Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/170/2020 z 14. 12. 2020
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2020, sp. zn. 7Cdo/170/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1
Najvyšší súd | 7Cdo/170/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1 | 2020-12-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 CMP, § 68 CMP, § 52 CMP, § 420 CSP, § 419 CSP, § 421 CSP, § 384 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP, § 420 CSP, § 447 CSP, § 451 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03112d65-8996-41c2-935f-94a3abe769ca
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/170/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1315200304.1

Uznesenie
Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v pra´vnej veci starostlivosti o maloletého P. G. K., narodene´ho
XX. január XXXX, bytom u matky, zastu´pene´ho kolíznym opatrovni´kom U´radom pra´ce, socia´lnych
veci´ a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dietˇa rodicˇov matky I.. I. Q., bytom v H., W. S. 4, a otca N.
Lee K., bytom P XXXX U. X. H., XXXXX, S., U., G. D. Z., zastu´pene´ho JUDr. Hanou Kováčikovou,
PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, za účasti Okresnej prokuratúry
Bratislava III, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom su´de
Bratislava III pod sp. zn. 51P/7/2015, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajske´ho su´du v Bratislave zo
14. januára 2020 sp. zn. 11CoP/476/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie  o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie") zo 17. apríla 2018 č.k. 51P/7/2015-614
zmenil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Konanie o návrh matky
o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Vo zvyšku návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností voči maloletému zamietol. Súd prvej inštancie na základe vykonaného rozsiahleho
dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého syna nie
je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. K tomuto záveru dospel po dôkladnom zvážení a
vyhodnotení všetkých založených dôkazov, kedy zistil, že o maloletého P., ktorý je na základe rozsudku
zverený do osobnej starostlivosti matky a je naďalej v jej starostlivosti, je riadne postarané a neboli
zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloletého a protichodné tvrdenia otca neboli preukázané,
boli spochybnené. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj znalecký posudok a
výpoveď súdneho znalca PhDr. Karola Kleinmanna, ktorý vypracoval 15. marca 2017, z ktorého vyplýva,
že striedavá osobná starostlivosť je nevhodná a znalec odporučil zveriť maloletého do výlučnej osobnej
starostlivosti matky. Súd prvej inštancie konštatoval, že zamietol ďalší navrhovaný výsluch maloletého,
nakoľko prostredníctvom kolíznej opatrovníčky bol vypočutý v priebehu konania a súdny znalec sám
konštatoval v znaleckom posudku, že je otázne, aký dopad budú mať všetky výsluchy na maloletého,
ktorý bol opakovane vypočúvaný a je otázne, do akej miery poškodili maloletého návštevy na policajných
oddeleniach, vyšetrenia u lekárov, resp. zásahy polície v jeho prítomnosti. Preto súd prvej inštancie
upustil od jeho ďalšieho výsluchu, nakoľko dospel k záveru, že je to v záujme maloletého. Konanie v
časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil pre späťvzatie návrhu matkou.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd") na odvolanie otca rozsudkom zo 14. januára
2020 sp. zn. 11CoP/476/2018 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Odvolací
súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vychádzal zo záverov znaleckého
dokazovania a skutočností tam uvedených. V konaní nezistil žiadnu manipuláciu dôkazov, pričom
odvolací návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keď sa pôvodne



domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, vyhodnotil ako nedôvodný, keď pre
zverenie maloletého do striedavej starostlivosti neboli zistené dôvody. Pokiaľ ide o námietku otca
týkajúcu sa vypočutia maloletého, súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dôsledne zvážil vykonanie
uvedeného dôkazu, čím sa zaoberal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom podľa odvolacieho
súdu treba súhlasiť so stanoviskom okresného prokurátora, že uvedené vypočutia a zisťovanie názorov
maloletého neprimerane zaťažujú maloletého a sú v rozpore s jeho záujmom. K dokazovaniu, ktoré
otec navrhol, a to vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie medzinárodných zmlúv, určenie
najlepšieho záujmu maloletého, či povinnosti súdu vypočuť maloletého, odvolací súd uvádza, že ide o
otázky, na ktoré nie je potrebné odborné posúdenie, je vecou súdu a posúdenia súdu ako vyhodnotí
vykonané dokazovanie v záujme maloletého a potrebu zistenia jeho stanoviska v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z §
420 písm. f/ CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namieta, že
odvolací súd rozhodol bez pojednávania, nezabezpečil preklad rozsudku, čím mu skrátil 15 dňovú lehotu
na odvolanie. Odvolací súd podľa neho pochybil aj v tom, že maloletý nebol vypočutý. Znalecký posudok
je podľa otca nesprávny, pričom odvolací súd nevykonal ďalší znalecký posudok a chýba konfrontácia.
Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

