Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/9/2017 z 27. 5. 2020
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2020, sp. zn. 2Sžk/9/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:1013200499.3
Najvyšší súd | 2Sžk/9/2017 | ECLI:SK:NSSR:2020:1013200499.3 | 2020-05-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b880875-24dd-4722-9b7f-469cc86da075
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1013200499.3

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžk/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1013200499.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci žalobcu: KSR -
Kameňolomy SR, s.r.o., so sídlom Neresnícka cesta 3, Zvolen, IČO: 31 559 123, zast.: Advokátska
kancelária Ulianko & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Železnice
Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11. januára 2013, o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2013-84 zo dňa 6. októbra
2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2013 - 84 zo dňa 6.
októbra 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „krajský súd")
podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP")
zrušil rozhodnutie žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11. januára 2013 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej aj ako „prvostupňový
orgán") č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08. novembra 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie, ktorým
prvostupňový orgán zamietol návrh žalobcu zo dňa 28.4.2011 na obnovu konania vo veci právoplatného
stavebného povolenia č. 6299/07/ŠSÚ/S-Dr zo dňa 3. marca 2008 na stavbu dráhy „ŽSR, Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov žkm 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h
- IV. etapa, UČS 34 traťový úsek Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom, SO 34-32-03 TÚ Trenčianska
Teplá - Dubnica nad Váhom, železničný zvršok - demontáž".

3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že o žalobe žalobcu bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom
krajského súdu č. k. 1S/67/2013-42 zo dňa 06. marca 2014 v spojení s opravným uznesením č. k.
1S/67/2013-55 zo dňa 05. mája 2014 tak, že krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto
rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 2Sžo/55/2014 zo dňa 17. februára 2016 tak, že uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

4. V súvislosti s prejednávanou vecou tejto krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia najvyššieho
súdu, kde bolo skonštatované: „Krajskému súdu je treba vytknúť, že pri skúmaní napadnutého
rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov (odňatie práva na spravodlivý proces v nadväznosti na upretie



práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, nevysporiadanie sa s otázkami sporného
účastníctva, riadneho doručovania a nemožnosti iného prístupu do štrkovne v rámci stavebného konania
vo vzťahu k právnej úprave v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a písm. c) správneho poriadku) neodôvodnil
vyslovený záver o nepreukázaní žiadnej z dvoch zmieňovaných podmienok, resp. dôvodov pre obnovu
konania. Je možné, že z vysloveného záveru o nevzniknutí účastníctva v stavebnom konaní krajský súd
mohol vyvodzovať nepreukázanie odňatia možnosti konať v stavebnom konaní ako dôvodu v zmysle
§ 62 ods. 1 písm. c) O. s. p. Nijako sa nevysporiadal s právnou úpravu a judikatúrou slovenských
súdov k námietke, že napriek neexistencii spoločnej hranice štrkovňa žalobcu spĺňa podmienky pre
uznanie za „susednú nehnuteľnosť" v zmysle § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ako kritérium
účastníctva v stavebnom konaní, pričom samozrejme nemožno opomenúť povinnosť majiteľa tvrdenej
susednej stavby preukázať, že užívanie tejto stavby môže byť navrhovanou stavbou dotknuté a
následnú povinnosť tak správnych orgánov, ako aj súdu tieto tvrdenia právne vyhodnotiť. Za danej
situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za pochybenie aj to, že krajský súd si postupom
v zmysle § 250d ods. 1 O. s. p. nevyžiadal okrem administratívneho spisu vo veci obnovy konania aj
administratívny spis týkajúci sa vecne súvisiaceho stavebného konania (ktorý nevyhnutne musel byť
podkladom pre rozhodovanie o obnove konania), ktorý je zásadným podkladom pre vyvodenie záverov o
dôvodnosti priznania i postavenia účastníka konania, preukazovaní nedoručovania v stavebnom konaní
ako dôsledku upretia postavenia účastníka správneho konania, ale napríklad aj včasnosti podania
návrhu na obnovu konania".

