{"guid": "2adf1c4a-c2f8-4419-92ad-f01803a5d1eb:61ee7e43-ddac-462c-840d-b53189b62803", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1", "spisova_znacka": "5Cdo/74/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/74/2020 z 27. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2020, sp. zn. 5Cdo/74/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1", "identifikacne_cislo": "3120202497", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Silvia Izsáková", "sudca_id": 184, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-izsakova-184", "datum_vydania": "2020-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-331.odsek-1", "nazov": "§ 331 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-331.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-331"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "nazov": "§ 329 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "nazov": "§ 329 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-331", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-118", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61ee7e43-ddac-462c-840d-b53189b62803", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/74/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120202497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľky B. proti povinnému O. o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia , vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 9/2020 , o dovolaní
povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co 9/2020 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Trenčín uznesením z 20. marca 2020 č. k. 17 C 9/2020 - 12 návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia  zamietol. Po oboznámení sa s  návrhom dospel k záveru, že
tento neobsahuje  riadny a vykonateľný petit  navrhovaného neodkladného opatrenia  ( vo vzťahu k
zákazu  vstupu do nehnuteľnosti ), pretože neobsahuje  riadnu špecifikáciu  nehnuteľnosti, do ktorej
sa má manželovi  navrhovateľky  uložiť  zákaz  vstupu, ktorú skutočnosť si súd nedokáže vyvodiť  z
priložených príloh. Z návrhu nevedel  napr. ani to, či sa jedná o byt  alebo rodinný dom, prípadne aký
je právny vzťah navrhovateľky  a jej manžela  k nehnuteľnosti. Z návrhu vyplýva, že  sa zrejme jedná
o nehnuteľnosť, v ktorej sú prihlásení obaja  na prechodný pobyt, pričom manžel navrhovateľky býva
aj na adrese  jeho trvalého pobytu v rovnakej obci. Podľa návrhu  by sa u manžela navrhovateľky mala
zdržiavať  aj dcéra  navrhovateľky Z.. Konštatoval, že sa jedná o vadu, ktorá nebráni pokračovaniu v
konaní, teda rozhodnutiu o návrhu, pretože návrh je potrebné zamietnuť najmä z iných dôvodov.  Z
návrhu  možno vyvodiť, že navrhovateľka  navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie  na ochranu svojho
a synovho života  a zdravia, pričom  táto bude  dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi vstupovať
do nehnuteľnosti, v ktorej spolu bývajú a so synom navrhovateľky. Navrhuje teda úpravu vzájomného
pomeru medzi ňou a manželom. Po posúdení návrhu konštatoval, že  navrhovateľka neosvedčila
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia  podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, lebo z obsahu  návrhu nie
je možné zistiť, či manžel navrhovateľky bol vykázaný zo spoločného obydlia policajtom. Navrhovateľka
túto skutočnosť riadne neosvedčila, nepredložila žiadny dôkaz o nejakom relevantnom šetrení násilného
správania sa jej manžela. Samotné podanie  trestného oznámenia o spáchaní priestupku nie je riadnym
osvedčením potreby nariadenia  navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepodala ani
návrh na rozvod manželstva. Tvrdené násilné správanie sa jej manžela sa zakladá iba na jej vyjadrení
bez relevantného  a objektívneho  podporenia  inými skutočnosťami. Predložené  potvrdenia o ošetrení
jej a syna nepredstavujú presvedčivé osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia jej manžela. Ani zo
slohových prác  syna  a zhoršených výsledkov  v škole nevyplýva násilné správanie sa jej  manžela
a vôbec nie dôvodnosť vykázania ho z obydlia . Teda navrhovateľka  hodnoverne  a presvedčivým
spôsobom neosvedčila existenciu  dôvodného podozrenia z násilia  jej manžela.
2/ Krajský súd v Trenčíne na  odvolanie  navrhovateľky uznesením z 15. apríla 2020 sp. zn. 16 Co
9/2020 uznesenie súdu prvej inštancie  zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým  povinnému
O. trvale bytom Y. dočasne zakázal vstupovať do rodinného domu na adrese Y.  stojaceho na parc.
reg. „C“, pozemku  s parcelou T. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX mX a na priľahlý
pozemok na  parcele registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX mX, obe



nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y. , okres H., zapísané na U., v ktorom býva a ktoré nehnuteľnosti
užívajú navrhovateľka  a maloletý O. po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia  a uložil
povinnému , aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní, na ktoré by mohol byť
spolu s navrhovateľkou predvolaný a zdržal  ( I. ) . Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol ( II. ). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( III. ).V odôvodnení uviedol, že
povinnému  nebolo napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie  ani odvolanie  proti nemu doručované
odvolacím súdom , teda nepostupoval v súlade s § 329 ods. 1 CSP z dôvodu  splnenia účelu nariadeného
neodkladného opatrenia , ktorým je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo  ohrozeniu práv
strany , ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V súlade s čl. 6 základných princípov CSP
bolo treba zohľadniť  povahu prejednávanej veci, kedy navrhovateľka ako jedna strana vyžaduje zvýšenú
ochranu , pričom jej právo  na ochranu svojho života  a zdravia má prednosť  pred právom povinného ,
ktoré mu vyplýva z § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu
prvej inštancie doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o všetky  podstatné náležitosti
navrhovaného neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na prípustnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia ako účinného  prostriedku  preventívneho riešenia  problematiky násilia , keď pred jeho
nariadením postačuje, ak je osvedčené  dôvodné podozrenie  z násilia  alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity, pričom rozviedol ako možno násilie definovať  a pojem integrity z jazykovedného
hľadiska . Poukázal na to, že navrhovateľka predložila okrem iných  aj dôkazy na osvedčenie svojich
tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy , ktoré špecifikoval. Tieto ( listinné ) dôkazy
podľa  názoru  odvolacieho súdu napĺňajú hypotézy  uvedené v § 325 ods. 2 písm. c/ a h/ CSP , teda že
povinný je vo vzťahu k navrhovateľke  dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním  môže ohroziť
telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Nepovažoval za  neodôvodnené ohrozené právo povinného
na obydlie , nakoľko  v danom prípade je dôvodné ho vylúčiť  z užívania dotknutých nehnuteľností,
pričom  zo zistených skutočností nevyplývalo, že by povinný nemal objektívnu možnosť  zabezpečiť
si iné bývanie. Navrhovateľka  teda podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázala dôvodnosť
potreby bezodkladne upraviť pomery  medzi stranami konania a dôvodnosť  nariadenia neodkladného
opatrenia. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú  žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu
súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti
nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považoval za primerané aj v
súvislosti s okolnosťami bežného života. Výrok týkajúci sa nepribližovania sa k maloletému na menšiu
vzdialenosť ako 10 metrov odôvodnil tým, že vo vzťahu k nemu navrhovateľka nepreukázala  potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP  v spojení s § 255
ods. 1 CSP.
3/ Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný podľa § 420 písm. f/ CSP. Navrhol, aby
dovolací súd  napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že
mu počas celého konania nebola doručená ani jedna písomnosť , ani jedno rozhodnutie , ani jedna výzva
s možnosťou k veci sa vyjadriť. Mal za to, že uznesenie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti, pretože
súd nesprávnym procesným postupom  mu znemožnil , aby uskutočňoval  jemu patriace  procesné
práva  v takej miere, že došlo  k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd pred vydaním
napadnutého uznesenia  mu nedoručil  odvolanie navrhovateľky  proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
a ani samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tento postup považoval za nesprávny a
nezákonný , keď odvolací súd porušil kogentné ustanovenie zákona t. j. § 329 ods. 1 CSP, pričom jeho
postup nemá oporu v čl. 6 CSP ako odvolací tvrdil. V danom prípade je totiž nesporné, že konanie sa
riadilo CSP a  sporovými stranami boli dve fyzické osoby  a navrhovateľka nepredstavovala ani  jeden z
trojice  kategórií subjektov, ktorý by bol slabšou stranou v spore  a ktorý by disponoval  komparatívnou
nevýhodou, ktorú je súd povinný vyvážiť. Teda postup odvolacieho súdu nemal v čl. 6 CSP oporu,
pretože nemá nijakým spôsobom negovať  princíp rovnosti  sporových strán z pohľadu procesného
režimu. Tento článok predstavuje  povinnosť súdu  zohľadňovať určité špecifické potreby tých subjektov,
ktorých zdravotný stav, prípadne  sociálne postavenie odôvodňujú  určitý špecifický procesný  režim ,
inak povedané ide o normatívne vyjadrenie  obyčajnej ľudskej slušnosti , napr. vo vzťahu k zdravotne
postihnutým osobám. Táto slušnosť má spočívať v zohľadňovaní  okolností, ktoré môžu mať vplyv na
mieru náročnosti realizácie procesným oprávnení týchto špecifických  subjektov, in concreto môže ísť o
stanovenie času pojednávania atď. Ak aj odvolací súd  odôvodnil , že nepostupoval podľa § 329 ods.
1 CSP z toho dôvodu , aby bol naplnený účel neodkladného opatrenia, tak s takýmto zdôvodnením
nesúhlasil  v tomto štádiu konania. Takéto zdôvodnenie  sa používa  pri vydaní neodkladného opatrenia
súdom prvej inštancie, čomu zodpovedá aj príslušná legislatíva. Odvolací súd však už má v zmysle  §
329 ods. 1 CSP povinnosť doručiť povinnému  odvolanie  aj samotný návrh  na nariadenie neodkladného



