{"guid": "043a5526-9285-40ac-8bf9-8e5587d8ebd2:2198e436-20b3-4607-9ae5-0655cd284c90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "spisova_znacka": "5Obdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/6/2019 z 25. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2020, sp. zn. 5Obdo/6/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "identifikacne_cislo": "8812206491", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2020-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2198e436-20b3-4607-9ae5-0655cd284c90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/6/2019\n8812206491\n25. 02. 2020\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera\n87, Vranov nad Topľou, IČO: 332 933, právne zastúpený: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, so sídlom\nSídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou proti žalovanému BYTERM, s. r. o., so sídlom Sídlisko I, č.\n1008, Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, právne zastúpený: Mgr. Matej Milovčík, advokát, so sídlom\nStrojárska 590, Snina, o zaplatenie 14.034,85 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov\nnad Topľou pod sp. zn. 11Cb/58/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 7Cob/22/2018-268 zo dňa 24. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. apríla 2018,\nč. k. 7Cob 22/2018-268 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z\n14. júna 2017, č. k. 11Cb/58/2012-196, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov\nkonania 100%.\n2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca na základe právoplatného a vykonateľného\nrozsudku Krajského súdu v Prešove v spojení s rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou\nz dňa 24. 02. 2010 zaplatil žalovanému sumu 14.034,85 eur. Následne uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4MObdo/8/2011 z 31.05.2012 bol rozsudok Krajského súdu zrušený a\nvec mu bola vrátená na nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdí, že poskytol\nplnenie na základe dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Žalovaný predmetné plnenie doteraz žalobcovi\nnevrátil.\n3. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol plnenie žalovanému na účet jeho právneho zástupcu,\nktorý ho v konaní sp. zn. 9Cb/138/2006 zastupoval v zmysle ním zaslanej výzvy a udelenej plnej\nmoci. Pôvodne sa žalovaný bránil tým, že finančné prostriedky neobdržal, boli zaslané jeho právnemu\nzástupcovi. Neskôr poukázal na to, že konanie sp. zn. 9Cb/138/2006 nie je právoplatne skončené a z\ntoho dôvodu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.\n5MCdo/17/2009, v ktorom súd konštatuje, že o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny\ndôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného\nsúdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom\nrozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania,\ndovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému\nprejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné,\nktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v\n\nprípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o\nbezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.\n5. Ďalej poukázal, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.7Cdo/85/2013, kde\ndovolací súd vyslovil názor, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z\nprávneho dôvodu, ktorý odpadol, ktorá otázka podľa odvolacieho súdu rezonovala v preskúmavanej\nveci, dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý\nvšak následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale\nna zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a\nteda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý\nprávny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto\nnepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené, bolo následne zrušené, resp.\ndošlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti.\n6. Ďalej uviedol, že ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí\ndôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia\nspočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného\npráva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto\nprávo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a\nrozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú,\nzrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho,\nkomu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve.\n7. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci skonštatoval, že v danom prípade ku dňu podania žaloby ešte\nk vzniku bezdôvodného obohatenia nemohlo dôjsť. Plnenie poskytol žalobca na základe právoplatného a\nvykonateľného rozsudku Krajského súdu v Prešove v spojení s rozsudkom Okresného súdu vo Vranove\nnad Topľou, ktorým súd uložil zaplatiť žalovanému, t. j. žalobcovi v tomto konaní, sumu 14.034,85 eur.