5. Krajský súd uviedol, že opakovane preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a
prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu, ako aj obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu
žalobcu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. Všeobecne uviedol, že dôvodom pre obnovu konania je existencia závažných skutočností,
ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie
skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o
objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie
nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok v
porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy
môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a
podobne). Účastníkmi stavebného konania sú vždy žiadateľ - stavebník a ďalší okruh účastníkov je
založený na princípe vlastníctva susedných pozemkov a stavieb vrátane jeho náhradnej formy uznaním
„iného práva" vymedzeného v § 139 ods. 1 stavebného zákona.
7. S poukazom na odôvodnenie návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania uviedol, že predmetom
právneho posúdenia v prejednávanej veci bola hlavne otázka účastníctva žalobcu v konaní o vydanie
stavebného povolenia. Krajský súd mal za nesporné, že stavba je uskutočňovaná na pozemku, na ktorý
vstup vedie cez pozemky žalobcu v dôsledku čoho je zrejmé, že vlastnícke práva žalobcu vydaným
stavebným povolením a následným užívaním stavby podľa podmienok užívania záväzne stanovených
v stavebnom povolení môžu byť dotknuté. Krajský súd poznamenal, že pre posúdenie, či určitá fyzická
alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom stavebného konania, je v prvom rade
potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť
ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám.

8. Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/8/2011 zo
dňa 26. januára 2012, kde bola riešená ochrana práv opomenutého účastníka správneho konania a
citoval z neho: „Účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho,
s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že
skutočne došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého
z účastníkov konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Ak súd dospeje k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania,
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže
odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne
rozhodnutie je správny orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloží súdu administratívne spisy
na rozhodnutie o žalobe. V prípade, že súd zistí, že žalobca nebol v správnom konaní opomenutý,
konanie o žalobe zastaví".



9. Poukázal na to, že ako správny súd je povinný preskúmať, či opomenutý účastník mal byť skutočne
účastníkom konania. Musí pritom vychádzať z právnych predpisov správa hmotného, keďže základnou
črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je
predmetom konania, pokiaľ osobitný predpis v pomere špeciality k správnemu poriadku nestanoví inak.
Ako vyplýva z § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú aj vlastníci
susedných stavieb, pričom za susednú stavbu je možné považovať aj stavbu na takom pozemku, ktorý
síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa stavebného zákona ide, ale jej užívanie
môže byť navrhovanou stranou dotknuté.

10. Krajský súd tiež upozornil na nález Ústavního soudu ČR č. 96/2000 Sb. z ktorého vyplýva, že:
„...okruh účastníka konania nemožno bez ďalšieho obmedziť len na vlastníkov nehnuteľností susediacich
so stavebným pozemkom. V každej prejednávanej veci je nutné vždy uvážiť, ktorí z vlastníkov
susediacich pozemkov a stavieb na nich, môžu byť vydaným rozhodnutím priamo dotknutí na svojich
právach. Ide o záležitosť spadajúcu do okruhu správnej úvahy, ktorá musí byť v medziach zákona a musí
vychádzať z povahy posudzovaného opatrenia a jeho dopadu. V odôvodnení rozhodnutia je treba vždy
uviesť, ako bol okruh účastníka vymedzený. Nepochybne okruh účastníkov konania z radu „susedných"
stavieb, ktorí môžu byť vo svojich právach dotknutí je širší...".

11. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podstatného porušenia ustanovení
o správnom konaní. Krajský súd žalovaného zaviazal opakovane posúdiť právne postavenie žalobcu v
pôvodnom stavebnom konaní a vo veci návrhu o obnovu konania opätovne rozhodnúť s ohľadom na
ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona v spojení s ust. § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku.

12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu priznal. Pribratému účastníkovi krajský súd náhradu trov konania nepriznal.

13. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd pri rozhodovaní
vo veci návrhu na obnovu konania nesprávne právne posúdil to, že stavebným konaním bolo dotknuté
užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Dôvodil, že predmetom stavebného konania je určenie
podmienok uskutočnenia stavby a užívania stavby, ochrana záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri
užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. V zmysle
toho konštatoval, že vo všeobecnosti je predmetom stavebného konania určenie podmienok pre
výstavbu a užívanie stavby tak, aby stavebná činnosť nikoho a nič neohrozovala.

