{"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "identifikacne_cislo": "6713216936", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2020-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 537/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:96611ac6-9798-403e-b27a-566d192bbb3c", "datum": "2021-09-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1/text", "citacie_n": 253, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/17/2019\n6713216936\n30. 11. 2020\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ M., bývajúceho v S., 2/ W., bývajúceho v U., 3/ H.,\nbývajúcej vo H., 4/ H., bývajúcej v S., zastúpených Advokátskou kanceláriou ABELOVSKÝ-PETRUŇO,\nso sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Radko\nPetruňa, proti žalovanému Mestu Zvolen, so sídlom vo Zvolene, Námestie slobody 22, o 5 936,52 € s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/194/2013, o dovolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp. zn. 17Co/117/2017, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2018, sp. zn. 17Co/117/2017 z r u š u j e a\nvec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1/ Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 5 936,52 € na základe\ntých skutkových okolností, že sú podielovými spoluvlastníkmi špecifikovaných nehnuteľností. Každý z\nnich má spoluvlastnícky podiel v pomere k celku 1-ina. Nehnuteľnosti užíva žalovaný bez existencie\nakéhokoľvek platného právneho titulu a tieto sú zastavané miestnou komunikáciou, chodníkom a\nparkoviskami vo vlastníctve žalovaného a pokryté verejnou zeleňou, ktorú užívajú obyvatelia Zvolena.\nVzhľadom na to, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a neposkytuje za ich užívanie\nžiadne náhrady, dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré denne predstavuje 8,11\n€ , pričom si uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne od podania žaloby, t.\nj. 732 x 8,11 = 5 936,52 €.\n2/ Okresný súd Zvolen rozsudkom z 29. novembra 2016, č. k. 8C/194/2013-216 žalobu zamietol a\npriznal žalovanému trovy konania vo výške 100%. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia sú\npodielovými spoluvlastníkmi - každý v 1 - nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, katastrálne územie\nH., a to parc. č. XXXX/XXX vo výmere 351 m2, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 223 m2, parc. č. XXXX/XXX\nvo výmere 192 m2, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 30 m2, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 334 m2 a parc.\nč. XXXX/XXX vo výmere 143 m2, na ktorých sa, okrem parcely č. XXXX/XXX, nachádzajú chodníky,\nresp. verejné komunikácie. Teda na parc. č. XXXX/XXX sa nenachádza žiadna stavba vo vlastníctve\nmesta a táto nebola ani predmetom vyvlastňovacieho konania pre stavbu H.. Podľa územného plánu ide\no stavebný pozemok navrhnutý na stavbu parkovacieho domu. Na parc. č. XXXX/XXX sa nachádzajú\nodstavné plochy pre osobné motorové vozidlá a verejná zeleň a vlastníctvo k nim prešlo v zmysle zákona\nč. 138/1991 Z. z. na základe protokolu č. 75/91 na žalovaného. Na parc. č. XXXX/XXX sa nachádza\nmiestna komunikácia, vlastníctvo ku ktorej prešlo na žalovaného na základe protokolu č. 75/91. Na\nparc. č. XXXX/XXX sa nachádzajú chodníky pre peších a verejná zeleň, ku ktorým vlastníctvo prešlo\ndo majetku obce na základe protokolu č. 75/1991. Na parc. č. XXXX/XXX sa nachádzajú chodníky\npre peších a verejná zeleň a vlastníctvo prešlo na základe protokolu č. 75/91. Mal teda preukázané,\nže uvedený režim pozemkov je taký, že je na nich sčasti verejná zeleň, sčasti parkoviská a sčasti\nkomunikácie a tiež, že prešli na žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z. z. a všetky, s výnimkou\nparc. č. XXXX/XXX, podliehajú a sú v režime zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri\n\nmajetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie\núzemné celky. Poukázal na to, že v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.\n8/2016 je uverejnené rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rieši\nnárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993\nZ. z., pričom na tento nárok má právo iba pôvodný vlastník pozemku, v súdnom konaní ho môže\núspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od účinnosti tohto\nzákona. V ďalšom podrobne opísal odôvodnenie predmetného rozhodnutia a konštatoval, že aj podľa\n§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. takisto zo zákona vzniká aj vlastníkovi pozemku povinnosť strpieť\nvýkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to do vykonania pozemkových úprav v príslušnom\nkatastrálnom území. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a\nnemá charakter opakujúceho sa plnenia. Opačný výklad by bol v rozpore so zákonom, keďže zo\nžiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú\nstavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému\nobohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Ani\númyslom zákonodarcu nemohlo byť vytvorenie takého stavu, že sa bude opakovane platiť za toto vecné\nbremeno, pretože odplata za vecné bremeno je jednoznačne stanovená ako jednorazová v zmysle OZ\na nie ako opakujúce sa plnenie. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu za uvedené\nvecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov (§ 101 OZ) od nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1. septembra 2009. Žaloba však nesmerovala k zaplateniu\nodplaty za zriadenie vecného bremena, ale k tomu, že žalovaný je povinný platiť opakujúce sa plnenie\nza určité obdobie. Čo sa týka parc. č. 3410/496, nebolo preukázané, že by došlo k bezdôvodnému\nobohateniu žalovaného na úkor žalobcov. Dôkaz na zistenie ceny bezdôvodného obohatenia, navrhnutý\nžalovaným, nevykonal z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 255 ods. 1 CSP.