4. Matka sa k podanému dovolaniu otca nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je
prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje CMP. V zmysle § 2 ods. 1
CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie
ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletého dieťaťa.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava
jeho prípustnosti. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním"  a dovolací  súd  nesmie  byť  vnímaný ako
tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu. Zo samej (mimoriadnej, resp. výnimočnej) povahy dovolacieho konania vyplýva, že z hľadiska
jeho celkovej koncepcie, podmienok prípustnosti dovolania a jeho náležitostí je namieste nie rozširujúci
výklad ustanovení zákona, ale skôr  zužujúci interpretačný prístup (porovnaj tiež 3Cdo/208/2014,
1Cdo/348/2013,  8Cdo/73/2017). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014,
3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

8. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,
8Cdo/73/2017).



10.  Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje
k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva
len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

11.  Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

12.  V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí),
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13.  Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14.  Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k vade
zmätočnosti namietanej otcom.

15.  Po presku´mani´ veci dovolaci´ su´d dospel k za´veru, zˇe v danom pri´pade obsah spisu neda´va
zˇiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktora´ predstavuje krajnu´ vy´nimku
z prvej vety a ty´ka sa vy´lucˇne len celkom ojedinely´ch (extre´mnych) pri´padov, ktore´ maju´ znaky
relevantne´ aj podlˇa judikatu´ry Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va (pozri napri´klad Sutyazhnik proti
Rusku, rozsudok z roku 2009, pri´padne Ryabykh proti Rusku z roku 2003). Dovolani´m napa´dany´
rozsudok odvolacieho su´du totizˇ uva´dza skutkovy´ stav, ktory´ povazˇoval odvolaci´ su´d za rozhoduju
´ci, stanoviska´ stra´n sporu k preroku´vanej veci, obsah odvolania i pra´vne predpisy, z ktory´ch odvolaci
´ su´d vyvodil svoje pra´vne na´zory vysvetlene´ v odo^vodneni´. Treba matˇ na pama¨ti tiezˇ to, zˇe
konanie pred su´dom prvej insˇtancie a pred odvolaci´m su´dom tvori´ jeden celok a urcˇuju´ca spa¨tostˇ
rozsudku odvolacieho su´du s potvrdzovany´m rozsudkom vytva´ra ich organicku´ (kompletizuju´cu)
jednotu. Ak odvolaci´ su´d v plnom rozsahu odka´zˇe na do^vody rozhodnutia su´du prvej insˇtancie,
stacˇi´, ak v odo^vodneni´ rozsudku iba pouka´zˇe na relevantne´ skutkove´ zistenia a strucˇne zhrnie
pra´vne posu´denie veci; rozhodnutie odvolacieho su´du v sebe tak zahr´nˇa po obsahovej stra´nke aj
odo^vodnenie rozsudku su´du prvej insˇtancie. Odo^vodnenie su´dneho rozhodnutia v opravnom konani
´ nemusi´ odpovedatˇ na kazˇdu´ na´mietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktore
´ maju´ rozhoduju´ci vy´znam pre rozhodnutie o odvolani´ alebo su´ nevyhnutne´ na doplnenie do^vodov
rozhodnutia, ktore´ sa presku´mava v odvolacom konani´ (II. U´S 78/05). Pra´vo na riadne odo^vodnenie
su´dneho rozhodnutia neznamena´, zˇe su´d musi´ datˇ podrobnu´ odpovedˇ na kazˇdy´ argument u
´cˇastni´ka konania (II. U´S 76/07).

