Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/10/2018 z 28. 5. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2019, sp. zn. 9So/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1015200422.2
Najvyšší súd | 9So/10/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:1015200422.2 | 2019-05-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/931f8b3d-de41-40e5-960c-8686780c1451
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015200422.2
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200422
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015200422.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: Q. J.,
bytom J. XX, XXX XX T. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o
výšku starobného dôchodku, o odvolaní proti rozsudku Krajskému súdu v Bratislave č.k. 8Sd/29/2015-63
zo dňa 15. 11. 2017 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/29/2015 zo dňa 15.
11. 2017 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
02.12.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25.06.2015 potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že:
- odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.12.2014 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), priznala navrhovateľovi
od 21.10.2012 starobný dôchodok v sume 477,80 € mesačne. Rozhodla tak na základe toho, že
dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňom XX.XX.XXXX, ku ktorému
získal 15 149 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 41 rokov a 184 dní, čo na účely výpočtu
starobného dôchodku predstavuje 41,5042 rokov dôchodkového poistenia. Suma jeho starobného
dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového
poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
vyjadreného v rokoch. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že u navrhovateľa v rozhodujúcom období na
zistenie priemerného osobného mzdového bodu - kalendárne roky 1984 - 2011, navrhovateľ nezískal
aspoň 22 kalendárnych rokov, v zmysle § 63 ods. 6 ZSP, preto bolo rozhodujúce obdobie rozšírené podľa
§ 63 ods. 7 prvej vety ZSP postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych
rokov podľa odseku 6. Keďže navrhovateľ ani po tomto predĺžení nemal splnených dvadsaťdva
kalendárnych rokov , zisťovala potom odporkyňa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu
kalendárnych rokov, t.j. rokov 1975 -1994, 2004, 2009. Pretože navrhovateľ podľa § 9 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) získal v kalendárnom roku 1976 náhradnú
dobu 2 dni, v kalendárnom roku 1979 - 21 dní, v kalendárnom roku 1983 - 20 dní, v kalendárnom roku
1985 - 18 dní, v kalendárnom roku 1988 - 3 dni, v kalendárnom roku 1989 - 28 dní, v kalendárnom roku
1990 - 19 dní, v kalendárnom roku 1992 - 51 dní, v kalendárnom roku 1993 - 32 dní, v kalendárnom
roku 2009 - 184 dní a po 31.12.2007 poberal invalidný dôchodok, patrí mu za tieto obdobia podľa § 255
ods. 3 ZSP pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 22,4807. V rozhodujúcom období rokov 1975 -1994, 2004,
2009 navrhovateľ získal úhrnom 7 794 dní dôchodkového poistenia, t.j. 21,3535 rokov. Priemerný
osobný mzdový bod odporkyňa zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov (1975 -1994, 2004,
2009), zohľadnila získanú náhradnú dobu a určila ho vo výške 1,0528. Odporkyňa ďalej pri výpočte sumy
starobného dôchodku vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na
starobný dôchodok, t.j. k 21.10.2012, ktorá podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 526/2011 Z.z. je určená pre rok 2012 vo výške 9,8182 €. Sumu starobného dôchodku patriacu
za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok nakoniec určila ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty vo výške 438,10 € mesačne. Takto určenú sumu starobného dôchodku ďalej valorizovala
podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. o 3,3% t.j. 14,50 € mesačne, na celkovo priznanú sumu 452,60
€ mesačne. Ďalej navrhovateľovi podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
329/2012 Z.z. určenú sumu starobného dôchodku zvýšila od 01.01.2013 o 11,20 € mesačne, t.j. celkom
na sumu 463,80 € mesačne, ktorú od 01.01.2014 zvýšila o 8,80 € mesačne t.j. celkom na sumu
472,60 € mesačne. Napokon mu sumu starobného dôchodku zvýšila od 01.01.2015 o 5,20 € mesačne
podľa § 1 pís. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., t.j. na
celkovú sumu starobného dôchodku vo výške 477,80 € mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia
je odporkyňou priložený osobný list dôchodkového poistenia s podrobným výpočtom a uvedením vyššie
prezentovaných údajov a rokov obdobia dôchodkového poistenia;
- odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.06.2015 (na odvolanie navrhovateľa) zmenila
svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 02.12.2014 v časti „odôvodnenie“, pričom výšku starobného
dôchodku navrhovateľovi nezmenila (477,80 € mesačne). Výpočet sumy starobného dôchodku s
podrobnými údajmi a hodnotami ponechala ako v predchádzajúcom rozhodnutí plus doplnila ho o
zhodnotenú dobu zamestnania od 01.11.1993 do 31.10.2004 (na základe rozsudku Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 3Co 91/2006 z 22.03.2007). Navrhovateľovi náhradu mzdy zhodnotila za 6 mesiacov v
sume 32.658,-Sk, t.j. za dobu zamestnania od 01.11.1993 do 31.12.1993 vo výške 10.886,-Sk a za dobu
zamestnania od 01.01.1994 do 31.12.1994 vo výške 21.772,-Sk. Vzhľadom k tomu, že od 01.11.1993
bol navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II sa
zaevidoval od 09.04.2002 do 10.11.2003, súd mu priznal náhradu mzdy len v rozsahu 6 mesiacov (podľa
rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co 91/2006 z 22.03.2007 ). Za obdobie dôchodkového
poistenia od 01.01.2004 do 31.10.2004 odporkyňa navrhovateľovi zhodnotila vymeriavací základ podľa
evidenčného listu dôchodkového poistenia zamestnávateľa Slovnaft, a.s., Bratislava zo dňa 31.12.2004,
vo výške 32.262,-Sk. V rozhodnutí rozpísala obdobia, uvedené navrhovateľom v žiadosti o starobný
dôchodok z 21.10.2014 a to od 01.06.1974 do 31.10.2004 Slovnaft, a.s. Bratislava, od 11.04.1994
do 31.05.1995 nezamestnaný evidovaný, od 07.04.1997 do 15.07.1998 nezamestnaný evidovaný,
od 20.01.1999 do 07.10.2001 nezamestnaný evidovaný, od 09.04.2002 do 10.11.2003 nezamestnaný
evidovaný, od 01.11.2004 do 31.10.2005 nezamestnaný neevidovaný. Odporkyňa ďalej uviedla, že
obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných od 01.01.2001 do 07.10.2001 a od 09.04.2002 do
10.11.2003, počas ktorého mu nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti navrhovateľovi pre
dôchodkové účely nezhodnotila. Poukázala na § 255 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z.z.,
podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba,
získané pred 01.01.2004, podľa ZSZ, podľa ktorého sa do zamestnania na dôchodkové účely započíta
aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných v období pred 01.01.2001 a v období po 01.01.2001 do
31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti podľa § 169c ods.1 ZSZ v znení zákona č.
446/2000 Z.z. Keďže navrhovateľ má v evidencii nezamestnaných vedené obdobie, počas ktorého mu
nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti po 01.01.2001, uvedenú dobu nemožno považovať
ani za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Odporkyňa ďalej uviedla, že na
dôchodkové účely nezhodnotili ani ďalšie obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných od 01.11.2005
do 01.05.2008 a od 02.09.2009 do 10.07.2014, nakoľko podľa § 60 ZSP uvedené obdobie nie
je obdobím dôchodkového poistenia. Napokon spresnila obdobie dôchodkového poistenia ako dobu
zamestnania navrhovateľa v Slovnafte, a.s. Bratislava od 01.06.1974 do 31.10.2004 a nie tak, ako
bola zamestnávateľom nesprávne vykonaná registrácia od 01.06.2007 do 01.06.2007. Súčasťou tohto
rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia, s rozpísanými údajmi pre výpočet sumy dôchodku.
Krajský súd zistil, že žiadosťou spísanou dňa 21.10.2014, navrhovateľ požiadal o priznanie starobného
dôchodku od 21.10.2012. Z doby zamestnania, poistenia a iných činností, ktorá bola zhrnutá v podanej
žiadosti o priznanie starobného dôchodku a podpísaná navrhovateľom, z potvrdenia o jeho evidovanej
nezamestnanosti a vyplatených dávkach, z rozsudku OS BA II o neplatnosť rozviazania pracovného
pomeru a náhradu mzdy zo dňa 14.06.2004, č.k. 16C 253/93-200 právoplatného dňa 09.09.2004,
rozsudku zo dňa 16.01.2006 č.k. 16C 253/93- 249, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2006 a v
zamietajúcej časti v spojení s rozsudkom KS BA zo dňa 22.03.2007 č.k. 3Co 91/06, dňa 22.03.2007 a z
potvrdených evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia vyplynuli hrubé zárobky, resp.
vymeriavacie základy a obdobie navrhovateľovho dôchodkového poistenia, čo odporkyňa zhodnotila v
osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia z 02.12.2014 a aj
zmenového rozhodnutia zo dňa 25.06.2015.