\nNásledne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MObdo/8/2011 z 31. 05. 2012 bol\nrozsudok Krajského súdu zrušený a vec bola vrátená na nové rozhodnutie, ktoré má byť vydané t. č.\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9Cb/138/2006. V čase prijatia rozhodnutia v tejto veci uvedené konanie\nnebolo právoplatne skončené. Preto podľa súdu prvej inštancie nemožno tvrdiť, že právny dôvod plnenia\nodpadol, pokiaľ nebolo vo veci sp. zn. 9Cb/138/2006 právoplatne rozhodnuté.\n8. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní veci nezistil naplnenie zákonných\npredpokladov a skutkových podstát pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor\nžalobcu, preto ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Keďže súd dospel k záveru, že k\nbezdôvodnému obohateniu zatiaľ nedošlo, na základe uvedeného preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“).\n9. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom č. k.\n7Cob/22/2018-268 z 24. apríla 2018, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.\n10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia sa vysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami a na zdôraznenie správnosti\nprvoinštančného rozhodnutia k nim uviedol svoje závery.\n11. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu\nVranov nad Topľou sp. zn. 9Cb/138/2006 z 24. 02. 2010 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému\n7.966,54 eur s prísl., pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.\n4Cob/26/2010-324 z 14. 09. 2010. Následne však uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4MObdo/8/2011 z 31. 05. 2012 bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec bola vrátená na\nďalšie konanie, pričom predmetná vec sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu nachádza v štádiu\nprvoinštančného konania.\n\n12. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne uzavrel, vychádzajúc pritom z citovanej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5MCdo/17/2009 a sp. zn. 3Cdo/124/2002),\nže nemožno zatiaľ hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, pretože žalobca plnil\nna základe právneho dôvodu (predchádzajúce súdne rozhodnutia súdu prvej inštancie i odvolacieho\nsúdu) a samotné zrušenie týchto rozhodnutí v štádiu dovolacieho konania, nezakladá existenciu\nbezdôvodného obohatenia tak, ako to vyplýva z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Až právoplatným rozhodnutím v konaní, ktoré nasleduje po zrušení pôvodných rozhodnutí\nsúdov (prvoinštančného a odvolacieho) bude ustálená otázka (v závislosti od výsledku konania, či došlo\nk vzniku bezdôvodného obohatenia, a to v závislosti od toho, ktorá zo sporových strán bude úspešná\nv konaní.\n13. Rovnako poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5MCdo/17/2009 a\nsp. zn. 3Cdo/124/2002), z ktorej vyplýva, že právny dôvod založený predchádzajúcimi rozhodnutiami\nsúdov v pôvodnom konaní naďalej trvá a odôvodňuje dôvodnosť poskytnutého plnenia, ktoré bolo\nposkytnuté na základe týchto pôvodných rozhodnutí, a preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom\nobohatení. Na tejto okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní pohľadávku\nžalovaného nikdy neuznal. Judikatúra, o ktorú sa oprel súd prvej inštancie v prejednávanej veci je\nprevažujúcou judikatúrou a podporuje stabilitu právneho vzťahu jeho účastníkov založenú pôvodnými\nrozhodnutiami (aj keď tieto boli následne v dovolacom konaní zrušené), až kým sa nepreukáže opak\nprávoplatným rozhodnutím súdu v následnom konaní.\n14. Skonštatoval, že súd prvej inštancie nepochybil pokiaľ žalobu zamietol, pričom uviedol, že\nnie je dôvod robiť rozdiely v rámci špecifikácie pohľadávky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená\ntitulom bezdôvodného obohatenia, pri posúdení časti tejto pohľadávky spočívajúcej v trovách\npredchádzajúceho konania. Trovy predchádzajúceho konania sú príslušenstvom pohľadávky a ako také\nzdieľajú osud pôvodného nároku, a preto nie je dôvodné iné rozhodnutie vo vzťahu k trovám pôvodného\nkonania, než tak urobil súd prvej inštancie.