{"guid": "8f35b49c-f7e4-44ab-b468-7fb1d2f8eb8c:a1454f61-1e28-46b9-8e8a-2bca7f2da3a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1", "spisova_znacka": "1Cdo/209/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/209/2019 z 29. 9. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 1Cdo/209/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1", "identifikacne_cislo": "7214223596", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 88/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a3ed934a-1dc0-4369-9d48-79628e00a7d3", "datum": "2022-02-15", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1454f61-1e28-46b9-8e8a-2bca7f2da3a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/209/2019\n7214223596\n29. 09. 2021\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2021:7214223596.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: U. G., narodená\nXX.XX.XXXX, bývajúca u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Košice, so sídlom Staničné nám. 9, Košice, dieťa rodičov matky: C.. X. G., narodená\nXX.XX.XXXX, bývajúca Č. XX, M., právne zastúpená: JUDr. Rastislav Lenart, advokát, so sídlom Pollová\n32, Košice a otca: U. P., narodený XX.XX.XXXX, t. č. bývajúci V. X, M., právne zastúpený: JUDr. Miroslav\nKatunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, Košice, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Košice,\no zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zverenie maloletej do striedavej osobnej\nstarostlivosti rodičov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23 P 241/2014, o dovolaní matky\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. marca 2019 sp. zn. 7 CoP 194/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 23 P 241/2014-337 zo dňa 09.06.2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23 P\n242/2011 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8 CoP 54/2013\nzo dňa 30.08.2013 tak, že zveril maloletú U. G., narodenú mar, do striedavej osobnej starostlivosti\nrodičov.\n2. Súd prvej inštancie mal za to, že z rozsiahleho vo veci vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný\nzáver, že v danom prípade sa jedná o situáciu, o ktorej hovorí ustanovenie § 25 ods. 4 zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), teda o situáciu, keď jeden z rodičov, v danom prípade matka\nmaloletej, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi, t. j. otcovi maloletej, styk s maloletou,\nktorý bol upravený právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov.\n3. Matka ako rodič, ktorému dieťa bolo zverené do starostlivosti, podľa súdu prvej inštancie\npreukázateľne nerešpektuje právo otca nielen na stretávanie sa s maloletou, ale ani len právo otca na\npravidelné informovanie o maloletej, čím vážne porušila jej povinnosť na poskytovanie informácií otcovi\nako druhému rodičovi.\n4. Za účelom zisťovania a vyhodnotenia najlepšieho záujmu maloletej v dôsledku rozporných stanovísk\nrodičov súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie (znalecký posudok č. 14/2015 zo dňa 29.09.2015),\nzo záverov ktorého pre súd prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že maloletá U. toho času k otcovi\nprechováva negatívny a odmietavý postoj, čo súvisí s konkrétnymi zážitkami, ale aj s ovplyvňovaním a\nnegatívnym nastavením matky a starých rodičov voči otcovi dieťaťa, príčinou ktorého je pretrvávajúci\nkonfliktný vzťah rodičov a konfliktný vzťah otca so starými rodičmi a aj v dôsledku traumatického zážitku,\nkedy otec nechtiac spôsobil dieťaťu menšie zranenie; avšak napriek tomu, že maloletá subjektívne\n\npociťuje obavy a strach z otca, tento strach neprejavovala v priamom kontakte s otcom, podľa názoru\nznalkyne dieťa by sa mohlo s otcom stretávať aj bez prítomnosti matky po nadobudnutí pocitu bezpečia\na pohody po pár stretnutiach s otcom, pričom dôležitým je, aby matka zmenila svoj postoj k styku, aby\ndieťa vnímalo, že matka nie je proti týmto stretnutiam a v záujme optimálneho vývinu maloletej by mala\nmatka styku otca s dieťaťom napomáhať, dieťa pre styk emočne upokojiť.\n5. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, aj keď\nosobnostné predpoklady v oblasti výchovy na strane otca sú slabšie, na druhej strane však otec vie\nakceptovať dohodu, kompromis, snaží sa situácie nevyhrocovať.\n6. S poukazom na znalecký posudok súd prvej inštancie uviedol, že problematickým pre výchovu\nmaloletej je matkin nadmieru nepriateľsky negatívne ladený a rigídny postoj voči otcovi maloletej, ktorý\npremieta na maloletú, nedokáže sa povzniesť nad zatrpknutosť voči otcovi ani v záujme maloletej\na tvrdošijne naďalej odmieta umožňovať styk otca s maloletou bez jej prítomnosti, maloletá sa s jej\npostojom k otcovi identifikuje, pričom ide u maloletej o prirodzenú reakciu vo veku dieťaťa a pre ktorý\npostoj dieťa nemá možnosť osvojiť si iný názor. Svojvoľnosť v tomto konaní matky súd prvej inštancie\nvidel aj v tom, že napriek opakovaným upozorneniam strany súdu aj v priebehu tohto konania, a to aj\ns poukazom na citované ustanovenie § 25 zákona o rodine, matka svoj postoj doposiaľ nezmenila a\nrozsudok súdu naďalej nerešpektuje.\n7. V danom prípade súd zohľadnil skutočnosť, že situácia na strane maloletej pokiaľ ide o jej vzťah\nk otcovi, by bola podstatne iná, ak by neboli vykonávané neustále prekážky na strane matky a jej\nrodičov a ak by matka rešpektovala rozhodnutia súdov a predovšetkým odporúčania znalcov. Matka\nmala poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby zmenila svoj postoj, aby sa správala tak, aby jej\nsprávanie nemalo negatívny dopad na maloletú U..