\n3/ Krajský súd v Banskej Bystri rozsudkom z 25. apríla 2018, sp. zn. 17Co/117/2017 na odvolanie\nžalobcov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\n1/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14. augusta 2012 do\nzaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla\n2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13.\napríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto\nsumy od 14. augusta 2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania\nz tejto sumy od 13. apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% úrokom z omeškania\nz tejto sumy od 13. apríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).\nŽalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 618,39 € spolu s 8,75% ročným úrokom z\nomeškania z tejto sumy od 14. augusta 2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu s 8,25% ročným\núrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25% ročným\núrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 618,39 € spolu s 8,75%\nročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 14. augusta 2012 do zaplatenia, sumu 371,03 € spolu\ns 8,25% ročným úrokom z omeškania od 13. apríla 2014 do zaplatenia, sumu 492,68 € spolu s 5,25%\nročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 13. apríla 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku (výrok IV.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok V.). Žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcom náhradu trov konania, každému zvlášť v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok VI.). V odôvodnení rozsudku\nuviedol, že vec posudzuje opakovane. Uznesením z 26. novembra 2015, sp. zn. 17Co/1007/2014 zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba v podstate z rovnakých dôvodov, že\nzákon č. 66/2009 Z. z. neumožňuje priznať žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo\nforme opakovaného plnenia za určité obdobie, iba jednorazovú náhradu za vznik vecného bremena\nzo zákona, takýto nárok si ale žalobcovia v konaní neuplatnili. Odvolací súd pri vyslovení záveru, že\nvlastníkovi pozemku užívaného vlastníkom stavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vznikne právo na\nnáhradu za zákonom zriadeného vecného bremena, vychádzal podporne z rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 4MCdo/2/2004 a napriek zrušeniu tohto rozhodnutia ústavným súdom zotrváva odvolací\nna názore vyslovenom v predchádzajúcom uznesení, že náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov\nspôsobom predpokladaným v § 2 a v § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a že tento nárok sa premlčuje vo\nvšeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/49/2014\n\nnerieši právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ale\nprávo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o\nvlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd teda nesúhlasil\ns názorom, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu dopadá na prejednávanú vec a že ak je náhrada za\nvznik vecného bremena v zákone č. 182/1993 Z. z. stanovená ako jednorazová, na ktorú má nárok\nlen ten vlastník pozemku, ktorý pozemok vlastnil ku dňu účinnosti tohto zákona a ďalšiemu vlastníkovi\npozemku za pretrvávajúce obmedzenie vlastníckych práv táto náhrada už nepatrí, mal by rovnaký\nvýklad automaticky vyplývať aj zo zákona č. 66/22009 Z. z. Odvolaciemu súdu nie je známe rozhodnutie\nnajvyššieho súdu (okrem uznesenia, sp. zn. 4MCdo/2/2014), ktoré by meritórne riešilo náhradu za vecné\nbremeno vzniknuté podľa zákona č. 66/2009 Z. z. (v uznesení najvyššieho súdu, sp. zn. 8Cdo/181/2014\nsa rieši otázka právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci uplatnenej náhrady za zriadenie\nvecného bremena ex lege podľa zákona č. 66/2009 Z. z.), ani rozhodnutie ústavného súdu, v ktorom by\nnajvyššie súdne autority vyslovili názor k forme náhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č.\n66/2009 Z. z. Ďalej poukázal na účel prijatia zákona č. 66/2009 Z. z., na spôsob usporiadania pozemkov\npodľa § 2 tohto zákona, na znenie § 4 ods. 1, 2 tohto zákona, keď súhlasil s názorom súdu prvej inštancie,\nže vecné bremeno, obsah ktorého je v 4 ods. 1 vymedzený, vzniká zo zákona, a to už nadobudnutím\njeho účinnosti, pokiaľ nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona k pozemkom pod stavbou zmluvne\ndohodnuté iné právo. Zásadný rozdiel medzi právnou úpravou vecného bremena, výkon práva ktorého\nje vlastník povinný strpieť podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a zákona č. 182/1993 Z. z., videl odvolací súd\nv tom, že vlastník pozemku pod stavbou podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je povinný strpieť\nvýkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len do vykonania pozemkových úprav v príslušnom\nkatastrálnom území, pričom pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Z. z. majú byť konečným\nspôsobom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu\nna obce a vyššie územné celky podľa osobitných predpisov. Odvolací súd bol toho názoru, že práve z\n§ 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva dočasnosť zákonom vzniknutého vecného bremena podľa §\n4 ods. 1 tohto zákona. Sám zákonodarca v dôvodovej správe k § 4 uviedol: „vecné bremeno nezakladá\nvlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívny riešením“. Na rozdiel od tejto právnej úpravy zákon č.\n182/1993 Z. z. ukladá vlastníkovi domu, ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený,\nusporiadať vlastníctvo k pozemku pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru\nv dome. V tomto zákone nie je trvanie vecného bremena žiadnym spôsobom obmedzené. Zákon č.