\n15. Na záver k námietke ohľadom trov konania v prejednávanej veci uviedol, že súd prvej inštancie sa\ndôsledne riadil ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a posúdil mieru úspechu a neúspechu sporových strán\nv tomto konaní, kde správne priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý\nvo veci úspech nemal. Nemožno konštatovať, že by v prejednávanej veci išlo o postup žalovaného,\nktorý odôvodňuje aplikáciu § 257 C. s. p. v otázke náhrady trov konania, pretože samotná dĺžka konania\ntakýmto dôvodom nie je. K namietanej absencii postupu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. súdom prvej inštancie,\nodvolací súd skonštatoval, že ide o otázku procesnú, ktorá nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia\na eventuálne nedodržanie tohto postupu nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala charakter nesprávneho\nprocesného postupu znemožňujúceho strane, aby realizovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté\npodľa § 396 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p.\n16. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie. Prípustnosť\ndovolania odôvodnil podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, že pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe (421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) a je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421\nods. 1 písm. c/ C. s. p.).\n\n17. Dovolateľ právne otázky vyšpecifikoval v znení:\n- či poskytnutie plnenia na základe právoplatného vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu je\nmožné chápať ako uznanie nároku v zmysle hmotného práva. Kedy nastal okamih vzniku takéhoto\nobohatenia a či v novom konaní súd pri rozhodovaní o žalobnom nároku zoberie do úvahy už raz\nuhradenú pohľadávku na základe zrušených súdnych rozhodnutí. - ak sa domáha vrátenia ten, kto plnil\npovinnosť uloženú súdom, či závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, a teda\ni bez rozhodnutia plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nemal.\n- či zrušením rozhodnutia (podľa ktorého bolo plnené), dochádza k bezdôvodnému obohateniu v\nprípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom nároku, teda že podľa hmotného práva\ntakáto povinnosť tu neexistovala.\n\n18. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe videl v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie nerozlišoval\nmedzi istinou, príslušenstvom a trovami konania. Dovolateľov nárok posúdil ako celok, teda ako\nbezdôvodné obohatenie, neskúmal že medzi dovolateľom a žalovaným neexistoval nárok podľa\nhmotného práva. Poukazuje na to že rozsudok odvolacieho súdu otázku riešil v odsekoch 18 a 19\nrozhodnutia pričom sa stotožnil a obmedzil len na parafrázovanie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie.\n19. Naproti uvedenému poukazuje na rozhodnutie R 11/1977 sp. zn. 1Cz/53/75), podľa ktorého\n„Premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie neoprávneného majetkového prospechu z plnenia,\nktorého právny dôvod odpadol, keď právoplatne rozhodnutie správneho orgánu o priznaní tohto\nplnenia bolo potom zrušené po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, začne plynúť\naž od právoplatnosti tohto rozhodnutia o zrušení pôvodného preskúmaného rozhodnutia a nie už\nvtedy, keď sa správny orgán dozvedel (napr. z protestu prokurátora), že pôvodné rozhodnutie bolo\nvydané v rozpore so zákonom, iným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením“.\nKu vzniku bezdôvodného obohatenia tak dochádza právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení pôvodného\npreskúmavaného rozhodnutia nie skôr, ani neskôr...\n20. Dovolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/14/2016\nz 20. 04. 2016, ktorým sa podľa dovolateľa fakticky potvrdilo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 43Cob/128/2015 z 28. 10. 2015. V odôvodnení dovolania ďalej poukazuje na judikatúru\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1803/2005, sp. zn. 33Odo/871/2005, sp. zn.\n28Cdo/669/2010 a sp. zn. 25Cdo/1514/2009. K použitiu judikatúry súdov iný štátov uvádza Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.3.2012.\n21. Podľa dovolateľa z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vychádzal odvolací\nsúd (sp. zn. 5MCdo/17/2009 a sp. zn. 7Cdo/85/2013), tieto vychádzali z úplne odlišného skutkového\nzákladu a skutkových okolností. Má za to, že nie je možné bez všetkého ich aplikovať na rozhodnutie vo\nveci samej z dôvodov, že v rozhodnutí sp. zn. 5MCdo/17/2009 v prvoinštančnom konaní bol schválený\nsúdny zmier na základe predošlej dohody medzi účastníkmi konania. Teda žalovaný nárok mal oporu\nv konkrétnej hmotnoprávnej povinnosti žalovaného aj po zrušení súdneho rozhodnutia. V rozhodnutí\nsp. zn. 7Cdo/85/2013 bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený, nakoľko nebola správne vyriešená\npredbežná otázka s kľúčovým významom pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na začatie konania.