opatrenia. Účel neodkladného opatrenia by doručením návrhu a odvolania  nemohol byť povinným už
nijako zmarený, keďže podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je  rozhodujúci stav  v čase
vydania uznesenia  súdu prvej inštancie a odvolací súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní napadnutého uznesenia. Postup odvolacieho súdu považoval za nezákonný, pretože pri dvoch
rovnocenných sporových stranách poskytol navrhovateľke procesné zvýhodnenie na jeho úkor, keď mu
neumožnil vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky  a k  samotnému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré obsahovali skutkovú a právnu argumentáciu. Týmto porušil § 329 ods. 1 CSP  a tým
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie ESĽP  vo veci
Trančíková proti SR z 13. 1. 2015. Konanie pred odvolacím súdom vykazuje aj znaky nespravodlivosti ,
pričom mu bola odňatá  akákoľvek možnosť  sa brániť a korigovať nesprávny postup odvolacieho
súdu, keďže o súdnom konaní sa dozvedel až  doručením uznesenia odvolacieho súdu. Zdôraznil, že
odvolací súd svojím nezákonným postupom  mu  ako výlučnému vlastníkovi ( navrhovateľka  nie je ani
spoluvlastníčkou ) nehnuteľnosti zakázal vstúpiť  do rodinného domu , či na priľahlý pozemok  ( nepatria
do BSM ) na dobu šesť mesiacov bez toho, aby mu vôbec umožnil  sa k veci vyjadriť a vyvrátiť  skutkové
tvrdenia  navrhovateľky . Odvolací súd záver, že z doposiaľ zistených skutočností nevyplýva, že by
nemal objektívnu možnosť zabezpečiť si iné bývanie , prijal bez toho, aby sa mal možnosť k veci vyjadriť
a vychádzal len z tvrdení navrhovateľky. Týmto výrazným spôsobom zasiahol nielen do jeho práva na
spravodlivý súdny proces, ale aj do jeho ústavného práva vlastniť majetok  s poukazom na čl. 20 Ústavy
SR. Odvolací súd svojím nezákonným postupom vytvoril „nebezpečný“ precedens.
4/ Navrhovateľka navrhla z rozvedených dôvodov dovolanie povinného odmietnuť.
5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP)  bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP ) dospel k záveru, že  dovolanie je prípustné a dôvodné.

6/ V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7/ V zmysle § 420 CSP . je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8/V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

9/ Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP  možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10/ V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

11/ V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až
§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

12/ Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP ) strana sporu
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané



(§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP ) povinný  napáda
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zmenil  zamietajúce  uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia tak, že neodkladné opatrenie nariadil.

13/ Povinný uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14/ V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP  dovolací súd v
prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP  pristupuje dovolací
súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP
irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

15/ Podľa názoru dovolacieho súdu  má  v danom prípade neodkladné opatrenie povahu rozhodnutia
vo veci samej , keďže nebolo podané spolu so žalobou, o ktorej by súd rozhodoval po rozhodnutí o
neodkladnom opatrení a nebolo podané ani  počas konania vo veci samej,  preto  je  voči  rozhodnutiu
odvolacieho súdu  dovolanie podľa § 420 CSP  prípustné .

16/   Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. e/ a h/ CSP zamietol , lebo dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila  potrebu jeho
nariadenia . V porovnaní s ním odvolací súd dospel k záveru, že zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú
žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe  zásahu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami a uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadil bez
uloženia povinnosti podať žalobu.

17/ Podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP ak rozhoduje odvolací súd  o odvolaní  proti uzneseniu
o zamietnutí neodkladného opatrenia , umožní  sa protistrane  vyjadriť k odvolaniu  a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

