{"guid": "3122359f-f61d-48b4-b550-b33cb5617b64:1c7e25aa-2aa2-4e88-8304-87240c9ce167", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1", "spisova_znacka": "6Cdo/24/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/24/2019 z 31. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. 6Cdo/24/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1", "identifikacne_cislo": "1712221999", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2020-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-4", "nazov": "§ 167 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c7e25aa-2aa2-4e88-8304-87240c9ce167", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/24/2019\n1712221999\n31. 03. 2020\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2020:1712221999.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R.. S.. J. T., nar. X. XX. XXXX, bývajúceho v K., K.\nXXX/X, proti žalovanej S.. R. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v P., Š. XXXX/XX, v dovolacom konaní\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom v Nitre, Skautská 12, IČO:\n36 865 966, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/349/2012, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2018 sp. zn. 15Co/1/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením súdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom z 20. apríla 2017 sp. zn. 4 C 349/2012 zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal voči žalovanej ochrany osobnosti a ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť do 15 dní\nod právoplatnosti rozsudku doručiť okresnému súdu list, v ktorom požadoval jej ospravedlnenie za to,\nže obsahom listov z 29. 12. 2011 a z 24. 1. 2012 opakovane Okresnému súdu Pezinok do konania č. k.\n5C 305/2008 uviedla nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie týkajúce sa jeho osoby o tom, že jej\nneumožnil vykonať ohliadku nehnuteľnosti v dvoch stanovených termínoch, a to dňa 13. 12. 2011 a dňa\n13. 1. 2012 (vinou žalovanej je v označenom konaní súdom šikanovaný, hrozí mu ťažká ujma v podobe\npokuty v príčinnej súvislosti s bezbrehým preberaním opakovaných nepravdivých tvrdení žalovanej na\njeho adresu). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať\nsamotnú existenciu v žalobe označených listov, ktoré žalovaná v pozícii znalkyne adresovala súdu,\na obsahom ktorých mu mala spôsobiť zásah do jeho osobnostných práv. Žalobca dôkazné bremeno\no skutkovom tvrdení, že práve listami žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah\nbol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu do jeho osobnostných práv, neuniesol. Žalobu preto ako\nnedôvodnú zamietol. Za tejto situácie považoval vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom za\nnadbytočné a nehospodárne. V prípade, ak by žalobca zmenil žalobný petit, poukázal na uznesenie\nÚstavného súdu SR z 23. 1. 1997 sp. zn. I. ÚS 6/1997, podľa záverov ktorého „postup súdneho orgánu,\nktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo\ntrestnoprávnej veci nie je možné považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy\nSR“. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a ods. 2\nC. s. p.\n2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. júna 2018 sp. zn. 15Co/1/2018 na odvolanie žalobcu\nrozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Potvrdenie rozsudku\nodôvodnil jeho vecnou správnosťou, pričom sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. Uviedol, že žalobca\nsíce formálne uplatnil všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 C. s. p., obsahovo vymedzil\nlen odvolací dôvod uvedený pod písmenom b) citovaného ustanovenia. Ostatné uplatnené odvolacie\ndôvody žalobca žiadnymi konkrétnymi pre túto vec rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami nevymedzil\na preto neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v odvolacom konaní. Pokiaľ odvolací dôvod v zmysle\n\n§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. mal podľa žalobcu spočívať v tom, že písomné vyjadrenie žalovanej\nz 13. 4. 2017 mu bolo doručené na jeho e-mailovú adresu až 19. 4. 2017, t. j. v nedostatočnom\nčasovom predstihu a v nečitateľnej podobe a preto sa nemal možnosť náležite sa k nemu vyjadriť\nuviedol, že žalobca tvrdenie o nečitateľnosti vyjadrenia ničím nepreukázal. Ani len netvrdil, aké nové\nprávne skutočnosti vyjadrenie žalovanej z 13. 4. 