{"guid": "3b26e49d-15c6-4557-91e8-e5e5f70b0f65:6abd14f3-9ecb-46bb-883e-a98017f8bcfc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1", "spisova_znacka": "7Cdo/297/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/297/2018 z 15. 12. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2020, sp. zn. 7Cdo/297/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1", "identifikacne_cislo": "3509202495", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2020-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6abd14f3-9ecb-46bb-883e-a98017f8bcfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/297/2018\n3509202495\n15. 12. 2020\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2020:3509202495.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. J., bytom v O., J. W. XX, proti žalovanej SATC,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Bosákova 3, IČO: 36 266 965, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\nRubikon Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Baštová 343/5, IČO: 47 253 185, v mene ktorej koná\nkonateľ a advokát Michal Janeček, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 7C/138/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 23. januára 2018 sp. zn. 5Co/479/2015 takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 2. júla 2015 č.k.\n7C/138/2010-268 v spojení s opravným uznesením z 25. augusta 2015 č.k. 7C/138/2010-316 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo 6. marca\n2009 je neplatné a náhrady škody. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov\nprávneho zastúpenia. Súd prvej inštancie rozhodol opätovne po tom, čo bol jeho prvý rozsudok z 27.\noktóbra 2011 Krajským súdom v Bratislave zrušený a vrátený. Súd prvej inštancie konštatoval, že\npredmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne odôvodnené a doručené žalobcovi v\nzákonnej lehote. Žalovanou vytýkané absencie žalobcu boli v konaní preukázané a neobstojí tvrdenie\nžalobcu, že v uvedené dni nemal absenciu z dôvodu, že charakter jeho práce je práca v teréne a preto sa\npodľa žalobcu nemusí dostaviť na pracovisko. Súd prvej inštancie konštatoval, že sám žalobca v konaní\npotvrdil, že pracoval pre inú firmu - SATC Distribution, a to na pokyn svojho zamestnávateľa. V konaní\nsa však nepreukázalo, že mu zamestnávateľ udelil takýto pokyn. Z týchto dôvodov, pokiaľ žalobca v\nmesiaci január, február, v dňoch, ktoré sú uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo 6.\nmarca 2009, vykonával prácu pre inú firmu, a nie pre svojho zamestnávateľa, s ktorým mal uzavretú\npracovnú zmluvu, tak v tieto dni mu zamestnávateľ právom vykázal absenciu, čo je podľa súdu prvej\ninštancie dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru zo 6. marca 2009 bolo dôvodné, spĺňalo zákonom stanovené\nnáležitosti a je platné. Súd prvej inštancie mal za to, že obchodné prepojenie alebo spolupráca medzi\nžalovanou a spoločnosťou SATC Distribution. s.r.o. nebola žiadnym spôsobom preukázaná.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. januára\n2018 sp. zn. 5Co/479/2015 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že okamžité skončenie\npracovného pomeru zo 6. marca 2009, doručené žalobcovi 10. marca 2009, je neplatné. V časti týkajúcej\nsa náhrady mzdy rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nuviedol, že s ohľadom na tvrdenia žalobcu, že v uvedených dňoch vykonával úkony súvisiace s\nukončovaním distribúcie diaľničných nálepiek za r. 2008 i s ich distribúciou na r. 2009, bola pre posúdenie\nopodstatnenosti žaloby rozhodujúcou otázka, či tieto činnosti boli vykonávané v rámci aktivít žalovanej,\n\nteda na základe uzavretej pracovnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu na vyriešenie tejto otázky je\npotrebné prihliadnuť komplexne na okolnosti prípadu, vrátane pozície žalobcu u žalovanej v občianskom\nzdružení. Uviedol, že podľa záveru súdu prvej inštancie i stanoviska žalovanej nebol preukázaný vzťah\nmedzi SATC Distribution s.r.o. a žalovanou, v dôsledku čoho činnosť žalobcu, týkajúcu sa odovzdania\nprevzatých diaľničných nálepiek za r. 2009 tejto spoločnosti, nemožno považovať za výkon práce pre\nžalovanú a plnenie pracovných povinností v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Odvolací súd sa s týmto\nnázorom nestotožnil, berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť, že žalovaná je obchodná spoločnosť\nzaložená občianskym združením SATC za účelom plnenia jeho úloh, ďalej totožnosť (personálne\nprepojenie) štatutárnych zástupcov, osoby konateľa žalovanej a prezidenta občianskeho združenia, ako\naj s ohľadom na nespochybniteľnú spoluprácu medzi SATC, o.z. a spoločnosťou SATC Distribution s.r.o.\n(mandátna zmluva z 15. decembra 2008) v oblasti, v ktorej vykonával žalobca pracovné povinnosti\npre žalovanú. Odvolací súd dospel k záveru, že je zrejmé, že pokiaľ žalobca okrem ukončovania\nemisie za rok 2008 vykonával i úkony súvisiace s distribúciou diaľničných nálepiek na rok 2009 pre\nSATC Distribution s.r.o., išlo o činnosť v rámci pracovných povinností žalovanej, ktorej zriaďovateľ\nmal v uvedenom období (do 10. júna 2009) uzatvorenú dohodu o spolupráci s touto činnosťou. Z\nhľadiska posúdenia plnenia pracovných povinností žalobcu je podľa odvolacieho súdu bezpredmetné, že\nžalovaná a združenie SATC sú dva samostatné subjekty práva. Činnosť združenia je ťažko oddeliteľná\nod činnosti žalovanej z dôvodu personálneho prepojenia oboch subjektov i so zreteľom na zmluvu\no spolupráci medzi nimi. Odvolací súd konštatoval, že napokon samotná žalovaná dostatočne oba\nsubjekty nerozlišovala, keď napr. plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci bolo pôvodne udelené\nobčianskym združením a v zmluve o spolupráci s ITALMARKET SLOVAKIA sa označil len ako SATC,\nza použitia pečiatky o.z., bez bližšej špecifikácie právnej formy, avšak s uvedením identifikačného čísla\nžalovanej.