Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/9/2017 z 23. 10. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2018, sp. zn. 7Sžrk/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2 Najvyšší súd | 7Sžrk/9/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2 | 2018-10-23 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bad366d5-1e60-430d-9db0-34dcf7d0cbd3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžrk/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200634
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8014200634.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36
038 351, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Revúca, Námestie slobody
2, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, so sídlom Prešov, Konštantínova
6, za účasti: Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov,
so sídlom Prešov, Hlavná 1, IČO:00 179 205, právne zastúpené Advokátskou kanceláriou SLAMKA &
Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 27. februára 2014, číslo vkladu: V7779/13, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017 z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

Účastníkovi konania Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom
Prešov, so sídlom Prešov, Hlavná 1, IČO:00 179 205 p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014
a postup mu predchádzajúci, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zistil, že žalovaný správny orgán
preskúmavaným rozhodnutím V7779/13 zo dňa 27.02.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
„katastrálny zákon“) na návrh navrhovateľa Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, Hlavná 8, povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. J., pozemok registra E
KN parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 565 968 m2, pozemok registra E KN parc. č. XXXX/
XXX - lesné pozemky o výmere 2 120 m2 v prospech Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, IČO:
31951848, Hlavná 8, 080 01 Prešov, SR, v podiele 24/200 na základe dohody o vydaní veci uzavretej



medzi účastníkmi: - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038351, Nám. SNP 8, 975 66
Banská Bystrica ako povinný, - Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, IČO: 31951848, Hlavná 8, 080
01 Prešov, SR, ako oprávnený. Vklad bol povolený dňa 27.02.2014 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie
právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 27.02.2014.

3. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia žalovaného, žalobou napadnutého, preskúmal v intenciách
právnej úpravy ustanovenej v § 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam,
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len
„reštitučný zákon“), v spojení s § 4, s § 5 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, a súčasne v intenciách právnej
úpravy ustanovenej v § 4, v spojení s § 5, s § 28 ods. 1, 2, s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, ktorú
právnu úpravu citoval, postupom v zmysle ustanovení tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (S.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

4. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd mal preukázané, že Gréckokatolícka
cirkev, Farnosť Prešov, zastúpená Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, ako oprávnená osoba dňa
21.06.2013 uzavrela podľa Reštitučného zákona s povinnou osobou - žalobcom dohodu o navrátení
vlastníctva uzavretú v zmysle Reštitučného zákona, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn.
20C/91/2007 zo dňa 09.02.2010 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 16Co/52/2010 zo
dňa 20.05.2010, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 23.06.2010 a vykonateľnosť dňa 27.06.2010, súd
zaviazal povinnú osobu k vydaniu nehnuteľnosti špecifikovaných v čl. 2 ods. 1 Dohody oprávnenej osobe
a tieto rozsudky nahrádzajú vôľu povinnej osoby a sú prílohou tejto dohody.

5. Krajský súd konštatoval, že zo zistených skutočností vyplýva, že ďalší účastník konania si uplatnil
reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle citovaných ustanovení reštitučného zákona,
nakoľko žalobca s ním odmietol uzavrieť dohodu o vydaní veci, ďalší účastník konania sa obrátil na
súd, ktorý uložil žalobcovi povinnosť vydať ďalšiemu účastníkovi konania tam uvedené nehnuteľnosti
a navrátiť mu vlastníctvo. Žalobca ako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov v
spojení s odvolacím rozsudkom Krajského súdu v Prešove nerešpektoval. Dohodu s ďalším účastníkom
neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne uloženú povinnosť. Nastala ex lege zákonná fikcia,
v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť
svoju vôľu, teda vydať nehnuteľnosti, nahradil vôľu povinnej osoby, teda žalobcu. Následne žalovaný
postupoval správne, keď na základe návrhu ďalšieho účastníka konania, z ktorého bolo jednoznačne
zrejmé, čoho sa domáhal, a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam z titulu dohody
o vydaní veci podľa reštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov a
rozsudkom Krajského súdu Prešov, návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal
a dospel k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom
absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na § 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom
právoplatného rozsudku Okresného súdu v Prešove, ktorý bol k návrhu pripojený. Správny súd v tejto
súvislosti poukázal na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudok sp.zn. 3SžoKS/16/2006.

