{"guid": "edd045cd-c9fe-49c2-baed-e6004df60d87:3fd4ec58-f11e-4b14-b377-198b5fc856c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1", "spisova_znacka": "5Sžk/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/23/2017 z 31. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2019, sp. zn. 5Sžk/23/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1", "identifikacne_cislo": "1015201248", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3fd4ec58-f11e-4b14-b377-198b5fc856c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sžk/23/2017\n1015201248\n31. 07. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom\nNejedlého 29, Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7384/2015-PO-JU zo dňa 1. júla 2015,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/203/2015-25\nzo dňa 17. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p r e r u š u j e konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S/203/2015-25 zo dňa 17. januára 2017 do rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 14a a § 14b Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1,\nčl. 12. ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov a s čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach v spojení s čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho\ndohovoru o ľudských právach.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/203/2015-25\nzo dňa 17.01.2017 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.7384/2015-PO-JU zo dňa 01.07.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167\nods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 7384/2015-PO-JU zo dňa 01.07.2015 žalovaný ako príslušný odvolací orgán\npodľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcu\nzamietol a potvrdil rozhodnutie č. 7384/2015-PO-JU zo dňa 26.05.2015, ktorým podľa § 15 ods. 2\nzákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a\ndoplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ.z. v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia Druhej časti Tretej hlavy a Tretej časti vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 239,15 € za zastupovanie oprávnenej osoby P. K. v konaní pred súdom v právnej\nveci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Uvedené rozhodnutie bolo\nodôvodnené tým, že paušálnu odmenu advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácanú\ncentrom právnej pomoci upravujú ustanovenia § 14a až 14c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom\npo 01.06.2009 a hotové výdavky a náhradu za stratu času upravujú § 15 až § 17 tejto vyhlášky s tým, že\nžalobcovi bola priznaná odmena podľa § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky vo výške 200,- € a režijný paušál\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 7,63 €, 1 x 7,81 €, 2 x 8,04 €) vo výške 39,15 €.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a to z\ndôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, keďže vychádzalo z ust. § 14a ods. 2, § 16\n\nods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Predmetná vyhláška upravuje v § 14a odmeňovanie advokátov vo\nveciach občianskoprávnych, pričom bez ohľadu na hodnotu veci, či jej obtiažnosť stanovuje jednotnú\nodmenu vo výške 200,- €. Takáto výška odmeny advokáta je upravená za celé konanie o vyporiadanie\nBSM bez ohľadu na časovú náročnosť, na množstvo vykonaných úkonov vo veci, na hodnotu všetkých\nvecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania. Uvedené odmeňovanie sa vzťahuje\nna advokátov iba v prípadoch, keď je advokát ustanovený klientovi žalovaného ako jeho zástupca.\nRozhodovanie o trovách právneho zastúpenia na základe ustanovení vyhlášky, ktorej ustanovenie §\n14a, je podľa názoru žalobcu, v rozpore s Ústavou SR zakladá nezákonné rozhodnutia, nezákonný\npostup vo veci a podľa názoru žalobcu bol daný dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 250j ods. 2 písm.\ne/ O.s.p. Žalobca si v konaní o priznanie trov právneho zastúpenia uplatnil výšku odmeny, na akú by\nmal nárok v prípade, ak by zastupoval klienta bez určenia žalovaným. Zároveň poukázal na ust. § 20\na § 21 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, kedy advokát je oprávnený\nodmietnuť zastupovanie klienta určeného žalovaným, iba v zákonom určených prípadoch. Žalobca\nako advokát je povinný zastupovať klienta určeného žalovaným a iba vo výnimočných prípadoch je\noprávnený, resp. povinný odmietnuť jeho zastupovanie. Zároveň je advokát povinný zastupovať klienta\naj podľa interných predpisov Slovenskej advokátskej komory plnohodnotne a bez ohľadu na to, či je\nsplnomocnený klientom alebo či mu bol klient ustanovený, či už súdom alebo žalovaným. Žalobca\npovažoval tak postup žalovaného, ktorým mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 239,15 € za\ndiskriminačný a poukázal na čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, keď tieto ustanovenia spôsobujú\nnerovnosť práve advokátov, ktorých pre zastupovanie určil žalovaný.