Krajský súd mal z uvedených podkladov a predložených evidenčných listov dôchodkového
zabezpečenia/poistenia za roky 1974 až 2004 od zamestnávateľa Slovnaft, a.s., Bratislava, s ktorým
sa navrhovateľ súdil o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru preukázané, že zamestnávateľ
zamestnával navrhovateľa od 01.06.1974 do 31.10.2004. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vyššie
citovanými právoplatnými rozsudkami bola navrhovateľovi z dôvodu neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru priznaná voči bývalému zamestnávateľovi náhrada mzdy v rozsahu 6 mesiacov vo výške
32.658,- Sk brutto.
Vzhľadom k odvolacej námietke navrhovateľa, poukazujúceho na úspech v súdnom spore so
zamestnávateľom o neplatné skončenie pracovného pomeru a nevykázanie mu zárobkov od roku 1994
do roku 2004, a v tejto súvislosti aj nezapočítanie obdobia od 01.01.1995 do 13.09.2004 na dôchodkové
účely krajský súd konštatoval, že zamestnávateľ Slovnaft, a.s., správne vykázal v evidenčnom
liste a odporkyňa správne preniesla do osobného listu dôchodkového zabezpečenia/poistenia obdobie
jeho dôchodkového poistenia rokov 1994 až 2004, a to riadiac sa závermi právoplatného rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 16C 253/93-200 zo dňa 14.06.2004, z výrokovej časti ktorého
vyplynulo, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou s navrhovateľom bolo neplatné, na základe
čoho mu pracovný pomer trval od 01.11.1993, teda aj v uvedenom období, ktoré je súčasne obdobím
dôchodkového poistenia až do skončenia pracovného pomeru a to dňom 31.10.2004. Námietku
navrhovateľa z uvedeného dôvodu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Za nedôvodnú považoval aj námietku o nevykázaní vymeriavacích základov zamestnávateľom, ku ktorej
uviedol, že aj za namietané obdobie od 01.01.1995 do 13.09.2004 odporkyňa správne do osobného
listu preniesla vykázaný nulový vymeriavací základ, keďže zamestnávateľ Slovnaft, a.s., bol podľa
právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.01.2006, č.k. 16C 253/93-249, súdom
zaviazaný vyplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v rozsahu 6 mesiacov a to podľa znalcom vypočítanej
sumy náhrady mzdy v celkovej výške 32. 658,-Sk brutto. Keďže zamestnávateľ vyplatil za obdobie
od 01.11.1993 do 31.12.1993 sumu vo výške 10 886,- Sk a do celkového rozsahu 6 mesiacov za
rok 1994 doplatil sumu vo výške 21.772,- Sk, t.j. celkom vyplatil náhradu mzdy navrhovateľovi vo
výške 32 658,-Sk a vykázal v evidenčných listoch hrubý zárobok/vymeriavací základ z náhrady mzdy
za dobu zamestnania. Odporkyňa správne preniesla do osobného listu vyplatenú náhradu mzdy z
evidenčných listov za obdobie šiestich mesiacov v roku 1993 a 1994. Navrhovateľ nemal za ďalšie
obdobie súdom priznanú náhradu mzdy a teda zamestnávateľ nemal povinnosť mu náhradu mzdy
za ďalšie požadované obdobie vyplatiť, nakoľko tento vznesený nárok mu bol v súdnom konaní na
Okresnom súde Bratislava II rozsudkom č.k. 16C 253/93-249 zo dňa 16.01.2006 zamietnutý a výrok
rozsudku bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co 91/06 zo dňa 22.03.2007
potvrdený. Zamestnávateľ navrhovateľovi správne vykázal nulový hrubý zárobok/vymeriavací základ
za ďalšie namietané obdobie od 01.01.1995 do 13.09.2004, keďže náhradu mzdy mu nevyplatil a
odporkyňa tak správne vykázala nulový vymeriavací základ v osobnom liste priloženom k napadnutému
rozhodnutiu. Vykázaný nulový vymeriavací základ v osobnom liste odporkyňa správne preniesla v
namietanom období s tým, že mu zamestnávateľ ešte v roku 2004 vykázal vymeriavací základ 36.262,-
Sk k 31.10.2004, vyplatený z náhrady mzdy z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
podľa listu zamestnávateľa odporkyni zo dňa 26.11.2014. Krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadne iné
zárobky prípadne aj od iných zamestnávateľov v namietanom období od 01.01.1995 do 13.09.2004
nepreukázal a zamestnávateľ Slovnaft, a.s., podľa podkladov v spise riadne priznanú náhradu mzdy za
