{"guid": "caead878-b461-42e9-8ba9-a39e3e299b09:bc743769-47f0-471a-a359-5b44029ddc54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1", "spisova_znacka": "1Szak/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2021 z 12. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2021, sp. zn. 1Szak/4/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1", "identifikacne_cislo": "7020200934", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2021-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc743769-47f0-471a-a359-5b44029ddc54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/4/2021\n7020200934\n12. 02. 2021\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2021:7020200934.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): F. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti,\ntoho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01\nSečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Račianska 1523/71, 815 05\nBratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Ružomberok, so sídlom Námestie Andreja Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, o\nsprávnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 6Sa/68/2020 zo dňa 30. decembra 2020, takto\nSmolinská\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/68/2020 zo dňa 30.\ndecembra 2020 mení tak, že rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB9-16-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020 z r u\nš u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB9-16-015/2020-AV zo dňa 02.12.2020\n(ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Zároveň podľa\n§ 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac\ndo 12.01.2020 a podľa § 88 ods. 5 zák. č. 404/2011 Z.z. sťažovateľa umiestnil v Útvare policajného\nzaistenia pre cudzincov Sečovce.\n2. V odôvodnení najmä uviedol, že sťažovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky a\núzemí členských štátov Európskej únie ako štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky bez platného\ncestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nevie si zabezpečiť stravovanie a ubytovanie na území\nSlovenskej republiky. Účelom zaistenia je administratívne vyhostenie sťažovateľa, pretože u neho hrozí\nriziko úteku a neoficiálny pobyt po členských štátoch bez finančných prostriedkov, prípadne riziko\nnezákonnej činnosti. Ďalej uviedol, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru nedošlo k porušeniu práva\nna slobodu a osobnú bezpečnosť sťažovateľa pozbavením jeho osobnej slobody na čas nevyhnutne\npotrebný pre jeho administratívne vyhostenie.\n\n3. Vo vzťahu k dobe zaistenia uviedol, že je potrebné zabezpečiť vydanie náhradného cestovného\ndokladu na zastupiteľskom úrade Sýrie, ktorý sa na území Slovenskej republiky nenachádza. Zároveň\npoukázal na nedostatok finančných prostriedkov u sťažovateľa a z toho plynúcu nemožnosť aplikácie\nmenej závažných opatrení.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Dňa 17.12.2020 bola Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd\") doručená správna žaloba\nsťažovateľa vo veci zaistenia voči preskúmavanému rozhodnutiu, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho\nzrušenia a svojho prepustenia zo zaistenia.\n5. V správnej žalobe uviedol najmä, že\n- preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné, pre nedostatočné odôvodnenie z pohľadu účelnosti\na efektivity zaistenia a zisťovania prekážok vyhostenia;\n- žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine sťažovateľa a\naké zaobchádzanie by mu hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny;\n- v odôvodnení rozhodnutia o vyhostení a taktiež preskúmavaného rozhodnutia nie je uvedená žiadna\núvaha ohľadom krajiny vyhostenia;\n- žalovaný nezaujal žiadne stanovisko k reálnej schopnosti zariadenia pre cudzincov zrealizovať výkon\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení;\n- z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, kam má byť sťažovateľ vyhostený;\n- neprichádza do úvahy vrátenie sťažovateľa na územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny, nakoľko\npo celú dobu prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt v tej ktorej krajine, a preto v jeho\nveci neexistuje ani najmenší predpoklad úspešného zrealizovania jeho núteného vyhostenia z územia\nSlovenskej