{"guid": "1c56f730-db99-4755-be50-3a5d7ebd3f2b:826bba04-75f0-4b43-82f5-cf967020b3dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3", "spisova_znacka": "3Obo/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/5/2020 z 29. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 3Obo/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3", "identifikacne_cislo": "7096899990", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 33 ods. 1 písm. a) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-33.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 160 ods. 3 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6.pismeno-d", "nazov": "§ 261 ods. 6 písm. d) ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-7", "nazov": "§ 261 ods. 7 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "nazov": "§ 303 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-303"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-311.odsek-2", "nazov": "§ 311 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-311.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-311"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575", "nazov": "§ 575 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-575"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-33", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-160", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-303", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-311", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-575", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/826bba04-75f0-4b43-82f5-cf967020b3dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/5/2020\n7096899990\n29. 04. 2020\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu: Prima\nbanka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:\n36 853 186, proti žalovanej: Ing. D. N., nar. XX. N. XXXX, bytom W., zastúpenej advokátom Mgr.\nMarošom Ježíkom, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 307 962,43 eur\ns príslušenstvom, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14Cb/2116/1996, o odvolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2019, č. k. 14Cb/2116/1996-548,\ntakto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2019, č.\nk. 14Cb/2116/1996-548 potvrdzuje.\nII. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) rozsudkom (v poradí\ndruhým) z 18. septembra 2019, č. k. 14Cb/2116/1996-548 uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 307.962,43 eur a úrok z omeškania vo výške\n116 254,04 eur do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku žalobcovi priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 10. októbra 1996 domáhal, aby\nsúd uložil pôvodnému žalovanému 1/ Ing. J. N. - ADEK a žalovanej (pôvodne označenej ako žalovaná\n2/) povinnosť zaplatiť mu sumu 9 473 740,- Sk s úrokom vo výške 25,72 % ročne od 1. októbra\n1996 do zaplatenia. Žalovaná pohľadávka vznikla nezaplatením úveru, ktorý bol poskytnutý pôvodnému\nžalovanému 1/ na základe štyroch úverových zmlúv.\n2.1. Krajský súd poukázal na to, že podaním z 10. februára 1998 navrhol žalobca zmenu žaloby, ktorou\nžiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť úrok vo výške 25,75 % ročne zo sumy 1 705 531,83 Sk\nod 1. januára 1998 do 13. januára 1998, sumu 1 135 051,83 Sk s úrokom 25,75 % ročne od 14. januára\n1998 do zaplatenia a sumu 8 142 624,24 Sk s úrokom 25,75 % ročne od 1. januára 1998 do zaplatenia.\nZmenu žaloby odôvodnil žalobca tým, že došlo k predaju založených nehnuteľnosti a z výťažku predaja\nbol vyrovnaný dlh z prvého, najstaršieho úveru, čím sa znížil celkový dlh. Zostávajúca časť výťažku\nz predaja sa použila na zníženie dlhu z druhej úverovej zmluvy, kde sa dlh znížil na 1 135 051,83 Sk.\nTo spôsobilo zníženie celkového dlhu na 9 277 67,07 Sk. V tejto sume nie je úročenie od 1. januára\n1998\ndo 13. januára 1998 zo sumy dlhovanej čiastky z druhej úverovej zmluvy 1 705 531,83 Sk.\nSuma 9 277 676,07 Sk obsahuje súčet dlhovaných čiastok z tretieho úveru (5 349 071,14 Sk), štvrtého\núveru (2 793 553,10 Sk) k 31. decembru 1997 a druhého úveru (1 135 051,83 Sk)\nbez rokov od\n\n1. januára 1998 do 13. januára 1998, nezapočítané úroky žalobca v zmenenom petite žaluje osobitne.\nZmenu žaloby pripustil súd prvej inštancie uznesením\nzo 14. januára 2004,\nč. k. 14Cb/2116/1996-213.\n2.1. Uznesením z 26. novembra 2003, č. k. 14Cb/2116/1996-210 krajský súd zastavil konanie voči\npôvodnému žalovanému 1/ pre späťvzatie žaloby žalobcom voči pôvodnému žalovanému 1/ z dôvodu\nvyhlásenia konkurzu na jeho majetok.\n2.2. Podaním z 19. júla 2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti úrokov z omeškania tak,\nže v konaní ďalej sa domáha zaplatenia istiny v celom rozsahu a úroku z omeškania iba do výšky 116\n254,04 eur, v nadväznosti na inkasovanie výťažku z predaja nehnuteľnosti. Uznesením z 15. januára\n2018, č. k. 14Cb/2116/1996-535 krajský súd konanie v časti istiny 82 633,91 eur a úrokov z omeškania\nnad sumu 116 254,04 eur zastavil.