 zo dňa 18.
novembra 2015  p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/72243/2014/5292 zo dňa 7. februára 2014, ktorým žalovaný podľa
§ 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 9710401/5/4918291/2013/Kir zo dňa 04.11.2013, ktorým bol podľa § 68 ods.
5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2008, určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku v sume 42.487,95 €.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane zaslal dňa 02. 05. 2012 žalobcovi
oznámenie o výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008, ktoré
žalobca prevzal dňa 15. 05. 2012. Daňová kontrola mala začať 31. 05. 2012. Na ústnom pojednávaní
konanom dňa 16. 05. 2012 žalobca oznámil správcovi dane, že sa nemôže zúčastniť začatia daňovej
kontroly v určenom termíne, pretože bude mimo územia Slovenskej republiky a najbližší termín, kedy
sa bude nachádzať na Slovensku je 02. 08. 2012. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 daňového
poriadku začala daňová kontrola dňa 22. 06. 2012. Žalobca uviedol, že nemá k dispozícii účtovné
doklady, pretože sa nachádzajú u účtovníčky, ktorá je dlhodobo práceneschopná a doklady mu nechce
predložiť. Uviedol tiež, že daňová kontrola bude začatá z dôvodu podaného dodatočného daňového
priznania, ktoré nepodával. O okolnosti, že bolo podané dodatočné daňové priznanie sa dozvedel až v
decembri 2011, na základe ústneho pojednávania u správcu dane, pričom záležitosť odstúpil na riešenie
orgánom činným v trestnom konaní. Výzvy správcu dane o predloženie dokladov k daňovej kontrole zo
dňa 03. 09. 2012, 16. 10. 2012, 29. 11. 2012 ani oznámenie o určenie dane podľa pomôcok zo dňa 17.
1. 2013 si žalobca neprevzal.



Námietku žalobcu, že v čase vykonávania kontroly sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky
vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, pretože v spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci
uvedenú skutočnosť, resp. nebol predložený doklad, ktorým by správcovi dane žalobca oznámil inú
adresu mimo územia Slovenskej republiky, na ktorú mu správca dane mal písomnosti doručovať.

Súd ďalej uviedol, že žalobca nevyužil možnosť dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí v
čase výkonu daňovej kontroly, túto možnosť využil až 06.02. 2013, kedy doručil správcovi dane
plnomocenstvo pre svojho zástupcu. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu, že nemal k
dispozícii daňové doklady, ktoré mu zadržiavala jeho účtovníčka, a že tieto obdržal až dňa 31. 10. 2013.
O tom, kto zadržiava účtovné doklady vedel žalobca už v čase začatia daňovej kontroly, keď dňa 16.
05. 2012 správcovi dane oznámil, že doklady v priebehu kontroly predloží. Oznámenie o podozrení
zo spáchania trestného činu účtovníčkou z dôvodu nepredloženia daňových dokladov, adresované
Okresnej prokuratúre v Humennom zo dňa 16. 07. 2013 predložil žalobca až po ukončení určenia
dane podľa pomôcok (24. 5. 2013). Námietku žalobcu, že správca dane mal použiť účtovné doklady
predložené dňa 04. 11. 2013 ako pomôcky, pričom mal zohľadniť aj údaje, ktoré pre neho prinášajú
výhody, nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že aj v prípade
dodatočne predložených účtovných dokladov správca dane môže podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku
tieto použiť ako pomôcky, nie je však tieto doklady povinný použiť. Zohľadnenie dodatočne predložených
dokladov nemožno chápať ako prihliadnutie na okolnosť, z ktorej vyplýva pre daňový subjekt výhoda,
ktorá ani nebola uplatnená, tak ako to vykladá žalobca. Doklady boli predložené správcovi dane až po
ukončení určenia dane podľa pomôcok dňa 04. 11. 2013, pričom je nesporné, že protokol o určení dane
podľa pomôcok, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 24.
05. 2013. Uvedeným dňom bolo ukončené určenie dane podľa pomôcok a na účtovné doklady a iné
doklady správca dane môže prihliadať a využiť ich ako pomôcku iba v priebehu určenia dane.

Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane boli vydané
v súlade so zákonom, daňové orgány sa riadne vysporiadali s námietkami žalobcu, a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
II.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že toto považuje za arbitrárne, nezohľadňujúce ducha a literu zákona. Žalobca nemal v
žiadnom prípade zámer vyhýbať sa plneniu daňovej povinnosti, táto by však mala byť stanovená na
základe predložených účtovných dokladov a pre určenie výšky dane by mali byť zohľadnené nielen
príjmy žalobcu, ale aj výdavky, ktoré mu v súvislosti s podnikaním vznikli. Nie vlastnou vinou nemohol
správcovi dane predložiť potrebné doklady, toto bolo z dôvodu konania poverenej ekonómky, ktorá
mu viedla účtovníctvo. V danom prípade zostala nepovšimnutá okolnosť a tvrdenie žalobcu, že on
osobne nepodával daňové priznanie za predmetné daňové obdobie, ale podávala ho jeho ekonómka.
Žalobca sa zdržiaval na území Veľkej Británie, a preto nebol informovaný o postupe a krokoch správcu
dane. Žalobca oznámil adresu svojho pobytu mimo územia Slovenskej republiky príslušnej pracovníčke
daňového úradu pri osobnej návšteve dňa 16. 05. 2012, ktorú podrobne informoval o svojom pobyte a
žiadal o zasielanie písomností na adresu vo Veľkej Británii.

