Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2018 z 23. 10. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2018, sp. zn. 10Sžrk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1
Najvyšší súd | 10Sžrk/1/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1 | 2018-10-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cf9a4c0-5f9f-49b5-ba33-083cb5ea82fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžrk/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200769
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200769.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v
právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Bc. L. L., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., právne zastúpená:
JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému: Okresný
úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Andreja Kmeťa 17, Žilina,
za účasti: 1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G., obaja právne
zastúpení: Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka so sídlom Daniela Dlabača č. 35, Žilina, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13. júla 2016, o kasačnej sťažnosti proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/36/2016-86 zo dňa 23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť   z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím č. X 66/2016-MO zo dňa 26.04.2016 (ďalej
len „prvoinštančné rozhodnutie“) rozhodol podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) tak,
že zamietol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľky, ktorým žiadala opraviť chybu
v katastrálnom operáte, a to tak, že bude do LV č. XXXX  v k. ú. L. do časti B - vlastník a iná oprávnená
osoba zapísaná ako vlastníčka k bytu č. X  spoločne s ďalším účastníkom 1/ v spoluvlastníckom podiele
1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ďalej žiadala z LV č. XXXX  v k. ú. L. z časti C -
ťarchy vymazať vecné bremeno na byt č. X  v prospech ďalšieho účastníka 2/. Dôvodil tým, že zápis
bytu č. X  v dome súp. č. XXX  na LV č. XXXX  v k. ú. L. bol vykonaný v súlade s Dohodou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zapísanou vkladom č. V 8678/08. Podľa uvedenej zmluvy byt
č. X  na X. poschodí súpisné č. XXX  patrí do výlučného vlastníctva ďalšieho účastníka 1/. V dohode nie
je uvedené, že vlastníčkou tohto bytu spolu s ďalším účastníkom 1/ je aj jeho manželka - sťažovateľka. V
návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte sťažovateľka namietala aj zápis v časti „C“ LV č. XXXX,
čo prvoinštančný správny orgán rovnako vyhodnotil ako nedôvodné a vzhľadom na zistené skutočností
rozhodol tak, že návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zamietol.

2. Proti prvoinštančnému rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. Xo-20/2016-Ha zo dňa 13.07.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné rozhodnutie potvrdil.



V odôvodnení  uviedol, že preskúmal zápis bytu č. X  v dome súpisné č. XXX  na LV č. XXXX  k. ú. L.
a zistil, že údaje katastra týkajúce sa bytu č. X  sú v súlade s listinou a návrh na opravu chyby je v tejto
časti neopodstatnený. Námietky sťažovateľky týkajúce sa zákonnosti povolenia vkladu č. V 8678/08 a
nesprávneho určenia vlastníka bytu č. X  sú pre konanie o oprave chyby irelevantné, nakoľko konanie
o oprave chyby neslúži na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu, ani na určovanie
vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ mala sťažovateľka pochybnosti o zistenom skutkovom stave v konaní č.
V 8678/08 alebo pochybnosti o zákonnosti uvedeného konania, mohla sa domáhať zrušenia rozhodnutia
o povolení vkladu právnymi prostriedkami, ktoré slúžia na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí
(správna žaloba alebo podnet na protest prokurátora). Zápis vecného bremena na LV č. XXXX  je tiež v
súlade s uvedenými listinami a návrh na opravu chyby je aj v tejto časti neopodstatnený. Vecné bremená
sú vecnými právami rovnako ako vlastnícke právo a rovnako ako vlastnícke právo nezanikajú samotným
rozdelením veci, ale sú naďalej spojené s novovzniknutými vecami. Dospel k záveru, že návrh podaný
sťažovateľkou je neopodstatnený a údaje katastra sú v súlade so zapísanými listinami.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Sťažovateľka podala proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

- obidva správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne
aplikovali ustanovenia Katastrálneho zákona ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,

- z administratívneho spisu vyplýva nesporná skutočnosť, že rodinný dom súp. č. XXX, postavený na
parcele č. 473 KN bol v podielovom spoluvlastníctve ďalšieho účastníka 1/, výška vlastníckeho podielu
1/2 a E. L., výška vlastníckeho podielu 1/2. Nadstavbou a prístavbou „nevzniklo“ nové vlastníctvo.
Zvýšila sa iba cena vlastníckeho podielu. Kolaudačným rozhodnutím č. 2005/C-4692/OÚPaSP-Šk zo
dňa 28.04.2005 stavebný úrad osvedčil, že nová bytová jednotka v rodinnom dome je schopná užívania.
K vytvoreniu dvoch bytových jednotiek ako dvoch samostatných objektov vlastníctva však nedošlo
realizáciou nadstavby a prístavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia pre tieto stavebné zmeny, ale
až na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Správny orgán preskúmal
dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 31 Katastrálneho zákona a po
zistení, že podmienky na vklad sú splnené, vklad povolil,