18/ Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , odvolací súd , ktorý rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o
zamietnutí  návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , umožní protistrane  vyjadriť sa k odvolaniu a k
samotnému návrhu. Všetky v ňom uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Tento úkon realizuje
výlučne odvolací súd , teda nie súd prvej inštancie. Protistrane sa v zmysle  tohto ustanovenia doručuje
pôvodný návrh  a odvolanie navrhovateľa , ku ktorým má možnosť vyjadriť sa. Z povahy veci vyplýva, že
spolu s  týmito podaniami  zašle odvolací súd  protistrane aj zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie ,
nejde však o štandardné doručovanie , keďže toto uznesenie sa  protistrane v zmysle § 331 ods. 1
CSP nedoručuje. Účelom tohto  ustanovenia je vytvoriť  adekvátny  procesný priestor  na vyjadrenie
osoby, proti ktorej pôvodne zamietnutý  návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Napokon
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vyjadrením protistrany podmienené  a o odvolaní rozhodne odvolací
súd bez ďalšieho aj vtedy, ak sa protistrana   v určenej lehote ( § 118 ods. 1 CSP ) nevyjadrí . Teda
ak sa procesne neúspešný navrhovateľ rozhodne podať odvolanie proti zamietavému uzneseniu , musí
zohľadniť skutočnosť, že odvolací súd  jeho odvolanie spolu s návrhom  a prvoinštančným uznesením
doručí na vyjadrenie protistrane ešte  pred samotným rozhodnutím o odvolaní ( pozri Veľký komentár
CSP Števček a kol. str. 1120 ).

19/ Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd podľa citovaného ustanovenia nepostupoval,   povinnému
doručil  návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu
prvej inštancie  spolu s uznesením, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a neodkladné
opatrenie nariadil ( čl. 42 spisu ). Takýto svoj postup, ktorý povinný v dovolaní namietal  , odôvodnil čl.
6 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie  spočívajúce   v rovnakej
miere možnosti uplatňovať  prostriedky procesného útoku  a prostriedky  procesnej obrany  okrem
prípadu, ak povaha  prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu  strany sporu  s cieľom  vyvažovať
prirodzene  nerovnovážne  postavenie strán  sporu ( ods. 1 )   a súd zohľadňuje  špecifické potreby  strán
sporu  vyplývajúce  z ich zdravotného stavu  a sociálneho  postavenia ( ods. 2 ).



20/ Odvolací súd  tým, že povinnému  nedoručil  odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie  a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia  ešte pre rozhodnutím o odvolaním ( urobil
tak až po rozhodnutí o odvolaní )  a neumožnil  mu sa k nim vyjadriť postupoval v rozpore s § 329
ods. 2 CSP .  Týmto svojím postupom porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces ( § 420
písm. f/ CSP ). Nemožno súhlasiť s odvolacím súdom,  keď uviedol,  že tak nepostupoval s poukazom
na čl. 6 CSP, pretože  práve tento článok  predstavuje jednak princíp rovnosti strán , čo by sa malo
prejaviť v rovnakej miere možnosti  uplatňovania  prostriedkov  procesného útoku  i procesnej obrany
a nemožno konštatovať, že navrhovateľka vo vzťahu k povinnému disponovala takou mierou nevýhody,
ktorú by bolo treba vyvažovať  aj postupom v rozpore s kogentným ustanovením CSP. Tento článok tiež
súdu ustanovuje povinnosť zohľadniť špecifické potreby strán vyplývajúce ale z v ňom konkretizovaného
postavenia, ktoré u  navrhovateľky preukázané nebolo.  Odvolací súd zmenil zamietajúce uznesenie
súdu prvej inštancie  a nariadil navrhované neodkladné patrenie , keď vykonateľnosť jeho uznesenia
nastáva jeho vyhotovením ( § 332 ods. 2 CSP ). Dobu šesť mesiacov považoval za primeranú na riešenie
manželských vzťahov medzi stranami  a tiež na riešenie užívania predmetného rodinného  domu , ktorý
podľa tvrdenia povinného je v jeho výlučnom vlastníctve  a odvolací súd  svoj  záver o objektívnej
možnosti  zabezpečenia si iného bývania povinným  bližšie nezdôvodnil. Pre úplnosť dovolací súd
poukazuje na znenie výroku uznesenia odvolacieho súdu v časti I., keď evidentne chýba dokončenie  v
tom , čoho sa má povinný zdržať ( predvolaný a zdržal?).

21/   Vychádzajúc z uvedeného je dovolanie povinného nielen prípustné , ale aj dôvodné , preto dovolací
súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 450 CSP ).

22/ Ak bolo rozhodnutie zrušené  a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie  a  nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( § 455 CSP).

23/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/9/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "2adf1c4a-c2f8-4419-92ad-f01803a5d1eb:9d2350bc-cd0a-4892-a77e-e285a41a7f8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1", "spisova_znacka": "5Cdo/74/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/74/2020 z 27. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3120202497.1"}, {"guid": "17776e09-8091-417a-b849-957b6a6bb060:85c2f801-998a-47b7-b1b0-e3201343f192", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6216206217.2", "spisova_znacka": "16Co/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/9/2020 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6216206217.2"}], "citovane_v": []}