\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že:\n- Dňa 12. novembra 1993 bola uzatvorená úverová zmluva (prvá úverová\nzmluva pozn. odvolacieho súdu) medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/, na základe ktorej bol pôvodnému\nžalovanému 1/ poskytnutý úver vo výške 3 500 000,- Sk, s úrokovou sadzbou 18,875 % ročne, ktorý mal\nbyť splácaný mesačnými splátkami po 147.256,- Sk\nk 20. dňu každého mesiaca. K zmene\núrokovej sadzby dochádzalo v súlade so zmluvou a zmeny boli klientovi oznamované. Návratnosť úveru\nbola zabezpečená zmluvami o záložnom práve\nz 15. novembra 1993, ktorou boli dané do zálohu\nnehnuteľnosti k. ú. E., zapísané\nna LV č. XXXX, nehnuteľnosti k. ú. L. zapísané na LV č. XXX\na nehnuteľnosti k. ú. J. zapísané na LV č. XXX. Pohľadávka z tejto zmluvy bola čiastočne uspokojená\na nesplatený úver ostal zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam k. ú. J. zapísaným na LV\nč. XXX.\n- Medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ bola dňa 29. júla 1994 uzatvorená úverová zmluva\n(druhá úverová zmluva - pozn. odvolacieho súdu), ktorou žalobca poskytol pôvodnému žalovanému 1/\nstrednodobý úver vo výške 1 800 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou\n21 % ročne, ktorý\nmal byť splatený do 20. júna 1998 polročnými splátkami po 337 728,- Sk, splatnými 20. decembra 1994\naž 20. júna 1998. K zmenám úrokových sadzieb dochádzalo v súlade so zmluvou. Návratnosť úveru\nbola zabezpečená zmluvou o záložnom práve\nz 1. augusta 1994, ktorou boli dané do zálohu\nnehnuteľnosti k. ú. Východná zapísané\nna LV č. XXX.\n- Medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ bola dňa 9. marca 1995 uzavretá úverová zmluva (tretia\núverová zmluva - pozn. odvolacieho súdu), na základe ktorej poskytol žalobca pôvodnému žalovanému\n1/ úver vo výške 3 500 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou\n19,50 % ročne, ktorý mal\nbyť splácaný mesačnými splátkami po 143 945,- Sk k 20. dňu mesiaca. K zmene úrokových sadzieb\ndochádzalo v súlade so zmluvou. Návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvou o záložnom práve z 10.\nmarca 1995, ktorou boli dané do zálohu nehnuteľnosti k. ú. J. zapísané na LV č. XXX.\n- Medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ bola dňa 10. októbra 1995 uzatvorená úverová zmluva\n(štvrtá úverová zmluva - pozn. odvolacieho súdu), ktorou žalobca poskytol pôvodnému žalovanému 1/\núver vo výške 2 000 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou\n19,50 % ročne, ktorý mal byť\nsplatený do 20. apríla 1999 mesačnými splátkami vo výške\n65 178,- Sk. K zmene úrokových\nsadzieb dochádzalo v súlade so zmluvou. Návratnosť úveru bola zabezpečená zmluvami o záložnom\npráve z 20. októbra 1995, ktorými boli založené nehnuteľnosti k. ú. J. zapísané na LV č. XXX, k. ú. J.\nzapísané na LV č. XXX\na k. ú. H. zapísané na LV č. XXX.\n3.1. Pohľadávky vyplývajúce z úverových zmlúv boli zabezpečené aj ručením zo strany žalovanej\n(pôvodnej žalovanej 2/), a to v prípade prvej úverovej zmluvy zmluvou o ručení\nz 15. novembra\n1993, v prípade druhej úverovej zmluvy zmluvou o ručení z 1. augusta 1994, v prípade tretej úverovej\nzmluvy zmluvou o ručení z 10. marca 1995 a v prípade štvrtej úverovej zmluvy zmluvou o ručení z 10.\noktóbra 1995.\n3.2. V konaní mal krajský súd za preukázané, že dlžník porušil zmluvné podmienky dohodnuté v\njednotlivých zmluvách o úvere, keď žalobcovi riadne a včas nesplácal dohodnuté splátky, pričom celkový\ndlh po čiastočnom späťvzatí predstavuje istinu 307 962,43 eur a úrok z omeškania vo výške 116 254,04\neur.\n4. Krajský súd skonštatoval, že podpísaním zmlúv o ručení sa žalovaná zaviazala pohľadávku žalobcu\nuspokojiť, ak ju neuspokojí dlžník, pričom mal za preukázané aj splnenie podmienky vyplývajúcej z\nustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď žalobca písomne vyzval dlžníka na splnenie\ndlhu a rovnako tak vyzval na splnenie dlhu aj žalovanú ako ručiteľku, pričom na základe znaleckého\nposudku č. 100/2014 vypracovaného Ústavnom súdneho inžinierstva v Žiline bolo preukázané, že\n\npodpisy na ručiteľských zmluvách sú pravými podpismi žalovanej. Keďže pravosť podpisov žalovanej\nna ručiteľských zmluvách bola ustálená znaleckým posudkom, krajský súd nevyhovel návrhu žalovanej\nna odročenie pojednávania za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku.\n4.1. K tvrdeniu žalovanej, že sa nevie vyjadriť k správnosti kapitalizovanej výšky úrokov z omeškania,\nsúd prvej inštancie uviedol, že žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, súd prvej inštancie\nuviedol, že ide o účelovú námietku žalovanej, v ktorej neuviedla, v čom má spočívať nesprávnosť\nvýpočtu, keď od 14. augusta 2017 - kedy jej bolo doručené čiastočné späťvzatie žaloby - do termínu\npojednávania uplatnené úroky nenamietala.\n4.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úverové zmluvy a ručiteľské zmluvy boli podpísané, finančné\nprostriedky na základe nich boli poskytnuté, úvery neboli podľa zmluvných podmienok splácané. Keďže\nuplatnený nárok vyplýval z platne uzatvorených zmlúv, nebolo podľa jeho názoru potrebné skúmať, či je\nuplatnený nárok v súlade s morálkou a dobrými mravmi. K predloženému listu žalobcu z 29. septembra\n2003 adresovanému správcovi konkurznej podstaty pôvodného žalovaného 1/ krajský súd uviedol, že z\nneho vyplýva podanie správy správcu konkurznej podstaty banke o stave konkurzného konania.