Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/27/2017 z 17. 4. 2018
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2018, sp. zn. 3Sžk/27/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201335.2
Najvyšší súd | 3Sžk/27/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1014201335.2 | 2018-04-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 179 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b711372b-99d3-4b24-9151-099997dd8076
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1014201335.2

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201335
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201335.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľov (pôvodne žalobcovia): 1/ MUDr. F. M., Z.,
2/ U. M., Z., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, so sídlom Kolískova 1, Bratislava,
so sídlom M. R. Štefánika 2618, Čadca, pracovisko Za kasárňou 1, Bratislava, proti žalovanému:
Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, zastúpený advokátom:
JUDr. Ľuboslav Kašuba, Na Vŕšku 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.
KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.02.2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti právoplatnému
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-86 zo dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/166/2014-86 zo dňa 25. mája 2017 z a m i e t a.

Sťažovateľom nárok na náhradu trov kasačného konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 179 ods. 4 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „S. s. p.“) zastavil konanie o žalobe sťažovateľov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.02.2014, ktorým žalovaný zrušil
Opatrenie č. KV/SU/5317/2012/1513LN zo dňa 04.04.2012, ktorým stavebný úrad na základe ohlásenia
udržiavacích prác a stavebných úprav bytu č. X  na prvom nadzemnom podlaží v bytovom dome na
ul. Z. oznámil žalobkyni v prvom rade ako stavebníčke, že nemá námietky proti ohláseným stavebným
úpravám v rozsahu zasklenia loggie, domurovanie deliacej priečky, vymurovanie parapetu, zateplenie
loggie z vnútornej strany, vonkajší vzhľad zábradlia loggie sa nemení, odvetranie špajze suseda
vzduchotechnickým zariadením, potrubím ukončením protidažďovou žalúziou so sitom, vydaný podľa §
57 ods. 2 stavebného zákona, z dôvodu jeho rozporu so zákonom.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania bolo zistené, že
žalobkyni v 1. rade nebolo žalobou napadnuté rozhodnutie doručené, pretože sa v rozhodnom čase
nezdržiavala na doručovanej adrese. Napadnuté rozhodnutie nebolo doručené ani žalovanému v 2.
rade, ktorému svedčí nerozlučné spoločenstvo práv k upravovanej nehnuteľnosti a ktorý taktiež namietal
porušenie jeho procesného práva. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyslovenom v
uznesení č. k. 3Sžo/271/2015-73 zo dňa 14.12.2016 krajský súd uznesením č. k. 1S/166/2014-80 zo
dňa 15.02.2017 podľa  § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. k.
KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.02.2014, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2017. Krajský súd následne
v zmysle ust. § 179 ods. 4 SSP po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o doručení rozhodnutia
opomenutým účastníkom konanie zastavil.

3. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedli, že krajský
súd sa v napadnutom uznesení neriadil uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.



3Sžo/271/2015, ktorý mu uložil, aby po uskutočnenom doručení postupom podľa § 179 SSP vo
veci ďalej konal. Napadnuté uznesenie krajského súdu zastavením konania neriešilo preskúmanie
rozhodnutia v správnom konaní a postavenie žalobcov je stále neisté. Sťažovatelia podali odvolanie
voči rozhodnutiu žalovaného na jeho adresu, spravujúc sa poučením uvedeným v rozhodnutí. O
odvolaní rozhodnuté nebolo, očakávajú rozhodnutie súdu a postupom podľa § 179 SSP je potrebné
opätovne zistiť riadne doručenie rozhodnutia žalovaným. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby kasačný
súd uznesenie krajského súdu zrušil, nakoľko je potrebné vo veci opätovne preukázať doručovanie
rozhodnutia č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17.02.2014 a postupom podľa § 179 SSP vo veci
ďalej konať.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v intenciách povinnosti uloženej v
napadnutom uznesení krajského súdu doručoval žalobcom rozhodnutie č. k. KV/SU/1349/2014/1613/
VK zo dňa 17.02.2014 na adresu ich trvalého bydliska uvedenú v uznesení krajského súdu. Žalovaný k
vyjadreniu priložil aj podklady preukazujúce riadne doručenie rozhodnutia obom žalobcom. Obaja voči
predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie, spravujúc sa nesprávnym poučením o odvolaní, pretože
v čase konania o proteste prokurátora proti uvedenému opatreniu, ktoré bolo dokončené vydaním
rozhodnutia o zrušení opatrenia sa podľa § 26 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora nebolo prípustné odvolanie. Žalovaný poukázal na to, že sťažovatelia
mohli, resp. môžu v zmysle § 179 ods. 5 SSP využiť možnosť opätovne podať správnu žalobu voči
predmetnému rozhodnutiu stavebného úradu o proteste prokurátora, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.07.2017. Prípadne majú možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcov v zmysle § 461 S. s. p. zamietol
ako nedôvodnú.

5. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 452 ods. 1 S. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti a dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

6. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým zastavil konanie o žalobe
sťažovateľov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo
dňa 17.02.2014, ktorým žalovaný zrušil Opatrenie č. KV/SU/5317/2012/1513LN zo dňa 04.04.2012,
ktorým stavebný úrad na základe ohlásenia udržiavacích prác a stavebných úprav bytu č. X  na prvom
nadzemnom podlaží v bytovom dome na ul. Z. oznámil žalobkyni v prvom rade ako stavebníčke, že
nemá námietky proti ohláseným stavebným úpravám v rozsahu zasklenia loggie, domurovanie deliacej
priečky, vymurovanie parapetu, zateplenie loggie z vnútornej strany, vonkajší vzhľad zábradlia loggie sa
nemení, odvetranie špajze suseda vzduchotechnickým zariadením, potrubím ukončením protidažďovou
žalúziou so sitom vydaný podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, z dôvodu jeho rozporu so zákonom.
Sťažovatelia v žalobe taktiež namietali, že im predmetné rozhodnutie nebolo riadne doručené.

7. Krajský súd v Bratislave v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3Sžo/271/2015-73 zo dňa 14.12.2016 uložil uznesením č. k. 1S/166/2014-80 zo dňa 15.02.2017
žalovanému povinnosť doručiť sťažovateľom rozhodnutie žalovaného č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK
zo dňa 17.02.2014. Následne v súlade s názorom Najvyššieho súdu vo veci ďalej konal podľa § 179
Správneho súdneho poriadku.

8. Podľa § 179 ods. 1 a 7 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak sa správny súd
nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

9. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví.
Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do
podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.



10. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je
prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného
doručenia.

11. Kasačný súd uvádza, že ak krajský súd napadnutým uznesením zastavil konanie po tom, ako sa
stalo právoplatným rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému doručiť jeho rozhodnutie opomenutým
účastníkom (sťažovateľom), konal jednak v súlade so zrušujúcim uznesením tunajšieho súdu, ktoré mu
ukladalo povinnosť konať podľa § 179 SSP, ako aj s týmto ustanovením Správneho súdneho poriadku.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku, ustanovením § 179 sa „nanovo
upravuje a precizuje správna žaloba opomenutého účastníka. Keďže správny súd nie je v zásade súdom
„skutkovým“, je základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej
správnej žaloby. Odôvodnenú správnu žalobu pritom môže objektívne podať len taký účastník, ktorý
mal možnosť sa oboznámiť s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce
pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná (§ 62, § 183). Z tejto axiómy vychádza aj
navrhovaná zákonná úprava pri opomenutom účastníkovi. Ak správny súd rozhodne podľa odseku 1,
následne konanie zastaví (odsek 4). Takéto zastavenie bude znamenať, že sa samotným prieskumom
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia nezaoberal. Súd konanie vždy zastaví, ak od
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli viac ako tri roky a to bez ohľadu na
skutočnosť, či žalobca bol alebo nebol opomenutým účastníkom administratívneho konania. V zmysle
odseku 5, ak proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy nie je prípustný
riadny opravný prostriedok, opomenutý účastník bude môcť voči nemu podať novú správnu žalobu,
pričom lehota pre jej podanie začne plynúť od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy nariadeného správnym súdom.“