republiky;\n- sťažovateľ sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez akéhokoľvek reálneho predpokladu zrealizovania\nnávratu do inej tretej krajiny, keďže v jeho veci existujú právne aj faktické prekážky vyhostenia a\nneexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná prijať;\n- vyhostenie na územie Sýrie nie je prípustné pre jeho rozpor s čl. 3 Dohovoru;\n- zaistenie možno považovať za nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože nie je\npredpoklad, že bude možné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť tak účel zaistenia;\n- žalovaný napadnuté rozhodnutie zakladá iba na dôvodoch poukazujúcich na súlad príslušného\nrozhodnutia so zák. č. 404/2011 Z.z., pričom absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z\npohľadu efektivity a účelnosti zaistenia vzhľadom na existujúce prekážky vyhostenia;\n- preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v časti stanovenej\ndĺžky doby zaistenia.\n6. Krajský súd v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods.\n3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu z nasledujúcich dôvodov:\n- žalovaný sa zaoberal všetkými skutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu\nzákonným spôsobom rozhodol;\n- žalobný bod týkajúci sa nedostatočne zisteného skutkového stavu vzhľadom na argumentáciu\nobsiahnutú v správnej žalobe ako i v preskúmavanom rozhodnutí nie je dôvodný;\n- podľa § 131i ods. 9 zákona 73/2020 Z.z. sa výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení odkladá\npočas trvania krízovej situácie a tento odklad nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia podľa § 90\nods. 2 písm. b) prvého bodu;\n- žalovaný nezistil, že by sťažovateľ bol žiadateľom o azyl v členskej krajine Európskej únie a\nSchengenského priestoru;\n- za situácie, kedy sťažovateľ nemá doklady totožnosti a jeho totožnosť je založená len na jeho tvrdení,\n„musí byť k dispozícii práve pre toto zisťovanie\";\n- zisťovanie informácií o krajine, do ktorej má byť sťažovateľ vyhostený ako aj reálnosti vyhostenia je\nv súčasnej situácii sťažené a zaistenie sťažovateľa „je v záujme žalobcu, jeho bezpečnosti, a najmä\nzdravia aj pred pandémiou Covid 19\";\n- žalovaný v zmysle návratovej smernice môže vykonať potrebné šetrenia, či je odsun sťažovateľa\n„možný a konanie žalovaného nebude narážať aj na už existujúcu judikatúru najvyšších súdnych autorít\";\n\n- „napadnuté rozhodnutie konštatuje, že žalobca nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky a môže byť síce zaistený a vyhostený do ktorejkoľvek krajiny, ale v uvedenej krajine musí mať\nzabezpečené bezpečné navrátenie do tejto krajiny, čím je mu poskytnutá medzinárodná ochrana\";\n- „ak je možné určiť krajinu vyhostenia, v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, je možné že\npodmienky zaistenia pre realizáciu administratívneho vyhostenia žalobcu založeného na právoplatnom\nrozhodnutí je efektívne a možné za splnenia vyhostiteľnosti žalobcu\";\n- „žalovaný správne posúdil otázku zaistenia žalobcu, urobil tak síce aj v zmysle zákona o pobyte\ncudzincov, ale odkázal aj na duch medzinárodných vyššie uvedených právnych noriem, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Z dôvodu nielen ochrany verejného záujmu, ale aj bezpečnosti pokladal\nžalovaný rešpektujúc právoplatné podmienky § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov za dôvodné jeho\nzaistenie pre účely administratívneho vyhostenia\";\n- v súčasnej pandemickej situácii došlo k novelizácii zák. č. 404/2011 Z.z. pričom účinná novela reaguje\nna bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike i v medzinárodnom merítku, kedy je obmedzená nielen\nkomunikácia, ale aj mobilita slovenských štátnych občanov aj osôb, ktoré sú vyhostené z uvedeného\ndôvodu;\n- v zariadení v Sečovciach je sťažovateľ umiestnený v štandardných až nadštandardných podmienkach\ndo doby, kedy vyhostenie v zmysle opatrení prijatých Slovenskou republikou pre šírenie pandémie bude\nmožné;\n- obmedzenie osobnej slobody je nie len v záujme verejnej bezpečnosti Slovenskej republiky, ale je aj v\nzáujme samotného sťažovateľa a to v dôsledku pandemickej situácie.