Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Nds/12/2020 z 26. 5. 2020 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 9Nds/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:5019200499.1 Najvyšší súd | 9Nds/12/2020 | ECLI:SK:NSSR:2020:5019200499.1 | 2020-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9735e6f1-9546-4370-9014-486d172197e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5019200499.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Nds/12/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5019200499.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: U. A. Q.-V., bytom Ś. XXXD, XX-XXX Ł., V.
Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06.05.2019, o nesúhlase
Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci j e d ô v o d n ý .

Miestne p r í s l u š n ý m súdom na prejednanie veci je Krajský súd v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline 12.08.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11674-4/2019-BA zo dňa 06.05.2019, ktorým žalovaná zamietla
odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 46956-1/2013-CA
z 15.10.2013, o tom, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnankyni PROMAVIT, s. r. o. od 09.02.2012
podľa slovenskej legislatívy.

2. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 29Sa/25/2019 zo dňa 10.10.2019 vec postúpil Krajskému súdu
v Bratislave ako miestne príslušnému s odôvodnením, že ide o žalobu v sociálnych veciach a miestna
príslušnosť v konaní o žalobe v sociálnych veciach sa spravuje podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie
miestnej príslušnosti súdu, buď adresa trvalého pobytu žalobkyne, ktorú žalobkyňa na území Slovenskej
republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobkyne, ktoré na území Slovenskej republiky tiež nemá.

3. Čo sa týka posledného kritéria pre založenie miestnej príslušnosti, miesto zdržovania sa žalobkyne -
fyzickej osoby, Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že žalobkyňa sa na území jeho obvodu nezdržiava
a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium
miestnej príslušnosti. Žalobkyňa pri podaní žaloby neprejavila, resp. neprejavuje vôľu zdržiavať sa v
Čadci v sídle jej zamestnávateľa trvale ani prechodne. Žalobkyňa sa identifikuje adresou na doručovanie
písomností v Poľskej republike.

4. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle
§ 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne
príslušný Krajský súd v Bratislave. Na záver uviedol, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani podľa
§ 13 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento
zákon neustanovuje inak, čiže ide o stanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust.
§ 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1.
Úprava § 13 ods. 3 je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti (lex specialis). V právnej teórii



je označená ako výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná
miestna príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej.

5. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil. Poukázal na ust. § 13 ods. 1 SSP, v zmysle
ktorého miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol v prvom stupni, ak SSP neustanovuje inak. V uvedenej veci je týmto sídlom sídlo pobočky
žalovanej v Čadci, ktorá patrí do územného obvodu Okresného súdu Čadca, ktorého obvod je súčasťou
územného obvodu Krajského súdu v Žiline.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci
rozhodol ako súd príslušný v zmysle § 18 ods. 3 OSP.

7. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má
žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická
osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

9. Podľa § 9 ods. 2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13 , je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na
území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia,
ktoré osobitne ustanovuje miestne príslušný súd v sociálnych veciach, v zmysle § 13 ods. 3 SSP.

12. Za danej situácie je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať
ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode
má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto
zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a
preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v
prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie
§ 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky
adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a
zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno
určiť podľa § 10 až 13 SSP.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne
príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP.
Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

14. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca,
ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v
zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.

15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.