určené obdobie 6 mesiacov navrhovateľovi vyplatil. Navrhovateľ od neplatne skončeného pracovného
pomeru dňa 31.10.1993 nepracoval ako zamestnanec spoločnosti v Slovnaft, a.s., ktorý ho až následne
na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k.16C 253/93-200 zo 14.06.2004
opäť zaradil do databázy zamestnancov (podľa listu zamestnávateľa odporkyni dňa 26.11.2014) a
riadne s ním ukončil pracovný pomer dňa 31.10.2004. Navrhovateľ ani v žiadosti o starobný dôchodok
neuviedol v namietanom období iného zamestnávateľa (okrem Slovnaft, a.s.), a v namietanom období
ani nepreukázal zárobky od iných zamestnávateľov, odporkyňa mu teda v osobnom liste k napadnutému
rozhodnutiu správne vykázala nulový vymeriavací základ. V zmysle uvedeného krajský súd konštatoval,
že postup odporkyne bol správny, a preto námietku navrhovateľa ani v tomto prípade nepovažoval za
dôvodnú.
K jeho ďalšej námietke, že zamestnávateľ Slovnaft, a.s., neplatil za neho odvody, krajský súd uviedol, že
pre započítanie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru na určenie vymeriavacieho
základu za ten-ktorý kalendárny mesiac, za ktorý táto náhrada patrí, nie je podstatné, že zamestnávateľ
bol na zaplatenie takej náhrady zaviazaný až na základe súdneho rozhodnutia a ani to, či a kedy
zamestnávateľ z náhrady mzdy poistné odviedol (§ 60 ods.1 ZSP).
Záverom konštatoval, že odporkyňa započítala náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného
pomeru za jednotlivé kalendárne mesiace obdobia v rozsahu 6 mesiacov v období od 11.11.1993 do
31.12.1994 v súlade s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C 53/93-249 zo dňa 16.01.2006,
právoplatným dňa 13.02.2006 a 22.03.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Co 91/06 zo dňa 22.03.2007 a zohľadnila vymeriavacie základy vykázané zamestnávateľom za roky
1994 až 2004, vrátane nulových. Rovnako mal z dávkového spisu odporkyne za preukázané, že v
osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného
dôchodku z 02.12.2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25.06.2015, bol navrhovateľovi nulový
vymeriavací základ za kalendárne roky 1995 až 2003 zhodnotený správne. Navrhovateľom v podanom
odvolaní uplatnený nárok na započítanie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru aj
v uvádzanom období považoval za nesúladný so zisteným skutkovým stavom a zákonom. Odporkyňa
vychádzala zo správne a úplne zistených zárobkov navrhovateľa v rozhodujúcom období tak, ako to
vyplýva z prvotných podkladov, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, ktoré
boli potvrdené zamestnávateľmi navrhovateľa, správne určila aj dátum vzniku nároku navrhovateľa na
starobný dôchodok dňom dovŕšenia jeho fyzického veku 62 rokov. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bol
zistený priemerný osobný mzdový bod bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 a 7 ZSP, z ktorého vyplýva,
že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky 1975
až 1994, 2004,2009. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola matematicky správne vypočítaná
ako súčin zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia jeho dôchodkového poistenia,
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku
2012, t.j. v roku, v ktorom mu nárok na starobný dôchodok vznikol. Z uvedených dôvodov napadnuté
rozhodnutia odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu odvolal. Namieta nedostatočne zistený stav veci a
nesprávne právne vyhodnotenie. Navrhovateľ zotrváva na svojom názore, že obdobie rokov medzi 1994
a 2004 mala odporkyňa hodnotiť tak, ako keby poberal riadnu mzdu, keďže skončenie pracovného
pomeru bolo súdom určené ako neplatné. Je toho názoru, že za uvedené obdobie nemal byť vymeriavací
základ hodnotený ako nulový, ale pre účely výpočtu výšky starobného dôchodku sa mala za uvedené
obdobie brať do úvahy potenciálna mzda, ktorú by bol v danom období dosiahol u zamestnávateľa.
Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie
konanie
Odporkyňa vo svojich vyjadreniach zotrvala na správnosti vydaných rozhodnutí preto žiadala napadnuté
rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“).
Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je v súlade so
zákonom.
Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §
219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním
stotožňuje v celom rozsahu, v podrobnostiach naň poukazuje a iba na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.
Podľa § 138 ods. 1 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31. 07. 2006 vymeriavací základ zamestnanca je
náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v
práci podľa osobitného predpisu, náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru upravuje § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce („ZP“)
nasledovne:
- § 61 ods. 1) ZP
Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej
zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy.
Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď
dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
- § 61 ods. 2) ZP
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov,
môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne
náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či
pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z
akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu (evidenčné listy dôchodkového poistenia, potvrdenia
o evidovanej nezamestnanosti, z rozsudku OS BA II zo dňa 14.06.2004 č.k.16C 253/93-200
právoplatným dňa 09.09.2004, rozsudku zo dňa 16.01.2006 č.k. 16C 253/93- 249, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.02.2006 a v zamietajúcej časti v spojení s rozsudkom KS BA č.k. 3Co 91/06,
dňa 22.03.2007, osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia)
zistil, že navrhovateľovi bola zhodnotená doba zamestnania od 01.11.1993 do 31.10.2004 a náhrada
mzdy v rozsahu 6 mesiacov sa mu započítala od 01.11.1993 do 31.12.1993 vo výške 10.886,-Sk a
za dobu zamestnania od 01.01.1994 do 31.12.1994 vo výške 21.772,-Sk. Súdom mu bola priznaná
náhrada mzdy iba za 6 mesiacov, keďže nepracoval od 01.11.1993 a nebol evidovaný ani na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II, kde sa v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie zaevidoval až 09.04.2002. Zamestnávateľ navrhovateľa Slovnaft, a.s. Bratislava, predložil
do konania evidenčný list dôchodkového poistenia navrhovateľa za obdobie od 01.01.2004 do
31.10.2004, kedy navrhovateľovi bol zhodnotený vymeriavací základ 32.262,-Sk a spresnené obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu od 01.06.1974 do 31.10.2004. Uvedené skutočnosti tvorili podklad
pre rozhodnutie odporkyne.
Dôsledkom neplatného rozviazania pracovného pomeru je, že pracovný pomer zamestnanca trvá
aj naďalej zo všetkými právami a povinnosťami pre neho vyplývajúcimi podľa § 35 ZP. Súčasne
zamestnancovi patrí náhrada mzdy. Nejde o automatickú náhradu celej mzdy, ako sa navrhovateľ
mylne domnieva. Rozsah nároku na náhradu mzdy je závislý na tom, kedy zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi svoje rozhodnutie pokračovať v zamestnaní. Príslušný súd zohľadní žiadosť
zamestnávateľa o zníženie alebo nepriznanie vôbec náhrady mzdy, pričom nie je viazaný rozsahom,
v ktorom zamestnávateľ zníženie požaduje. Takto postupoval aj Krajský súd v Bratislave vo veci
evidovanej pod č.k. 3Co 91/06, dňa 22.03.2007, kedy potvrdzoval rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 16C 253/93-249 zo dňa 16.01.2006 vo veci náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa, ktoré rozhodnutie je účastníkom známe. Uvedeným rozsudkom (3Co 91/06 zo
dňa 22.03.2007) bol oprávnený nárok navrhovateľa na náhradu mzdy (podľa citovaného § 61 ods. 1 ZP)
právoplatne určený priemerným mesačným zárobkom vo výške 5.443,- Sk mesačne, celkom za šesť
mesiacov od 01.11.1993 do 31.12.1993 vo výške 10.886,-Sk a za dobu zamestnania od 01.01.1994
do 31.12.1994 vo výške 21.772,-Sk. Navrhovateľovi za ostatné obdobie nebola priznaná náhrada mzdy,
preto odporkyňa správne zhodnotila ostatné obdobie sumou nula.
Odvolací súd v zhode s krajským súdom uvádza, že nezistil žiadne skutkové alebo právne pochybenia
pri rozhodovaní o priznaní výšky starobného dôchodku navrhovateľa.
V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa tak, ako je
zdôvodnený v napadnutom a zmenovom rozhodnutí odporkyne.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní a odporkyňa na trovy konania nemá nárok zo
zákona.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.