6. Ďalej krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 161 ods. 2, 3 O.s.p., ktorú citoval a
na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach pod sp.zn. 1Sžr/147/2013 a sp.zn.
1Sžr/175/2013 a novšie Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, na ktoré sa odvolal aj
žalovaný, obsiahnuté v Katastrálnom bulletine č. 1/2011 zo dňa 21.06.2011 (ďalej len „Stanovisko“),
uviedol, že Najvyšší súd SR svojím rozsudkom sp.zn.1Sžr/147/2013 odobril zákonnosť tohto Stanoviska
Úradu geodézie, katastra a kartografie k postupu správnych orgánov na úseku katastra a zároveň vyplnil
medzeru v katastrálnom zákone, ktorý vo svojich ustanoveniach explicitne neupravuje procesný postup
správneho orgánu rozhodujúceho v katastrálnom konaní v prípadoch, ktoré sú z hľadiska skutkových
okolností a právneho stavu veci obdobné prejednávanému prípadu. Správnosť právnych záverov
vyslovených Najvyšším súdom SR v rozsudku 1Sžr/147/2013 súčasne potvrdzuje aj judikatúra súdov
Českej republiky. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Sžr/147/2013 potvrdil správne pochopenie § 1
O.s.p., podľa ktorého súd musí zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov;
formalistický výklad § 161 ods. 3 O.s.p., ktorý by zostal len na úrovni jeho výkladu pred prijatím
reštitučných zákonov, by viedol k čiastočnému negovaniu ich účelu. Krajský súd upriamil pozornosť na
to, že takýto rozširujúci výklad citovaného ustanovenia ešte stále zostáva v prípustných limitoch výkladu
právnych noriem. Taktiež upriamil pozornosť na proces rekodifikácie občianskeho práva procesného,
a to na novú právnu úpravu v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).



Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav. Z
terminologického hľadiska ide o precíznejšiu formuláciu znenia ustanovenia § 161 ods. 3 O.s.p..

7. Krajský súd konštatoval, že ústavná akceptovateľnosť tohto postupu bola potvrdená aj uznesením
Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 377/2015-16 zo dňa 18. augusta 2015, ktorým bola ako zjavne
neopodstatnená odmietnutá sťažnosť žalobcu namietajúceho porušenie základného práva vlastniť
majetok, základného práva na súdnu ochranu, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní a
práva na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa
23.09.2014.

8. S poukazom na právny názor vyššej súdnej autority, ktorý je vzhľadom na obdobnosť procesnej
situácie plne aplikovateľný na predmet konania, správny súd v preskúmavanom rozhodnutí správneho
orgánu a v jeho postupe nezistil žalobcom tvrdené porušené práva alebo jeho právom chránených
záujmov, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Námietku žalobcu, že rozsudok
súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok druhej inštancie nebol doručený právnemu zástupcovi žalobcu,
a preto nemohli tieto rozsudky nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, krajský súd považoval za
nedôvodnú, keď z kópie doručeniek získaných od príslušných súdov vyplýva, že rozsudok Okresného
súdu Prešov sp.zn. 20C/91/07-89 si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 09.02.2010 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 23.06.2010.

9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Krajský súd
uviedol, že žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP. Poukazom
na právnu úpravu ustanovenú v § 169 SSP, ktorú citoval, ďalej uviedol, že doterajšia právna úprava
v Občianskom súdnom poriadku neupravovala jednoznačne otázku priznania náhrady trov konania
úspešnému ďalšiemu účastníkovi konania (sp.zn. 2Sžp/25/2011 zo dňa 30. mája 2012). Podľa názoru
správneho súdu neboli naplnené dôvody pre priznanie náhrady trov konania pre ďalšieho účastníka,
ktoré sú uvedené v § 169 SSP a z toho dôvodu ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu

10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší
súd napadnutý rozsudok správneho súdu v súlade s § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie
žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho
súdu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

11. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom
v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.. Nesúhlasil s názorom krajského súdu v zmysle, ktorého uznal za
vkladu schopnú listinu k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
12. Poukazom na skutkové okolnosti danej veci žalobca dôvodil, že trvá na tom, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo vydané v rozpore
so zákonom, nakoľko návrh na vklad nepodal na to oprávnený subjekt; prílohou návrhu na vklad nebola
Dohoda o vydaní nehnuteľnej veci uzavretá podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorá by bola
podpísaná štatutárnymi orgánmi účastníkov dohody a ktorá by bola z hľadiska formálnych i obsahových
náležitosti vkladu schopnou listinou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona; rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007, ktorý bol k návrhu na vklad pripojený, nie je rozsudkom ukladajúcim
povinnosť prejavu vôle uzavrieť takúto Dohodu, ktorý by nahrádzal absentujúci podpis štatutárneho
orgánu povinnej osoby na návrhu Dohody.