14. Mal za to, že výkonom stavebných prác pri demontáži železničného priecestia nie sú dotknuté práva
žalobcu. Uviedol, že pred stavebným konaním spravidla prebieha územné rozhodnutie a rozhodnutie o
umiestnení stavby. Zdôraznil, že koordinovať umiestnenie novej stavby s inými objektmi v území a riešiť
negatívne dôsledky novej navrhovanej stavby je cieľom územného konania. Preto by podľa žalovaného
vyriešenie prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam malo byť predmetom územného konania. Zastával
názor, že užívanie nehnuteľností žalobcu bolo obmedzené rozhodnutiami vydanými v územnom konaní,
ktoré povolili odstránenie železničného priecestia. Samotné stavebné konanie, ktoré povolilo realizáciu
výkonu stavebných prác, už nemalo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Krajský súd
podľa žalovaného nesprávne posúdil vplyv stavebného konania na práva žalobcu, a preto nesprávne
aplikoval § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona.

15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného s jej obsahom nesúhlasil a považoval ju za
nedôvodnú. Stotožňoval sa so záverom vysloveným krajským súdom v napadnutom rozsudku. Mal za
to, že tvrdenie žalovaného nie je správne a v rozpore s § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 1 a
ods. 2 písm. d) stavebného zákona. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v kasačnej sťažnosti žiadnym
spôsobom neovplyvňujú záver krajského súdu, že žalobca mal byť účastníkom stavebného konania,
lebo reálne existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv žalobcu k pozemkom a stavbám
uskutočňovaním predmetnej stavby. Mal za to, že žiadne rozhodnutie akéhokoľvek orgánu nezbavovalo
žalovaného a prvostupňový orgán povinnosti konať so všetkými účastníkmi stavebného konania (aj so
žalobcom), a to bez ohľadu na to, či v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného by mali za to,



že pri svojej rozhodovacej činnosti nemohli meniť podmienky rozhodnutia územného orgánu. Zdôraznil,
že stavba je uskutočňovaná na pozemku, cez ktorý vedie vstup na pozemky žalobcu, z čoho vyplýva,
že vlastnícke práva žalobcu môžu byť dotknuté vydaním stavebného povolenia a následným užívaním
stavby podľa podmienok užívania záväzne stanovených v stavebnom povolení. Na základe toho žalobca
mal byť účastníkom stavebného konania, čo mu zo strany správnych orgánov bolo odopreté.

16. Pribratý účastník sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438
ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444
SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§
445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

18. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov,
ktorými bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania vo veci právoplatného stavebného povolenia
na stavbu opísanú v úvode tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto
pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

20. Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem
c) „susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s
pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch,
d) „susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu
s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou
dotknuté.

21. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a
záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

22. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23. Podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon
také postavenie priznáva.

24. Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím,
ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;

25. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo
nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.



26. Podľa § 63 ods. 2 správneho poriadku v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy
konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

27. Podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku
1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3
rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.
Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