\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní ako predbežnú otázku neposúdil, či žalobcovia mali podľa hmotného\npráva, teda bez ohľadu na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz (ktorý bol následne zrušený),\npovinnosť odporcovi plniť. Dovolací súd mal za to, že otázka či tu bola podľa hmotného práva povinnosť\nnavrhovateľa plniť právnemu predchodcovi odporcu a v akom rozsahu, nebola v inom konaní riešená\nspôsobom, ktorá by bránila jej riešeniu ako otázky predbežnej v preskúmavanom konaní o návrhu\nvydania bezdôvodného obohatenia.\n22. Dovolateľ poukazuje ešte na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Cdo/12/2002, podľa ktorého premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého\ntým, že pôvodný rozsudok, na základe ktorého sa pri ochrane osobnosti plnila náhrada peňažného\nzadosťučinenia, bol po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nahradený novým, návrh zamietajúcim\nrozsudkom, začína plynúť už jeho vyhlásením. Doručenie zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu\nteda nie je tým okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia, a preto nemožno od\nneho počítať plynutie premlčacej doby.\n23. Namieta, že súdy nižších inštancií neprípustným spôsobom pracovali s judikatúrou, keď sebe vhodnú\ncitovali a dôležitú pre dovolateľa-priaznivú, nespomenuli. Podľa dovolateľa sa odvolací súd s otázkou,\nže tu neexistuje nárok podľa hmotného práva v podstatne nezoberal a len prevzal odôvodnenie súdu\nprvej inštancie, ktorý sa tiež touto otázkou nezoberal. Tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je stručnejšieho rázu, súd sa obmedzil na parafrázovanie záverov okresného súdu, ale sám neučinil\nzávery vo veci žalobcu. Žalobcovi sa nedostalo odpovede na ťažiskové otázky rámcujúce jeho odvolanie.\n24. Dovolateľ má za to, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje záväzkový vzťah a to ani z\npohľadu zmluvného dojednania ani z pohľadu záväzkového vzťahu, ktorý by vyplýval priamo zo\nzákona. Poukazuje na to, že ak by si žalovaný ponechal bezdôvodné obohatenie, potom by súdy v\n\nkonaní 9Cb/138/2006 mohli pri rozhodovaní vychádzať z aktuálneho stavu, a to že nárok žalovaného\nuplatnený v žalobe bol uspokojený. Dovolateľ sa prikláňa k teórii bezdôvodného obohatenia, podľa ktorej\nbezdôvodné obohatenie v prípade zrušenia rozhodnutia všeobecného súdu vzniká už právoplatnosťou\nzrušujúceho rozhodnutia a od tohto momentu je subjekt, ktorý poskytol plnenie na základe zrušeného\nrozhodnutia všeobecného súdu, oprávnený takéto plnenie ako bezdôvodné obohatenie vymáhať späť.\n25. K trovám konania z pohľadu bezdôvodného obohatenia formuloval dovolateľ otázku v znení, „či trovy\nkonania sú bezdôvodným obohatením, okamih vzniku takéhoto obohatenia, či svojou povahou sú trovy\nkonania považované za príslušenstvo pôvodného nároku (istiny a či v novom konaní súd pri rozhodovaní\no náhrade trov konania zoberie do úvahy už raz zaplatené trovy konaní.“\n26. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vidí v skutočnosti, že rozsudok súdu\nprvej inštancie uvedenú otázku v odôvodnení rozhodnutia vôbec neriešil. Nerozlišoval medzi istinou,\npríslušenstvom a trovami konania a žalobcov nárok posúdil ako celok, teda ako bezdôvodné obohatenie.\nĎalej uviedol, že odvolací súd otázku riešil v ods. 20 svojho rozhodnutia kde skonštatoval správnosť\nprvoinštačného rozhodnutia.\n27. Dovolateľ k uvedenému poukázal na rozhodnutie R 14/1991 (sp. zn. 2Cz 71/87), podľa ktorého\nzaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr zrušení,\nnie je súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia, preto vrátenie\nzaplatenej náhrady trov možno uplatniť žalobou o vydanie neoprávneného majetkového prospechu. Tiež\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/12/2006, podľa ktorého\n„nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve, a preto pohľadávka na náhradu trov\nkonania vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a to aj preto, že rozhodnutie súdu má\nv tomto smere konštitutívnu povahu...“\n28. Opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/14/2016\nzo dňa 20. 04. 2016, ktorým bolo odmietnuté dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 43Cob/128/2015v častiach týkajúcich sa trov konania, ďalej poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Žiline 7Co/412/2014 zo dňa 17. 09. 2014.\n29. Má za to, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/22/2018-268, v prípade\nposúdenia trov ako bezdôvodného obohatenia sa odklonil najmä od rozhodnutia R 14/1991 bez toho,\naby sa presvedčivo argumentačne vysporiadal s tým, prečo sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe. Dovolateľ sa v rámci uvedeného prikláňa k zdôvodneniu rozhodnutí Krajského súdu v Žiline\n7Co/412/2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/128/2015.