- sťažovateľka nebola vlastníčkou domu súp. č. XXX  postaveného na parcele č. 473 KN v k. ú. L. a
nenadobudla vlastnícke právo k bytu č. X  a X  tejto nehnuteľnosti, preto nebola subjektom povinným ani
oprávneným z vecného bremena zapísanom na LV č. XXXX  pre k. ú. L.. Uvedené vecné bremeno bolo
pôvodne zriadené darovacou zmluvou č. V 1688/2001 k pozemkom, parcelám CKN č. 473 a č. 474 k
domu súp. č. XXX, a keďže vybudované nové bytové jednotky vznikli v dome súp. č. XXX, sú zaťažené
rovnakým vecným bremenom, ako bol dom č. súp. XXX.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)

4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
- § 440 ods. 1 písm. j/ S.s.p., t. j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

5. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä
uviedla, že:



- krajský súd sa nevysporiadal s jej tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení k vyjadreniu ďalších účastníkov
1/ a 2/ k správnej žalobe zo dňa 21.08.2017, ako ani s tvrdeniami sťažovateľky a jej právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 23.08.2017,
- s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR mala za to, že rozhodnutie krajského súdu je
nepreskúmateľné,
- s poukazom na bod 15. rozsudku uviedla, že kolaudáciou stavby sa stavebníci stali nielen jej vlastníkmi,
ale aj užívateľmi. Tým, že žalovaný vlastnícke právo nerešpektoval, postupoval v rozpore s čl. 20 ods.
2 Ústavy SR.

6. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu,
alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné rozhodnutie  a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

B)

7. Žalovaný ani ďalší účastníci 1/,2/ ku kasačnej sťažnosti nepodali vyjadrenie.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal  napadnutý rozsudok
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.
1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú
sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s §
452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad aj bez návrhu
a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené
hranice pozemkov,
c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami
opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v
písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v
katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie;
ak je to na to opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto
katastrálnom konaní.

Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností
sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný
úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia
písomnej žiadosti o opravu chýb.

Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik,
zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a
§ 78 ods. 1.

Podľa § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní,7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide
o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.



Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

10. Sťažovateľka na prvom mieste namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím
na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky)
musí zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto
sformulovaný sťažnostný dôvod  zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu
prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny
skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na
druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza doterajší pojem „odňatie
možnosti konať pred súdom“, pričom obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú
z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a
v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná
vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,
bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.

12. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nesprávny procesný postup
majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Kasačný dôvod zakotvený pod písm. j) §
440 ods. 1 S.s.p. je ako jediný z dôvodov vyhradený iba pre určitý typ rozhodnutia a to pre nemeritórne
uznesenie o odmietnutí podania. Nakoľko v predmetnej veci súd rozhodol v merite veci o zamietnutí
žaloby, tento kasačný dôvod neobstojí.

13. Sťažovateľka v tejto súvislosti namietala nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu ako aj
nesprávne právne posúdenie s poukazom na bod 15. rozsudku. Kasačný súd považuje za nevyhnutné
poukázať na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na opravovanie chýb, ktoré
najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra
alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste
vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu
opravy chyby v katastrálnom operáte, ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tento druh
konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na
riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na
preskúmavanie zákonnosti zápisov (na preskúmavanie zákonnosti zápisov slúžia iné právne prostriedky,
akými sú protest prokurátora a správne súdnictvo). Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje
zmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa
zapísala do katastra (napr. dedičské osvedčenie). V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov
katastra s poslednou zapísanou listinou. (Halama, O. Katastrálny zákon. Komentár. Bratislava: Wolters
Kluwer, 2014)

14. Súd dáva do pozornosti, že podľa dôvodovej správy ku Katastrálnemu zákonu „opravy uvedené v
ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov,
ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov [písm. a)], alebo v súčinnosti s vlastníkmi
nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v
súčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce,
ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len
chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“

15. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy
Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (viď bod č. 9) vykonávanú podľa



Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

„Inštitút opravy, chyby v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho
zákona slúži výlučne na zosúladenie údajov katastra nehnuteľnosti s verejnými a inými údajmi
katastra nehnuteľností. Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len
evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,
resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v
katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že alebo nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu
došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení
možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápis v
katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho
zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy
zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP, nie žaloba o výmaz, či na
zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností."
(Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.2.2009)

„Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o
súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby
v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo
právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie
ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom
sporovom konaní."
(Rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sžo/73/2015 zo dňa 28.09. 2016)

16. Vo svetle uvedeného kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom správnych orgánov
a krajského súdu, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte.
Správne orgány môžu opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé,
že žiadna z uvedených situácií nenastala. Rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho
zákona nezasahuje do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania. Vydaním
rozhodnutia podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemôže správny orgán spôsobiť vznik,
zmenu alebo zánik vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k nehnuteľnosti. Zároveň absentuje
právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom
práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu
práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom
príslušného súdu v uvedenej veci.

17. Čo sa týka namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, Ústavný súd SR v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (podobne II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 200/09 Ústavný súd SR
obdobne uviedol: „Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné,
aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania
a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.
ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Ústavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument....“ (napr. II. ÚS 410/06). Ústavný
súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).

18. V zmysle uvedeného kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym
spisom musí konštatovať, že krajský súd sa s podstatnými právnymi námietkami sťažovateľky v
rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
kasačnom súde. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové



aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v
tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167
ods. 1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle  § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S.
s. p. Ďalším účastníkom kasačný súd  nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im
v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli
(§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).

20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.