28. Podľa § 63 ods. 4 správneho poriadku po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno
podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo
trestným činom.
29. Návrhom na obnovu konania podaným prvostupňovému orgánu dňa 28. apríla 2011 žalobca žiadal
povolenie obnovy konania, ktorým Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej aj ako „stavebný
úrad") povolil stavebníkovi, Železnice Slovenskej republiky, stavebným povolením vydaným začiatkom
roka 2008 v im neznámom konaní, uskutočniť časť stavby dráhy „ŽSR Modernizácia železničnej trate
Nové mesto nad Váhom - Púchov, ŽKM 100, 500 - 159, 100 na traťovú rýchlosť 160 km/h -  4.
etapa, ÚČS 34. traťový úsek Trenčianska Teplá - Dubnica nad Váhom, SO 34-32-03 TÚ Trenčianska
Teplá - Dubnica nad Váhom železničný zvršok - demontáž". Uviedol, že v tomto konaní im ako
účastníkovi konania bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní a toto mohlo mať podstatný vplyv na
rozhodovanie, pričom nebolo možné ani urobiť nápravu v odvolacom konaní, keďže sa o rozhodnutí a
jeho obsahu žalobca dozvedel až vo februári 2011. Stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav,
keďže navrhovateľ nemal možnosť podávať odvolania, návrhy ani vyjadrenia. Ako výlučný vlastník
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J.., evidovaných na LV č. XXXX, na ktorých je vybudovaný areál
štrkovní v jeho vlastníctve, vykonáva tam podnikateľskú činnosť, pričom jediným možným prístupom k
štrkovni bola cesta prechádzajúca cez železničné priecestie v miestnej časti Príles, obce Trenčianska
Teplá. Zrušením železničného priecestia v km 133,820 bol žalobcovi odňatý jediný možný prístup pre
nákladné vozidlá k štrkovni, čím došlo k obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti.

30. Ako dôvod na obnovu konania uviedol aj nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (za ktoré zrejme
považuje tvrdenie, že zrušením sporného železničného priecestia mu bol odňatý jediný možný prístup
k prevádzke štrkovne). K doručovaniu verejnou vyhláškou v stavebnom konaní uviedol, že ani tento
spôsob doručovania nevylučuje, že došlo k ujme na jeho právach účastníka stavebného konania tým,
že mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní. Doručovať verejnou vyhláškou je možné iba
účastníkom konania, avšak správne orgány ho v čase vedenia (stavebného) konania nepovažovali
za účastníka konania, preto mu verejnou vyhláškou nemohlo byť doručované. Poukázal na konania
vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/86/2010 a Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn 8Cob/163/2010, v ktorých sa po uzatvorení železničného priecestia od príslušných obcí domáhal
umožnenia prechodu cez ich územia náhradnou cestou, ktorej využitie bolo obmedzené zákazovými
značkami.
31. Vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzalo vydanie viacerých rozhodnutí vo veci návrhu na
obnovu konania a priznania postavenia účastníka správneho konania.

32. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu,
Bratislava č. 2150/2011 - S4/Dr.Hr zo dňa 05. mája 2011 bol zamietnutý návrh na obnovu konania z
dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky pre uznanie za účastníka konania v zmysle § 14 správneho
poriadku v spojení s § 59 stavebného zákona. Okrem toho, povolená stavba zahŕňa v uvedenom úseku aj
zrušenie troch úrovňových železničných priecestí, sporné priecestie bolo nahradené podchodom, pričom
žiadne zo zrušených priecestí v danom úseku nebolo zrušené bez náhrady. Na stavbu podchodu bolo
dňa 02. marca 2011 vydané užívacie povolenie. Proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 05. mája
2011 podal žalobca odvolanie, v súvislosti s ktorým bol vyzvaný na predloženie dokladov osvedčujúcich
jeho nárok na priznanie postavenia účastníka predmetného stavebného konania.

33. Rozhodnutím č. 5057/11-S4/S-Dr zo dňa 30. septembra 2011 stavebný úrad žalobcovi nepriznal
postavenie účastníka stavebného konania na stavbu dráhy ŽSR Modernizácia železničnej trate Nové
mesto nad Váhom - Púchov, vydaného pod č. 6299/07-ŠSÚ/S-Dr dňa 03. marca 2008. Na základe



odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutím žalovaného zo dňa 28. novembra 2011 č. 26104/2011/
SŽDD/62231 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

34. Rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2011 č. 6405/11-S4/S-Dr stavebný úrad žalobcovi opätovne
nepriznal postavenie účastníka stavebného konania na predmetnú stavbu. Proti tomuto rozhodnutiu bolo
podané odvolanie, na základe ktorého žalovaný aj nové rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka
zrušil rozhodnutím č. 8394/2012/SŽDD/8511 zo dňa 08. februára 2012 a vec vrátil stavebnému úradu
na ďalšie konanie a rozhodnutie ako nedostatočne odôvodnené, nakoľko stavebný úrad neskúmal
podmienky povolenia obnovy konania, ale obmedzil sa iba na vyžadovanie dokladov osvedčujúcich
dôvodnosť priznania postavenia účastníka konania. Žalovaný uložil stavebnému úradu v novom konaní
povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci, dôsledne sa riadiť ustanoveniami stavebného zákona
upravujúcimi inštitút účastníka stavebného konania, ustanoveniami správneho poriadku týkajúcimi sa
obnovy konania a rozhodnutie náležite odôvodniť.
35. Rozhodnutím zo dňa 7. marca 2012 č. 812/12-S4/S-Dr stavebný úrad opätovne zamietol návrh
na obnovu konania z dôvodu, že nebolo preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti predmetného
stavebného povolenia vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mali podstatný vplyv na vydané
stavebné povolenie, rovnako nebolo preukázané, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania
bola odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, nakoľko oznámenie o začatí stavebného konania ako
aj samotné rozhodnutie boli doručované verejnou vyhláškou. Tvrdenie, že ten ako účastník správneho
konania sa o ňom nedozvedel, je právne irelevantné.

36. Na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím žalovaného č. 8394/2012/
SŽDD/26113 zo dňa 07. mája 2012 a vec bola vrátená stavebnému úradu na nové konanie z dôvodu
nedostatku výroku rozhodnutia, ktorý neobsahoval ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého
bol návrh zamietnutý, odôvodnenie bolo zmätočné, navzájom si protirečilo, nebolo uvedené, na základe
čoho dospel stavebný úrad k záverom, že nie je preukázané, že by žalobca mal byť účastníkom
stavebného konania a že nie je preukázané, aké nové skutočnosti alebo dôkazy bral správny orgán do
úvahy.

37. Rozhodnutím č. 3305/12-S4/S-Dr zo dňa 21. júna 2012 stavebný úrad zamietol návrh na obnovu
stavebného konania z dôvodu, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania bolo riadne doručené
cestou verejnej vyhlášky tak oznámenie o začatí stavebného konania, ako aj rozhodnutie o povolení
stavby. V stavebnom konaní neboli z jeho strany vznesené žiadne námietky. Predmetné železničné
priecestie bolo zrušené na základe právoplatného rozhodnutia ešte v r. 2003, jeho zrušenie teda nie
je možné považovať za novú skutočnosť ako dôvod na povolenie obnovy konania. Spochybnil tvrdenia
žalobcu, že návrh na obnovu konania bol podaný v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá mala
plynúť od polovice februára 2011, nakoľko z obsahu návrhov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 36Cb/86/2010 vyplýva, že už v roku 2010 mal žalobca vedomosť o zrušení železničného
priecestia a to bol dôvod na podanie návrhu, ktorým sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Trenčín domáhal umožnenia užívania inej cesty v k. ú. T., čo mu bolo znemožnené dopravným
obmedzením. Vzhľadom na podanie návrhu na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty a
skutočnosť, že neexistujú zákonné dôvody na obnovu konania, bol návrh na obnovu konania zamietnutý.
38. V odvolacom konaní bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania zrušené rozhodnutím
žalovaného č. 8394/2012/SZDD/49281 zo dňa 31. augusta 2012 a vec bola vrátená stavebnému úradu
na ďalšie konanie z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia nebolo uvedené, na základe ktorého zákonného
ustanovenia bol návrh zamietnutý (s poukazom na § 63 správneho poriadku upravujúceho konanie
o obnove), odôvodnenie rozhodnutia uvádzalo, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania
nebola odňatá možnosť realizovať práva účastníka konania, čo bolo v rozpore so zisteniami z ústneho
pojednávania, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, na základe akých skutočností
prvostupňový orgán k tomuto zisteniu dospel. Prvostupňovému správnemu orgánu bolo uložené zistiť
skutočný stav veci, vysporiadať sa s otázkou, či žalobca bol alebo nebol účastníkom správneho konania
a aplikovať právnu úpravu rozhodovania o návrhu na obnovu konania.