\n30. Na záver uviedol, že súdy nižších inštancií neposkytli dovolateľovi presvedčivo vyargumentovanú\nodpoveď na otázku, prečo sa priklonil výlučne k jednému okruhu rozhodnutí dovolacích súdov (sp. zn.\n3Cdo/124/2002, sp. zn. 5MCdo/17/2009 a sp. zn. 7Cdo/85/2013. Má za to, že v konečnom dôsledku\nuvedené rozhodnutia sa zdajú byť prekonané a zmenené. Navrhuje, aby dovolací súd rozhodol tak, že\nzruší rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/22/2018-268 zo dňa 24. 04. 2018 a Okresného\nsúdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cb/58/2012-196 zo dňa 14. 06. 2017 a vec vrati súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanému.\n31. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.\ns. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nC. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.\ns. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.\n33. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n\n34. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa odseku 2 dovolanie v prípadoch uvedených v\nodseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.\n35. Dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.1 písm. a/, c/ C. s. p. tým, že súdy oboch\ninštancií sa odklonili od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázok:\n- či poskytnutie plnenia na základe právoplatného vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu je\nmožné chápať ako uznanie nároku v zmysle hmotného práva. Kedy nastal okamih vzniku takéhoto\nobohatenia a či v novom konaní súd pri rozhodovaní o žalobnom nároku zoberie do úvahy už raz\nuhradenú pohľadávku na základe zrušených súdnych rozhodnutí, - že ak sa domáha vrátenia ten, kto\nplnil povinnosť uloženú súdom, či závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva,\na teda i bez rozhodnutia plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nemal,\n- či zrušením rozhodnutia (podľa ktorého bolo plnené), dochádza k bezdôvodnému obohateniu v\nprípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom nároku, teda že podľa hmotného práva\ntakáto povinnosť tu neexistovala.\n36. V súvislosti s uplatnenými dôvodmi prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 C. s. p. dovolací súd\nuvádza, že pre úspešnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/\nalebo c/ C. s. p., musí dovolateľ vymedziť dovolací dôvod spôsobom upraveným v ust. § 432 ods. 1 a 2\nC. s. p., teda tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n37. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ C. s. p.,\nmusí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom\nprípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 222/2009\nz 26. februára 2010).\n38. Z uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne právne\nposúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého\nrozhodnutia. Dovolateľ za otázku , ktorou sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu označil ako prvú otázku „či poskytnutie plnenia na základe právoplatného vykonateľného\nrozhodnutia všeobecného súdu je možné chápať ako uznanie nároku v zmysle hmotného práva. Kedy\nnastal okamih vzniku takéhoto obohatenia a či v novom konaní súd pri rozhodovaní o žalobnom nároku\nzoberie do úvahy už raz uhradenú pohľadávku na základe zrušených súdnych rozhodnutí.“\n39. Dovolateľ uvedenou otázkou mal vymedziť právne posúdenie, ktoré mal uskutočniť odvolací súd a\nktoré on považuje za nesprávne. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu podľa ust. § 421 ods.\n1 písm. a/ C. s. p. v tejto právnej otázke prípustné nie je. Ako už dovolací súd vyššie uviedol, právna\notázka položená dovolateľom v dovolaní musí byť zásadná pre rozhodnutie vo veci, čo znamená, že\nod jej vyriešenia záviselo rozhodnutie súdu v spore. Dovolateľom položená právna otázka uvedené\nkritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho\ni prvoinštančného súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci\nsamej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že\ndaná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver najvyššieho súdu\nrozhodujúceho o dovolaní. Vzhľadom na uvedené o tejto právnej otázke dovolanie podľa § 421 C. s.\np. nie je prípustné.\n40. Pokiaľ ide o ďalšie otázky a to: - „ak sa domáha vrátenia ten, kto plnil povinnosť uloženú súdom,\nči závisí dôvodnosť jeho požiadavky na tom, či podľa hmotného práva, a teda i bez rozhodnutia plnil\n\npovinnosť, ktorú skutočne mal alebo nemal a - či zrušením rozhodnutia (podľa ktorého bolo plnené),\ndochádza k bezdôvodnému obohateniu v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom\nnároku, teda že podľa hmotného práva takáto povinnosť tu neexistovala.