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, sťažovateľ v zákonnej lehote\npodal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol\nnasledovné:\n- preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené z pohľadu dĺžky doby zaistenia, účelnosti a\nefektivity zaistenia;\n- v krajine pôvodu sťažovateľa prebieha ozbrojený vojenský konflikt;\n- žalovaný nezisťoval, aké podmienky prevládajú v domovskej krajine a aké zaobchádzanie by\nsťažovateľovi hrozilo v prípade jeho návratu do tejto krajiny;\n- vyhostenie do Sýrie by znamenalo porušenie čl. 3 Dohovoru;\n- neprichádza do úvahy ani vrátenie sťažovateľa na územie inej členskej krajiny alebo tretej krajiny,\nnakoľko z vyjadrenia sťažovateľa pred žalovaným zachyteného v zápisnici o vyjadrení sťažovateľa\nvyplynulo, že po celú dobu jeho úteku zo Sýrie prechádzal viacerými krajinami bez oprávnenia na pobyt\nv tej ktorej krajine a bez platného cestovného dokladu;\n- sťažovateľovi bolo novým rozhodnutím žalovaného Č. PPZ-HCP-BB9-l0-032/2021-AV zo dňa\n10.01.2021 predlžené zaistenie do 12.04.2021, pričom z jeho odôvodnenia vyplynulo, že ÚPZC Sečovce\noslovilo krajiny tranzitu sťažovateľa (veľvyslanectvá Tureckej republiky, Srbskej republiky, Albánskej\nrepubliky a Macedónskej republiky) ohľadom možnosti prijatia občanov Sýrskej arabskej republiky na\nich územie, na čo odpovedalo Veľvyslanectvo Tureckej republiky zamietavým stanoviskom;\n- zamietavé stanovisko Veľvyslanectva Tureckej republiky podľa sťažovateľa potvrdzuje jeho tvrdenia,\nže žiadna iná tretia krajina neprijme sťažovateľa;\n- vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci existujú právne aj faktické prekážky vyhostenia sťažovateľa,\nani jeho zaistenie nebolo prípustné, nakoľko zaistenie \"nevyhostiteľných\" cudzincov je pre svoju\nneefektívnosť a neúčelnosť vždy v rozpore s čl. 5 ods. l písm. f) Dohovoru;\n- žalovaný v rozhodnutí o administratívnom vyhostení ani zaistení neuviedol konkrétnu krajinu, kam\nmá byť sťažovateľ vyhostený, preto logicky nie je ani možné skúmať jeho vyhostiteľnosť, efektívnosť,\nvčasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre\nsamotné zabezpečenia vyhostenia;\n\n- pri osobnej prehliadke žalobcu v zariadení pre cudzincov bol sťažovateľovi odobratý cestovný doklad\nvystavený Sýrskou arabskou republikou, ktorý preukazuje jeho totožnosť tak, ako ju od začiatku uvádzal\nsťažovateľ a zisťovanie resp. overovanie jeho totožnosti nie je potrebné resp. nikdy ani nebolo, ako sa\nneskôr ukázalo;\n- závery krajského súdu v bode 38. napadnutého rozsudku sú vzájomne si odporujúce, ak súd považuje\nrozhodnutie za preskúmateľné a zároveň skonštatuje, že žalovaný neaktualizoval relevantne stav\nbezpečnostnej situácie v Sýrii;\n- krajský súd nereagoval na žalobný bod týkajúci sa dĺžky doby zaistenia a v tejto časti je napadnutý\nrozsudok nepreskúmateľný;\n- krajský súd vec nesprávne právne posúdil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu v obdobných veciach, na ktoré sťažovateľ poukazoval v konaní pred ním;\n- povinnosti sledovania účelnosti zaistenia cudzinca a prekážok vyhostenia nie sú policajné orgány\nzbavené ani za situácie protipandemických opatrení, nakoľko nedošlo k takej zmene právnej úpravy,\nktorá by menila podmienky zaisťovania cudzincov na území Slovenskej republiky a dopĺňala dôvody\nzaisťovania cudzincov o dôvod - ochranu verejného zdravia alebo zdravia samotného cudzinca;\n- zák. č. 404/2011 Z.z. pripúšťa situáciu, kedy uvedenie krajiny nie je nevyhnutné, no uvedené nenastalo\nvo veci sťažovateľa;\n- bez uvedenia krajiny vyhostenia je dotknutý cudzinec zbavený možnosti účinnej obhajoby, pretože nie\nje schopný smerovať jeho obhajobu voči konkrétnej krajine vyhostenia, nevie aké dôkazy na podporu\nsvojich námietok a tvrdení má predložiť vo vzťahu k dodržaniu zákazu non-refoulement;\n- po dvoch mesiacoch v zaistení nie je zrejmé, kam má byť sťažovateľ vyhostený;\n- zaistenie je od jeho začiatku neúčelné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, pretože v krajine\npôvodu sťažovateľa v Sýrii je dlhodobo zlá bezpečnostná situácia a prebieha v nej ozbrojený vojenský\nkonflikt;\n- poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ako aj Ústavného súdu SR v\nobdobných veciach (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016, sp. zn. 10Szak/11/2016,\nsp. zn. 9Sža/23/2010, sp. zn. 10Sža/35/2014, sp. zn. 1SZa/8/2015, sp. zn. 1Szak/2/2020, sp. zn.\n10Szak/3/2020 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 147/2013-50, sp. zn. II.