39. Prvostupňovým rozhodnutím č. 7650/12-S4/S-Dr zo dňa 08. novembra 2012 stavebný úrad opätovne
zamietol návrh žalobcu na obnovu stavebného konania. Svoje rozhodnutie oprel o zistenie, že stavebné
konanie vo veci líniovej stavby (v rámci, ktorého bolo doručovanie vykonávané aj cestou verejnej
vyhlášky v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona) bolo ukončené vydaním stavebného povolenia zo
dňa 03. marca 2008 pod č. 6299/07-ŠSÚ/S-Dr, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 2008, pričom



v konaní neboli zo strany žalobcu vznesené žiadne námietky ani pripomienky. Z uznesenia Okresného
súdu Trenčín č. k. 36Cb/86/2010-88 predloženého žalobcom je zrejmé, že sám uviedol, že „...prístup
(cez sporné železničné priecestie) nie je odo dňa 07. mája 2010 možné využívať, nakoľko je zatarasené z
dôvodu realizácie projektu s názvom Modernizácia železničnej trate..." Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie
žalobcu uvedené v návrhu na obnovu konania, že trojmesačná subjektívna lehota začala plynúť v
polovici februára 2011, keď sa mal z počutia dozvedieť, že takéto rozhodnutie malo byť vydané. Potrebné
informácie mohol získať z označenia stavby obsahujúceho identifikačné údaje v zmysle podmienok
stavebného povolenia. Okrem toho v čase povoľovania stavby existovali k štrkovni ešte minimálne dve
prístupové cesty využívané žalobcom. Návrh na obnovu konania bol zamietnutý z dôvodu, že bol podaný
v rámci objektívnej lehoty, ale po uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty a z dôvodu, že žalobca nebol
účastníkom stavebného konania, nakoľko povoľovaná stavba je na pozemkoch, ktoré nemajú spoločnú
hranicu s pozemkami navrhovateľa, nie je ani susednou stavbou, nakoľko medzi ňou a povoľovanou
stavbou sa nachádzajú pozemky patriace tretím osobám, derivačný kanál Váhu, účelové komunikácie
povodia Váhu a teleso diaľnice. V odvolacom konaní bolo toto rozhodnutie napadnutým rozhodnutím
žalovaného č. 07501/2013/SŽDD/z.02289 zo dňa 11. januára 2013 potvrdené.

40. V súvislosti s rozhodovaním prejednávanej veci treba zdôrazniť, že posudzovaním prípustnosti
povolenia obnovy konania sa už zaoberal Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžo/53/2015 zo
dňa 22. júna 2017, v zmysle ktorého povinnosťou správneho orgánu, ktorému zákon zveruje právomoc
na konanie, je aj v konaní a rozhodovaní o návrhu na obnovu konania vychádzať zo základných zásad
materiálneho štátu, medzi ktoré patrí aj zásada právnej istoty. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov
založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v
správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej
veci nemožno znova rozhodovať, majúc na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu
právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky
(obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava
právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností,
ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia, spravidla pôjde o nedostatočné zistenie
skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o
objektivite správneho konania.

41. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo vzhľadom na rozsah žalobných dôvodov a
procesnú obranu žalovaného skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia komplexne, v súlade s
právnou úpravou podmienok prípustnosti povolenia obnovy konania, so zohľadnením kritérií uvedených
v judikatúre v zmysle bodu 40 tohto rozhodnutia. Zároveň bolo jeho povinnosťou rešpektovať záväzný
právny názor NS SR (ako súdu odvolacieho) uvedený v uznesení 2Sžo/55/2014 kde v súvislosti s
vytknutím nezabezpečenia si administratívneho spisu zo stavebného konania bolo zdôraznené, že tento
je „zásadným podkladom pre vyvodenie záverov o dôvodnosti priznania i postavenia účastníka konania,
preukazovaní nedoručovania v stavebnom konaní ako dôsledku upretia postavenia účastníka správneho
konania, ale napríklad aj včasnosti podania návrhu na obnovu konania".