“ Tieto otázky svojim obsahom\nriešia rovnaký právny problém v prípade nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keď sa plnilo\nna základe zrušeného rozhodnutia súdu. Súdy oboch inštancií dospeli k zhodnému právnemu záveru,\nže o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde aj v prípade\nplnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci\nmimoriadneho opravného prostriedku /mimoriadneho dovolania/ zrušené. V takomto prípade dôjde k\nnovému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť totožné alebo opačné ako pôvodné\nrozhodnutie, ktoré bolo dôvodom na plnenie. Nakoľko súdy konštatovali, že konanie o novom prejednaní\nveci nie je právoplatne skončené, žalobu zamietli poukazom na rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.\n5MCdo 17/2009 a sp. zn. 3Cdo 124/2002.\n41. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa však vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali so\nzrušujúcim uznesením dovolacieho súdu z 31. mája 2012, sp. zn. 4MObdo 8/2011, ktorým bol zrušený\nrozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2010, č. k. 4Cob/26/2010-324. Uvedeným\nrozhodnutím dovolací súd vec vrátil odvolaciemu súdu na nové prejednanie s konštatovaním, že vec bola\nnesprávne právne posúdená, lebo odvolací súd na uplatnený nárok aplikoval ustanovenia Obchodného\nzákonníka upravujúce náhradu škody bez toho, aby skúmal záväznosť dohody strán o zmluvnej pokute.\nZ obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že právny základ nároku v konaní, v tom čase prebiehajúcom\nna Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 9Cb 138/2006, bol sporný.\n42. Vzhľadom na uvedené, v čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie a aj odvolací súd, nebolo\npreukázané, žeby žalobcovi vznikla, resp. nevznikla povinnosť na základe hmotného práva. Navyše v\nspise sa nachádza argumentácia strany sporu aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7Cdo/85/2013 a na túto argumentáciu súdy vôbec nereagovali. Dovolací súd v uvedenom\nrozhodnutí riešil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu,\nktorý odpadol tak, že ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej,\nbez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok /ktorý toto právo iba deklaroval/ bol, či nebol\nzrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd\nv konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na\nzáklade ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy,\nak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Dovolací súd v uznesení sp. zn.\n7Cdo/85/2013 súčasne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011,\nsp. zn. 5MCdo/17/2009, ktoré citovali aj súdy v tomto konaní.\n43. Z obsahu spisu vyplýva, že nielenže súd prvej inštancie otázku plnenia podľa hmotného práva\na rozsah povinností neriešil ako otázku predbežnú, ale ani odvolací súd nezisťoval, či právny dôvod\nplnenia reálne spočíva v hmotnom práve, pretože v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. 24. apríla\n2018 bolo už vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Cb/138/2006\nprávoplatne rozhodnuté tak, že žaloba voči Mestu Vranov nad Topľou bola zamietnutá ako nedôvodná.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. februára 2018 /viac ako dva mesiace pred rozhodnutím\nodvolacieho súdu/. Vzhľadom na vyššie uvedené treba prisvedčiť dovolacej námietke žalobcu, že súd\nsa pri riešení tejto právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n44. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.\nfebruára 2017, sp. zn. II. ÚS 18/2016 podľa ktorého: „Samotné právoplatné rozhodnutie nepredstavuje\nprávny dôvod plnenia /v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák./ ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany\ndôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Per eliminationem možno dospieť k záveru, že právoplatný\nrozsudok súdu bude právnym dôvodom plnenia (v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) len\nvtedy, ak sa právoplatnosťou rozsudku konštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a povinnosti\nsubjektov právnych vzťahov. Ak bude takýto rozsudok na základe mimoriadneho opravného prostriedku\nzrušený, potom pôjde o právny dôvod plnenia, ktorý dodatočne odpadol (v zmysle § 451 ods. 2\nObčianskeho zákonníka).“.\n45. Záverom k dovolateľom formulovanej otázke týkajúcej sa trov konania „či trovy konania sú\nbezdôvodným obohatením, okamih vzniku takéhoto obohatenia, či svojou povahou sú trovy konania\npovažované za príslušenstvo pôvodného nároku (istiny a či v novom konaní súd pri rozhodovaní\n\no náhrade trov konania zoberie do úvahy už raz zaplatené trovy konaní.