13. Žalobca tvrdil, že rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle uzavrieť Dohodu o vydaní nehnuteľnej
veci podľa § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. je formou meritórneho rozhodnutia v reštitučných sporoch,
v ktorých sa oprávnená osoba, t. j. spravidla pôvodný pozemkovoknižný vlastník nehnuteľnosti, ktorá
bola v dobe neslobody zoštátnená, domáha, aby súd nahradil prejav vôle povinnej osoby uzavrieť so
žalujúcou oprávnenou osobou dvojstranný právny úkon - Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci podľa §
5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., ktorá bude následne podkladom pre zápis vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v prospech oprávnenej osoby vkladom do katastra nehnuteľností. Ďalej žalobca namietal,



že k podaniu takejto žaloby musí predchádzať výzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto
Dohody. Samotný text Dohody musí byť pojatý buď do výroku rozsudku alebo môže tvoriť jeho prílohu,
na ktorú však musí rozsudok odkazovať, a ktorá musí tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť, majúc za to, že
len takýto rozsudok nahrádza absentujúci podpis štatutárneho orgánu povinného na Dohode, a preto je
takáto Dohoda platná aj bez jej podpísania povinnou osobou.

14. Žalobca tiež poukázal na to, že ani existencia právoplatného rozsudku ukladajúceho povinnosť
vyhlásenia vôle povinnej osoby uzavrieť s oprávnenou osobou Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci podľa
§ 5 v ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. nezbavuje správny orgán na úseku katastra nehnuteľností skúmať v
rámci konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, či predložená dohoda je vkladu
schopnou listinou, nakoľko predložením takéhoto rozsudku je zhojená len jedna vada Dohody, a to
absentujúci prejav vôle povinnej osoby takúto Dohodu uzavrieť. V danej súvislosti dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2010, sp. zn. 2Sžo 36/2010.
15. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, žalobca uviedol, že už z
uvedeného výpočtu náležitosti, ktoré skúma okresný úrad pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, je nepochybné, že pokiaľ má súd svojím rozsudkom nahradiť prejav vôle jedného
z účastníkov uzavrieť Dohodu, musí byť tomuto účastníkovi a súdu už zo žaloby zrejmé, čo presne má
navrhovaná Dohoda po stránke formálnej i obsahovej spĺňať - a na tomto obsahu predloženom žalobcom
nemôže súd ani žalovaný nič meniť. V danej súvislosti dal do pozornosti odôvodnenie uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS S 445/2016-10 zo dňa 28. júna 2016.

16. Žalobca ďalej dôvodil, že v posudzovanom prípade Dohoda nebola pojatá do výroku rozsudku a
netvorila ani jeho prílohu, na ktorú by rozsudok odkazoval. Uviedol, že až po právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/91/2007 bol vyhotovený návrh Dohody, pričom z hľadiska právnej
istoty a rovnosti strán sporu je absolútne neprípustné, aby text Dohody bol sformulovaný až potom, ako
nadobudne právoplatnosť rozsudok nahradzujúci prejav vôle jedného účastníka Dohody takúto Dohodu
uzatvoriť.

17. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) žalobca tvrdil, že
prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3
O.s.p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu
konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená
iným právnym úkonom (§ 50a OZ).

18. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu uvedenej v bode 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku
žalobca uviedol, že ani jednému zo žalobcov nebol doručený rozsudok, ktorým by došlo k nahradeniu
prejavu vôle uzavrieť Dohodu po vydaní nehnuteľnej veci tvoriacej predmet vkladu žalovaného a
rozsudok Okresného súdu Prešov 20C/91/2007 neobsahuje nahradenie prejavu vôle povinnej osoby
uzavrieť takúto dohodu. Trval na pravdivosti svojho tvrdenia uvedeného v žalobe. Vo vzťahu k poukazu
na obsah Katastrálneho bulletinu č. 1/2001 žalobca dal do pozornosti právny názor, ktorý citoval,
uvedený v novšom Katastrálnom bulletine č. 1/2015.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu

19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažností žalobcu vyjadril tak, že navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť.
Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu uvedenou v kasačnej sťažnosti.

20. Žalovaný považoval za nedôvodnú a ničím nepodloženú námietku žalobcu, ktorou sa v kasačnej
sťažnosti nestotožnil s rozhodnutím správneho súdu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu č. V 7779/2013 bolo vydané v rozpore so zákonom, a to konkrétne z dôvodu, že návrh na
vklad nepodal oprávnený subjekt. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §§ 28 a nasl. a citujúc
právnu úpravu ustanovenú v § 30 ods. 2 katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že katastrálny zákon
neurčuje, ktorý z účastníkov vkladového konania má podať návrh na vklad, t. j. či je podanie návrhu
na vklad povinný urobiť len jeden zo zmluvných strán alebo obaja. Zákonná podmienka splnenia si
podania návrhu na vklad je splnená preukázaním, že návrh podal účastník konania. Ako vyplýva z



návrhu na vklad č. V 7779/2013 doručeného dňa 29.11.2013, predmetný návrh na vklad bol podaný
Gréckokatolíckou cirkvou Farnosť Prešov so sídlom v Prešove právne zastúpeným JUDr. Róbertom
Slamkom, advokátom.

21. Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že prílohou návrhu na vklad nebola Dohoda
o vydaní vlastníckeho práva uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ako vkladu schopná listina a
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89 zo dňa 09.02.2017 (v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010) nie je tým rozsudkom, ktorým
sa ukladá povinnosť prejavu vôle uzatvoriť takúto Dohodu, t. j. nie je to rozsudok, ktorý by nahrádzal
absentujúci podpis štatutárneho orgánu povinnej osoby. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 30
ods. 5 katastrálneho zákona, žalovaný uviedol, že Dohoda o navrátení vlastníctva uzavretá medzi
oprávnenou osobou Gréckokatolíckou cirkvou, Farnosť Prešov a povinnou osobou Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá tvorí prílohu k návrhu na vklad pod č. V
7779/2013, nie je označená slovným spojením Dohoda o vydaní nehnuteľností ako uvádza žalobca v
kasačnej sťažnosti, ale je dostatočné zrejmé a jasné, že ide o Dohodu, predmetom ktorej je vydanie
nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z.z., čo zodpovedá predmetu Dohody presne uvedenom z
článku III. a IV. Tvrdil, že odvodzovať rozpor so zákonom pri vydaní rozhodnutia o povolení vkladu č.
V 7779/2014 zo dňa 27.02.2014 z dôvodu, že Dohoda o navrátení vlastníctva nie je označená ako
Dohoda o vydaní nehnuteľnosti nezakladá nesplnenie si zákonných podmienok na predloženie zmluvy,
na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, keď v danom prípade je dostatočne
zrejmé, že ide o Dohodu o vydanie nehnuteľností uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z., keďže vo
svojich ustanoveniach jasne vyjadruje a definuje, čo je predmetom Dohody, teda že ide o vydanie
konkrétne určených nehnuteľností zo strany povinnej osoby v prospech oprávnenej osoby, na uzavretie
ktorej sa vyžaduje dodržať literu zákona č. 161/2005 Z.z..

22. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 -
89 zo dňa 09.02.2010 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa
20.05.2010) v danom prípade spĺňa predmetný rozsudok súdu charakter verejnej listiny, ktorú je správny
orgán povinný skúmať a prihliadať na ňu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Citujúc právnu
úpravu ustanovenú v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 40 a s § 46 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, žalovaný uviedol, že podpis konajúceho je súčasne dôležitý aspekt deklarujúci súhlasný
prejav vôle vedúci k uzavretiu príslušného zmluvného typu (dohody). Ak podpis chýba, právny poriadok
umožňuje nahradiť prejav vôle druhého účastníka príslušného právneho úkonu práve aj rozhodnutím
súdu - rozsudkom, ktorý je vydaný vo veci. Ďalej citujúc právnu úpravu § 34 v spojení s § 36 ods. 1
a s § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, žalovaný uviedol, že tento právny režim platí pre zápis napr.
aj rozsudkov súdov, ktorých spôsobilosť zápisu do katastra nehnuteľností treba posudzovať v rozsahu
práv a povinností určených vo výroku, t. j. či je právo, resp. povinnosť určená súdom záväzná aj pre
tretie osoby, prípadne štátne orgány.

23. Žalovaný mal za to, že v danom prípade rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007-
89 z 09.02.2010 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 z 20.05.2010
bola určená povinnosť pre Lesy Slovenská republika, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici,
vydať konkrétne určené nehnuteľnosti Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, so sídlom v Prešove,
keď z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd k tejto povinnosti zaviazal Lesy SR, š.p.,
Banská Bystrica, z dôvodu uplatnenia si žalobného nároku Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa zákona č. 161/2005 Z.z., vzhľadom k tomu, že Lesy, s.p.
SR, nepristúpili k uzavretiu Dohody o vydanie nehnuteľností, ktorú neakceptovali, ale ani nenamietali,
že ak to podľa adresovanej výzvy na uzavretie dohôd takejto dohody, ktorú neakceptovali ale ani
nenamietali, že im takáto výzva bola doručená. Žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania
súdov vyplýva, že súdy mali preukázané, že Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, dodržala všetky
zákonné podmienky a predložená písomná výzva na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľnosti zo dňa
24.04.2006 spĺňala náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Uviedol, že v zmysle rozsudku
Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010 sa krajský súd stotožnil s vykonaným
dokazovaním súdu prvého stupňa, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že súdom jasne označená
výzva žalobcu doručená podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. je dostatočná a zákonná, t. j., že bola
podaná v zákonne stanovenej lehote v súlade so zákonom č. 161/2005 Z. z..