16.  V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil otcom maloletého tvrdenú procesnú vadu zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah
podstatných skutkových tvrdení účastníkov a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov
vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje
právne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa náležite zaoberá so všetkými podstatnými odvolacími



námietkami otca týkajúcimi sa jeho potreby upraviť čo najširší styk s dieťaťom a zveriť mu dieťa do
osobnej resp. striedavej starostlivosti. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj rozsiahle
odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a tvorí s ním
kontinuitu.

17.  Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP vytýkal súdom nižšej inštancie nedostatky
v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie (napr. súdy nevykonali dostatočné
dokazovanie za účelom objektívneho posúdenia najlepšieho záujmu maloletého, súdy nevykonali
dovolateľom navrhovaný výsluch maloletého, konfrontáciu znalcov; súdy v konaní nesprávne vychádzali
najmä zo znaleckého posudku Kleinmanna), najvyšší súd uvádza, že (ani prípadné) nedostatočné
zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu nie je  v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle
§ 420 písm. f/ CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017,
7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný
súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Súdy navyše riadne odôvodnili,
ktoré rozhodné skutočnosti považovali za preukázané a prečo naopak niektoré návrhy na doplnenie
dokazovania nepovažovali za opodstatnené. Okrem toho odvolací súd náležite vysvetlil v bode 13,
že nové znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať aj vzhľadom na vypočutie znalkyne, ktorá
odporučila pomalú rekonštrukciu vzťahu otca s dieťaťom.
18.  So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak
súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom
dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy
na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (1Cdo/126/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/12/2015, 4Cdo/191/2011, 5Cdo/43/2013, 6Cdo/95/2012, 7Cdo/179/2014, 8Cdo/346/2014). K
procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz
alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný.
Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi
konania.Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre
vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej
strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP (3Cdo/26/2017).

19.  Len skutočnosť, že súdy neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené dovolateľom,
nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa názoru dovolacieho súdu bolo
možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného
dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu
vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním
navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v
konaní (I. ÚS 350/08).

20.  Podlˇa na´zoru otca malolete´ho dosˇlo k porusˇeniu jeho pra´va na spravodlivy´ proces aj ty
´m, zˇe odvolaci´ su´d na prejednanie odvolani´ rodicˇov malolete´ho nenariadil pojedna´vanie. Podlˇa
dovolacieho su´du otec malolete´ho vyty´ka tu´to vadu konania neodo^vodnene.

21.  Aj v mimosporovy´ch konaniach je odvolaci´ su´d povinny´ nariaditˇ pojedna´vanie iba v pri´padoch
uvedeny´ch v ustanoveni´ § 385 ods. 1 CSP (uznesenie dovolacieho su´du z 9. augusta 2017 sp. zn.
5Cdo/47/2017, judika´t R 22/2018). Podlˇa uvedene´ho ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi
odvolaci´ su´d pojedna´vanie vzˇdy, ak je potrebne´ zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie alebo to
vyzˇaduje do^lezˇity´ verejny´ za´ujem.

22.  Podlˇa § 68 CMP odvolaci´ su´d dokazovanie zopakuje alebo doplni´, ak to pre zistenie skutocˇne
´ho stavu veci povazˇuje za potrebne´.

23.  O tom, cˇi je potrebne´ vo veci zopakovatˇ alebo doplnitˇ dokazovanie na zistenie skutocˇne´ho stavu
veci teda rozhoduje vy´hradne odvolaci´ su´d. V danom pri´pade sa odvolaci´ su´d stotozˇnil so skutkovy



´mi za´vermi su´du prvej insˇtancie, preto je namieste za´ver, zˇe nemal do^vod dokazovanie zopakovatˇ
alebo dopl´nˇatˇ a za ty´m u´cˇelom nariaditˇ pojedna´vanie (§ 384 ods. 1 CSP).

24.  Pokiaľ otec namieta, že mu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že súd
prvej inštancie nezabezpečil preklad rozhodnutia, touto námietkou sa už zaoberal aj odvolací súd
v napadnutom rozsudku, kde poukázal aj na rozsudok najvyššieho súdu, ako  aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 579/2017. Dovolací súd rovnako ako odvolací súd dospel k záveru,
že týmto postupom nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces.

25.  Z týchto všetkých dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie otca nie je procesne prípustné,
a preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

26.  O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 451
ods. 3 CSP.

27.  Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.