\nÚS 264/09-81), z ktorej vyplýva, že správny orgán má povinnosť zaoberať sa v konaní o zaistení\ncudzinca nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území Slovenskej republiky z pohľadu postavenia\ncudzinca a formálnou existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako\njediného predpokladu zaistenia, ale aj zohľadnením možných prekážok vrátenia cudzinca, najmä ak tieto\nvyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení, pretože limitom zaistenia je práve naplnenie jeho účelu,\nteda reálnosť vyhostenia a vyhostiteľnosť cudzinca. Správny orgán je pri rozhodovaní o zaistení cudzinca\npovinný prihliadať i na prekážky výkonu vyhostenia, pokiaľ sú také prekážky v čase rozhodovania o\nzaistení zrejmé alebo sú správnemu orgánu známe, alebo vyšli v konaní najavo. Z uvedeného je zrejmé,\nže už v konaní o zaistení cudzinca, nie až po jeho zaistení sa má žalovaný zaoberať možnými prekážkami\nvyhostenia, nakoľko všetky prekážky vyhostenia, na ktoré poukazoval sťažovateľ v konaní pred súdom,\nboli známe už v čase konania o zaistení pred žalovaným a aj v čase konania pred krajským súdom;\n- krajský súd v napadnutom rozsudku, argumentáciou o tom, že zaistenie je potrebné, resp. nevyhnutné\nalebo v najlepšom záujme sťažovateľa s ohľadom na potrebu ochrany jeho zdravia, nezákonne dopĺňal\ndôvody zaistenia nad rámec zákona;\n- v tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedené v\nrozsudku pod sp. zn. 1Szak/2/2020 z 22.05.2020;\n- ani okolnosti týkajúce sa žiadnych zdrojov obživy či ubytovania a pod. nemôžu byť dôvodom pre držanie\ncudzincov v zaistení (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Kadzoev C-357/09).\n- spolu so sťažovateľom bolo zadržaných a zaistených ďalších 12 cudzincov Sýrskej štátnej príslušnosti,\nz ktorých desiati boli zo zaistenia prepustení dňa 12.01.2021 bez toho, aby došlo k predĺženiu doby ich\nzaistenia, pričom nie je zrejmé, prečo v skutkovo totožnej veci sťažovateľa nedošlo zo strany žalovaného\nk zvoleniu rovnakého postupu a rovnakému posúdeniu jeho veci;\n- zároveň poukázal na to, že na rozdiel od prepustených 10 cudzincov disponuje platným cestovným\ndokladov a nesťažoval postupy slovenských orgánov s jeho identifikáciou.\n9. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nzrušuje a nariaďuje bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia. Zároveň navrhol, aby mu\nkasačný súd priznal právo na náhradu trov konania.\n\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoje vyjadrenie k správnej žalobe\nsťažovateľa.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné\nzmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008\no spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích\nkrajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica\") zaistenie prestáva\nbyť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov\nneexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.\nPodľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné\ndostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka\ntretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces\nodsunu, a to najmä keď:\na) existuje riziko úteku, alebo\nb) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.\n13. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikarúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia\nbyť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej\nslobody navrhovateľa.\n14. Vo svetle uvedeného (ako aj konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov,\nnapr. 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) je žalovaný v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či\nzaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím\no zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.\nNevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. b)\nzák. č. 404/2011 Z. z. preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako\ntak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody.\nPovinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia,\nuvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia\ncudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou\nstarostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp.\ntretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.