Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/70/2016 z 15. 1. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. januára 2018, sp. zn. 1So/70/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7016200326.1
Najvyšší súd | 1So/70/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:7016200326.1 | 2018-01-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3f58f70-a8c6-4258-87f0-5def460ee9b7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7016200326.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200326
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7016200326.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.
JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: A. Č., E. XX,
O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Sd/21/2016-33 zo dňa 15.
júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  č. k. 1Sd/21/2016-33 zo dňa
15. júla 2016  v spojení s opravným uznesením č. k. 1Sd/21/2016-41 zo dňa 2. augusta 2016  potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v tomto rozsudku len „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) z dôvodu, že podľa lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky
Spišská Nová Ves zo dňa 09.11.2015 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo na základe zistenia skutkového stavu o zdravotnom stave
navrhovateľky, po vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmavacom konaní,
dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli
dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky
neodôvodňuje u nej uznanie invalidity a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že s rozhodnutím nesúhlasí,
pretože nebola informovaná, či jej žiadosť, jej zdravotný stav  a jej lekárske nálezy boli posudzované
posudkovým neurológom  a posudkovým ortopédom a na tejto žiadosti trvá. Okrem toho namietala
nesprávny údaj v spise, kde sa uvádza, že má učňovské vzdelanie, nakoľko má skončené stredoškolské
vzdelanie s maturitou.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu označila dôvody v ňom uvádzané, za neopodstatnené.
Podľa jej názoru navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia



zadovážených v tomto konaní a ktoré by záver prijatý v posudkoch posudkových lekárov sociálneho
poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasnosti a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav
bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Preto odporkyňa navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a §
492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o
rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno
priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 16.januára 2018  (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach
odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporkyne, a to najmä z toho
pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich zákonnosť.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou (ods. 1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby  (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje  na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou
dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní neboli objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako
ho zistil súd prvého stupňa a ako vyplýva z obsahu pripojeného  administratívneho spisu, teda že
odporkyňa napadnutým rozhodnutím rozhodla o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Podkladom pre predmetné rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 9.novembra 2015, ktorý konštatoval, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u nej je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XIV - Choroby podporného
a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 -
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným
postihnutím, s prejavmi svalového a nervového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku, na základe čoho ustálil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 25%. Ostatné zdravotné ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, a svojou
podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu. Podľa posudku invalidita nevznikla.



Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku bol jej zdravotný stav opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 15.
februára 2016, ktorý po zhodnotení všetkých, ako i novodoložených odborných lekárskych nálezov z MR
vyšetrenia z 28.1.2016, rehabilitačného vyšetrenia z 3.11.2015, 13.11.2015, 18.1.2016, MR vyšetrenia
pr. kolena z 18.1.2016, ortopedického vyšetrenia ÚVN Ružomberok zo 6.7.2015, 12.10.2015, 14.1,2016,
reumatologického vyšetrenia z 5.6.2015,. zo 17.7.2015 konštatoval, že trvá na pôvodnom  posúdení.

Následne bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný druhostupňovým posudkovým lekárom
sociálneho poistenia odporkyne, ústredie pracovisko v Poprade dňa 15.marca 2016, ktorý po vyšetrení
navrhovateľky a zohľadnení predložených lekárskych nálezov (str. 2 a 3 posudku) v obsažnom a
podrobnom posudku ustálil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 25 %
(kapitola XV, oddiel E, položka 3) - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi svalového a nervového dráždenia, slabosť
svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Pre ostatné ochorenia koxartróza,
gonartróza nebola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na ďalšie navrhovateľkou predložené lekárske správy a nálezy (z ortopedického vyšetrenia
zo dňa 11.04.2016, neurologického vyšetrenia zo dňa 04.02.2015, RTG snímok zo dňa 18.02.2016,
magnetickej rezonancie zo dňa 28.01.2015 ) bol jej zdravotný stav posudzovaný pre účely doplnenia
posudku na vyžiadanie súdu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v
Poprade dňa 23.mája 2016. Podľa obsahu posudku novoprezentované lekárske nálezy nedokumentujú
zhoršenie funkčného stavu chrbtice. Funkčný stav v oblasti bedrových a kolenných kĺbov je na rovnakej
úrovni degeneratívnych zmien ako v minulosti - nie je popisované zhoršenie - čo bolo hodnotené
ako obmedzenie pohybu v oblasti bedrového kĺbu vpravo na úrovni ľahkého až počínajúceho stredne
ťažkého stupňa a v oblasti bedrového kĺbu vľavo na úrovni ľahkého stupňa. Obmedzenie pohybu v
oblasti kolenných kĺbov je na úrovni ľahkého stupňa. Tento funkčný stav v oblasti váhonosných zhybov
je posudkovo málo závažný a nie je dôvod na percentuálne zvyšovanie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje
rozhodnutie a odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne
vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala
pri svojom rozhodovaní. Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenia
napadnutého rozhodnutia odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho
zrušenie, preto pokiaľ sa krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor
odvolací súd  za správny. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a v
primeranom rozsahu zaujal aj stanovisko k námietkam navrhovateľky a odvolací súd s prihliadnutím na
ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.

Námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa naznačujúce
pochybnosti o náležitom posúdení jej nepriaznivého zdravotného stavu odvolací súd nepovažoval za
dôvodné a preto neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým tento súd dospel a náležite obsažným
a presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že
nemožno považovať za porušenie práva účastníka skutočnosť, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje
rozhodnutia podľa jeho predstáv.

Všetky navrhovateľkou v správnom konaní predložené aktuálne lekárske správy (špecifikované v
samotných posudkoch) boli zohľadnené posudkovými lekármi a podľa názoru odvolacieho súdu
nepredstavujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali existencii skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári
sociálneho poistenia neboli zaoberali resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného
poškodenia u navrhovateľky, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený (§ 250i OSP) alebo
by inak prijatý záver spochybňovali. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky
posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných
rozporov vo svojich záveroch. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní



správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však
nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.

Zdravotný stav navrhovateľky bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné
postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase.
Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné,
logické a bez rozporov.

V súvislosti s námietkou navrhovateľky uvedenou v odvolaní, že nebola informovaná o tom, či jej
žiadosť, jej zdravotný stav  a jej lekárske nálezy boli posudzované posudkovým neurológom  a
posudkovým ortopédom, odvolací súd uvádza, že takáto konkrétna informácia by jej nepochybne
bola poskytnutá na jej požiadanie na pojednávaní dňa 15.7.2016, ktorého sa osobne zúčastnila, kedy
okrem iných podkladov rozhodnutia bol oboznámený aj „dopĺňací kontrolný posudok druhostupňového
posudkového lekára z 23.5.2016“, ku ktorému mala možnosť sa vyjadriť, preto samotnú takúto námietku
súd nepovažoval za spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s právnym poriadkom, konkrétne so zákonom o
sociálnom poistení (§ 153 ods. 3) je na účely invalidity oprávnený posudzovať zdravotný stav posudkový
lekár. V predmetnej veci je zrejmé, že posudkovú činnosť vykonávali v zmysle zákona posudkoví lekári
(ktorých formálnu ani odbornú spôsobilosť navrhovateľka nespochybnila), ktorí posudzovali zdravotný
stav navrhovateľky na základe všetkých správ odborných lekárov o navrhovateľkou absolvovaných
vyšetreniach, ktoré sama predložila, tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili, pričom
v konaní sa nepreukázali skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti resp.
predpojatosti v konkrétnej veci (pričom ani prípadné skutočnosti odôvodňujúce ich vylúčenie v zmysle
postupu podľa ust. § 181 a § 182 zákona o sociálnom poistení navrhovateľka neuvádzala), preto odvolací
súd nevidel dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľky vytýkajúcu, že jej zdravotný stav nebol
posudzovaný „posudkovým neurológom a posudkovým ortopédom“ s poukazom na skutočnosť, že v
zmysle zákona o sociálnom poistení sa výkon posudkovej činnosti zveruje posudkovým lekárom (§
153 ods. 5 ) pričom v konaní nevyvstali  pochybnosti, že tomu tak bolo i v prípade posudzovania
zdravotného stavu navrhovateľky a i keď zákon pozná i možnosť vykonať posudkový úkon v prítomnosti
prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 vety druhej
zákona o sociálnom poistení ), takáto súčinnosť sa nepochybne predpokladá najmä v odôvodnených
prípadoch vyžadujúcich odstránenie vzniknutých rozporov resp. existujúcich pochybností v klasifikácii
posudzovaného zdravotného postihnutia, k čomu podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnom konaní
nedošlo, nakoľko nie sú pochybnosti o tom, že posudkoví lekári vychádzali zo správ odborných lekárov
o navrhovateľkou absolvovaných vyšetreniach, ktoré sama predložila, čo nepochybne vyplýva z obsahu
lekárskych posudkov predložených v konaní, preto takýto postup nemožno považovať za pochybenie
vyvolávajúce pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súd prvého stupňa (potom čo navrhovateľka v čase posudzovania
jej zdravotného stavu pred posudkovým lekárom v zmysle poučenia opakovane prehlásila, že predložila
všetky odborné lekárske nálezy a iné lekárske správy nemá a aj napriek tomu v priebehu súdneho
preskúmavacieho konania predkladala ďalšie lekárske správy a nálezy) poskytol navrhovateľke podľa
názoru odvolacieho súdu dostatok možností dokladovať svoj zdravotný stav  a na základe jeho pokynov
(potom čo bol zdravotný stav navrhovateľky už predtým trikrát posudzovaný v správnom konaní) nariadil
ho v priebehu súdneho konania opätovne posúdiť.