24. Žalovaný mal tiež za to, že zo záverov okresného a krajského súdu je dostatočne zrejme, že výrok
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.20C 91/2007 o povinnosti vydať nehnuteľnosti je v skutočnosti
prejavom vôle (teda nahrádza v plnom rozsahu prejav vôle) Lesov SR, š.p., potrebný k uzavretiu
dohody na vydanie nehnuteľností. Konštatoval, že pre naplnenie hmotnoprávnych účinkov rozsudku
súdu, ktorým bola určená povinnosť vydať nehnuteľnosti, je potrebné na zápis do katastra nehnuteľností
predložiť Dohodu o vydaní nehnuteľností uzavretú medzi povinnou a oprávnenou osobou, kde v časti
prejavu vôle povinnej osoby, ktorý je daný aj podpisom, bude táto deklarovaná práve právoplatným a
vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89, ktorý záver je súladný s
§ 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z..

25. Žalovaný konštatoval, že samotný rozsudok Okresného súdu Prešov 20C 91/2007 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co 52/2010, ak sa predkladá samostatne, nie je tou listinou, na
základe ktorej sa vykoná zápis do katastra nehnuteľností, ale ak je pevne spojený s Dohodou o navrátení
nehnuteľností, nahrádza prejav vôle povinnej osoby potrebný k uzavretiu takejto dohody podľa zákona č.
161/2005 Z.z., a preto správny orgán správne posúdil skutkové a právne okolnosti, ktoré môžu mať vplyv
na povolenie vkladu a správne postupoval, keď vydal rozhodnutie o povolení vkladu č. V 7779/2013
zo dňa 27.02.2014. Uviedol, že ak žalobca odvodzuje rozpor so zákonom, resp. podmieňuje dodržanie
zákona č. 161/2005 Z.z. tvrdením v kasačnej sťažnosti, že podaniu takejto žaloby musí predchádzať
výzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto dohody, jeho tvrdenie je zavádzajúce, zmätočné
a protirečivé so zistenými závermi súdov, pretože ak je raz preukázané nielen súdom, ale aj samotným
tvrdením Lesov SR, št. p. so sídlom Banskej Bystrici, že im bola doručená výzva podľa zákona č.
161/2005 Z.z., je súčasne preukázané, že na takúto doručenú výzvu povinná osoba nereflektovala a
neakceptovala, teda neudelila súhlas k uzavretiu dohody.
26. Žalovaný ďalej uviedol, že povinnosť vykonať zápis rozsudku, ktorým je povinná osoba zaviazaná
vydať nehnuteľnosti oprávnenej osobe, ktorý je pevne spojený s doručenou Dohodou o vydaní
nehnuteľností, ak táto dohoda nie je podpísaná povinnou osobou, a kde sa nevyžaduje predložiť
výslovne rozsudok súdu nahrádzajúci prejav vôle, ale postačí práve rozsudok o vydaní nehnuteľnosti -
vyplynula zo súdnej praxe, ako aj použitím komentára k § 161 ods. 3 O.s.p., čo potvrdil aj nadriadený
správny orgán Úrad geodézie, kartografie a katastra v Katastrálnom bulletine č. 1/2011, ktorého
zákonnosť postupu v takýchto prípadoch potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 1Sžr 147/2013 v
kontexte záverov Ústavného súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. III. ÚS 377/2015-16 zo dňa
18.08.2015, čo zhodnotil aj samotný Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku.

27. Záverom žalovaný uviedol, že preskúmavacia právomoc správneho orgánu pri zápise zmlúv,
verejných listín a iných listín je presne stanovená v § 42 katastrálneho zákona, čo príslušný rozsudok
okresného súdu predložený na zápis ako neoddeliteľná príloha Dohody splnil, t.j. zo žiadneho zo
zákonných ustanovení katastrálneho zákona nevyplýva povinnosť určiť pre zápis rozsudku súdu tvoriaci
prílohu k dohode, aby dohoda bola pojatá do výroku tak, ako to tvrdí žalobca v kasačnej sťažnosti,
a preto tvrdenie žalobcu v kasačnej sťažnosti týkajúce sa tohto nedostatku neobstojí a nie je právne
zdôvodnené príslušným právnym predpisom.

IV.
Vyjadrenie účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, ku kasačnej sťažnosti žalobcu

28. Účastník konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril
tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd SR v prípade, ak kasačnú sťažnosť neodmietne, potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sp 12/2014 - 94 zo dňa 01.06.2017.