\n\n15. Na tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v samotnom\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má byť cudzinec vyhostený (krajina\npôvodu alebo tretia krajina - § 77 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z.). Obsahuje iba zmienku na strane 6 o tom,\nže žalovaný je oboznámený so súčasnou neprizanivou bezpečnostnou situáciou v domovskej krajine\nsťažovateľa - Sýrii. Rovnako tento údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto\nkonania.\n16. Nakoľko v rozhodnutí o zaistení sťažovateľa ako aj v rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nurčenie krajiny, kam má byť sťažovateľ vyhostený, absentuje, logicky nie je ani možné skúmať základnú\npodmienku zaistenia sťažovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne\nrelevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych\núkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia,\nčo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na\núčel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného dôvodu, je z\npohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.\n17. „Limitom naplnenia účelu zaistenia, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení je reálnosť vyhostenia,\nteda vyhostiteľnosť cudzinca, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že konanie o vyhostení musí\nbyť vedené s riadnou starostlivosťou. Bolo preto povinnosťou krajského súdu relevantne posúdiť, či\nsprávne orgány s riadnou starostlivosťou pristupovali k prevereniu možnosti vyhostenia navrhovateľa\ndo krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny.\" (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sza/2/2015 zo dňa 30.06.2015)\n18. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že vo vzťahu k vyhostiteľnosti sťažovateľa\nžalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, odkazujúc na ustálenú totožnosť a štátnu príslušnosť\nsťažovateľa, skonštatoval, že na základe týchto podkladov nemal pochybnosť o totožnosti a štátnej\npríslušnosti sťažovateľa a preto je reálny výkon administratívneho vyhostenia. V ďalšom sa však\nnezaoberal tým, v akých podmienkach sa bude sťažovateľ nachádzať v prípade vyhostenia do tretích\nkrajín a ani otázkou hrozby následného vyhostenia sťažovateľa z týchto krajín do krajiny pôvodu,\nobzvlášť za situácie, keď tento je štátnym občanom Sýrskej arabskej republiky, v ktorej podľa rozhodnutia\no administratívnom vyhostení prevláda zlá bezpečnostná situácia. Závery žalovaného, vzťahujúce sa k\nbezpečnostnej situácii v krajine pôvodu, však nie sú obsahom preskúmavaného rozhodnutia.\n19. Vzhľadom na konštatovanie na strane 6 rozhodnutia o administratívnom vyhostení (o zlej\nbezpečnostnej situácii v Sýrii) sú potom neobvyklými aj úvahy žalovaného o realizácii vyhostenia\nsťažovateľa do Sýrie v rozhodnutí o predĺžení zaistenia sťažovateľa PPZ-HCP-BB9-10-032/2021-AV zo\ndňa 10.01.2021. Uvedené rozhodnutie však nebolo predmetom tohto konania.\n20. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby\nzaistenia a v tejto súvislosti vytkol krajskému súdu opomenutie vysporiadať sa s týmto nedostatkom\nv napadnutom rozsudku. Dĺžku doby zaistenia žalovaný určil najviac do 12.01.2021, čo je viac ako\njeden mesiac obmedzenia osobnej slobody zaisteného cudzinca, pričom poukázal na „informáciu\nÚPZC Sečovce\" (bližšie nešpecifikovanú) a argumentoval potrebou zabezpečiť cestovný doklad pre\nsťažovateľa a vybavením a zabezpečením všetkých náležitostí, potrebných k realizácii vyhostenia.\n21. Kasačný súd v prvom rade považoval za potrebné uviesť, že zmienka o zabezpečení náležitostí,\npotrebných k realizácii vyhostenia je príliš všeobecným opisom súboru činností orgánov verejnej\nsprávy, neposkytujúcim správnemu súdu možnosť posúdiť opodstatnenosť stanovenej doby zaistenia\nani preskúmať, či zaistením sťažovateľa dochádza k napĺňaniu jeho účelu. Navyše, nakoľko už z\npovahy zaisťovacieho dôvodu je zjavné, že účelom zaistenia je administratívne vyhostenie sťažovateľa,\nodôvodnenie dĺžky doby zaistenia v časti týkajúcej sa zabezpečenia náležitostí, potrebných k realizácii\nvyhostenia, v podstate iba deklaruje aký je účel zaistenia, čo však vyplýva už zo samotného výroku\npreskúmavaného rozhodnutia.\n22. Na povinnosť odôvodniť dĺžku doby zaistenia riadne a dostatočne konkrétnym spôsobom nemá\nžiadny vplyv ani formulácia výroku rozhodnutia: „na čas nevyhnutne potrebný, najviac do ...