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie z dôvodu, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Žalovaná v dovolaní uvádza, že uvedené\nnázory odvolacieho súdu nekorešpondujú so zisteniami súdu prvej inštancie, odvolací súd neuvádza, z\nktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Namieta nesprávne skutkové zistenia a z nich vyvodené\nnesprávne právne závery. Právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že okamžité skončenie pracovného\npomeru je neplatné, napriek tomu, že žalobca sa venoval činnostiam v prospech inej právnickej osoby,\no ktorých sa bez akéhokoľvek primeraného dôvodu domnieval, na základe vlastného uváženia, že sú\nplnením pracovných povinností, a to v rozpore s priamymi pokynmi zamestnávateľa, jeho vnútornými\npredpismi, za použitia pracovných pomôcok žalovanej, spôsobom, že porušil mlčanlivosť o pracovných\nzáležitostiach zamestnávateľa (o jeho odberateľských a dodávateľských vzťahoch) tak, že žalovaná\nako zamestnávateľ prišla o zákazníkov a bola jej spôsobená škoda, považuje žalovaná za nesprávne.\nNavrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a potvrdil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, že návrh žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa zamieta.\n4. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť a súhlasil s právnym\nposúdením odvolacieho súdu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je\npotrebné odmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Pokiaľ žalovaná v dovolaní uvádza, že uvedené názory odvolacieho súdu nekorešpondujú so\nzisteniami súdu prvej inštancie, zároveň, že odvolací súd neuvádza, z ktorých dôkazov vychádzal a\nako ich vyhodnotil, možno v zmysle ustanovenia § 124 CSP vyvodiť z obsahu dovolania, že namieta aj\nporušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n12. Na to, aby mohlo do^jstˇ ku konsˇtatovaniu zatˇazˇenia konania pred su´dom vadou v podobe\nporusˇenia nespra´vnym procesny´m postupom su´du pra´va strany sporu na spravodlivy´ proces, musi\n´ bytˇ dana´ jednak pri´cˇinna´ su´vislostˇ medzi nespra´vnym procesny´m postupom su´du a upreti´m\nstrane sporu niektore´ho z jej prina´lezˇiacich procesny´ch pra´v, okrem toho tu vsˇak musi´ bytˇ aj za\n´konom predpokladana´ intenzita za´sahu do pra´v, odo^vodnˇuju´ca za´ver, zˇe nebytˇ take´hoto za\n´sahu, strane sporu by sa dostalo mozˇnosti uplatnitˇ tie argumenty alebo na´mietky, ktore´ pre nena\n´lezˇity´ postup odvolacieho su´du (resp. aj su´du prvej insˇtancie) museli bytˇ uplatnene´ azˇ dovolani´m.\n13. V prejedna´vanej veci nesˇlo podlˇa dovolacieho su´du usu´ditˇ na splnenie zˇiadnej z taky´chto\npodmienok. Procesný postup nemozˇno vykladatˇ extenzi´vne - jeho vztˇahovani´m aj na fakticku´ merito\n´rnu rozhodovaciu cˇinnostˇ su´du (stanovisko obcˇianskopra´vneho kole´gia najvysˇsˇieho su´du z 3.\ndecembra 2015, uverejnene´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho su´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej\nrepubliky ako R 2/2016, podlˇa ktore´ho nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia zaklada´ tzv. zma¨tocˇnostnu\n´ vadu, sko^r tvoriacu su´cˇastˇ § 237 ods. 1 pi´sm. f/ O. s. p. len vy´nimocˇne).\n14. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém\" (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl\" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Odvolací súd zrozumiteľným a\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. V posudzovanom prípade je\ndostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností\na dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací\nsúd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd doplnil a\n\nzopakoval dokazovanie, z jeho rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal. Za procesnú vadu\nkonania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa\npredstáv dovolateľa.\n15. Zároveň dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v zmysle § 237\nods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej\núpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993\na 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011,\n6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave\ncivilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim\nprípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.\n16. Žalovaná tak neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n17. V danom pri´pade zˇalovana´ vyvodzuje pri´pustnostˇ svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 pi\n´sm. a/ a pi´sm. c/ CSP, v zmysle ktore´ho je dovolanie pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du,\nktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su\n´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho su´du (pi´sm. a/) a je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne (pi\n´sm. c/).\n18. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n19. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\nskutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n20. V zmysle zákonných ustanovení dovolací súd môže len konštatovať, že výsledok posúdenia\nprípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží),\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky. K\nuvedenému dovolací súd poznamenáva, že otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP\nmusí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom\nprípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z\nhľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou\nv dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť\n(prípadne aj dôvodnosť) dovolania.\n21. Dovolací súd sa preto vzhľadom na uvedené najskôr zaoberal tým, či sú splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. l písm. a/ CSP.\n22. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím\nsúdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto\notázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\n\n(viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017,\n7Cdo/140/2017).\n23. Pokiaľ dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na predpokladoch a domnienkach (o tom, ktorú právnu otázku a ktorú rozhodovaciu\nprax mal dovolateľ na mysli), v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a\nnedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť\nani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil\nprvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce)\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil\ndovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1\nCSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.,\nCivilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382, tiež komentár autorov Edmund\nHorváth a Andrea Andrášiová k Civilnému sporovému poriadku a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/28/2017, 4Cdo/58/2017, 4Cdo/125/2017).\n24. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP ako už bolo\nvyššie uvedené, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto\nustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna\n(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka\npráce, Zákona o rodine, atď.), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii\nprocesných ustanovení). Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je\ncharakteristický „odklon\" jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo\nna určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu\" [vyjadrenej predovšetkým v rozhodnutiach alebo stanoviskách\nnajvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, ale tiež opakovane vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca\naj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí dosiaľ nepublikovanom (porovnaj napríklad sp. zn.\n3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017). Na uvedené nadviazal\naj judikát prijatý na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 9. októbra 2018,\nktorého právna veta znie: „do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1\nCivilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986\" (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24. januára\n2018).].\n25. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP je jej zásadný\nprávny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou\nzásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú-ktorú prejednávanú právnu\nvec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky (por. sp. zn. 1Cdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998,\n5Cdo/1/2010, 7Cdo/117/2011). Zásadný právny význam otázky, ktorú má na mysli ustanovenie §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP, je daný zámerom prispieť k zjednocovaniu (a zjednoteniu) rozhodovania\nvšeobecných súdov Slovenskej republiky.\n26. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nje relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov\nchýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.\n27. Žalovaná, zastúpená advokátom, v dovolaní na preukázanie svojho tvrdenia, že odvolací\nsúd sa pri riešení rozhodujúcej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\n\nsúdu o relevantnej právnej otázke poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/122/2015,\n5Cdo/74/2008 a 2Cdo/314/2009, ktoré posudzujú hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie\npracovného pomeru, pričom jednak neuvádza, v čom sa mal odvolací súd odkloniť od uvedených\nrozhodnutí dovolacieho súdu a či sa vôbec od týchto rozhodnutí odklonil, ale hlavne právnu otázku\nneformuluje. Žalovaná namieta a oponuje záveru odvolacieho súdu o zistených skutkoch a záveru\nodvolacieho súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vytýka odvolaciemu súdu\nnenáležité zistenie skutkových okolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizuje\nsprávnosť jeho právnych úvah a záverov, prípadne neopodstatnenosť jeho konštatovaní. Zo strany\ndovolateľky ide o spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a kritiku toho, ako odvolací\nsúd pristupoval k riešeniu otázky, či výkon práce žalobcu pre spoločnosť SATC (ne)možno považovať\nza výkon práce pre žalovanú a plnenie povinností v zmysle pracovnej zmluvy, či teda išlo o činnosť v\nrámci pracovných povinností žalovanej, čo významovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods.\n1 písm. a/ CSP. Uvedené rozdielnosti názorov vyplývajú predovšetkým z vykonaného dokazovania a\nspočívajú na skutkových záveroch, takto zistený a dokazovaním ustálený skutkový základ sporu (resp.\ntakto vyriešené otázky skutkovej povahy) nemožno v dovolacom konaní úspešne spochybňovať v rámci\npodaného dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP.\n28. Žalovaná tak dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. l písm. a/ CSP nevymedzuje spôsobom uvedeným\nv § 431 až § 435 CSP. Nie je totiž možné argumentovať tým, že odvolací súd sa pri riešení právnej\notázky, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nbez toho, aby túto právnu otázku konkrétne vymedzil.\n29. Vzhľadom na dovolacie námietky žalovanej týkajúce sa nesprávneho (nenáležitého) zistenia\nskutkového stavu v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom\n(žalobcom) zamestnávateľom (žalovanou), resp. porušeniami pracovnej disciplíny, ktoré mali predmetné\nokamžité skončenie pracovného pomeru založiť, či (ne)vykonania, resp. vyhodnotenia dokazovania,\ndovolací súd akcentuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nepredstavuje taký opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 CSP, v zmysle\nktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie (okresného a\nkrajského súdu), ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, aj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 465/2017).\n30. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je napokon relevantná\nprávna otázka, ktorá už bola dovolacími senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť\nnavonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn.\n8Cdo/78/2017 konštatoval, že dovolateľ je „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí\ndovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne\nzávery)\", pričom obdobný záver vyslovil najvyšší súd aj v ďalších svojich rozhodnutiach (3Cdo/87/2017,\n4Cdo/14/2017, 6Cdo/185/2016, 8Cdo/141/2017).\n31. Vo vzťahu k namietanej rozdielnej rozhodovacej praxi v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP najvyšší\nsúd uvádza, že žalovaná nekonkretizovala pra´vnu ota´zku ani neoznacˇila konkre´tne rozhodnutia\ndovolacieho su´du vyjadruju´ce pra´vne na´zory, v ktory´ch by dovolací súd rozhodoval rozdielne.\n32. Nesúhlas žalovanej s právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu nie je spôsobilý založiť\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací\nsúd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.\n1 písm. a/ a c/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/6/2017,\n3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n\n33. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,\nv ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/479/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "994e1914-e754-44ee-9775-cbbff6997598:bc5a452d-94a0-4362-aa0e-b2a109b15dba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312208769.1", "spisova_znacka": "4Cdo/58/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/58/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312208769.1"}, {"guid": "e2a8fec4-ba58-4265-9c94-064dbfd4216b:6907d5f2-3984-42a2-a913-94432c5f52b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1", "spisova_znacka": "8Cdo/141/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/141/2017 z 25. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-25", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "6b775fa0-528d-40a8-96bd-e32e4c29448d:76de5af9-8bf0-42f5-b62a-774e4a76c78e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1", "spisova_znacka": "8Cdo/78/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/78/2017 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5114236464.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "9fb37f8e-6f09-4731-9b9d-3bfd750cf838:c06a36a5-6002-4f3d-abee-e989d1430af2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5714209805.1", "spisova_znacka": "5Co/479/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/479/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5714209805.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9229d5d5-f170-4817-ad61-fb8200e48def", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.343.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.343.2024.1"}, {"guid": "dac1da2a-751c-4bf3-8b47-2b254cb8accc:3e333ccb-99dd-4a5f-b6bd-3e9123d75f37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8118207390.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2022 z 27. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8118207390.1"}, {"guid": "7a8b5448-1d7a-40d3-9832-0e12dc72b9f3:65f54a67-68ab-40a0-b915-7cbbd1e9788c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1"}, {"guid": "77179bc4-baa4-4e76-9267-ae3bd627ef74:354dc281-a88e-44c5-b6ce-681fccd97696", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8215203177.1", "spisova_znacka": "1Cdo/63/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/63/2022 z 13. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8215203177.1"}, {"guid": "737daf4d-c537-4365-afe5-ca96d780c013:ce70e8e9-d079-450c-8363-5df5b30c115a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1616209003.1", "spisova_znacka": "1Cdo/111/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/111/2021 z 25. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1616209003.1"}]}