\nNa\nzáklade správy o stave konkurzného konania správca konkurznej podstaty navrhol banke vzdať sa\nzáložného práva na rodinný dom a pozemky v H.. Banka týmto listom oznámila, že bude s návrhom\nsúhlasiť za predpokladu, že dostane od manželov N. do 31. októbra 2003 sumu 2 000 000,- Sk a po\nsplnení tejto podmienky banka nebude už ďalej pokračovať v konaní o zaplatenie 9 473 740,- Sk s\npríslušenstvom proti D. N. ako ručiteľke. Z obsahu tohto listu však podľa krajského súdu nevyplýva, že\nby v ňom žalobca špecifikoval výšku pohľadávky na 2 000 000,- Sk, ako tvrdila žalovaná. K zaplateniu\nuvedenej sumy pritom ani nedošlo.\n4.3. Úvery neboli dlžníkom riadne a včas splácané, čím v súlade so zmluvnými podmienkami úroky\nz omeškania prekročili uplatnenú istinu. K čiastočnému uspokojeniu došlo len na základe predaja\nzaložených nehnuteľnosti, keď žalobca započítal toto plnenie na úroky, istina úverov nebola zaplatená.\nKeďže výška úrokov z omeškania značne prevýšila istinu,\npo čiastočnom späťvzatí\nuplatnené úroky nebolo podľa krajského súdu možné považovať\nza neprimerané, či uplatnené\nv rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobcovi istinu 307 962,43 eur a úrok z omeškania v sume 116 254,04 eur.\n5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dňa 14. novembra 2019 odvolanie žalovaná, ktorým\nsa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Žalovaná v odvolaní namietala, že jej súd svojim nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), že súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. e/ C.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).\n6. Odvolateľka namietala právne posúdenie uplatneného nároku, keď zmluvy o ručení predložené\nžalobcom boli uzatvorené podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň\naj podľa § 546\na nasl. Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené sa mal uplatnený nárok posudzovať podľa\nustanovení Občianskeho zákonníka, a nie podľa Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to žalovaná\nuviedla, že k zmluve o ručení nie je pripojená žiadna úverová zmluva, ktorá by na ňu odkazovala, nie je\ndostatočne jasne, určite a zrozumiteľne vyjadrené, čo predstavuje pohľadávku zabezpečovanú ručením,\nv dôsledku čoho je ručenie neplatné pre jeho neurčitosť.\n6.1. Zároveň žalovaná uviedla, že ručenie zaniklo z dôvodu zániku hlavného záväzku zo zmlúv o úvere\nmedzi žalobcom a úverovým dlžníkom podľa § 575 Občianskeho zákonníka z dôvodu nemožnosti\nplnenia, kde nemožnosť plnenia je spôsobená konkurzným konaním\nna osobu úverového dlžníka,\nktorý po speňažení celého majetku fyzickej osoby - podnikateľa zanikne bez právneho nástupcu.\n6.2. Podľa odvolateľky sa krajský súd vôbec nezaoberal tým, že na majetok pôvodného žalovaného\n1/ bol dňa 13. apríla 2000 vyhlásený konkurz, pričom jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je to,\nže žalobca mal prihlásiť svoju pohľadávku z úverových zmlúv vrátane príslušenstva vo výške ku dňu\nvyhlásenia konkurzu v konkurznom konaní.\nKeďže ručenie je akcesorický záväzok\na je viazaný na tzv. hlavný záväzok dlžníka voči veriteľovi, nemôže veriteľ od ručiteľa požadovať viac,\nako môže požadovať od dlžníka. V prejednávanej veci bola priznaná žalobcovi vyššia suma, než akú\nmohol žiadať od úverového dlžníka, keďže mu boli priznané aj úroky a úroky z omeškania aj po 13.\napríli 2000, v dôsledku čoho krajský súd vec nesprávne právne posúdil. V tejto časti je rozhodnutie\n\nzároveň\narbitrárne, nakoľko sa konajúci súd nevysporiadal s tvrdením jej právneho\nzástupcu\nna pojednávaní - na ktorom bol vyhlásený rozsudok - ktorý sa nevedel vyjadriť\nk správnosti kapitalizácie príslušenstva pohľadávky. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby\nnemožno podľa jej presvedčenia stotožňovať s tým, že v zostávajúcej časti uplatnený nárok uznáva.\n6.3. Žalovaná taktiež namietala, že uplatnený nárok nebolo možné priznať, nakoľko ho považuje za\nrozporný s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na list žalobcu, ktorým oznámil správcovi\nkonkurznej podstaty pôvodného žalovaného 1/, že ak obdrží od pôvodného žalovaného 1/ a žalovanej\nsumu 2 000 000,- Sk, nebude pokračovať v predmetnom spore.\nTúto písomnosť však žalobca\nodvolateľke nezaslal, hoci jeho povinnosťou bolo zasielať akékoľvek písomnosti, ktoré sa týkajú výšky\ndlžnej pohľadávky aj ručiteľovi. Pri výkone záložného práva na rodinný dom a pozemky v H. X. v roku\n2011 získal žalobca výnos 82 652,52 eur, teda sumu vyššiu, ako uviedol v liste z 29. septembra 2003.\nTakéto konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, a to aj s poukazom na to, že v súčasnosti\nby bola žalovaná posudzovaná ako spotrebiteľka.\n6.4. Záverom odvolateľka namietala nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie\npri zamietnutí\njej návrhu na doplnenie dokazovania predložením vlastného grafologického posudku, pretože znalecké\ndokazovanie bolo realizované ešte za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, pričom\nkrajským súdom nebola poučená o svojich procesných právach a o sudcovskej koncentrácii konania.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 9. decembra 2019 navrhol napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť.\n7.1. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobca uviedol, že záväzkový vzťah\nmedzi ním a\núverovým dlžníkom vznikol na základe zmlúv o úvere uzavretých podľa\n§ 497 a nasl.