29. V dôvodoch vyjadrenia účastník konania uviedol, že z predloženej kasačnej sťažnosti právneho
zástupcu žalobcu je zrejmé, že ako prílohy boli podané súbory vo formáte pdf. A doc. A nie ZEP, čo
znamená, že právny zástupca žalobcu neautorizoval podanie svojim elektronickým podpisom, a tým by
Najvyšší súd SR mal predmetné odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene.

30. Tvrdil, že ak nedôjde k odmietnutiu podania, dáva do pozornosti súdnu prax v obdobných sporoch
- judikáty vydané Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 1Sžr 147/2013 a 1Sžr 175/2013, kde je jasné
stanovené a súdom argumentačne podložené, že postup zvolený tak cirkvami pri uplatňovaní nárokov
podľa zákona č. 161/2005 Z.z., ako aj rozhodnutia okresných úradov (pôvodne Správa katastra) o
povolení vkladu Dohôd o vydaní bez podpisov povinnej osoby bolo v súlade so zákonom, a že samotné



rozsudky o povinnosti vydať nehnuteľnosti v občiansko súdnom konaní podľa zákona č. 161/2005 Z.z.
nahrádzajú prejav vôle povinnej osoby vo vzťahu k povinnosti podpísania takejto Dohody.

V.
Konanie pred kasačným súdom

31. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci
v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom
súdnictve.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452
ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

33. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
4Sp 12/2014-94 zo dňa 1. júna 2017, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014, žiadajúc
jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

34. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
Okresného úradu Prešov, odbor katastrálny, č. V 7779/13 zo dňa 27.02.2014, ktorým žalovaný podľa §
31 ods. 3 katastrálneho zákona na návrh navrhovateľa - Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Prešov, povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. J., pozemok registra E KN
parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 565 968m2, pozemok registra E KN parc. č. XXXX/XXX -
lesné pozemky o výmere 2 120m2 v podiele 24/200 v prospech Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov.

35. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

36. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)

37. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 S.s.p.)

38. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

39. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 S.s.p.).

40. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.) .
41. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak



poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide
o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

42. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z
ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú,
alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe
rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.

43. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom
nastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou
úpravou katastrálneho zákona. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona v spojení s právnou úpravou Správneho
súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, a to že námietky žalobcu uvedené
v jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu.

44. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,
na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.

VI.
Právne posúdenie kasačným súdom

45. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

46. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

47. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom
štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa
osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu
tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte



sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).

48. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

49. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

50. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.

51. Predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe
zmluvného právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného je splnenie
zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení
vkladu príslušný správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi
zmluvného záväzku so zákonom.

52. Zákonodarca právnou úpravou ustanovenou v katastrálnom zákone zveril do právomoci okresnému
úradu katastrálny odbor ako orgánu štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu
práva viažucého sa k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvného právneho úkonu
alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného okrem splnenia ďalších zákonných podmienok
skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správy katastra v konaní o povolení vkladu je v zmysle
ustanovenia § 3 správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona postupovať v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, v danom prípade s
ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov konania.

53. Okresný úrad, katastrálny odbor, je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v
jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania.
V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného
typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona
a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení právneho predpisu viažucého sa k
posudzovaniu splnenia zákonných podmienok pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra. To
znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán
na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho zákona posudzuje všetky
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného
postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, pokiaľ správny
orgán zistí, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu. Inštitút vkladu je založený na
základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa
a zanikajú vkladom do katastra.

54. Náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje, zákonodarca stanoví v právnej úprave § 31 ods.
4 katastrálneho zákona, ktorá právna úprava kogentným spôsobom ustanovuje náležitosti rozhodnutia,
ktorým správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Pokiaľ správny orgán



povolil vklad rozhodnutím spĺňajúcim náležitosti v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 31 ods.
4 katastrálneho zákona, postupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy
kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu pri aplikácii zákonnej úpravy katastrálneho zákona v spojení s právnou úpravou zákona č.
161/2005 Z. z. dospel k zhodnému záveru ako správny súd, a to že žalobné námietky žalobcu neboli
spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného správneho rozhodnutia.