2017 obsahuje a aký vzťah má vyjadrenie k podstate\njeho nároku. Poukázal na to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia si základnej povinnosti\ntvrdenia žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach vo vzťahu k dvom listom žalovanej a ich následkoch\ndo jeho osobnostných práv a nie na základe skutočností, ktoré boli obsahom podania žalovanej z 13.\n4. 2017. Žalobca v podstate mal možnosť namietať skutočnosti uvádzané žalovanou aj v odvolaní, čo\nvšak nevyužil. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila už v podaní z 2. 4. 2013, ktoré bolo žalobcovi\nriadne doručené, a teda obe strany mali reálnu možnosť vyjadrovať sa, prednášať prostriedky procesnej\nobrany a procesného útoku na pojednávaniach vo veci samej. Riadil sa úvahou, že ak súd prvej\ninštancie v rámci rozhodnutia vo veci samej nezohľadnil vyjadrenie žalovanej z 13. 4. 2017, čo mu zákon\numožňoval, nekonal v rozpore so zákonom, ak neposkytol žalobcovi ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa k\ntomuto podaniu žalovanej. Zároveň zdôraznil, že žalobca mal možnosť k nemu zaujať stanovisko v ďalšej\nodvolacej lehote, ktorú možnosť nevyužil. Dospel preto k záveru, že žalobcovi nebolo znemožnené, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces. Pre úplnosť dodal, že aj keby považoval postup súdu prvej inštancie za pochybenie, nešlo\no pochybenie takej intenzity, ktoré by malo vplyv na zákonnosť samotného rozhodnutia súdu vo veci\nsamej. Poukázal na to, že zrušenie rozhodnutia nemá za cieľ, aby sa odstránili formálne vady, a aby sa\nformálne zopakoval procesný postup, ktorý by aj tak neviedol k inému, pre odvolateľa výhodnejšiemu\nmeritórnemu rozhodnutiu. Za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu o porušení zásady rovností\nzbraní a rovnakého postavenia, keď súd prvej inštancie obom stranám sporu dal rovnaké zákonné\npoučenie a ani jeho tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie neobstojí. Podľa\nodvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku spĺňa kritériá § 220 C. s. p. Žalobca tak neopodstatnene uplatnil\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania\nodôvodnil poukazom na ustanovenie §§ 262 ods. 1, 255 ods. 1 a 396 ods. 1 C. s. p.\n3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca, v ktorom uplatnil dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. e) a písm. f) C. s. p. a podľa § 421 C. s. p. K porušeniu práva na spravodlivý proces\nuviedol, že spočíva v porušení zásady rovností zbraní, keď mu tak okresný súd a ani odvolací súd\nneposkytli primeranú lehotu na vyjadrenie sa k písomnému podaniu žalovanej z 13. 4. 2017, ktoré mu\nbolo doručené elektronicky až 19. 4. 2017, t. j. jeden deň pred pojednávaním a navyše v nečitateľnej\npodobe. Okresný súd ho ani nepoučil v zmysle § 167 ods. 3 C. s. p. Okrem toho namietal, že mu súdom\nneboli doručené a teda, že mu súd neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k oznámeniu Slovenskej pošty\na. s. z 2. 10. 2013, k listinným dokumentom doručeným žalovanou okresnému súdu listom z 28. 5. 2016\na listom z 10. 10. 2016. Za vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. považoval aj to, že rozsudok odvolacieho\nsúdu nie je riadne a presvedčivo odôvodnený a že odvolací súd ho neupovedomil elektronicky o mieste a\nčase vyhlásenia rozsudku. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa dôsledne nevyporiadal s porušením princípu\nprávnej istoty a jeho legitímneho očakávania, keď on disponuje so zrušujúcim uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Co/10/2017, v ktorej veci je prístup krajského súdu v totožných procesných\npochybeniach tej istej sudkyne rozdielny. Vadu konania v zmysle § 420 písm. e) C. s. p. odôvodnil tým,\nže na krajskom súde konala a rozhodovala predsedníčka senátu JUDr. Mária Hajdinová, hoci v inej veci\nvedenej Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2Co/88/2015 bola uznesením Najvyššieho súdu SR\nz 18. mája 2016 sp. zn. 1 Nc/5/2016 vylúčená z prejednávania a rozhodovania. Porušenie práva na\nzákonného sudcu videl aj v tom, že v konaní pred okresným súdom sa vystriedali celkom štyria sudcovia\nokresného súdu bez toho, aby bol riadne poučený podľa § 5 ods. 1 O. s. p. o jeho procesných právach a\npovinnostiach, že má právo k osobe sudcu sa vyjadriť, prípadne namietať jeho zaujatosť. Žiadal preto,\naby dovolací súd zrušil rozsudok krajského a tiež okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že jej podanie z 13. 4. 