\nObchodného zákonníka, ktoré sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/\nObchodného zákonníka\núčinného v čase ich uzavretia považujú za tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy. Z uvedeného\ndôvodu sú aj ručiteľské záväzky žalovanej obligatórne podriadené právnemu režimu obsiahnutému v\ntretej časti Obchodného zákonníka.\nPreto nemôže obstáť argumentácia žalovanej o\nobčianskoprávnom charaktere jej ručiteľských záväzkov. Taktiež nemôže podľa žalobcu obstáť tvrdenie\nžalovanej o neurčitosti ručiteľských zmlúv, keďže v predmetnom spore preukázal poskytnutie finančných\nprostriedkov úverovému dlžníkovi, platné uzavretie úverových zmlúv s úverovým dlžníkom a ručiteľských\nzmlúv\nso žalovanou, porušenie povinnosti úverového dlžníka splácať poskytnuté úvery a\nrealizovanie písomných výziev úverovému dlžníkovi a žalovanej na splnenie dlhu. Obsah ručiteľských\nzáväzkov je pritom dostatočne vymedzený presnou identifikáciou úverového dlžníka, číslom a dňom\nuzavretia úverových zmlúv a výškou poskytnutých finančných prostriedkov.\n7.2. Za bezpredmetné označil žalobca tvrdenie odvolateľky, že hlavný záväzok zanikol z dôvodu\nnemožnosti plnenia pre vyhlásenie konkurzu na majetok úverového dlžníka. Subjektívna nemožnosť\nsplnenia záväzku zo strany dlžníka nevytvára objektívne neprekonateľnú prekážku úhrady záväzkov z\núverových zmlúv ručiteľom. Obstáť nemôže\nani námietka o zákaze úročenia pohľadávky\npo vyhlásení konkurzu na majetok úverového dlžníka, nakoľko žiadne ustanovenie zákona č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej\nlen „ZKV“) nevylučuje ďalšie úročenie pohľadávky, ktorá bola\nuplatnená v konkurznom konaní. Za dôsledok vyhláseného konkurzu možno považovať iba vylúčenie\npríslušenstva prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, z uspokojenia\nv konkurze s poukazom na znenie ustanovenia § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii. Vyhlásenie konkurzu na majetok úverového dlžníka neovplyvnilo ručiteľské záväzky\nžalovanej a ani ďalšie úročenie pohľadávok.\n7.3. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala listom adresovaným správcovi konkurznej podstaty\núverového dlžníka z 29. septembra 2003, žalobca ním iba reagoval\nna návrh správcu, aby\nsa vzdal svojho záložného práva. Naviac doposiaľ žalovaná neuhradila dobrovoľne ani časť záväzku,\nkeďže inkasovanie výťažku z výkonu záložného práva nemožno stotožňovať s dobrovoľnou úhradou\nžalovanej, resp. náhradou za prípadné vzdanie sa záložného práva žalobcom. Za jediné konanie, ktoré\nje v rozpore s dobrými mravmi, možno podľa žalobcu označiť konanie žalovanej v predmetnom spore,\nktorým sťažuje judikovanie legitímne uplatneného nároku.\n7.4. K námietke žalovanej, že krajský súd zamietol jej návrh na vykonanie dokazovania predložením\nsúkromného znaleckého posudku, žalobca uviedol, že závery znaleckého posudku č. 100/2014\nvypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline sú jednoznačné, že podpisy na ručiteľských\nzmluvách sú pravými podpismi žalovanej. Predmetná námietka tak podľa žalobcu predstavuje šikanózny\nvýkon práva, ktorý s poukazom na čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku nepožíva\nprávnu ochranu. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na to, že žalovaná pri vypracovaní znaleckého\nposudku neposkytla žiadnu súčinnosť, keďže posudok bol vypracovaný za súčinnosti žalobcu a\n\norgánov štátnej správy. Naviac žalovaná v liste z 9. mája 2013 oznámila súdu, že nedisponuje\noriginálmi zmlúv ani iných listín z rozhodného obdobia pre požiar rodinného domu. Je tak zrejmé, že\nžalovaná nedisponuje žiadnym komparatívnym materiálom, čo znemožňuje možnosť, aby si zabezpečila\nvypracovanie súkromného znaleckého posudku.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací prejednal odvolanie\nžalovanej podľa ustanovenia § 379 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nebol vo veci daný ani dôležitý verejný záujem, zohľadňujúc znenie ustanovenia § 390\nC.s.p., dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keďže smeruje proti vecne správnemu\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n9. V rozhodovanej veci sa žalobca domáha voči žalovanej ako ručiteľke zaplatenia pohľadávky\nvyplývajúcej z úverových zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril s úverovým dlžníkom, pričom jednotlivé\nposkytnuté úvery neboli úverovým dlžníkom riadne a včas splnené.\n10. Predmetný spor je predmetom meritórneho odvolacieho prieskumu zo strany najvyššieho súdu\ndruhýkrát, preto v úvode v nadväznosti na zistenie, či krajský súd v napadnutom rozsudku postupoval\nv súlade s právne záväzným názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v kasačnom uznesení, a teda či\npri svojom rozhodovaní rešpektoval zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 391 ods. 2\nC.s.p., poukazuje na závery vyslovené v skoršom rozhodnutí, a to v uznesení z 22. augusta 2011,\nsp. zn. 3Obo/182/2010, v ktorom odvolací senát uviedol, že „záver o podpísaní zmluvy o ručení\nžalovanou ku každej úverovej zmluve zmluvu o ručení, ktorým prevzala záväzok zaplatiť dlh z úverovej\nzmluvy, ak ho nezaplatí dlžník, zatiaľ nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Ručenie podľa § 303\nObchodného zákonníka vzniká jednostranným úkonom, ktorým budúci ručiteľ vyhlási veriteľovi, že ho\nuspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. Požiadavka\npísomnej formy vždy vyžaduje podpis toho, kto úkon robí.