“ dovolací súd konštatuje,\nže zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie\nzrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto rušení rozhodnutia. Vrátenie\nzaplatenej náhrady možno uplatniť žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia - R 14/1991.\n46. Zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie\nzrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia. Z toho\nvyplýva, že zrušením skoršieho rozhodnutia a vrátením veci súdu nižšej inštancie na ďalšie konanie\ndošlo k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého konania. Ak došlo k zaplateniu trov konania\nna základe zrušených rozhodnutí, ide o plnenie z pravého dôvodu, ktorý neskôr odpadol a je možné\npožadovať ich vrátenie ako bezdôvodné obohatenie.\n47. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká najskôr na základe\nprávoplatného rozhodnutia súdu, ktoré ma konštitutívnu povahu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Cdo/12/2006) Rozhodnutie o trovách konania (nároku na náhradu trov konania) je procesný\nnárok spravidla závislý na rozhodnutí vo veci samej. Platí, že ak nenadobudne rozhodenie vo veci\nsamej právoplatnosť, nemožno hovoriť ani o vzniku práva na náhradu trov konania, a teda pokiaľ bolo aj\nrozhodnutie o priznaní náhrady trov konania zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval,\ndodatočne odpadol a ten, kto trovy konania zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n48. Na záver dovolací súd uvádza, že povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších\nsúdnych autorít, resp. povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej pritom\nzaťažuje všetky všeobecné súdy Slovenskej republiky, krajský súd nevynímajúc. Krajský súd však v\npredmetnom spore ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nerešpektoval a zároveň\nodignoroval aj povinnosť svoj odklon od tejto rozhodovacej praxe dôkladným a predovšetkým\npresvedčivým spôsobom odôvodniť.\n49. Vzhľadom na prípustnosť a dôvodnosť podaného dovolania dovolací súd napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.).\n50. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) viazané právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s. p.).\n51. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania a\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n52. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cob/22/2018", "guid": "7baefc8c-e48c-4041-b75d-60f69959c641:38807954-dd70-449d-8437-28a0c794992e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "ussr:be5835d9-1ed9-4f97-9bd1-4bb86c731202", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be5835d9-1ed9-4f97-9bd1-4bb86c731202"}, {"guid": "2d9ba03b-63fb-4ed6-90f0-0a00c8859f45:01865837-96c6-4375-9ed1-bd64c76c37e6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6412215314.1", "spisova_znacka": "43Cob/128/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/128/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6412215314.1"}, {"guid": "64494f04-8584-464b-9b11-bd92b7e16f68:33cab4a2-201d-492e-a5a4-0eeb6c5f90ed", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112210326.2", "spisova_znacka": "7Co/412/2014", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/412/2014 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112210326.2"}, {"guid": "1566b356-7161-410e-8931-f86ff64861ea:608367ff-206e-4e69-8aa3-cd230d5dd728", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/138/2006", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Cb/138/2006 z 28. 11. 2017", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1566b356-7161-410e-8931-f86ff64861ea:608367ff-206e-4e69-8aa3-cd230d5dd728"}, {"guid": "2cd23d6c-80c2-434e-9050-dba172c6879f:c419959a-557a-42aa-8caa-376ef8be865f", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/58/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/58/2012 z 24. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-10-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2cd23d6c-80c2-434e-9050-dba172c6879f:c419959a-557a-42aa-8caa-376ef8be865f"}], "citovane_v": [{"guid": "043a5526-9285-40ac-8bf9-8e5587d8ebd2:32562d16-d7b8-465c-aa37-4954fe2e2c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "spisova_znacka": "5Obdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/6/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1"}, {"guid": "043a5526-9285-40ac-8bf9-8e5587d8ebd2:f03d2e68-4f0b-4e99-be93-46b05140b7d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1", "spisova_znacka": "5Obdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/6/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8812206491.1"}]}