\n4. Opierajúc sa o vyššie uvedenú argumentáciu žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby správny súd\npostupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia prerušil\ndo rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 14a a § 14b Vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Krajský súd uznesením č.k. 5S/203/2015-17 zo dňa 23.05.2016 (právoplatným dňa 08.07.2016) návrh\nžalobcu na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že ustanovenie § 14a a § 14b vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. je formulované ako jednoznačný normatívny text. Mal za to, že paušálna odmena za\nprávne zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní sa už neodvíja od výšky\npredmetu sporu vyjadrenej v peňažnej sume, ale je stanovená fixnou sadzbou, ktorá sa vzťahuje na celé\nkonanie vo veci. Na sadzbu odmeny advokáta pritom nemá vplyv počet a druh úkonov, vykonaných v\nrámci poskytovania právnej služby. Prípadné zvýšenie paušálnej odmeny za zastupovanie v mimoriadne\nnáročnej alebo skutkovo zložitej veci môže Centrum právnej pomoci priznať v súlade s § 14b ods. 2\nvyhlášky najviac 100%. Toto zvýšenie je však na posúdení centra, ktoré o zvýšení môže rozhodnúť\niba na návrh advokáta. Znenie § 14a a § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je možné interpretovať len\nv medziach jeho normatívneho textu a nedáva súdu možnosť na jeho interpretáciu iným spôsobom a\nodlišné ponímanie daného normatívneho textu by mohlo byť zo strany súdu prejavom jeho arbitrárnosti.\n6. Následne krajský súd vyhlásil na pojednávaní dňa 17.01.2017 rozsudok č.k. 5S/203/2015-25, ktorým\nžalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. zamietol. Krajský súd dal do pozornosti žalobcovi časový moment\n01.09.2009, pretože od tohto dátumu sa zmenila tarifná odmena za zastupovanie advokátom na\npaušálnu odmenu, ktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore a to za účelom úspory\nnákladov žalovaného za služby poskytované advokátmi klientom žalovaného. Paušálna odmena za\nprávne zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní sa už neodvíja od výšky\npredmetu sporu vyjadrenej v peňažnej sume, ale je stanovená fixnou sadzbou, ktorá sa vzťahuje na celé\nkonanie vo veci (zmena vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyhláškou č. 209/2009 s účinnosťou od 01.06.2009).\nK argumentácii žalobcu, že predmetné rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a to z dôvodu rozporu s\nčl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, keď vychádza z ustanovení § 14a ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky krajský súd\nuviedol, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy a § 3 ods. 1 Správneho poriadku a výška\nodmeny žalobcovi bola stanovená v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení zmeny vyhláškou č.\n209/2009 Z.z.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/\nS.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil v zásade (žalobnou)\nargumentáciou, ktorú uplatnil i v konaní pred krajským súdom. Opätovne poukázal na neústavnosť\npríslušných ustanovení Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a v nadväznosti na to poukázal na nesprávny postup\n\nkrajského súdu, keď neinicioval konanie o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky.\n8. Podľa § 100 ods. 1 písm. b/ S.s.p., správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo\nveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade\npodá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.\n9. Podľa § 100 ods. 3 S.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty\npodľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na\nktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní.\nAk sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.\n10. Podľa § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej od 01.06.2009 odmena je vo veciach\nupravených Občianskym zákonníkom 200,- €.\n11. Podľa § 14b ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne\nnáročnej alebo skutkovo zložitej veci, Centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100%.\n12. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.\n13. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva\na slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu\nnepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n15. Podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach, užívanie práv a slobôd priznaných týmto\ndohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,\nrasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.\n16. V predmetnej veci žalobca zastupoval na základe rozhodnutia žalovaného č. 2N 3608/2012 zo\ndňa 26.11.2012 osobu v materiálnej núdzi - P. K., bytom R., v konaní o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn.\n7C/296/2012. V tomto súdnom konaní si p. P. K. uplatňovala podiel z bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v sume 38 000,- €. Advokát (žalobca) uvedenej účastníčky vykonal v konaní 5 úkonov právnej\nslužby, pričom vec bola mimosúdne vyriešená dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov a z tohto dôvodu došlo k späťvzatiu návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov na uvedenom súde. Vzhľadom na to, že uzatvorením dohody a zastavením konania o\nvyporidaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k ukončeniu zastupovania účastníčky tohto\nkonania advokátom (žalobcom), tento si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 1912,54\n€ podľa § 11 ods. 1 a 6, § 13a ods. 1 a 2, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Centrum právnej\npomoci, kancelária Bratislava však vydalo dňa 26.05.2015 rozhodnutie č.7384/2015-PO-JU, o priznaní\nnáhrady trov konania vo výške 239,15 €, ktorá pozostávala z odmeny vo výške 200,- € podľa § 14a ods.