\", ani v texte\nodôvodnenia zdôraznená povinnosť skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny,\nči trvá účel zaistenia. Zároveň je všeobecnou v kasačnej sťažnosti obsiahnutá zmienka o spolupráci\n\nsťažovateľa so žalovaným bez uvedenia konkrétnych skutočností, t. j. či teda sťažovateľ je alebo nie\nje súčinný.\n23. Napokon v súvislosti s dôvodom týkajúcim sa vybavenia náhradného cestovného dokladu kasačný\nsúd poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľ do zápisnice o\nvyjadrení účastníka konania PPZ-HCP-BB9-16-009/2020-AV zo dňa 01.12.2020 uviedol, má pri sebe\nsýrsky občiansky preukaz, sýrsky pas a vojenskú knižku. Uvedené dosvedčuje aj zoznam odobratých\nvecí a látok (PPZ-HCP-BB9-16-016/2020-AV zo dňa 02.12.2020), podľa ktorého bol sťažovateľovi pri\nvykonanej prehliadke okrem iného odobratý neidentifikovaný doklad, cestovný pas a neidentifikovateľná\nknižka z osobnou fotografiou. Napriek tomu však žalovaný nepochopiteľne konštatoval absenciu\ncestovného dokladu (pričom po oznámení sťažovateľa o držbe dokladu totožnosti a cestovného dokladu\nešte v úvode administratívneho konania, nič nebránilo vo výzve na ich predloženie) a následne potrebou\nzabezpečenia náhradného cestovného dokladu odôvodnil dĺžku doby zaistenia. Na držbu cestovného\ndokladu reagoval žalovaný až v rozhodnutí o predĺžení zaistenia PPZ-HCP-BB9-10-032/2021-AV zo dňa\n10.01.2021.\n24. Vzhľadom na sťažovateľom namietané nedostatky je možné uzavrieť, že preskúmavané rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia a zároveň, pokiaľ ide o závery\ntýkajúce sa cestovného dokladu, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu čo odôvodňuje jeho\nzrušenie aj bez prihliadnutia na ostatné sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti.\n25. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že sťažovateľ v podanej správnej žalobe poukazoval na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky,\na to najmä v otázkach vyhostiteľnosti cudzinca a dĺžky doby zaistenia. Krajský súd na túto časť\nžalobnej argumentácie sťažovateľa žiadnym relevantným spôsobom nereagoval. Vlastná argumentácia\nkrajského súdu reagujúca na závery vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorých aplikácie sa sťažovateľ v žalobe domáhal, v odôvodnení\nrozsudku úplne absentuje.\n26. Krajský súd, posudzujúc preskúmavané rozhodnutie, nezohľadnil ustálenú rozhodovaciu prax\nkasačného súdu v otázkach vyhostiteľnosti a dĺžky doby zaistenia, a svoj odklon dostatočne nezdôvodnil\n(na argumentáciu týkajúcu sa dĺžky doby zaistenia dokonca nereagoval vôbec), preto kasačný súd\npovažoval dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. za naplnený.\n27. Zároveň je potrebné Krajskému súdu vytknúť spôsob akým sa vysporiadal s žalobnými námietkami\nsťažovateľa. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu v\nminimálnej miere, nedostatočnej pre naplnenie pravidiel spravodlivého procesu, reflektuje na námietky\nuvádzané v správnej žalobe. Krajský súd navyše ozrejmil niektoré vlastné úvahy pri právnom posúdení\nveci, nezrozumiteľným spôsobom. Vo vzťahu k prejednávanej veci nemožno, samozrejme, poprieť\nlegálnu úpravu, keď zák. č. 404/2011 Z.z. v § 77 ods. 1 pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok\nmožnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Pre náležité odôvodnenie rozsudku však\nnepostačuje, keď krajský súd len stroho poukazuje na túto zákonnú úpravu bez toho, aby sa reálne\nzaoberal konkrétnymi relevantnými žalobnými námietkami.\n28. Na druhej strane, krajský súd v bodoch 36 a 40, v súvislosti so šírením koronavírusu SARS CoV-2, čiastočne argumentoval tým, že zaistenie sťažovateľa je zároveň v záujme ochrany jeho života\na zdravia. Kasačný súd pripomína, že vzhľadom na to, že správny súd nie je orgánom rozhodujúcim o\nsamotnom zaistení z takéhoto resp. obdobného dôvodu, ale súdnym orgánom preskúmavajúcim (§ 6\nS.s.p. Právomoc) rozhodnutia správneho orgánu o zaistení a teda nemôže nad rámec svojej právomoci\ndoplňovať príslušným správnym orgánom aplikovaný konkrétny dôvod zaistenia v predmetnej veci o\nnový, správnym orgánom neuplatnený, dôvod resp. takýmto dôvodom podporiť záver o dôvodnosti a\nzákonnosti v predmetnej veci správnym orgánom aplikovaného dôvodu zaistenia. Napokon aktuálna\nprávna úprava neupravuje možnosť zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny za účelom prípadnej\nochrany spoločnosti príp. samotného zaisteného pred infekčným ochorením, ani nepripúšťa umocnenie\npotreby uplatnenia zaistenia z tohto dôvodu.