42. Krajský súd bez zohľadnenia a vyhodnotenia ostatných relevantných skutočností zrušil obe
napadnuté rozhodnutia s poukazom na skutočnosť že na strane žalobcu boli preukázateľne splnené
podmienky pre účasť v stavebnom konaní (susediaci pozemok resp. stavba v zmysle § 139 ods.
2 písm. c), d) stavebného zákona), bez zohľadnenia skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí bolo
skonštatované naplnenie práv účastníka konania na doručovanie cestou verejnej vyhlášky a bolo
skonštatované a odôvodnené zmeškanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania.

43. Kasačný súd opakuje, že podmienkou pre povolenie obnovy konania všeobecne je dodržanie lehoty
v zmysle §63 ods. 3, 4 správneho poriadku a preukázanie vecných dôvodov obnovy konania v zmysle
§ 62 Správneho poriadku.

44. Z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku vyplýva, že ak sa má obnova konania
povoliť, musí byť preukázané, že v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu došlo v prípade
navrhovateľa obnovy konania buď k odopretiu postavenia účastníka konania, alebo k odňatiu možnosti
uplatňovať práva uznaného účastníka konania pričom postup správnych orgánov označený ako dôvod
obnovy konania mal podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci a nápravu nebolo možné dosiahnuť v
odvolacom konaní.



45. Z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku vyplýva, že ak sa má obnova konania
povoliť, dodatočne musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o také dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo
preto, lebo síce mal vedomosť o týchto skutočnostiach, avšak nemohol ich uplatniť bez svojho zavinenia.
Novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia
správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti
vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania nemožno považovať také skutočnosti alebo
dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil.
V každom prípade je potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania
uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/8/2015 zo dňa 20. januára 2016). Podľa § 34 ods. 3 Správneho
poriadku účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe.
Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz
nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo bez jeho viny sa nemohol vykonať.

46. Jednou zo základných otázok pre vyriešenie prejednávanej veci je to, či žalobca bol resp. mal
byť účastníkom konania vo veci návrhu na vydanie stavebného povolenia na stavbu „Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žel. km 100,500 - 159,100, pre traťovú rýchlosť do
160 km/h" - IV etapa (UČS 33 - 36), podaného na Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Bratislava,
ako vecne príslušný stavebný úrad dňa 30.11.2007. Vzhľadom na to, že sa jedná o druh stavby „stavba
dráhy", ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia 28.4.2008 sa v zmysle § 139
ods. 3 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona)
jednalo o líniovú stavbu.

47. K tomu treba uviesť, že všeobecne sú účastníkom stavebného konania aj osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb,
ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, aj zrevidovaného právneho názoru krajského
súdu vysloveného v rozsudku 1S/67/2013 - 84 zo dňa 6.10.2016, žalobcovi zo zákona (vzhľadom na
vlastníctvo susediacej nehnuteľnosti vzniklo) právne postavenie účastníka konania o povolení stavby, s
celým komplexom oprávnení umožňujúcich mu domáhať sa ochrany svojich práv.

48. V návrhu na obnovu konania žalobca uvádzal aj to, že v čase rozhodovania o stavebnom povolení
nemal vedomosť ani o priebehu stavebného konania, ani o jeho výsledku. V tejto súvislosti treba
zdôrazniť, že v prípade líniových stavieb, teda logicky v prípadoch veľkého a nie nutne presne
známeho okruhu účastníkov, práve za účelom zabezpečenia ochrany práv všetkých účastníkov
správneho konania zákon vyžaduje doručovanie písomností verejnou vyhláškou, čo bolo v prípade
predmetného konania splnené. Formou verejnej vyhlášky (§ 61 ods. 3, § 69 stavebného zákona)
bolo doručované oznámenie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy o začatí stavebného konania
a nariadení ústneho pojednávania Č. j.: 6299/06-ŠSÚ/S-Dr./ozn. zo dňa 13.12.2007, formou verejnej
vyhlášky bolo doručované stavebné povolenie č. j.: 6299/07-ŠSU/S-Dr zo dňa 3.3.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 28.4.2008.