Podľa jeho názoru, potvrdením rozhodnutia správneho orgánu by mohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu,
k rozporu so zásadami daňového konania, resp. k tvrdosti zákona.

Žalobca je ochotný splniť svoju daňovú povinnosť, avšak v takej výške, ktorá zohľadňuje ním vynaložené
výdavky.

Na základe uvedených dôvodov  žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu zmenil v súlade s
petitom uvedeným v žalobe.

III.

Žalovaný vo spojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12. 5. 2016 uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu sú
totožné s námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a žalobe, s ktorými sa
podrobne vysporiadal.



Žalobca sa riadne a včas dozvedel o termíne začatia daňovej kontroly, pričom na ústnom pojednávaní
dňa 16. 05. 2012 bol osobne dohodnutý termín začatia daňovej kontroly na deň 22. 06. 2012. Daňový
subjekt na ústnom pojednávaní neuviedol správcovi žiadnu adresu mimo územia Slovenskej republiky
a nepožiadal správcu dane ani o doručovanie písomností na inú adresu. Žalobca nevyužil možnosť
nechať sa zastupovať počas výkonu daňovej kontroly zástupcom a túto možnosť využil až dňa 06.
02. 2013. Nepreberanie písomností správcu dane preto nie je možné hodnotiť ináč, ako úmyselné
marenie výkonu  daňovej kontroly zo strany žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu
určovania dane podľa pomôcok nepredložil dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval, že účtovné
doklady mu zadržiava osoba, ktorá pre neho vykonávala účtovnícke práce. Daňovník mal plných 8
mesiacov časového priestoru na predloženie účtovných dokladov za rok 2008 a ak je pravdou, že jeho
ekonómka zadržiavala účtovné doklady a odmietla mu ich vydať, mal daňovník dostatok časového
priestoru na podanie trestného oznámenia.

Žalobca neprejavil žiaden záujem, aby správca dane vykonal kontrolu dokladov, neposkytol správcovi
dane žiadnu súčinnosť a trestné oznámenie nepodal ani v čase do vyhotovenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok, ale až 2 mesiace po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, ktoré definuje povinnosti daňového subjektu. Tým,
že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a nepredložil príslušné účtovné doklady, neumožnil správcovi
dane vykonať daňovú kontrolu a správca dane oprávnene pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, podľa
§ 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Doklady, ktoré boli predložené správcovi dane až dňa 04. 11.
2013 nemohli byť použité ako pomôcky pri určovaní dane podľa pomôcok, čo priamo vyplýva zo znenia
ustanovenia § 48 ods. 4 daňového poriadku.

Na základe uvedených dôvodov žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu
v Prešove potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c
ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré
mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.
p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu



dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Nie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe
nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej
ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.

Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou
spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné
ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušil.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä  z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Podľa ust. § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku v účinnom znení, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ust. § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa ust. § 48 ods. 1 až 5 daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti
uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.
Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie
podľa prvej vety.



Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si
zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné
poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových
subjektov.

Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a
iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov
sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých
vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1 až 3 daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol
o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah
tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie
tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok
podľa odseku 1.

Preskúmaním obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil skutkový stav tak, ako bol zistený a
popísaný súdom prvého stupňa. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 05. 2012 odvolací
súd zistil, že na základe obdržaného oznámenia o výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej
osoby za rok 2008 sa do sídla správcu dane dostavil žalobca, s ktorým bol dohodnutý termín začatia
daňovej kontroly na deň 22. 06. 2012. Žalobca uviedol, že nemá k dispozícii účtovné doklady, tieto
sa nachádzajú u účtovníčky, ktorá mu ich odmieta predložiť. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho,
že daňová kontrola bude začatá z dôvodu dodatočného daňového priznania, ktoré nepodával. O tejto
skutočnosti sa dozvedel až v decembri 2011 na ústnom pojednávaní. Na uvedenom pojednávaní v
roku 2011 sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré ho viedli k tomu, že celú záležitosť odstúpil na riešenie
orgánom činným v trestnom konaní a uvedené skutočnosti preukáže v priebehu daňovej kontroly.

Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žalobca nepoprel, že by osobe, ktorú poveril vedením
účtovníctva, zakázal vykonávať úkony súvisiace s vedením účtovníctva t. j. podávať za daňovníka
daňové priznanie. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby obsiahnuté v administratívnom
spise spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a sú podpísané zodpovednou osobou. Žalobca
vlastnoručne podpísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 16. 05. 2012, čím zároveň potvrdil
oboznámenie sa s obsahom zápisu a teda tvrdenie, že počas tohto pojednávania žiadal o doručovanie
písomností na adresu mimo územie Slovenskej republiky, nepreukázal.

V priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca napriek tvrdeniam o predložení dokladov a iniciovaní
trestného konania voči účtovníčke, žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil.

Na základe uvedených dôvodov správca dane pristúpil k určovaní dane podľa pomôcok, o čom žalobcu
informoval podaním zo dňa 17. 01. 2013.

Dňa 13. 05. 2013 bol vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručený dňa 24. 05. 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
o určení dane podľa pomôcok.



Žalobca podal vyjadrenie k protokolu po uplynutí lehoty, ktorú správca dane určil na predloženie
písomného vyjadrenia s poučením, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Až s odstupom času, podaním zo dňa 12. 08. 2013 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oznámil správcovi dane, že daňové priznanie zo dňa 18. 03. 2009 a zo dňa 28. 05. 2009 podala
neznáma osoba, na základe čoho podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Humennom.
Správca dane oznámil žalobcovi termín prerokovania pripomienok k protokolu na deň 28. 10. 2013,
čím vyhovel žiadosti zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že v tento deň mal byť žalobca prítomný na
území Slovenskej republiky. Žalobca ani jeho právny zástupca sa ústneho pojednávania nariadeného
za účelom prerokovania protokolu nezúčastnili.

Za účelom predloženia dokladov za zdaňovacie obdobie roku 2008 sa žalobca dostavil na Daňový úrad
Prešov dňa 04. 11. 2013.

Dňa 04. 11. 2013 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie v roku 2008 vo výške 42 487, 95 €. Pri určovaní výšky dane
vychádzal správca dane z daňového priznania, v ktorom bol uvedený základ dane vo výške 6 736 804
Sk, z čoho daň vo výške 19% predstavuje 1 279 992 Sk (42.487, 95 €). Dopytom na sociálnu poisťovňu
správca dane zistil, že za kontrolované obdobie nezaplatil žalobca ako samostatne zárobkovo činná
osoba žiadne poistné. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady, ktorými by
preukázal výdavky, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zníženiu základu podľa § 11 ods. 2 daňového
poriadku.
V spise predloženom žalovaným sa nenachádzajú žiadne doklady, ktorými by žalobca správcovi dane
preukazoval vyvinutie úsilia na zabezpečenie daňových dokladov od svojej účtovníčky.

Z príloh podanej žaloby odvolací súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie na daňový subjekt
FESTA Group s. r.o., Humenné pre trestný čin podvodu z dôvodu, že do účtovníctva uvedeného subjektu
bolo zahrnutých najmenej 8 fiktívnych faktúr vystavených žalobcom.

Dňa 13. 08. 2013 bolo Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Humennom doručené trestné
oznámenie žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a
obchodnej evidencie účtovníčkou, ktorá vykonávala pre žalobcu účtovnícke práce a vypracovala daňové
priznanie za rok 2008. Trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že
vo veci bola vypočutá účtovníčka žalobcu ktorá uviedla, že nie je pravdou, že by sa zatajovala alebo
nedvíhala žalobcovi telefón. Uviedla, že niektoré doklady z účtovníctva si žalobca vzal s tým, že musí
niečo dokladovať na úradoch. Dňa  23. 08. 2013 policajtom uviedla, že nemá najmenší problém vydať
doklady žalobcu.

Žalobca okrem uvedeného nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by preukazoval vyvinutie
iniciatívy za účelom prevzatia účtovných dokladov a ich predloženia správcovi dane v období výkonu
daňovej kontroly.

Žalobca po tom, ako bol informovaný o začatí daňovej kontroly dňom 22. 06. 2012, počas jej priebehu,
ani po doručovaní v oznámenia o určení dane podľa pomôcok ani do vyhotovenia protokolu o určení
dane podľa pomôcok zo dňa 13. 05. 2013 so správcom dane riadne nespolupracoval, nesplnil svoju
povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, a preto sa nemôže dovolávať tvrdosti zákona, porušenia svojich práv
a rozporu v postupe daňových orgánov s daňovými predpismi.

Z obsahu spisu je tak isto zrejmé, že konanie o určení dane podľa pomôcok bolo ukončené dňom
doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktoré bolo v tomto prípade ukončené dňa 24. 05.
2013. Správca dane teda postupoval v súlade so zákonom, ak na doklady predložené po ukončení
daného konania neprihliadal.

Možno sa preto stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, pretože
žalovaný sa v rámci žalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil logickým zhodnotením skutkového stavu
vo vzťahu k dôkazným prostriedkom, ktoré mal k dispozícii a ako i postupu prvostupňového správneho
orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.



Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Zároveň možno konštatovať,
že odvolací súd v konaní nezistil také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).
Ak daňový subjekt po tom, ako bol informovaný o začatí daňovej kontroly, počas jej priebehu, ani po
doručení oznámenia o určení dane podľa pomôcok ani do vyhotovenia protokolu o určení dane podľa
pomôcok so správcom dane riadne nespolupracoval, nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon,
nemôže sa dovolávať tvrdosti zákona, porušenia svojich práv a rozporu v postupe daňových orgánov
s daňovými predpismi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.