\n66/2009 Z. z. nerieši formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. V súlade s čl. 20 ods. 4\nústavy upravuje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva OZ v § 128 tak, že vo verejnom\nzáujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to\nlen na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Odvolací súd zotrval na závere, že ak zákon č.\n66/2009 Z. z. vlastníkovi stavby neurčuje žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k\npozemku a nenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na začatie konania o pozemkových\núpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vlastníkom\nstavby trvá podľa § 4 ods. 2 až do vykonania pozemkových úprav, patrí vlastníkovi pozemku náhrada\nza obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa plnenia za konkrétny časový úsek od\nobmedzenia vlastníckeho práva až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným\nv § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Bolo by nespravodlivé od vlastníka pozemku požadovať, aby\npo vopred neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho vlastníckeho práva, a to bez náhrady alebo za\nneadekvátnu náhradu. Žalovaný zneužíva, že zákon č. 66/2009 Z. z. neurčuje obci žiadnu lehotu na\nusporiadanie majetkovoprávnych vzťahov pod stavbami pod cudzím pozemkom. Odvolací súd nezmenil\nnázor ani na spôsob výpočtu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno, na ktorý poukázal už v\npredchádzajúcom uznesení, a to, že primeraná náhrada môže zodpovedať aj výške bezdôvodného\nobohatenia rovnajúcej sa obvyklému nájomnému za prenájom porovnateľných pozemkov. Keďže pre\nurčenie výšky bezdôvodného obohatenia postačuje znalecký posudok znalca Ing. R., žalovaného návrh\nna nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania súd prvej inštancie zamietol. Zo záveru, že žalobcom\nvznikol nárok na náhradu za vecné bremeno vo forme opakujúceho sa plnenia za určitý časový úsek,\nvyplýva aj záver o nedôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným. Pri rozhodovaní o náhrade\nza obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov bolo vodítkom aj rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn.\n4Cdo/52/2009 z 31. januára 2011, kde dovolací súd vysvetlil pojem verejného priestranstva a prijal\nzáver, že ak nie je v občianskoprávnej rovine napríklad zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného\npriestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik\nbezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 452 ods. 2 OZ), pretože\naj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci\nvzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby bolo poskytované bezplatne. Aj pozemky\n\nžalobcov, rovnako ako pozemky vo veci posudzovanej najvyšším súdom v označenom konaní, sú v\nobytnej zástavbe a svojím charakterom, tvarom a umiestnením sú určené na užívanie neobmedzenému\nokruhu užívateľov. Užívaním parciel vo vlastníctve žalobcov získal žalovaný na ich úkor bezdôvodné\nobohatenie plnením bez právneho dôvodu. Na záver odvolací súd uviedol, že na žalovaným doručené\npodanie 23. apríla 2018 neprihliadol, pretože na uplatnenie novôt neboli splnené procesné podmienky\npodľa § 366 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n4/ Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo\nzmeniť, ak dovolací súd bude mať za to, že sám môže vo veci rozhodnúť. V dovolaní najprv podrobne\nopísal priebeh doterajšieho konania, vrátane rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Následne uviedol, že\nso závermi krajského súdu sa nestotožňuje a rozhodnutie odvolacieho súdu napáda v plnom rozsahu.\nMal za to, že v predmetnej veci boli naplnené všetky podmienky pre prípustnosť dovolania. Rozsudok\nkrajského súdu považoval za nesprávny, pretože sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá je ústavne udržateľná aj rozhodnutím ústavného súdu,\nsp. zn. IV. ÚS 227/2012. Podľa rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. apríla 2016,\nuverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 (pod R 73/2016)\nje nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993\nZ. z. aj podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. riešený ako nárok pôvodného vlastníka pozemku, ktorý\nmôže tento nárok úspešne uplatniť v súdnom konaní iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá\nzačína plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona. Vecné bremená zriaďované zákonom majú charakter,\nktorý je riadený špeciálnou úpravou. Ak osobitná úprava neobsahuje riešenie týkajúce sa náhrady\nza obmedzenie vlastníckeho práva, takéto právo vecného bremena možno obmedziť len za náhradu.\nFinančná náhrada je jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Zákonom zriadené vecné\nbremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho\nvlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných zo zákona ide\nvo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Takto zriadené\nvecné bremená majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli\nzriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, ich\nrežim sa riadi všeobecnou úpravou občianskoprávnou. Finančná náhrada za vznik vecného bremena\nje podľa názoru dovolacieho súdu, uvedeného v tomto rozhodnutí, nepochybne jednorazová, nemá\ncharakter opakovaného plnenia. Opačný výklad by bol v rozpore so zákonom, keďže zo žiadnych\nustanovení žiadneho zákona nie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú\nstavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému\nobohateniu, príp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno.\nSamotný zákonodarca nemal úmysel vytvoriť taký stav, aby sa opakovane platilo za zákonné vecné\nbremeno, pretože odplata za zákonné vecné bremeno je jednoznačne stanovená ako jednorazová v\nzmysle ustanovení OZ a nie ako opakujúce sa plnenie. V rozhodnutí ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS\n227/2012, je rovnako riešená otázka, či náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva má mať\nalebo má charakter opakujúceho sa plnenia alebo ide o jednorazovú náhradu. Ústavný súd dospel k\nzáveru, že finančná náhrada za vznik zákonného vecného bremena je jednorazovou náhradou.\n5/ Žalobcovia v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhli ho odmietnuť. Vo vzťahu k\nobsahu dovolania vytkli žalovanému, že svoje dovolanie náležite neodôvodnil. Napriek rozsiahlemu\ntextu ide totiž o prezentáciu spisového materiálu a tvrdenie žalovaného ohľadom aplikácie záverov\nobsiahnutých v rozhodnutí najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/49/2014 na prejednávanú vec považovali\nza neopodstatnené. V plnom rozsahu sa stotožnili s argumentáciou odvolacieho súdu, ktorú v konaní\nopakovane prezentovali aj oni a rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/49/2014 bolo vydané v\npomeroch odlišných od pomerov prejednávanej veci, preto sú závery v ňom uvedené na danú vec\nneaplikovateľné. Toto rozhodnutie totiž rieši otázku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným\nbremenom zriadeným zo zákona v prospech vlastníka domu podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1003\nZ. z., ktorý chápe zriadenie vecného bremena na príslušných pozemkoch ako definitívne (konečné)\nriešenie nevysporiadaných vlastníckych vzťahoch, a teda nepredpokladá dočasnosť vecného bremena.\nNaproti tomu zo zákona č. 66/2009 Z. z. neprehliadnuteľne vyplýva, že ním upravené vecné bremeno\nje len dočasným (prechodným), nie definitívnym riešením stavu, v ktorom obec vlastniaca stavby, nemá\nužívacie právo (vlastnícke právo, právo nájmu a pod.) k pozemkom pod týmito stavbami, a to do času,\nkedy vlastník stavby (obec) vyrieši tento stav buď uzavretím zámennej zmluvy alebo pozemkovými\núpravami. Ak teda zákon určuje dobu existencie vecného bremena na dobu „do vykonania pozemkových\núprav“, je správny právny názor odvolacieho súdu, že vlastníkovi pozemku patrí za obmedzenie\n\nvlastníckeho práva náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia za konkrétny časový úsek, a to od\nobmedzenia vlastníckeho práva až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným\n§ 2 a §3 zákona č. 66/2009 Z. z.\n6/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu treba zrušiť.\n7/ Dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené\nzákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania\nna objektívne: a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania a\nsubjektívne: osoba oprávnená podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé\naktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str.\n344). V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach\n§ 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podanie\ndovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426\nsú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§\n440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý\ndovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n8/ Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 2 písm. a/ CSP), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) a dovolateľ v\nňom napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n9/ Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n10/ Žalovaný v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania je daná ustanovením § 421 ods. 1 písm.\na/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu.\n11/ Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“, a to, ako dovolateľ túto otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Otázkou\nrelevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie\nskutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\notázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n12/ Právnou úpravou dovolania v Civilnom sporovom poriadku sa sleduje náprava nesprávností v\nindividuálnom spore dovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového\nrozhodovania všeobecných súdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa\ntakto sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu. Účelom ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b/ CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky a prispieť k\nvytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP má za cieľ dosiahnutie\njednoty v rozhodovaní dovolacích senátov.\n13/ Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP má tiež osobitný\nvýznam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.\nPojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ definuje judikát R 71/2018 tak, že doň patria\npredovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\n\nnadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n14/ Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nIde tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil a odvolací súd sa\nsvojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“, pričom za ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu možno považovať aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili.\n15/ V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky\nodvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala\nbyť táto otázka správne riešená. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017,\n3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n16/ Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ - žalovaný konkretizoval právnu otázku, pri riešení\nktorej sa podľa jeho názoru odvolací odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP tak, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v\nzmysle zákona č. 66/2019 Z. z., má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom týmto\nzákonom predpokladaným. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého náhradu za nútené\nobmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania\nvlastníckych vzťahov, z ktorého potom vyvodil záver o nedôvodne vznesenej námietke premlčania.\nPodľa jeho názoru je finančná náhrada jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Odvolací\nsúd sa riešením uvedenej právnej otázky teda odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, za ktorú označil rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. apríla 2016 a poukázal aj na\nrozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 227/2012.\n17/ Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že mu nie je známe rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, ktoré by meritórne riešilo náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č.\n66/2009 Z. z. V tejto súvislosti však dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 26. augusta\n2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj správnosťou vyriešenia právnej\notázky\n„či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z., má\nnárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb\nprimeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej\nčasti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či existuje ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré by bránilo považovať náhradu za obmedzenie vlastníckych práv zákonným\nvecným bremenom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia“ (bod\n35) a následne uviedol:\n„36. Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn.\n7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali priznávania\nprimeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993\nZ.z.“).\n\n37. Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej\nnáhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Aj obmedzenie vlastníckeho\npráva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám,\nčiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha\nnasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone\nč. 182/1993 Z.z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.\n38. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona\nk pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod\nstavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane\npráva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych\npredpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie\nzáznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo\nv prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n39. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania úprav v príslušnom katastrálnom území.\n40. Uvedené ustanovenia označili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov držať a užívať pozemky\npod stavbami, ktoré sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach pod čiarou odkazuje na\n§ 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Ide však o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva,\npretože oprávnenie držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale druhovo vymedzenému\nsubjektu - obci alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho práva je odôvodnené\nverejným záujmom. Stavbami sú predovšetkým cestné komunikácie, materské školy, cintoríny, parky a\nďalšie všeobecne prospešné zariadenia, ktoré boli vybudované pred rokom 1989. Zriadenie vecného\nbremena predstavuje spôsob, ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy k pozemkom vo vlastníctve\niných osôb, na ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve štátu a podľa\nosobitných predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené právne vzťahy z\npredchádzajúceho spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. ustanovil\nmechanizmy, akými možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch.\n41. Tak ako zákon č. 182/1993 Z.z., ani zákon č. 66/2009 Z.z. expressis verbis neuvádza, že vecné\nbremeno vzniká za náhradu. Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 474/2013 konštatoval,\nže aj keď zákon č. 182/1993 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len\nza náhradu, je potrebné, aby vychádzal z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s\ntým aj s právnou úpravou obsiahnutou v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nNajvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno\nodvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj\nzo základného práva vlastniť a užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/89/2008).\n42. I v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je primeraná\nnáhrada namieste. Všeobecné súdy vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti plne rešpektujú, že\nvlastníkom pod stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada\npodľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a\nvyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu (rozsudok Krajského súdu v\nTrnave, sp. zn. 10Co/134/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/198/2014, uznesenie\nnajvyššieho súdu, sp. zn. 4MCdo 2/2014).\n43. Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na\nnáhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo\nex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona,\nnemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.