49. Žalobca, ktorému nepochybne prináležalo postavenie účastníka stavebného nepreukázal, že by s
ním z titulu nedoručovania písomností nebolo konané ako s účastníkom konania, resp. by mu z titulu
neuznania za účastníka bolo zmarené alebo sťažené uplatňovanie jeho práv. Treba pripomenúť, že
otázkou doručovania písomností v konaní týkajúcom sa líniových stavieb sa zaoberal NS SR napr.
v uznesení 2Sžp/20/2011 zo dňa 14.11.2011, kde uviedol nasledovné:  Stavebný zákon pri líniových
stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní
so všeobecným územným a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú
podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 stavebného zákona a §
26 Správneho poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej
stavby účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Táto
právna úprava zakotvená v § 36 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej



úprave uvedenej v § 36 ods. 1 stavebného zákona („stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla
s miestnym zisťovaním"). V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j.
špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie územného
konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie
doručením do vlastných rúk podľa § 34 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona ako nesprávne uvádza
žalobca. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania
umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť
oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania
elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia
veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o
mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 1.októbra
2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 125/2009 z 21. januára 2010).

50. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd predčasne a v rozpore so zákonom oprel svoje rozhodnutie
o vrátení veci na ďalšie konanie stavebnému úradu len o záver v otázke, že bol nesprávny postup
stavebných orgánov, ktoré sa opakovane vyjadrovali o tom, že vzhľadom na neexistenciu spoločnej
hranice pozemku žalobcu so stavebným pozemkom nemal žalobca právo na priznanie postavenia
účastníka konania, aj keď zároveň poukazovali na doručovanie formou verejnej vyhlášky. Žalobca
(naviac ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť v danej lokalite) nepochybne mal objektívnu
možnosť dozvedieť sa o konaní, zúčastniť sa v ňom a v rámci tohto konania si uplatňovať prípadné
právo na ochranu svojich záujmov.

51. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že aj keby bol chcel správny súd poprieť význam a dôsledky
doručovania verejnou vyhláškou, v súlade s požiadavkou riadne odôvodneného rozhodnutia absentuje
vyhodnotenie vierohodnosti vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k včasnosti návrhu na obnovu konania
(subjektívna lehota) podaného dňa 28.4.2011 vzhľadom na skutočnosť popísanú aj v Rozhodnutí
stavebného úradu č. 3305/12-S4/S-Dr zo dňa 21. júna 2012, ktorým zamietol návrh na obnovu
stavebného konania aj z tohto dôvodu. Stavebný úrad spochybnil tvrdenia žalobcu, že návrh na obnovu
konania bol podaný v rámci trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorá mala podľa žalobcu plynúť od
polovice februára 2011, nakoľko z obsahu návrhov uvedených v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 36Cb/86/2010 vyplýva, že už v roku 2010 mal žalobca vedomosť o zrušení železničného priecestia
a to bol dôvod na podanie návrhu, ktorým sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
domáhal umožnenia užívania inej cesty v k. ú. T., čo mu bolo znemožnené dopravným obmedzením v
nadväznosti na povolenú stavbu.

52. Treba preto prisvedčiť žalovanému v postavení kasačného sťažovateľa, že krajský súd nesprávne
posúdil prejednávanú vec (záver o ujme na právach účastníka stavebného konania). Naviac krajský
súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, zdôrazňujúceho potrebu zabezpečenia podkladov
(a logicky aj ich vyhodnotenia) pre vyvodenie záverov v otázke spornej včasnosti podania návrhu na
obnovu konania. V tejto súvislosti nedá kasačnému súdu nepripomenúť potrebu primerane zohľadniť pri
rozhodovaní aj zásadu vigilantibus iura scripta sunt .

53. Vzhľadom na vyslovený záver o dôvodnosti kasačnej sťažnosti a spôsob rozhodnutia krajského súdu
kasačný súd postupom v zmysle § 462 ods. 1 SSP vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, ktorý
vec znovu komplexne prejedná a vo veci vydá nové, riadne odôvodnené rozhodnutie.

54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí vo veci .

54. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s ust. §139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.