\nV občianskom súdom konaní\nvo všeobecnosti platí, že každý musí preukázať svoje tvrdenia. Žalobca pohľadávku uplatňuje z titulu\nručenia, musí preto preukázať, že žalovaná skutočne urobila ručiteľské vyhlásenie. Keďže vyhlásenie\nmusí mať písomnú formu musí preukázať,\nže žalovaná listinu, ktorá vyhlásenie obsahuje, aj\npodpísala. Musí teda okrem iného preukázať, že podpis na ručiteľskej listine pochádza od žalovanej.\nŽiada sa prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že ručiteľské zmluvy (okrem spornosti podpisu na nich)\nnetrpia formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali ich neplatnosť.\nListiny sú označené\nako zmluvy o ručení a odkazujú na ustanovenie § 546 a nasl.\nObčianskeho zákonníka i na\nustanovenie § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Úprava obsahu úkonu, na základe ktorého vzniká\nručenie, je v Obchodnom zákonníku v podstate rovnaká\nako v Občianskom zákonníku.\nKeďže ručením sa zabezpečuje záväzok z úveru, ktorý je\ntzv. absolútnym\nobchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), sa aj zabezpečenie takéhoto záväzku podľa\n§ 261ods. 4 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Listiny, z ktorých sa vyvodzuje\nručiteľský záväzok a práva a povinnosti zo zabezpečovacieho vzťahu z nich vniknutých, sa bez ohľadu na\ndvojaký poukaz na zákonné ustanovenie, spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nZnenie listín dostatočným spôsobom individualizuje záväzok, za ktorý ručiteľ preberá ručenie (deň\nuzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo, pod ktorým je úver u žalobcu vedený). Okrem\ntoho každá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa, že bol oboznámený s rozsahom\nprevzatého ručiteľského záväzku.\nK námietke žalovanej o nemožnosti plnenia uvádzanej v odvolaní, odvolací súd poukazuje na\nustanovenie § 311 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručenie nezaniká,\nak záväzok\nzanikol nemožnosťou plnenia dlžníka, ak je záväzok splniteľný ručiteľom.“\n11. Pokiaľ ide odvolacie námietky žalovanej, možno ich súdu možno aj s ohľadom\nna uplatnené\nodvolacie dôvody rozdeliť do piatich častí:\n1/ nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci realizáciu procesných práv žalovanej\nnevysporiadaním sa s argumentáciou jej právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý sa nevedel vyjadriť\nk správnosti kapitalizácie príslušenstva,\n2/ nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré malo\nbyť naplnené zamietnutím jej návrhu na doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého\nposudku,\n\n3/ nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku, keď na jej ručiteľský záväzok mal súd prvej\ninštancie aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení a nie\nObchodný zákonník,\n4/ nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide o zánik hlavného záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia zo\nstrany úverového dlžníka a,\n5/ nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu rozporu uplatneného nároku s dobrými mravmi.\n12. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu tvrdeného nesprávneho procesného postupu súdu prvej\ninštancie, ktorý jej mal znemožniť realizáciu jej patriacich procesných práv, odvolací súd uvádza, že k\nnaplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1\npísm. b/ C.s.p. je nevyhnutné\nkumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento\nnesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/\nintenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12.1. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý je v\nrozpore so zákonom.\n12.2. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť podaného odvolania),\nmusí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné\npráva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu,\nnapr. právo vykonávať procesné úkony\nvo formách stanovených zákonom,\nprávo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým\nvykonaným dôkazom, právo byť predvolaný\nna súdne pojednávanie, právo strany konať pred\nsúdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane\ndoručený do vlastných rúk.\n13. Predmetná odvolacia námietka žalovanej podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť. Rozsudok\nsúdu prvej inštancie nie je možné považovať za arbitrárny, hoci nesprávne poukázal na súhlas žalovanej\ns čiastočným späťvzatím žaloby. Súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nie je možné automaticky\nstotožniť s uznaním zvyšku záväzku. Na druhej strane však odvolací súd uvádza, že tvrdením právneho\nzástupcu žalovanej o tom, že sa nevie vyjadriť k správnosti kapitalizácie úrokov, sa krajský súd nemusel\nvôbec zaoberať.\n13.1. Predmetné tvrdenie právneho zástupcu žalovanej je totiž neurčité a vôbec z neho nevyplýva, že\nuplatnený nárok v časti kapitalizovaného príslušenstva pohľadávky spochybňuje, resp. popiera. Vyplýva\nz neho len nevedomosť právneho zástupcu žalovanej.\n13.2. Odvolací súd pritom poukazuje na znenie ustanovenia § 151 C.s.p., v zmysle ktorého skutkové\ntvrdenia strany, ktorá protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné (ods. 1).