\n\n29. Napokon kasačný súd nepovažoval za udržateľnú ani argumentáciu krajského súdu, resp.\nžalovaného, ospravedlňujúcu zaistenie sťažovateľa z dôvodov verejného poriadku, prípadne obhajujúcu\ntoto opatrenie s poukazom na zabezpečenie životných potrieb sťažovateľa nakoľko zaistenie predstavuje\nvždy obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, a k jeho realizácii môže dôjsť len za splnenia zákonných\npodmienok a z dôvodov, ktorými v zmysle zák. č. 404/2011 Z.z. ochrana života a zdravia, zaistenie\nbezpečnosti cudzinca, resp. zabezpečenie jeho životných potrieb nie sú. Jedná sa o prostriedok\nultima ratio na dosiahnutie jedine zákonom vymedzeného (vyhostenie) cieľa. „Možnosť umiestniť osobu\ndo zaistenia z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti nemožno založiť na smernici\n2008/115.\" (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kadzoev, C-357/09, bod 70).\n30. Kasačný súd, vzhľadom na vyššie uvedené, považoval uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. g) S.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci) za opodstatnený.\nV.\n31. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd, riadiac sa ust. § 458 ods. 2 S.s.p.\nzmenil napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S.s.p. tak, že zrušil preskúmavané\nrozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n32. Napriek zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia kasačný súd bezodkladné prepustenie sťažovateľa\nzo zaistenia nenariadil. Vychádzal zo skutočnosti, že sťažovateľ bol na základe preskúmavaného\nrozhodnutia zaistený od 02.12.2020 do 12.01.2021, pričom v čase vyhlásenia tohto rozsudku bol\nzaistený už na základe ďalšieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia PPZ-HCP-BB9-10-032/2021-AV zo\ndňa 10.01.2021, ktoré, i keď nadväzuje na preskúmavané rozhodnutie (o zaistení), je samostatným (a\nteda nie podkladovým) rozhodnutím, voči ktorému sa sťažovateľ môže brániť v samostatnom konaní (čo\naj naznačil v kasačnej sťažnosti).\n33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\npriznal právo na náhradu trov konania. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k §\n467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením\nkrajského súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/68/2020", "guid": "8a33807c-d10d-4eac-9143-ba6f08da5610:3441db3f-df5c-40b7-b1c9-6da423e6e4b6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef"}, {"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}, {"guid": "366c4279-5aba-457b-8c7c-70629a912cc7:71bdd4e2-a6bc-4067-bc4d-05e8205c6c84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200240.1", "spisova_znacka": "1Szak/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/2/2020 z 21. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200240.1"}, {"guid": "9c1fe877-29ba-41de-a755-6776ac61a8ea:d997c71e-ebc0-4b44-9df8-842037178fbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7016200923.1", "spisova_znacka": "10Szak/11/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 z 16. 10. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-10-16", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7016200923.1"}, {"guid": "d1e9c259-d5cf-45c3-8cb1-040a54ac8c96:c18b0e87-d112-45b5-b582-bb9c5de22a38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1", "spisova_znacka": "1SZa/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/9/2016 z 9. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-09", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200591.1"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 4. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-04", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "7ea7db5a-47b1-4582-82c4-998ba452bd84:b5fad980-5208-45e8-bcb0-7e2b3adb0808", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:7015200660.1", "spisova_znacka": "1SZa/8/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/8/2015 z 19. 7. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-07-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:7015200660.1"}], "citovane_v": []}