Z posudkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu je zrejmé, že títo komplexne zhodnotili
zdravotný stav navrhovateľky, pričom vzali do úvahy a vyhodnotili všetky ňou predložené lekárske
správy a na vyžiadanie súdu zaujali stanovisko aj k dodatočne predloženým lekárskym správam
špecifikovaným v samotných posudkoch, na podklade ktorých posudkoví lekári v aktuálnom čase ustálili,
že rozhodujúcim zdravotným postihnutím (t.j. takým, ktoré je najzávažnejšie a najvýraznejšie ovplyvňuje
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) u nej je zdravotné postihnutie zaradené do
kapitoly XV, oddiel E, položka 3/  prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., preto ich závery neboli



spochybnené ani námietkami navrhovateľky vyjadrujúce jej subjektívny pocit nespokojnosti s takýmto
posúdením.

Navrhovateľka ani podaným odvolaním nespochybnila, že jej zdravotný stav v čase jeho posudzovania
a vydania napadnutých rozhodnutí neodôvodňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť umožňujúcu priznanie invalidity a pokiaľ namietala nepresnosť v evidencii jej vzdelania v
administratívnom spise odporkyne (kde sa uvádza SOU, odbor predavačka - napr. v posudku z 15.marca
2016) je potrebné, aby takýto záznam uviedla v súčinnosti s odporkyňou do súladu so skutočným stavom
predložením príslušných dokladov.

K ostatným, v odvolacom konaní predloženým prílohám (správam z lekárskych vyšetrení) odvolací súd
uvádza, že v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 vety prvej je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, teda ku dňu
7. decembra 2015, hoci zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov so
vzťahom k posudzovanému obdobiu prehodnotila svoje rozhodnutie. V zmysle § 71 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti je rozhodujúci aktuálny zdravotný
stav a na budúcu možnosť jeho zhoršenia sa neprihliada, toto však môže byť predmetom následného
posudzovania aktuálne zhoršeného zdravotného stavu v novom konaní. Pritom nie je možné opomenúť,
že kým správy z lekárskych vyšetrení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky stavu vydané v dobe
blízkej po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, mohli mať ešte prípadne vzťah k jeho  zdokumentovaniu
v období jeho posudzovania odporkyňou (ktoré je predmetom tohto preskúmavacieho konania súdom),
navrhovateľkou ďalej (aj počas odvolacieho konania podaním z 29.11.2017) predkladané (aj s tými, ktoré
už boli vyhodnotené posudkovými lekármi napr. z ortopedických vyšetrení zo 6.7.2015, 12.10.2015 a
14.1.2016) správy z následných lekárskych vyšetrení z obdobia od 29.9.2016 do 16.11.2017, vystavené
so značným časovým odstupom po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, objektívne strácajú relevanciu
k stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a tak nereflektovanie ich obsahu v štádiu súdneho
preskúmavacieho konania nemožno odporkyni objektívne vytýkať. Ak by sa však v  budúcnosti zdravotný
stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia
odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .