Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svzn/1/2015 z 24. 1. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 8Svzn/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:5014200467.1 Najvyšší súd | 8Svzn/1/2015 | ECLI:SK:NSSR:2018:5014200467.1 | 2018-01-24 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f958c413-2b0c-4835-b643-c2cc83eb1d17 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200467.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Svzn/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200467
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5014200467.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Žilina, Moyzesova
č. 20, 011 56 Žilina, proti odporcovi: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 010 31 Žilina, o návrhu
na vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia mesta Žilina č. 3/2011 zo dňa 30.05.2011,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/74/2014-74 zo dňa 18.03.2015,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/74/2014-74 zo dňa
18.03.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č.k. 21S/74/2014-74 zo dňa 18.03.2015 Krajský súd v Žiline (ďalej aj
ako ,,krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) v zmysle § 250zfa ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vyslovil nesúlad čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 1, 2, 3, čl. 3
ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, 2, 4 písm. c/, d/, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 6 ods. 1, 2, čl. 7 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 8 ods.
1, 3 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 zo dňa 30.05.2011, v znení Všeobecne
záväzného nariadenia č. 14/2012 zo dňa 18.06.2012 o chove, vodení a držaní psov na území Mesta
Žilina s ust. § 4 ods. 3 písm. g/, n/, s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., s ust. § 1, § 2, § 3, § 4, §
5, § 6, § 7 zákona č. 282/2002 Z.z. a ust. § 22 ods. 9 zákona č. 39/2007 Z.z.. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie žiadajúc rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že návrh
sa v celom rozsahu zamieta. Odporca v odvolaní okrem iného namietal, že krajský súd si v podstate
osvojil dikciu znenia návrhu navrhovateľa a vo svojom odôvodnení rozsudok nereagoval na podstatné
námietky a vyjadrenia odporcu, pričom nie je z jeho odôvodnenia zrejmé ako dospel k záveru o
zákonnosti a správnosti napadnutého rozsudku a akým spôsobom a právnymi úvahami sa vysporiadal
s tvrdeniami odporcu. Podľa názoru odporcu krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, navyše rozhodnutie prvostupňového súdu je pre nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok
krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta a § 221 ods. 2 O.s.p..

Zákonodarca systematicky začlenil konanie súdu podľa právnej úpravy ustanovenej v § 250zfa do
siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako osobitné konania. Z uvedených
dôvodov prvostupňový súd konajúci o návrhu prokurátora podľa § 250zfa O.s.p. správne postupoval v
predmetnom konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej a druhej hlave piatej časti Občianskeho



súdneho poriadku upravujúce všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve a rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o vyslovení nesúladu napadnutých
článkov Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 zo dňa 30.05.2011, v znení Všeobecne
záväzného nariadenia č. 14/2012 zo dňa 18.06.2012 o chove, vodení a držaní psov na území Mesta
Žilina s príslušnými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb., č. 282/2002 Z.z. a č. 39/2007 Z.z.. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd
vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil súlad napadnutého všeobecne záväzného nariadenia odporcu.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v danej veci neriadil vyššie citovaným zákonným
ustanovením. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zopakoval len dôvody navrhovateľa
uvedené v návrhu na vyslovenie nesúladu bez akéhokoľvek svojho právneho posúdenia. Ďalej v
odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje vyjadrenie odporcu a jeho námietky k danej veci z
Vyjadrenia odporcu k návrhu, doručeného krajskému súdu dňa 14.07.2014, a to ako sa s nimi krajský
súd vysporiadal.

Súd pri rozhodovaní musí venovať pozornosť dôvodom uvedeným v návrhu ako aj námietkam ďalších
účastníkov konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v konaní námietky a vyjadrovať
sa k námietkam protistrany zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho
orgánu, resp. v danej veci predložené všeobecne záväzné nariadenie v rozsahu námietok oboch
strán, o vznesených námietkach účastníkov konania rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné,
vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami
spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov, ale súčasne postupuje aj v rozpore so
zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48
ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01,
I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti a súvisí
s právom účastníka prednášať návrhy aj argumenty a s tým, aby na ne dostal aj odpoveď. Odôvodnenie
rozhodnutia je tiež zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom prípadného
účinného uplatňovania práva na podanie opravného prostriedku a preskúmania súdneho rozhodnutia
v odvolacom konaní. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami
účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má totiž predovšetkým
presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných
faktov a nebolo svojvoľné.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru musia súdy svoje
rozhodnutia odôvodniť; tento záväzok nemôže byť chápaný tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na
každý argument (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu (pozri Ruiz
Torija a Hiro Balani v. Španielsko, 1994).

V predmetnej veci však v odôvodnení rozsudku krajského súdu nie sú vôbec uvedené námietky
protistrany - odporcu a z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako sa krajský



súd vysporiadal s protinámietkami a argumentmi odporcu a prečo súhlasil s argumentmi navrhovateľa.
Krajský súd do odôvodnenia svojho rozsudku iba prevzal a zopakoval dôvody navrhovateľa bez
akéhokoľvek náznaku vlastných úvah pri hodnotení námietok a vyjadrenia odporcu. Rozsudok krajského
súdu je takto podľa názoru odvolacieho súdu pre absenciu odôvodnenia nepresvedčivý, arbitrárny a v
konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu
postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p. z dôvodu podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu dôsledne sa vysporiadať so všetkými podstatnými
námietkami a tvrdeniami účastníkov konania, znova o návrhu rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne
a presvedčivo odôvodniť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o
náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.