\nV odseku 2 predmetného ustanovenia je uvedený spôsob, akým musí strana poprieť skutkové tvrdenia\nprotistrany, čo znamená, že je povinnosťou strany uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových\nokolnostiach, inak je popretie neúčinné. Žalovaná (resp. jej právny zástupca) predmetným spôsobom\nnepostupovali, keďže neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať čo i len pochybnosť\no správnosti výšky uplatneného úroku z omeškania, preto je nevyhnutné považovať skutkové tvrdenie\nžalobcu ohľadne uplatneného úroku z omeškania a jeho preukázania za nesporné, ktoré nie je možné\nprehodnocovať v štádiu odvolacieho konania.\n13.3. V nadväznosti na tvrdenie žalovanej, že žalobca od nej ako ručiteľky požadoval viac, než ako\nmohol požadovať od dlžníka (a súd prvej inštancie predmetné plnenie priznal), odvolací súd dáva do\npozornosti, že z obsahu odvolania nie je vôbec zrejmé, v akom rozsahu mala byť žalovaná zaviazaná na\nplnenie, ktoré by presahovalo jej ručiteľský záväzok. Bolo povinnosťou odvolateľky, aby uviedla, v akom\nrozsahu malo byť podľa jej presvedčenia žalobcovi priznané plnenie prevyšujúce rozsah jej ručiteľského\nzáväzku. Z obsahu tejto námietky je však zrejmé, že vyhlásením konkurzu na majetok úverového dlžníka\npodľa jej presvedčenia zaniká právo veriteľa na úroky z omeškania po vyhlásení konkurzu. Predmetné\ntvrdenie žalovanej však nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Odvolací súd poukazuje\nna\nto, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ ZKV - ktorým sa spravoval aj konkurz vyhlásený na\nmajetok úverového dlžníka - sú z uspokojenia vylúčené úroky z pohľadávok veriteľov vzniknutých pred\nvyhlásením konkurzu, ak prirástli v čase od vyhlásenia konkurzu. Uvedené znamená, že príslušenstvo\npohľadávky, ktoré prirástlo k prihlásenej pohľadávke\npo vyhlásení konkurzu nie je možné\nuspokojiť len v rámci konkurzného konania, samotný hmotnoprávny nárok veriteľa na úroky z omeškania,\nktoré prirástli v čase po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, vyhlásením konkurzu nezaniká, a môže\nsa domáhať uspokojenia tohto nároku napr. voči ručiteľovi, ktorý vyhlásil veriteľovi, že ho uspokojí, ak\nsvoj záväzok (v danom prípade vyplývajúcich z úverových zmlúv) nesplnil úverový dlžník.\n\n14. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej, ktorou vytýkala súdu prvej\ninštancie nedostatky, ktorých sa mal dopustiť pri vykonaní dokazovania, pokiaľ ide o nevyhovenie jej\nnávrhu na doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku.\n14.1. Odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s právne záväzným názorom vysloveným v\npredchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajský súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie za\núčelom zistenia, či podpisy na ručiteľských zmluvách patria žalovanej, pričom zo znaleckého posudku\nč. 100/2014 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vyplynul záver, že sporné podpisy\nsú pravými podpismi žalovanej. Odročenie pojednávania za účelom vypracovania nového znaleckého\nposudku by v okolnostiach rozhodovanej veci bolo nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné nové\nznalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu nevybočil z rámca úvahy\npri rozhodovaní, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná v zmysle ustanovenia\n§ 185 ods. 1 C.s.p.\n14.2. Nad rámec uvedeného považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že návrh\nžalovanej\nna doplnenie dokazovania predložením súkromného znaleckého posudku možno hodnotiť ako jej\nobštrukčné konanie s cieľom spôsobiť prieťahy v už tak neprimerane dlho trvajúcom súdnom spore (v\nčase rozhodovania odvolacieho súdu prebieha predmetný spor\nuž 24. rok), ktoré s poukazom\nna znenie čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku nemôže požívať právnu ochranu.\nPredmetný záver odvolacieho súdu vychádza z toho, že:\n- žalovanej bol znalecký posudok č. 100/2014 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline\ndoručený dňa 15. mája 2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 15 dní od jeho doručenia.\nNapriek tomu sa žalovaná k znaleckému posudku vôbec nevyjadrila a taktiež vôbec nespochybnila\nzávery v posudku vyslovené. Za spochybnenie záverov vyslovených v znaleckom posudku nemožno\npovažovať prosté vyjadrenie žalovanej na pojednávaní uskutočnenom dňa 18. septembra 2019, že trvá\nna tom, že predmetné listiny nepodpísala;\n- žalovaná - ak by v skutočnosti mala záujem predložiť súkromný znalecký\nposudok - mala od\n1. júla 2016 (od kedy zákon považuje súkromný znalecký posudok\nza dôkaz rovnocenný\nznaleckému posudku vyžiadanému súdom) do 18. septembra 2019\n(t. j. viac ako 3 roky)\ndostatočný priestor, aby si dala vypracovať súkromný znalecký posudok a aby ho predložila súdu;\n- žalovaná pri vypracovávaní znaleckého posudku neposkytla znalcovi takmer žiadnu súčinnosť, keď\nnepredložila požadované listiny s odkazom na požiar rodinného domu, z čoho je zrejmé, že vypracovanie\nsúkromného znaleckého posudku by bolo nemožné pre neexistenciu porovnávacích materiálov s\npodpismi žalovanej z rozhodného obdobia.