12. Z ustanovenia vyššie citovaného ust. § 179 SSP vyplýva, že správny súd nariadi doručenie žalobou
napadnutého rozhodnutia opomenutým účastníkom správneho konania v prípade, ak dospeje k záveru,
že rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené účastníkovi, s ktorým mal konať
a keď od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako 3 roky. V danom prípade
bolo zistené, že boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanému,
doručiť žalobcom rozhodnutie č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17. 02. 2014, podľa ods. 1 cit.
uznesenia. Krajský súd v Bratislave o tejto povinnosti rozhodol uznesením č. k. 1S/166/2014-80 zo dňa
15. februára 2017. Keďže predpokladom na podanie správnej žaloby je doručenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy do dispozície účastníkov konania, na žalobu, podanú pred doručením namietaného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nemožno prihliadať, túto je potrebné považovať za
predčasne podanú, nevyvolávajúcu účinky správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle
ustanovenia § 179 ods. 4 Správneho súdneho poriadku konanie začaté na základe pôvodnej žaloby
podanej opomenutým účastníkom, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bola uložená
povinnosť žalovanému doručiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, zastaviť. Správny súd je povinný
zastaviť konanie aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania novej
žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako 3 roky.

13. Po tom, ako žalobcovia obdržali rozhodnutie č. k. KV/SU/1349/2014/1613/VK zo dňa 17. 02. 2014,
mali možnosť podať žalobu podľa ustanovenia § 179 ods. 5 SSP. V súvislosti s prípustnosťou podať
opravný prostriedok voči rozhodnutiu žalovaného o proteste prokurátora, Najvyšší súd Slovenskej
republiky už zaujal stanovisko vo svojom rozhodnutí 3Sžo/271/2015 zo dňa 14.12.2016, a preto sa v
tomto rozhodnutí danou otázkou nezaoberá a odkazuje v plnom rozsahu na právny názor vyjadrený v
uznesení zo dňa 14.12.2016.

14. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že podaním zo dňa 15. 06. 2015 požiadali o pribratie do
konania: Ing. E. M. a Ing. W. M., obaja bytom Z., ktorí vo svojom podaní uvádzali, že stavebnými úpravami
žalobcov boli dotknuté ich práva. O tejto žiadosti Krajský súd v Bratislave nerozhodol, uvedené osoby
nepribral do konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p., v spise sa nenachádza doklad, ktorý by preukázal, ako
sa s predmetnou žiadosťou súd vysporiadal. Z charakteru žalobou napadnutého rozhodnutia, ako už
bolo vyššie uvedené vyplýva, že sa jedná o rozhodnutie správneho orgánu, ktorým vyhovel protestu
prokurátora a zrušil svoje oznámenie - opatrenie č. KV/SU/5317/2012/1513/LN zo dňa 04. 04. 2012,



ktorým oznámil žalobcom, že nemá námietky voči vykonaniu udržiavacích prác a stavebných úprav
realizovaných žalobcami. Je evidentné, že žalobou napadnutým rozhodnutím neboli dotknuté práva a
povinnosti subjektov žiadajúcich o pribratie do konania, a nebol dôvod na vydanie rozhodnutia podľa §
250 ods. 1 O.s.p. Bolo však povinnosťou krajského súdu, aby o uvedenej okolnosti žiadateľov patričným
spôsobom informoval, čo nevykonal. Napriek tomuto konštatovaniu však dospel kasačný súd k záveru,
že toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.

15. Podľa názoru kasačného súdu Krajský súd v Bratislave konal v súlade so zákonom, ak konanie o
žalobe žalobcov, podanej dňa 11. 08. 2014 zastavil po tom, ako nadobudlo právoplatnosť jeho uznesenie
zo dňa 15. februára 2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobou napadnuté rozhodnutie
opomenutým účastníkom ako i z dôvodu, že uplynuli 3 roky od jeho vydania.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP
zamietol.

17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení
s § 167 ods. 1 S. s. p. a sťažovateľom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže v
kasačnom konaní nemali úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
Súd konanie vždy zastaví, ak od vydania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia uplynuli
viac ako tri roky a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca bol alebo nebol opomenutým účastníkom
administratívneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.