Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/9/2018 z 18. 6. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2018, sp. zn. 10Sžfk/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201082.1 Najvyšší súd | 10Sžfk/9/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015201082.1 | 2018-06-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/710713c2-680a-4682-89d7-8b1fdb95df43 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201082.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201082
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201082.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): ESPRIT spol. s r.o., so
sídlom Pletiarská 2, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31 563 538, zastúpená: VÁLKY PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Muškátová 36, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného -
Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9935-7000/2014-OK/4
zo dňa 17.03.2015 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní č. 9935-7000/2014-OK/8 zo dňa 07.05.2015, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/157/2015-194 zo dňa 7. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 6S/157/2015-194 zo dňa 07.09.2017 Krajský súd v Bratislave podľa § 7 písm. b),
e) v spojení s § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „S.s.p.“) odmietol ako neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní č. 9935-7000/2014-OK/4 zo dňa 17.03.2015 a zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 9935-7000/2014-OK/8 zo dňa 07.05.2015
(ďalej len ,,protokol a zápisnica“). Kontrola sa týkala postupu žalobkyne pri zadávaní nadlimitnej
zákazky na poskytnutie služby s názvom predmetu zákazky ,,Externé spracovanie dát - výber
poskytovateľa služieb“, po uzavretí zmluvy vrátane všetkých dodatkov, obstarávanej postupom užšej
súťaže, vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ č. S 202/2010 zo dňa 16.10.2010 pod zn. 308473 a vo
Vestníku verejného obstarávania č. 198/2010 zo dňa 15.10.2010 pod značkou 06479 - MUS.

2. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie
služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej
správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly (protokol, zápisnica) za rozhodnutia vydané v takomto
konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného (žalobkyne) s ustanoveniami
zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“).

3. Krajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (protokol, zápisnica) a postup pri
ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú
rozhodnutiami správneho orgánu v zmysle S.s.p. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len
jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, predstavujúci odlišný postup ako konanie o námietkach,
resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe.



4. Protokolom a ani zápisnicou žalobkyňa nebola zaviazaná k vráteniu žiadnych finančných prostriedkov
a je nesporné, že ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Krajský súd zistil, že ku dňu podania
žaloby nedošlo k vydaniu žiadneho právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, ktorým by
bola žalobkyňa zaviazaná vrátiť finančné prostriedky. Protokolom boli žalobkyni oznámené len zistené
nezrovnalosti v priebehu kontroly, a preto je ho možné považovať za rozhodnutie majúce predbežnú
povahu. Na základe tejto skutočnosti bolo potrebné konštatovať, že v danom prípade sa nejedná o
žiadne rozhodnutia, ktoré by boli vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v
oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Krajský súd zároveň poukázal
na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého protokol
ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje
zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

5. Uvedený záver by v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (platného a účinného
do 30.06.2016) viedol k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa S.s.p. (platného a účinného
od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť
súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom
pre odmietnutie žaloby. Aplikácia S.s.p v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobkyne,
nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného (protokol, zápisnica)
rovnako nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu.

6. S ohľadom na uvedený záver sa krajský súd nezaoberal námietkami žalobkyne o nezákonnosti
kontrolných zistení uvedených v protokole, resp. v zápisnici, pretože tieto bude možné preskúmať až v
prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona (ZVO) v
postupe verejného obstarávateľa (žalobkyne), ak boli, resp. budú na základe týchto dokumentov vydané
rozhodnutia s priamym dopadom na jej právne postavenie.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že neboli naplnené všetky
podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba
smeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy (protokol, zápisnica) vydanom v správnom konaní,
ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, nejde o individuálne správne
akty, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy, a preto krajský súd žalobu odmietol pre
jej neprípustnosť.

8. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

II.

9. Proti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a navrhla
napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo zrušiť
napadnutý protokol a zápisnicu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že krajský
súd rozhodol na základe nesprávne právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, že sa krajský súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu a že podanie žalobkyne bolo nezákonne odmietnuté.

10. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie krajského súdu je svojvoľné, neudržateľné, zmätočné a
nepreskúmateľné vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aký je vlastne záver krajského súdu a podľa ktorého
ustanovenia S.s.p. krajský súd žalobu odmietol.

11. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/26/2012, 5Sžf/31/2011) predstavuje protokol a zápisnica hmotnoprávny
substrát spôsobilý zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobkyne.

12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu túto zamietnuť. Uviedol, že sa
nestotožnil s právnym názorom žalobkyne a stotožnil sa s napadnutým uznesením krajského súdu a má
za to, že krajský súd vec správne právne posúdil, čo je pochopiteľné vzhľadom na povahu výsledných
materiálov z kontroly, ktoré zásadne nepredstavujú individuálny správny akt, t. j. nie sú rozhodnutiami,
ktoré by zakladali, menili prípadne rušili práva a právom chránené oprávnenia žalobkyne.



III.

13. Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutia
orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej správneho súdnictva s účinnosťou od
01.07.2016 nahradený S.s.p., ktorý sa vzťahuje dňom nadobudnutia jeho účinnosti aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa ods. 3 na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 491 a § 492 S.s.p. preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných
bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o uznesenie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

15. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä
čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka
(žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl.
13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa z prostriedkov ochrany
upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy.
Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie
účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o
nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

16. Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho
súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb
alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248
O.s.p., § 7 S.s.p.). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky).

17. Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravoval právomoc správneho súdu vymedzením
rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako S. s. p., aj keď právna
úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v S.s.p. stanovená podrobnejšie. Oba
procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej
správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania.

18. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov,
ktorým sú určené, ako to správne tvrdí žalobkyňa. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu,
že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných
prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb



alebo sa ich priamo dotýkajú. V tomto zmysle žalobkyňa dôvodne poukazuje na vyššie označenú
judikatúru definujúcu preskúmavaciu právomoc správneho súdu.

19. Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol a zápisnica o
jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve
nespĺňajú. Tento záver podporuje aj na krajským súdom poukázané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, na ktorý sa aj žalobkyňa odvoláva, v ktorom Najvyšší súd SR
uviedol, že ,,...považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu
ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú
zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie
povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod
negatívnej enumerácie § 248 OSP...“.

20. Z tohto rozhodnutia, ako aj zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp.
zn. 5Sžf/31/2011, vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola konštatovaná prípustnosť
súdneho preskúmania protokolu a zápisnice, bola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému
subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval uložiť
v tom čase platný zákon č. 10/1996 Z.z. V napadnutom protokole však žalobkyni nebola uložená
žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť
súdneho preskúmania protokolu a zápisnice.

21. Kasačný súd tak vzhľadom na uvedené uvádza, že protokol o výsledku dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní a zápisnica o jeho prerokovaní nie sú takými individuálnymi správnymi aktmi,
ktorými by sa zasahovalo do práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb,
a preto nepodliehajú súdnemu preskúmania v správnom súdnictve. Napadnutý protokol o kontrole
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani zápisnica o jeho prerokovaní žiadnu povinnosť
žalobkyni neukladajú. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, v ktorom v súvislosti s riešením otázky právomoci správneho
súdu bolo konštatované, že „Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových
vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly,
záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s
charakterom predbežnej povahy, Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt,
ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.“

22. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne
akty nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov žalobkyne, a preto nepodliehajú
súdnemu prieskumu, za vecne správne. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam
alebo opatreniam orgánov verejnej správy je neprípustná tak podľa § 248 písm. a) O.s.p., ako aj podľa
§ 7 ods. 1 písm. e) S.s.p., postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď žalobu ako neprípustnú
odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. Kasačný súd k veci dodáva, že krajský súd síce v napadnutom
uznesení nesprávne uviedol, že žalobu odmietol aj s poukazom na § 7 písm. b) S.s.p., ale uvedené
pochybenie nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,
ktorý v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467
ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.