\n14.3. Záverom k predmetnej námietke uvádza, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by dôvodom\nzamietnutia návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania bola aplikácia sudcovskej koncentrácie\nkonania. Rovnako tak nemôže obstáť tvrdenie odvolateľky,\nže za účinnosti\nCivilného sporového poriadku nebola poučená o svojich procesných právach, nakoľko krajský súd takúto\npovinnosť nemal s poukazom na znenie ustanovenia\n§ 160 ods. 3 písm. b/\nC.s.p., keďže žalovaná je v spore zastúpená advokátom.\n15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovanej, že krajský súd nesprávne aplikoval na\nrozhodovanú vec ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení.\n15.1. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o úvere predstavuje absolútny obchod v\nzmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia\núverových zmlúv (v súčasnosti sa jedná o ustanovenie\n§ 261 ods. 6 písm. d/ pozn. odvolacieho súdu), v zmysle ktorého sa ustanovenia tretej\nčasti Obchodného\nzákonníka upravujúce obchodné záväzkové vzťahy (vrátane zabezpečenia záväzkov, napr. ručením)\nbez ohľadu na povahu zmluvných strán. Pokiaľ ide o zabezpečenie záväzkov (zmluvná pokuta, ručenie,\nbanková záruka, uznanie záväzku), Obchodný zákonník v ustanovení § 261 ods. 4 (v súčasnosti sa\njedná o ustanovenie § 261 ods. 7 - pozn. odvolacieho súdu) výslovne zakotvil, že právne vzťahy, ktoré\nvznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov\nv (obchodných) záväzkových vzťahoch, sa spravujú\ntreťou časťou Obchodného zákonníka. Uvedené závery pritom uviedol odvolací súd v predchádzajúcom\nkasačnom uznesení\n(v uznesení z 22. augusta 2011, sp. zn. 3Obo/182/2010). Skutočnosť, že\nžalovaná ich napriek jednoznačnému zneniu právnej úpravy odmieta akceptovať, nemôže byť spôsobilá\nzmeniť právny názor odvolacieho súdu.\n15.2. Len pre úplnosť - aby bolo mimo akýkoľvek pochybnosti o charaktere právneho vzťahu odvolací súd poukazuje na to, že žalobca (podnikateľský subjekt) poskytol úver úverovému dlžníkovi\nako podnikateľskému subjektu (fyzickej osobe - podnikateľovi) na účely podnikania. Preto podľa\nnázoru odvolacieho súdu je jednoznačné, že úverovými zmluvami bol medzi žalobcom a pôvodným\nžalovaným 1/ ako úverovým dlžníkom založený obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa v prípade\n\nkomplexnosti právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku aplikujú výlučne ustanovenia tretej\nčasti Obchodného zákonníka. V takom prípade neprichádza do úvahy aplikácia Občianskeho zákonníka.\n16. Z uvedeného tak vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako ručiteľkou je nevyhnutné\nposudzovať podľa ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že na ručiteľských\nzmluvách sú okrem ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uvedené aj ustanovenia § 546 a\nnasl. Občianskeho zákonníka, je pre vyššie vyslovený záver irelevantná.\n16.1. Aplikácia ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka o ručení vyplýva priamo z vyššie\nuvedenej právnej úpravy (§ 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia\núverových zmlúv a aj ručiteľských zmlúv). Okrem toho podporne odvolací súd poukazuje na to, že\nustanovenie § 303 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť.\nOd predmetného ustanovenia sa nemožno odchýliť, čo okrem iného znamená, že na ručenie záväzku\nvyplývajúceho z obchodného záväzkového vzťahu\n(viď § 261 a § 262 Obchodného\nzákonníka), si nemožno dohodou vylúčiť aplikáciu ustanovenia\n§ 303 a zároveň si dohodnúť\naplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o ručení.\n16.2. Odvolací súd preto konštatuje, že právny vzťah založený ručením ako akcesorický vzťah k\nhlavnému záväzku (k záväzku z úverovej zmluvy) sa spravuje rovnakým právnym režimom, akým\nsa spravuje hlavný (zabezpečovaný záväzok). Ak zabezpečovaný záväzok je záväzkom, na ktorý sa\naplikujú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka, rovnakým právnym režimom sa spravuje aj\nručiteľský (akcesorický) záväzok. Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, je vylúčené „štiepenie“ právnych\nrežimov v takom zmysle, aby sa hlavný záväzok spravoval ustanoveniami tretej časti Obchodného\nzákonníka a ručiteľský záväzok ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd dopĺňa,\nže je nedôvodné tvrdenie odvolateľky, že by v súčasnosti bola považovaná za spotrebiteľku, keďže\ntakéto postavenie by mohla mať ako ručiteľka len v prípade, že by samotná úverová zmluva bola\nspotrebiteľskou zmluvou (t. j. v situácii, kedy by dlžník bol spotrebiteľom), čo však v rozhodovanej veci\nnenastalo.\n16.3. Žalovaná nedôvodne namietala aj neurčitosť ručiteľských zmlúv. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukazuje na záver vyslovený v uznesení z 22. augusta 2011,\nsp. zn.\n3Obo/182/2010, z ktorého vyplýva, že znenie listín dostatočným spôsobom individualizuje záväzok, za\nktorý ručiteľ preberá ručenie (deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo, pod ktorým\nje úver u žalobcu vedený). Okrem toho každá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa,\nže bol oboznámený s rozsahom prevzatého ručiteľského záväzku. Na predmetnom závere vo veci\nrozhodujúci senát odvolacieho súdu zotrváva a nevidí rozumný dôvod, aby zaujal odlišné stanovisko, o\nto viac v situácii, keď odvolateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nplatnosť ňou podpísaných ručiteľských listín.\n17. Úspech nemožno priznať ani argumentácii odvolateľky, že jej ručenie zaniklo z dôvodu zániku\nhlavného záväzku s odkazom na ustanovenie § 575 Občianskeho zákonníka.\n17.1. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje záver vyslovený vyššie (viď bod 16.2. vyššie), a to, že v\npredmetnej veci je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a predovšetkým\nustanovenie § 311 ods. 2, na ktoré poukázal odvolací súd\nuž v uznesení z 22. augusta\n2011, sp. zn. 3Obo/182/2010, podľa ktorého ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť\nplnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.\n17.2. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že záväzok žalovanej poskytnúť žalobcovi plnenie\nnamiesto úverového dlžníka nezanikol ani vtedy, ak by zanikol záväzok úverového dlžníka pre\nnemožnosť plnenia týmto dlžníkom.\n17.3. Okrem už vysloveného záveru odvolací súd uvádza, že celá argumentácia odvolateľky v tejto časti\nje absurdná. Aj pokiaľ ide o žalovanou uvádzané ustanovenie\n§ 575 Občianskeho zákonníka,\nmusí ísť o objektívnu nemožnosť plnenia, samotná nemajetnosť úverového dlžníka nepredstavuje dôvod\nzániku v zmysle predmetného ustanovenia. Tvrdenie žalovanej, že zrušením konkurzu na majetok\nfyzickej osoby - podnikateľa tento zanikne\nbez právneho nástupcu, nemá oporu v zákone.\nSpôsobilosť fyzickej osoby na práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, a to aj vtedy, ak\nfyzická osoba sa stala účastníkom zmluvných vzťahov ako podnikateľ a následne ukončila podnikateľskú\nčinnosť (obdobne viď aj 3Obdo/1/2019).\n18. Žalovaná v odvolaní nedôvodne namietala aj rozpor žalobcom uplatneného nároku s dobrými\nmravmi.\n\n18.1. Rozpor s dobrými mravmi videla odvolateľka v tom, že žalobca v liste\nz 29. septembra\n2003 oznámil správcovi konkurznej podstaty úverového dlžníka (pôvodného žalovaného 1/), že ak mu\núverový dlžník a žalovaná uhradia sumu 2 000 000,- Sk, nebude pokračovať v predmetnom spore,\npričom v roku 2011 získal výkonom záložného práva vyššiu sumu, než bolo uvedené v predmetnom\nliste, a to sumu 82 652,52 eur.\n18.2. Predmetnú argumentáciu považuje odvolací súd za zavádzajúcu, nakoľko žalovaná účelovo vytrhla\nz kontextu jednu vetu z predmetného listu, pričom absolútne opomenula jeho zostávajúci obsah, na čo\nsprávne poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení.\n18.3. Z listu z 29. septembra 2003 jednoznačne vyplýva, že žalobca sa vzdá svojho záložného práva\nna nehnuteľnosti vo vlastníctve úverového dlžníka a žalovanej, a že voči žalovanej nebude pokračovať\nv súdnom konaní, za predpokladu, že úverový dlžník a žalovaná mu uhradia v termíne do 31. októbra\n2003 sumu 2 000 000,- Sk. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetná podmienka (t. j. úhrada\nsumy 2 000 000,- Sk v termíne\ndo 31. októbra 2003) splnená nebola a ani\nžalovaná jej splnenie netvrdila. Skutočnosť, že žalobca získal pri výkone záložného práva o osem rokov\nneskôr vyššiu sumu, než v roku 2003 požadovaná suma 2 000 000,- Sk je pre posúdenie prípadného\nkonania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi irelevantná.\n18.4. O prípadnom konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné uvažovať jedine v\ntom prípade, ak by mu v termíne uvedenom v jeho liste z 29. septembra 2003 žalovaná (prípadne\núverový dlžník) poskytla plnenie vo výške 2 000 000,- Sk a v predmetnom spore by naďalej pokračoval\nnapriek jeho vyhláseniu, že v ňom pokračovať nebude. Takáto situácia však - ako už bolo uvedené\nvyššie - nenastala. Žalovaná navyše napriek svojmu platnému záväzku voči žalobcovi neposkytla žiadne\ndobrovoľné plnenie, keď k čiastočnému uspokojeniu žalobcu došlo výlučne v dôsledku výkonu záložného\npráva.\n19. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného (viď body 15. až 18. vyššie) dospel k záveru, že žalovaná\nv odvolaní nedôvodne vytýkala krajskému súdu, že vec nesprávne právne posúdil.\n20. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie nebolo postihnuté vadou\nzmätočnosti uvedenou v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (viď bod 13. vyššie), nebola preukázaná\nani dôvodnosť tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia\n§ 365 ods. 1 písm.\ne/ C.s.p. (viď bod 14. vyššie) a zároveň krajský súd vec správne právne posúdil (viď bod 19. vyššie).\n20.1. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie z 18. septembra 2019,\nč. k.\n14Cb/2116/1996-548 ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia\n§ 396\nods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n%.\n21.1. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak\nje dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak\nje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C.s.p.).\nPodľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\n\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal\nza ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/2116/1996", "guid": "55ec6fd5-2a23-4981-8216-d762564229cc:92a40ce6-ca00-4278-ac8e-d522095931b8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1c56f730-db99-4755-be50-3a5d7ebd3f2b:52ed7505-193d-49d0-abc8-23a979c72c3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3", "spisova_znacka": "3Obo/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/5/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7096899990.3"}]}