\nAk tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia\nvlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom\nsúkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra\nnehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou\n\nnáhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých\nargumentov.\n44. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za\nzriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým\nprávom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“,\nvzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.\nNemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého\npozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda\ncharakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ\nzaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.\n45. Podstatou predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí, sp.\nzn. IV. ÚS 227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti\nfinančnej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorých\nposudzoval ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS\n227/2012, I. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.\n46. Ani nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 42/2015 neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako\nvyplýva z uznesenia ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 323/2017 „nemožno stotožňovať právnu úpravu\nzákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej\nenergetike“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu\nza vecné bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže\nupravujú rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri\nobmedzení vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru,\nv ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného\nbremena držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej\nenergetike, ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník\ndomu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od\núčinnosti zákona 1. septembra 1993“.\n47. Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorého\nrozsah je určiteľný už pri jeho vzniku“.\n18/ Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd pri riešení predmetnej otázky odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Preto je\ndovolanie žalovaného nielen prípustné, ale aj dôvodné. Treba uviesť, že proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 2Cdo/194/2019 bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením z 28. októbra\n2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol. V odôvodnení (bod 32.) vo vzťahu k uvedenej otázke uviedol:\n„Keďže z ústavného hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii\npoužitej právnej úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základných práv upravených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g/ zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú“.\n19/ Vzhľadom na uvedené najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 449 ods. 1 CSP).\n20/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 537/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:96611ac6-9798-403e-b27a-566d192bbb3c", "datum": "2021-09-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/117/2017", "guid": "bb33a5df-18a5-499f-9429-ff2d9436bbc1:dfb171ba-494e-4e77-bad7-79155525b2bb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:46c4c6d2-ffec-44d4-86fd-057f5cb95d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:463b8f01-0281-4a25-8f12-ae05e56ed5e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 323/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 323/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}, {"guid": "ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed"}, {"guid": "ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "ac729a3b-2e45-42e0-8895-9444315ed9e9:da1ec388-f21c-44d9-9c95-4e195dbf2f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1", "spisova_znacka": "4MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6711212008.1"}, {"guid": "5809a47f-672e-4d56-b944-7666ccd7064a:9e145b27-4408-4af1-9d7b-cfd16ab5c3a0", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3513206082.4", "spisova_znacka": "17Co/117/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/117/2017 z 28. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3513206082.4"}, {"guid": "9a491d26-7442-4dda-bc7f-50a3ebc81a58:cea949f4-e172-4d0a-b2ed-ef9a8b158f67", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3212204669.1", "spisova_znacka": "19Co/198/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/198/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204669.1"}, {"guid": "0c56a4ca-6c3b-4984-81e7-376ee76749aa:80ce7fda-daf6-490a-b30e-e8a86e5685f1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2310214865.1", "spisova_znacka": "10Co/134/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/134/2012 z 3. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-12-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2310214865.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8b1eddb9-4309-40f4-847b-e95984b6d250", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.531.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 531/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 531/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.531.2026.1"}, {"guid": "ussr:81735e21-81bd-48e6-bab8-dac37dbfe68c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 670/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 670/2025 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.670.2025.1"}, {"guid": "ussr:a644c7c7-fc0c-422b-9af3-1919d95dd13d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.404.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2025 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.404.2025.1"}, {"guid": "ussr:3b0398e8-3d7d-45a5-af42-021785546bee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.9.2026.1"}, {"guid": "ussr:adacba60-c445-4316-afe1-fbd46c4a66db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.422.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.422.2025.1"}, {"guid": "ussr:3fae2489-8962-456e-ae02-702ce562ee21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.352.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 352/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 352/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.352.2025.1"}, {"guid": "ussr:46d428f4-bf29-4a78-85de-d352f0bfe3b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.325.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 325/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 325/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.325.2025.1"}, {"guid": "ussr:d5e94222-a5a4-45cd-abf3-5fbe6a727cc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.232.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.232.2025.1"}, {"guid": "ussr:7b6cc59b-9cfb-4f8e-993b-7c92f47e97f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.687.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 687/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 687/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.687.2024.1"}, {"guid": "ussr:f52101d3-316e-4c72-8430-4dc414bff0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.561.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.561.2024.1"}, {"guid": "ussr:5fcf3b01-f2ca-4577-8799-0effe908ffff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 543/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 543/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.543.2024.1"}, {"guid": "ussr:fbd648b4-ace3-4246-b669-7d7c72c64835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.459.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.459.2024.1"}, {"guid": "ussr:1904538b-9d74-467f-950d-132c6473e1b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.427.2024.1"}, {"guid": "ussr:845d1a57-bc86-4f15-a317-20af19aa43c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.408.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 408/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 408/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.408.2024.1"}, {"guid": "ussr:28fe66a8-2138-4652-8399-598fb39a0b17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.204.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.204.2024.1"}, {"guid": "ussr:e4f9b4cc-e71b-4583-bc65-bae5e066f122", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.11.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.11.2024.1"}, {"guid": "ussr:862f5ba4-18b2-491f-ac24-440c17ca17e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.565.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 565/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 565/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.565.2023.1"}, {"guid": "ussr:279e4efd-d529-4b8b-b647-dfe6fe7a2286", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.564.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2023 z 5. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.564.2023.1"}, {"guid": "ussr:28aeb219-abe5-47b0-9394-d3214c19bc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:71416b9f-19c9-4fb7-9db4-68377f7fab13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71416b9f-19c9-4fb7-9db4-68377f7fab13"}, {"guid": "ussr:2481aa5e-75c9-44b6-a40c-48a7c2a55c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.521.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 521/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 521/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.521.2023.1"}, {"guid": "ussr:b26ed12e-19b4-48a8-ad1d-308fc72c3a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1"}, {"guid": "ussr:c53fbc2a-219c-40af-bd17-b20cc9a71c21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.238.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 238/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.238.2023.2"}, {"guid": "ussr:cd3afdaf-b230-40aa-a409-8c6103b26fda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.407.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2023 z 24. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.407.2023.1"}, {"guid": "ussr:13e95305-e951-47df-88af-27eaaba43acb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 143/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.143.2023.1"}, {"guid": "ussr:ec6e19cd-14f6-4f4a-bb76-5df89e216d3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.594.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 594/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 594/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.594.2022.1"}, {"guid": "ussr:f1fc48ad-9715-4028-8b5b-e376bf4eee03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.272.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 272/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.272.2022.1"}, {"guid": "ussr:2bcde59b-66f2-4237-96b6-38ad2e66afa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 128/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 128/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.128.2022.1"}, {"guid": "ussr:ea50c192-bc13-456c-b564-07c9aeb5b977", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.559.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.559.2021.1"}, {"guid": "ussr:96611ac6-9798-403e-b27a-566d192bbb3c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.537.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.537.2021.1"}]}