\n8. Súd prvej inštancie poznamenal, že nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie\nsúdu o obmedzení styku otca s dieťaťom. Napriek tomu, že znalkyňa vo veci vypracovanom znaleckom\nposudku vzhľadom na v tom čase aktuálne zistenia na strane samotnej maloletej nedoporučovala jej\nzverenie do striedavej osobnej starostlivosti práve v dôsledku aktuálneho identifikovania sa citovaného\nprežívania maloletej s prežívaním svojej matky, avšak súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal\nzo širších súvislostí a rešpektoval vyššie citované zákonné ustanovenia, a preto vyhovel návrhu otca\na zveril maloletú U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keďže matka svoje postavenie rodičia,\nktorý dieťa má dlhodobo v priamej osobnej starostlivosti zneužívala a zneužíva, nedokázala sa doposiaľ\nvysporiadať s osobou otca ako partnerom a s rozpadom ich vzájomného vzťahu, tento svoj negativizmus\ndlhodobo prenáša na maloletú, čím maloletú poškodzuje pokiaľ ide o jej emočnú sféru, aj pokiaľ ide\no najlepší záujem maloletej, keďže, ako vyplýva z čl. 5 zákona o rodine - každé dieťa má právo byť\nchránené pred zásahmi do jeho dôstojnosti, pred zásahmi, ktoré ohrozujú jeho vývin, ako i pred zásahmi\ndo duševnej, telesnej či citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.\n9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pokiaľ ide o najlepší záujem maloletej U. nie je\nrešpektované jej právo na vytváranie vzťahových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi a s inými\nblízkymi osobami - jej nevlastnou sestrou a ďalšími príbuznými na strane otca, k čomu matka svojim\nbezdôvodným a tvrdohlavým prístupom nevytvára podmienky a toto právo dieťaťa naopak v celom\nrozsahu potláča a marí, porušuje právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k otcovi, neprihliada na jej\ncitové a vývinové potreby, nerešpektuje jej právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a\nna udržiavanie jej pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, teda\ns otcom maloletej tak, ako to špecifikuje § 24 zákona o rodine, čím vážne porušuje odôvodnené práva\nmaloletej. Preto konajúci súd v súlade s ustanovením § 25 ods. 4 zákona o rodine pristúpil k vyhoveniu\nnávrhu otca a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, sledujúc práve rešpektovanie\npráva maloletej na zachovávanie a rozvíjanie jej vzájomných väzieb s oboma rodičmi, keďže vykonaným\ndokazovaním nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie práva otca na\npodieľanie sa na výchove maloletej.\n10. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 23 P 241/2014-479 zo dňa 09.03.2018 súd prvej inštancie rozhodol,\nže ako prvá je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú matka odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku súdu.\n\n11. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 7 CoP 194/2018-510 zo dňa\n29.03.2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Mal za to, že súd\nprvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine\na zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v\nkonaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho\nzávermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.\n12. Dodal, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, obaja rodičia\nmajú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja\nrodičia majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť,\nktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa\nje prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii\nvýchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou nie\nskutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v\nDohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. I vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu\nso svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so\nzákonom a vylúčením nezákonných zásahov.\n13. Ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských\npráv a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý rodičov\nnerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o\nvýchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.\n14. Obsahom spisu bolo podľa odvolacieho súdu preukázané dlhodobé negatívne ovplyvňovanie\nmaloletej U. v jej vzťahu k otcovi jej matkou a starými rodičmi zo strany matky. Znaleckým dokazovaním\nbolo zistené že obaja rodičia sú spôsobilí sa o maloletú starať.\n15. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o\nrodine a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že matka ako rodič, ktorému bola\nmaloletá U. zverená do starostlivosti dlhodobo nerešpektuje právo otca na stretávanie sa s maloletou\na ani len právo otca na pravidelné informovanie o maloletej v súlade s § 24 ods. 5 zákona o rodine,\npreto zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je v jej najlepšom záujme a aj v súlade s čl.\n8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.