\n2 písm. a/ vyhlášky a v ostatnej časti z režijných paušálov vo výške 39,15 €. Rozhodnutím č. 7384/2015PO-JU zo dňa 01.07.2015 žalovaný ako príslušný odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil\nrozhodnutie č. 7384/2015-PO-JU zo dňa 26.05.2015.\n17. V súvislosti s ustanovením § 14a ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. najvyšší súd poukazuje\nna to, že od 1. júna 2009, došlo k zmene tarifnej odmeny za zastupovanie advokátov na paušálnu\nodmenu, ktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore, pričom účelom tejto zmeny právnej\núpravy mali byť úspory nákladov centra za služby poskytované advokátmi klientom centra a za účelom\nspravodlivejšieho odmeňovania advokátov za poskytované právne služby. Tarifná odmena, ktorá sa\nadvokátom priznávala pred 1. júnom 2009, mala byť často neprimerane vysoká vzhľadom na počet\núkonov, ktoré advokát vykonal, a tiež vzhľadom na to, že aj v prípade zastavenia konania alebo\nnezastupovania do právoplatného skončenia vo veci samej sa odmena advokátovi priznávala v plnej\nvýške.\n\n18. Podľa názoru najvyššieho súdu sa vyššie uvedená právna úprava javí ako diskriminačná voči\nžalobcovi (a vo všeobecnosti k advokátom), keď dochádza k situácii, že advokátov, ktorí zastupujú\nklientov v rovnakých veciach inak prináleží takáto odmena, no v prípade, ak má znášať náhradu\ntrov právneho zastúpenia štát prostredníctvom centra právnej pomoci, znižuje sa táto odmena\nniekoľkonásobne, pričom môže klesnúť až na úroveň nákladov advokáta vynaložených v samotnom\nkonaní. Takáto úprava zavádza rozličný/diskriminačný prístup k obsahovo zhodne poskytnutej právnej\npomoci advokátmi v rozličnom čase z hľadiska odmeny a zasahuje do nadobudnutých práv advokátov.\nNemožno pritom poprieť, že samotné poskytovanie právnej pomoci nemajetným klientom bezplatne\nalebo za zníženú odmenu na základe rozhodnutia štátu je súčasťou povinností vyplývajúcich z poslania\nadvokáta a tradície advokácie. Hoci je úplne akceptovateľné, aby bol advokát povinný poskytovať právnu\nslužbu za zníženú odmenu, princípy jej právnej úpravy by mali zohľadňovať napríklad aj náročnosť\nposkytovanej právnej pomoci v danej veci z hľadiska jej obsahu a rozsahu. Ústavne ťažko udržateľnou\nsa tak javí aj samotná koncepcia určenia výšky odmeny advokáta ako odmeny paušálnej, ktorá\nnezohľadňuje počet vykonaných úkonov advokátom a iba nedostatočne náročnosť veci. Na uvedenom\nzávere nič nemení ani ust. § 14b ods. 2 vyhlášky, ktoré umožňuje Centru právnej pomoci zvýšiť odmenu\nnajviac o 100% ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej\nveci, keďže ani táto skutočnosť (aj vzhľadom na jej fakultatívny charakter) nemusí zohľadňovať vyššie\npopísané aspekty poskytovania právnej pomoci (najmä odborná náročnosť veci). V Českej republike\nÚstavný súd Českej republiky nálezom sp.zn. Pl. ÚS 25/12 zo dňa 17. marca 2013 pre rozpor s ústavným\nporiadkom zrušil obdobne konštruovanú vyhlášku č. 484/2000 Sb., ktorou sa stanovujú paušálne sadzby\nodmeny za zastupovanie advokátom alebo notárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom\nsúdnom konaní (tzv. prísudková vyhláška).Tento nález Ústavného súdu Českej republiky okrem iného\ndôvodil aj poukazom na samotný problém ústavnej súladnosti určenia odmeny advokáta ako odmeny\npaušálnej: „102. Paušalizácia stanovenia odmien advokátov úplne opomína vecnú náročnosť sporu,\npočet vykonaných úkonov vo veci, časovú náročnosť a účelnosť vymáhania práva alebo bránenia\nnároku, neberie do úvahy ani spôsob skončenia veci. Je možné spomenúť aj takú nežiadúcu variantu,\nkeď paušálne priznaná sadzba odmeny je naopak neprimerane nízka, pretože povaha konkrétneho\nsporu vyžadovala nadštandardne vysoký počet náročných úkonov“.\n19. Súlad vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu resp. jej ustanovení s Ústavou\nSlovenskej republiky je oprávnený posúdiť len Ústavný súd Slovenskej republiky. V prípade, ak\nvšeobecný súd dospeje k názoru, že všeobecne záväzný právny predpis je v rozpore s Ústavou\nSlovenskej republiky, je všeobecný súd povinný konanie prerušiť a vec predložiť ústavnému súdu na\nrozhodnutie formou návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý musí spĺňať náležitosti\nv zmysle § 20 a § 37 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii\nÚstavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS\n13/08). Vzhľadom na to, že senát najvyššieho súdu pred rozhodnutím vo veci (o kasačnej sťažnosti)\ndospel k záveru o nutnosti podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a posúdiť tak\nústavnosť dotknutých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z., postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b/\nS.s.p., konanie o kasačnej sťažnosti prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\no tomto návrhu.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/08 z 9. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc5b745-c064-4b50-9ab8-b854f571001b"}], "citovane_v": [{"guid": "a01eaaee-3d77-48aa-8f04-b04fc8ae1f19:0fc512e8-009a-4421-ae70-052cda859377", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1", "spisova_znacka": "5Sžk/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/23/2017 z 31. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201248.1"}]}