2017 bolo žalobcovi riadne doručené\nmailom dňa 19. 4. 2017, pričom jeho tvrdenie o nečitateľnosti nebolo ničím preukázané. Žalobca mal\nmožnosť k tomuto podaniu sa vyjadriť priamo na pojednávaní konanom dňa 20. 4. 2017 a tiež aj v\nodvolaní, čo neurobil. Odkaz žalobcu na porušenie § 167 ods. 3 C. s. p. je nesprávny, lebo žalovaná\nsa k žalobe písomne vyjadrila podaním z 25. 3. 2013, ktoré mal žalobca k dispozícii. Poukazovala\nna to, že súd prvej inštancie na toto jej podanie ani neprihliadol a z tohto dôvodu bolo nadbytočné\nžalobcovi poskytovať lehotu, aby sa k jej podaniu vyjadril. Za účelové považovala tvrdenie žalobcu\n\no nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, keď bližšie nekonkretizoval, v čom má táto vada\nspočívať. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu o nedodržaní postupu odvolacím súdom pri oznámení\nčasu a miesta vyhlásenia rozsudku. Uviedla, že súd má povinnosť v zmysle § 219 ods. 3 C. s. p. len\nvtedy, ak strana výslovne požiada, aby jej táto informácia bola oznámená elektronickými prostriedkami,\nčo sa v danom prípade nestalo. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C. s. p. nie je preto daný. Podľa\nžalovanej nie je daný ani žalobcom uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) C. s. p., lebo\nokolnosť, že v inom konaní bola predsedníčka senátu JUDr. Mária Hajdinová vylúčená z rozhodovania\nveci, nie je relevantnou námietkou zaujatosti, na ktorú by súd mal prihliadnuť. Navrhla preto, aby dovolací\nsúd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.\np.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania skúmaním procesných podmienok a jeho prípustnosťou\na dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie\n(§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:\n6. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon\npripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n7. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil prípustnosť ním podaného dovolania podľa § 420 písm. e) a\npísm. f) C. s. p. a podľa § 421 ods. 1 C. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,\nktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým\nosobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva.\n9. Žalobca porušenie práva na spravodlivý proces videl predovšetkým v tom, že konajúce súdy mu\nneposkytli primeranú lehotu, aby sa mohol vyjadriť k argumentácii žalovanej uvedenej v podaní z 13.\n4. 2017.\n10. Súdna prax vychádza z názoru, že v súlade s princípom rovnosti zbraní každá procesná strana musí\nmať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane.\nV súlade s právom na kontradiktórne konanie musia mať procesné strany príležitosť nielen predložiť\nvšetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i oboznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a\npripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Zároveň\nplatí záver, že samotná strana sporu musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie\nprotistrany právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jej\nstrany reagovať alebo inak je vhodné k nemu sa vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok\nna súdne rozhodnutie. Z požiadavky kontradiktórnosti konania v podstate nezáleží alebo len málo záleží\nna skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (pozri R 8/2016,\nnález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 168/2012). Pokiaľ ide o lehoty na urobenie úkonu v sporovom\nkonaní Civilný sporový poriadok rozlišuje jednak zákonné lehoty, kedy časový úsek na vykonanie úkonu\nje určený priamo zákonom a sudcovské lehoty, keď lehotu určuje súd, a to v rámci svojej úvahy. Táto\núvaha môže byť v niektorých prípadoch zákonom limitovaná napríklad tak, že zákon určuje minimálnu\ndĺžku tejto lehoty. Na rozdiel od zákonných lehôt, sudcovské lehoty môže súd dodatočne na návrh\noprávneného subjektu predĺžiť.\n11. Podľa dovolacieho súdu v danej veci nedošlo tým, že súd prvej inštancie odmietol poskytnúť\nžalobcovi dlhšiu lehotu na vykonanie úkonu, v tomto prípade vyjadriť sa k opakovanému písomnému\npodaniu žalovanej z 13. 4. 2017, k jeho vylúčeniu realizovať procesné práva v takej intenzite, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Predovšetkým treba uviesť, že uvedené podanie žalovanej\ndošlo na súd prvej inštancie až dňa 19. 4. 