55. Kasačný súd posudzujúc predmetnú dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam z 21.06.2013, predloženú účastníkom konania Gréckokatolíckou cirkvou,
Farnosť Prešov, zast. Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, spolu s návrhom na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do katastra s predloženými prílohami - rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 20C 91/2007- 89 z 09.02.2010 a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co
52/2010 z 20.05.2010 v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 3 ods.1 správneho
poriadku a v spojení s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z. z., dospel k zhodnému záveru, ako
správny súd, že v danom prípade žalovaný správny orgán na základe skutkových zistení vyplývajúcich
z administratívneho spisu ustálil správny právny záver, že predmetná dohoda o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam z 21.06.2013 je vkladu schopná listina,
pretože uloženie povinnosti povinnej osobe - Lesy Slovenskej republiky, š.p., súdnym rozhodnutím v
zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 161/2005 Z.z. vydať žiadané nehnuteľnosti oprávnenej
osobe - Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, implicitne nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním
žiadaných nehnuteľností a náhradným spôsobom osvedčuje jej vôľu. Skutkové okolnosti v danej veci
potvrdzujú, že právoplatným rozsudkom Okresný súd Prešov uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní
ako povinnej osobe v zmysle § 4 zákona č. 161/2005 Z.z.) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť
vlastníctvo k nim Gréckokatolíckej cirkvi, Farnosť Prešov, ako osobe oprávnenej, teda uložil žalobcovi
povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Vzhľadom k tomu, že žalobca povinnosť uloženú mu súdnym
rozhodnutím nerešpektoval a dohodu s cirkvou neuzavrel, nastáva zákonná fikcia, v zmysle ktorej
právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov ukladajúci povinnej osobe (žalobcovi) povinnosť vydať
nehnuteľnosti, nahradil vôľu povinnej osoby (žalobcu).

56. Najvyšší súd ako súd kasačný v preskúmavanej veci zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v obdobnej veci (v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2011-155 zo dňa 02.07.2013),
rozhodol rozsudkom sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 220 O.s.p. v spojení § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej obdobnej veci (v
právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská
Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, za účasti Gréckokatolícka cirkev,
Farnosť Lipany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu V 93/13 zo dňa 6. marca
2013, o odvolaní účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany, proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č.k.1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016), rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sžr/152/2016
z 28.02.2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá a s § 220 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd v uvedených veciach dospel k záveru, že
neboli dané dôvody pre zrušenie správneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom.

57. Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach dal dostatočnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu
(Lesy Slovenskej republiky, št. p.), ktorou v žalobe namietal, že „Dohoda“ predložená cirkvou v prílohe
návrhu na vklad vlastníckeho práva k žiadaným nehnuteľnostiam, nie je vkladu schopnou listinou. Túto
námietku žalobca vzniesol aj v žalobe v preskúmavanej veci a taktiež aj v tejto veci ju kasačný súd
zhodne so správnym súdom považoval za zásadnú námietku. Kasačný súd v predmetnej preskúmavanej
veci sa v celom rozsahu stotožnil s názorom najvyššieho súdu vysloveným v uvedených rozhodnutiach
sp. zn. 1Sžr 147/2013 z 23.09.2014 a 7Sžr 152/2016 z 28.02.2018, a preto v súlade s § 464 ods. 1 S.s.p.
na ne poukazuje a ich prevzatú časť v odôvodnení uvádza nasledovne:
„Najvyšší súd v odôvodnení uvedených rozhodnutí citujúc právnu úpravu ustanovenú v katastrálnom
zákone a v zákone č. 161/2005 Z.z. okrem iného konštatuje:



Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo,
že správa katastra rozhodnutím č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011 vyhovela návrhu cirkvi a povolila
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v k.ú. P.
v prospech cirkvi na základe dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011.
Z vyjadrenia správy katastra vyplynulo, že vzhľadom k úspechu cirkvi v občianskoprávnom konaní
vedenom na Okresnom súde v Komárne a Krajskom súde v Nitre, v ktorom bola žalobcovi uložená
povinnosť vydať a navrátiť oprávnenej osobe (teda cirkvi) vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,
povolil vklad vlastníckeho práva z titulu dohody o vydaní veci s tým, že v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. prejav
vôle žalobcu považoval za nahradený práve výrokom právoplatného občianskoprávneho rozsudku.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že pre povolenie vkladu boli
splnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona.
Cirkev si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle ustanovení reštitučného
zákona. Nakoľko žalobca s ňou odmietol uzavrieť dohodu o vydaní vecí, obrátila sa cirkev na súd, ktorý
uložil žalobcovi povinnosť vydať cirkvi tam uvedené nehnuteľnosti a navrátiť jej vlastníctvo. Žalobca
ako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno v spojení s odvolacím rozsudkom
Krajského súdu v Nitre nerešpektovala.
Odvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný
súd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného
zákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej,
teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť
nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú
povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu
Komárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu
povinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci.
Následne správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého bolo
jednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným
nehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011 podľa reštitučného zákona v spojení s
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 8C 159/06-552 - návrh a jeho prílohy v zmysle
§ 31 katastrálneho zákona preskúmala a dospela k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky
zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na
§ 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol
k návrhu pripojený.
K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok
sp. zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný v občianskoprávnom konaní ukladajúci
odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku (t.j. povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu
identifikovanú vo výroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Najvyšší
súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „...podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s
touto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad zákonov priamo ovplyvňuje zisťovanie obsahu
jednotlivých zákonných ustanovení z dikcie a ich aplikáciu na daný skutkový stav a zabezpečuje, že
výklad normatívnych ustanovení zákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom v rozpore s
ústavnými princípmi.
Podľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť s názorom súdu
prvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade so zákonom, keď povolila
vklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval podpis žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných predpisov a tým je vo
všeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo voči postihnutým osobám v období neslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej
právnej veci cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu
ako povinnú osobu (§ 4 a § 5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý
jej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5 ods. 3
reštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili žalobcovi povinnosť,
ktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností titulom
uvedených civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné s tým, že
tieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali vlastnícke právo k nim, neostávalo