2017, t. j. deň pred nariadením pojednávania. Niet pochýb\n\no tom, že žalovaná mohla toto podanie predložiť aj skôr. Odvolaciemu súdu treba prisvedčiť v tom, že\nsúd prvej inštancie v skutočnosti na uvedené písomné vyjadrenie žalovanej neprihliadol, čo evidentne\nvyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku. Za základ zamietnutia žaloby totiž vzal také skutočnosti a právnu\nargumentáciu, ktoré neboli obsahom podania žalovanej z 13. 4. 2017, pričom na skutočnosti a argumenty\nuvedené v tomto jej podaní vôbec nereagoval. Treba zdôrazniť, že takýto procesný postup súdu Civilný\nsporový poriadok predpokladá (§ 153 C. s. p. a v prípade žalovanej strany § 167 ods. 4 C. s. p.). Ak teda\nsúd prvej inštancie na procesnú obranu žalovanej uvedenú v podaní z 13. 4. 2017 neprihliadol, nebol\nžiaden dôvod určovať žalobcovi lehotu na vykonanie úkonu, v tomto prípade lehotu na vyjadrenie sa k\nobsahu podania žalovanej. Bolo by nelogické a aj neefektívne, takto postupovať a pojednávanie znova\nodročiť, ak súd na písomné vyjadrenie protistrany neprihliada.\n12. Za postup v rozpore so zákonom nebolo možné za tohto stavu považovať ani skutočnosť, že súd\nprvej inštancie nedal poučenie o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§ 167 ods. 3 a ods. 4\nC. s. p.). V tejto súvislosti treba doplniť, že táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá vadu zmätočnosti\nv zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Následkom nesplnenia tejto zákonom stanovenej povinnosti je, že súd\nna prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ak aj neboli stranou včas predložené, musí vždy\nprihliadať (samozrejme za predpokladu, že boli uplatnené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým\nsa dokazovanie končí).\n13. Navyše, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podaniu žalovanej z 13. 4. 2017 ústne priamo na\npojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 20. 4. 2017, na ktorom bol osobne prítomný,\nčo odmietol s tým, že sa vyjadrí dodatočne elektronicky. Žalobca pritom nespochybňoval, že uvedené\npodanie mu bolo doručené elektronickými prostriedkami 19. 4. 2017 a že mu súd oznámil, že\npojednávanie nariadené na deň 20. 4. 2017 bude zadržané a súd ho odročovať nebude. Naopak,\njeho tvrdenie o tom, že vyjadrenie žalovanej mu bolo doručené v nečitateľnej podobe, nebolo ničím\npodložené. Okrem toho, nič nebránilo žalobcovi zaujať k obsahu podania žalovanej z 13. 4. 2017\nnáležité stanovisko v odvolaní, ktoré podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, a tak uplatniť svoj\nvplyv na výsledok sporu (pozri R 39/1993). Tu treba pripomenúť, že účinky koncentrácie konania\nnebránia strane popierať správnosť tvrdenia protistrany o skutočnostiach významných pre rozhodnutie\nvo veci samej, vyjadrovať sa k skutkovej a právnej stránke veci, spochybňovať právnu argumentáciu\nprotistrany a vyslovovať svoj názor, akým spôsobom má byť vec rozhodnutá. Žalobca však napriek\ndostatočnému časovému priestoru, túto možnosť nevyužil. Rovnako nereagoval ani na prvé písomné\nvyjadrenie žalovanej z 2. 4. 2013 k jeho žalobe, ktoré mu bolo riadne doručené 27. 8. 2013 (viď č. l. 24\nspisu), hoci uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala. Neurobil tak ani formou písomnej repliky a ani\nústne na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie, kde len zotrval na tom, čo uviedol v žalobe. Aj\ntieto skutočnosti potvrdzujú, že „záujem“ žalobcu reagovať po vecnej stránke na vyjadrenia protistrany,\nbol vyslovene účelový.\n14. Napokon, treba súhlasiť s odvolacím súdom aj v tom, že zrušenie rozhodnutia nemá za cieľ, aby\nsa odstránili formálne vady, a aby sa formálne zopakoval procesný postup, ktorý by aj tak neviedol\nk inému, pre odvolateľa výhodnejšiemu meritórnemu rozhodnutiu. Uvedené platí o to viac, ak žaloba\nje úplne bezzákladná a zjavne nedôvodná, ako tomu je v danom prípade. Obsah listov, v ktorých\nžalovaná v pozícii znalkyne ustanovenej súdom v spore vedenom pod sp. zn. 5C 305/2008 oznamuje\nsúdu, že „dňa 13. 12. 2011 sa mala uskutočniť ohliadka predmetnej nehnuteľnosti avšak nikto zo\nzúčastnených sa nezúčastnil“, resp., že „ani v termíne dňa 13. 1. 2012 žalovaný (v tomto spore žalobca)\nneumožnil vykonať ohliadku predmetnej nehnuteľnosti“, nemožno totiž za žiadnych okolností považovať\nza neoprávnený zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach\nchránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n15. Za zavádzajúce a vyslovene účelové treba považovať tvrdenie žalobcu, že mu súd prvej inštancie\nneumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k oznámeniu Slovenskej pošty a. s. z 2. 10. 2013 a k listinným\ndokumentom doručeným žalovanou okresnému súdu listami z 28. 5. 2016 a z 10. 10. 2016. V súdnom\nspise sa totiž na č. l. 167 nachádza úradný záznam z 30. 11. 2016, z ktorého vyplýva, že žalobca sa\nuvedeného dňa dostavil do informačného centra okresného súdu za účelom nahliadnutia do spisu, a že\nmu na jeho žiadosť boli vyhotovené fotokópie práve vyššie označeného oznámenia Slovenskej pošty\na. s. (okrem toho na pojednávaní 24. 5. 2016 bolo toto oznámenie oboznámené doslovným čítaním viď č. l. 66) a tiež listinné dokumenty doručené žalovanou spolu s označenými listami. V tejto súvislosti\ndovolací súd pripomína, že zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva pre súd\n\npovinnosť, doručovať stranám všetky listinné dôkazy zabezpečené súdom, prípadne listinné dokumenty\nzaložené do súdneho spisu stranami sporu. Ani táto námietka žalobcu preto neobstojí.\n16. Žalobca k tvrdenej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu neuviedol bližšie\ndôvody, nekonkretizoval, ktoré obsahové náležitosti v dôvodoch rozsudku chýbajú, prípadne aké\nkonkrétne nedostatky odôvodnenie rozhodnutia vykazuje. Ustanovenie § 431 ods. 2 C. s. p. ale požaduje\nvymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 C. s. p. tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada. Takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu v dovolaní žalobcu absentuje, čo je zákonným dôvodom\npre odmietnutie dovolania (§ 447 písm. f) C. s. p.). Pokiaľ žalobca vytýka odvolaciemu súdu, že sa\ndôsledne nevyporiadal s porušením princípu právnej istoty a jeho legitímneho očakávania, keď má k\ndispozícii zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/10/2017, v ktorej veci je prístup\nkrajského súdu v totožných procesných pochybeniach tej istej sudkyne rozdielny treba uviesť, že žalobca\nv odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie na označené rozhodnutie krajského súdu neodkazoval.\nOdvolací súd nemal preto dôvod sa k záverom uvedeným v tomto rozhodnutí osobitne vyjadrovať.\n17. Nakoniec dovolací súd dopĺňa, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu spĺňa zákonné\npožiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 387 ods. 2 a ods. 3 C. s. p., keď odvolací súd sa zaoberal\na vyporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. To, že žalobca sa s dôvodmi\nrozsudku odvolacieho súdu nestotožňuje ešte neznamená, že rozsudok nie je náležite odôvodnený.\n18. Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu o porušení § 219 ods. 3 C. s. p., keď\nodvolací súd mu neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.\nPredpokladom tejto povinnosti súdu totiž je, že strana v žalobe alebo aj v priebehu konania výslovne\npožiada, aby jej súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami.\nTakáto výslovná žiadosť nebola žalobcom uplatnená ani v žalobe a ani v priebehu samotného konania.\nAk preto odvolací súd neoznámil žalobcovi tieto skutočnosti aj elektronickými prostriedkami, nešlo o\nnesprávny procesný postup, ktorý by bol v rozpore s § 219 ods. 3 C. s. p.\n19. Napokon za zavádzajúce treba považovať tvrdenie žalobcu, že nebol v konaní pred súdom prvej\ninštancie poučený podľa § 5 O. s. p. o práve uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi. Obsahom súdneho\nspisu na č. l. 64 je doručenka, z ktorej je zrejmé, že žalobcovi sa doručuje predvolanie na pojednávanie\n(na deň 24. 5. 2016) a osobitne poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka konania, v\nktorom sa hneď na jeho začiatku nachádza práve poučenie v zmysle § 15a ods. 1 až ods. 5 O. s. p.\nTáto písomnosť mu bola doručovaná do vlastných rúk, pričom žalobca potvrdil jej prevzatie dňa 17. 5.\n2016 vlastnoručným podpisom.\n20. K žalobcom uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. e) C. s. p. dovolací súd uvádza,\nže sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k\nstranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti\no jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe\nsudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 2 a ods. 3 C. s. p. ). Súčasťou práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) je aj právo na to, aby vec prejednal a rozhodol nezávislý a nestranný\nsudca. Zároveň toto ústavne právo na súdnu ochranu na strane druhej zahŕňa aj právo na to, aby\nprávna vec účastníka (resp. strany konania) nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy).\nKeďže inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci predstavuje výnimku z ústavnej\nzásady, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, vylúčiť sudcu z prejednávania\na rozhodovania veci preto možno len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne\nbránia rozhodnúť nezaujato a nestranne. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky žalobcu, ktorý zaujatosť\npredsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdinovej odôvodnil tým, že v inej veci vedenej Krajským súdom v\nBratislave pod sp. zn. 2Co/88/2015 bola uznesením Najvyššieho súdu SR z 18. mája 2016 sp. zn. 1\nNc/5/2016 vylúčená z prejednávania a rozhodovania, dovolací súd vychádzal zo zákonnej prezumpcie\nnestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Podľa dovolacieho súdu\nžalobcom uvedený dôvod námietky zaujatosti, bez ďalšieho nezakladá zákonný dôvod pre vylúčenie\nsudcu (platí to aj vtedy, ak ako strana v oboch sporoch vystupuje tá istá osoba). Žalobca žiadne\nbližšie skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že dôvody vylúčenia predsedníčky senátu JUDr. Hajdinovej\nnajvyšším súdom sú aktuálne aj v tejto veci, neuviedol. Dovolací súd z uznesenia Najvyššieho súdu\nSR z 18. mája 2016 sp. zn. 1 Nc/5/2016 zistil, že dôvodom pre jej vylúčenie bola skutočnosť, že mala\nako členka senátu rozhodovať o odvolaní strany sporu proti rozsudku súdu prvej inštancie vydanom v\n\nspore, ktorý prejednávala a rozhodla JUDr. Jeanetta Hajdinová, dcéra predsedníčky senátu. V danej\nveci sa ale o takýto prípad nejedná. Žalobcom uvedená skutočnosť nie je preto v tomto spore spôsobilá\nvyvolať odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti namietanej predsedníčky senátu. Dovolací súd dospel\nk záveru, že tu nie je daný dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) C. s. p.\n21. Porušenie práva na zákonného sudcu nespôsobuje ani skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej\ninštancie sa „vystriedali“ celkom štyria sudcovia.\n22. Napokon k žalobcom uplatnenému dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\ntreba uviesť, že žalobca síce formálne uplatnil i tento dovolací dôvod, no v dovolaní úplne absentuje\njeho vymedzenie spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 C. s. p. Dovolanie žalobcu\nv tejto časti tak nespĺňa zákonné požiadavky, čo je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa § 447\npísm. f) C. s. p.\n23. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c)\na písm. f) C. s. p. ako neprípustné, resp. nesprávne vymedzené, odmietol.\n24. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalobcovi zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n25. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/1/2018", "guid": "b23e4c2c-5b5b-4309-bd27-ac3397852280:ea77a6b6-b3f9-4455-831b-0353ba8a4c9c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2012 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34e071b4-0892-440c-81fe-f8e5cb7efce6"}, {"guid": "22cd0a9c-cba7-4b20-8312-e5a014ab13c9:363310d5-4646-4c61-b88d-b4d193ff463c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8815210483.1", "spisova_znacka": "15Co/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/1/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8815210483.1"}, {"guid": "65ea99f6-7666-4bc4-9658-b41138fe12f8:a87da16e-4af4-42c2-89f0-89fa4f77049f", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/10/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/10/2017 z 10. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/65ea99f6-7666-4bc4-9658-b41138fe12f8:a87da16e-4af4-42c2-89f0-89fa4f77049f"}, {"guid": "6de4f965-5101-4d54-897b-05df8d3ed244:0e5f4535-f721-44f1-babd-c2acc09f346c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7811202966.1", "spisova_znacka": "2Co/88/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/88/2015 z 31. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-05-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7811202966.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6197b507-800a-4439-9cc8-4b233bc2e79f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.426.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.426.2023.1"}, {"guid": "ussr:28c9e2b7-78ec-4737-98b3-d5416d15c62b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.27.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.27.2021.1"}]}