cirkvi žiadne iné riešenie, ako sa domáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala
správa katastra a ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné so
zákonom aj s judikatúrou.„

58. Vo svetle uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil za nedôvodné námietky žalobcu uvedené
v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle §
440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.. Kasačný súd taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, uvedeným v žalobe, že
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,
ako aj, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že žalobca v žalobe neuviedol konkrétne dôvody, správny
súd v procese súdneho prieskumu v rozsahu právnej úpravy § 250j ods. 2 písm. b/, e/ O.s.p. podrobil
súdnemu preskúmaniu rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou a z tohto pohľadu posudzoval jeho
zákonnosť. Správny súd svoje skutkové zistenia a právne závery uviedol a súčasne náležite odôvodnil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd stotožnil, a preto na ne poukazuje.

59. Kasačný súd sa nemohol zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými
namietal, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu č. V 7779/2013 bolo vydané v rozpore so
zákonom, a to z dôvodu, že návrh na vklad nepodal oprávnený subjekt, že prílohou návrhu na vklad
nebola Dohoda o vydaní vlastníctva uzavretá podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ako vkladu schopná listina
a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 91/2007 - 89 zo dňa 09.02.2017, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 52/2010 zo dňa 20.05.2010, nie je tým rozsudkom, ktorým
sa ukladá povinnosť prejavu vôle uzatvoriť takúto Dohodu, t. j. nie je to rozsudok, ktorý by nahrádzal
absentujúci podpis štatutárneho orgánu povinnej osoby, a že konaniu súdu na základe žaloby podanej
v reštitučnom konaní v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z., (k podaniu takejto žaloby) musí
predchádzať výzva povinnej osoby na dobrovoľné uzavretie takejto Dohody.

60. Žalobca uvedené námietky v žalobe nevzniesol, keďže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca
namietal, nesprávne právne posúdenie žalovaným, keď predmetnú dohodu o vydaní nehnuteľností
považoval za vkladu schopnú listinu, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je v
rozpore s obsahom spisu a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá spôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia bez ďalšieho odôvodnenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca tieto námietky uvedené v
kasačnej sťažnosti, neuplatnil na správnom súde v zákonnom stanovenej lehote v zmysle § 250b ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), účinného v čase podania žaloby, a v zmysle § 250h ods. 1
O.s.p. ich rozsah bolo možné rozšíriť len v lehote podľa § 250b O.s.p., správny súd viazaný rozsahom
dôvodov žaloby nemôže zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmať v rozsahu
námietok podaných po uplynutí zákonnej lehoty. Kasačný súd na tieto námietky žalobcom uvedené v
kasačnej sťažnosti nemohol prihliadať v zmysle § 454 S.s.p., pretože pre rozhodnutie kasačného súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

61. V neposlednom rade kasačný súd dáva do pozornosti žalobcu, že pokiaľ poukazuje na iné súdne
rozhodnutia, judikatúra v slovenskom právnom poriadku nie je záväzná absolútne. Povinnosťou
najvyššieho súdu ako súdu kasačného /odvolacieho/ tak, ako aj krajského súdu, je zaoberať sa každou
vecou samostatne a i keď vychádzajúc zo skutkových zistení známych z inej rozhodovacej činnosti,
posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a
nezávisle od iných rozhodnutí správneho orgánu ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú
predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v daných veciach.

62. Kasačný súd záverom upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v
zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok
porušenie práv účastníka konania.

63. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť



napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa
§ 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

64. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní
úspech nemal, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania, pretože to nemožno spravodlivo požadovať
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). Účastníkovi priznal nárok na náhradu trov kasačného
konania z dôvodu jeho úspechu v tomto konaní v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p..

65. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.