\n16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie\nďalšieho znaleckého dokazovania aj výsluchu maloletej ako nedôvodné, pretože maloletá bola v rámci\nznaleckého dokazovania znalcom vypočutá a samotné prianie dieťaťa nerozhoduje, rozhodujúci je názor\nsúdu, najmä v prípade, ak postoj dcéry k otcovi v súčasnosti nemôže vyplývať z aktuálnych negatívnych\nskúseností, keďže maloletá sa s otcom nestretáva a jej názor teda nevyhnutne ovplyvňuje prostredie,\nv ktorom sa momentálne nachádza, čiže rodinné prostredie matky. V tomto svetle sa odvolaciemu\nsúdu argumentácia matky, že k prerušeniu styku medzi maloletou a otcom došlo z vôle maloletej,\njavila ako účelová. Dôsledkom porušenia rodičovských práv otca a práva dieťaťa na rovnocenný styk\ns oboma rodičmi, nastal stav, v ktorom maloletá otca prakticky nepozná, čo v zmysle zásady Ex iniuria\nius non oritur (Z bezprávia nemôže vzniknúť právo) nemožno akceptovať. Za daných okolností bol\npodľa odvolacieho súdu názor maloletej predvídateľný, zároveň však ostalo otázne, do akej miery by\nbol objektívny, či maloletá je schopná reálne zhodnotiť možnosti a schopnosti otca podieľať sa na\nstarostlivosti o ňu.\n17. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočné\nokolnosti pre rozhodnutie o návrhoch rodičov o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,\nrozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a\nprávnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožnil.\n18. V dovolaní voči rozsudku odvolacieho súdu dovolateľka namietala, že výrok rozsudku odvolacieho\nsúdu je nepreskúmateľný, neurčitý ba až zmätočný. Namietala porušenie ustanovenia § 420 písm. f/\n\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) - odvolací súd rozhodol na základe\nneaktuálneho dôkazného stavu; rozhodol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa; rozhodol bez\nnaradenia pojednávania - čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň uviedla, že sú\ndané zákonné dôvody podania dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. Navrhla zrušiť\nrozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n19. K dovolaniu matky sa v stanovenej lehote nikto nevyjadril.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP a po zistení, že ide o\ndovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel\nk záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n21. Keďže podľa uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 21.03.2018, sp. zn. 1 VCdo 1/2018, kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP\na § 421 CSP je prípustná, dovolací súd sa najskôr zaoberal prípustnosťou a súčasne aj dôvodnosťou\nprvého z dovolateľmi uplatnených dovolacích dôvodov, ktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f/ CSP.\n22. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2021, sp. zn. III. ÚS 225/2020\nje § 420 písm. f/ CSP priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi\nnesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami. Podľa ústavného súdu je teda prieskum rozhodnutí,\nktoré sú namietané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia procesných noriem prípustný podľa §\n420 písm. f/ CSP. Dovolací súd z obsahu dovolania vyvodil, že dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť,\nneurčitosť, zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že odvolací súd rozhodol na základe\nneaktuálneho dôkazného stavu veci a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Dovolateľ namietal aj\nskutočnosť, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,\n3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní došlo k vade\nzmätočnosti namietanej dovolateľom.\n24. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, jeho nezrozumiteľnosť ba až\nzmätočnosť. K tomu najvyšší súd uvádza, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak neobsahuje\ndôvody alebo tieto sú v rozhodnutí nezrozumiteľne uvedené. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má\nbyť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý\nho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu,\nso zreteľom na ustanovenie § 393 CSP, podáva výklad k opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti\nzáverečného úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Odvolací súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť,\nktoré skutočnosti mal za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil závery koncentrované vo\nvýroku. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vysporiada so všetkými otázkami riešenými\nv odvolacom konaní a musí byť v súlade s výrokom. Dovolací súd preto konštatuje, že všetky\nuvedené požiadavky dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje. Vyčerpávajúcim a\ndostatočným spôsobom sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s odvolacími námietkami\na svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 393 CSP. Odvolací súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku náležitý priestor venoval posúdeniu najlepšieho záujmu dieťaťa; uviedol dôvody,\npre ktoré sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie; adekvátne sa vyjadril k odvolateľom\nnamietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a relevantne vyhodnotil nedôvodnosť\nodvolacej námietky o vykonaní pojednávania bez prítomnosti odvolateľa. Za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa a v súlade s jeho právnym názorom na vec.\n25. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil dovolateľom tvrdenú procesnú vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah\n\npodstatných skutkových tvrdení účastníkov a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov\nvychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili\nsvoje právne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa náležite zaoberá všetkými podstatnými\nodvolacími námietkami týkajúcimi sa potreby upraviť osobnú starostlivosť o maloletú U. G.. Myšlienkový\npostup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený predovšetkým poukazom na všetky\nrozhodujúce skutočnosti zistené súdom prvej inštancie. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj rozsiahle\nodôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a tvorí s ním\nkontinuitu.\n26. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru o zrozumiteľnosti, určitosti a jasnosti\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje všetky zákonnom požadované formálne a obsahové\nnáležitosti. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v zmysle zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu\nR 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu nezakladá vadu zmätočnosti.\n27. K námietke dovolateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave dovolací súd uvádza, že v\nodôvodnení potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, ktorý tvorí jednotný celok s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie, odvolací súd celkom presne uviedol, z ktorých dôkazov a stanovísk vyvodil\nsvoj záver o nutnosti zveriť maloletú U. G. do striedavej starostlivosti rodičov. Znalecké dokazovanie,\nktorého sa dovolateľ domáhal, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné, vzhľadom na predchádzajúce\nodborné posúdenie situácie znaleckým posudkom, ktorého výsledky boli dostatočné pre rozhodnutie vo\nveci. Zamietnutie návrhu na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania ako aj zamietnutie výsluchu\nmaloletej súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za správne aj z toho dôvodu, že maloletá\nbola v rámci znaleckého dokazovania znalcom vypočutá a samotné prianie dieťaťa nerozhoduje. Mal\nza to, že postoj dcéry k otcovi v súčasnosti nemôže vyplývať z aktuálnych negatívnych skúseností,\nkeďže maloletá sa s otcom nestretáva a jej názor je nevyhnutne ovplyvnený prostredím, v ktorom sa\nmomentálne nachádza. Za daných okolností považoval odvolací súd názor maloletej za predvídateľný\na schopnosť maloletej reálne zhodnotiť možnosti a schopnosti otca podieľať sa na starostlivosti o ňu\nza neobjektívnu.\n28. Postup odvolacieho súdu spočívajúci v rozhodnutí o odvolaní bez vykonania ďalšieho dokazovania\nnasvedčuje tomu, že opätovné vypočúvanie maloletej odvolací súd nepovažoval za potrebné pre zistenie\nskutočného stavu veci, v tomto smere dovolací súd nezistil zo strany súdov nižších stupňov porušenie\nprocesných predpisov, ktoré by zasahovalo do práv dovolateľa.\n29. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore,\nže paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ani prípadné nedostatočné zistenie\nskutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v\nzmysle § 420 písm. f/ CSP (1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo\n90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo 187/2017). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel\nústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Súdy navyše riadne odôvodnili,\nktoré rozhodné skutočnosti považovali za preukázané a prečo naopak niektoré návrhy na doplnenie\ndokazovania nepovažovali za opodstatnené. Okrem toho odvolací súd náležite vysvetlil, že závery\nznaleckého posudku, so závermi ktorého sa súd prvej inštancie riadil sú logické, presvedčivé s tým,\nže odporúčania znalca nemôžu byť bez ďalšieho podkladom pre rozhodnutie súdu, pretože hodnotenie\ndôkazov a zodpovednosť za rozhodnutie má súd, to znamená, že súd nie je v tomto smere viazaný\nzávermi znalca.\n30. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré\nsa ho týkajú. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi\nstyk s maloletým dieťaťom upravený podľa ustanovenia § 24 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o rodine,\nsúd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní\nmusí mať konajúci súd vždy na mysli, že záujem na riadnej výchove maloletého by mal prevážiť nad\nzáujmom stability jeho výchovného prostredia, keďže stabilita výchovne nevhodného prostredia nemôže\nbyť pre dieťa prínosom. Výchovu dieťaťa by mal vždy určovať psychicky zdravší rodič, ktorý zaručuje,\nže bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček\na štruktúru mravných a morálnych noriem. Záujem maloletého nemožno vidieť iba v tom, že za každú\ncenu bude rešpektovaný faktický vzťah. Nie je to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný\n\nsvojvoľným bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča (R 21/1965).\nZákon o rodine v ustanovení§ 24 ods. 4 na prvom mieste určuje ako podmienku pri rozhodovaní o výkone\nrodičovských práv a povinností rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu\nk obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie najlepších\nzáujmov maloletého dieťaťa, s ohľadom najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho\nvýchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o\ndieťa s druhým rodičom.\n31. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu § 25 ods. 4 zákona o rodine a v plnom\nrozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že matka ako rodič, ktorému bola maloletá zverená\ndo starostlivosti dlhodobo nerešpektuje právo otca na stretávanie sa s maloletou a ani len právo otca\nna pravidelné informovanie o maloletej, preto ustálil, že je v najlepšom záujme maloletej jej zverenie\ndo striedavej osobnej starostlivosti.\n32. Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej aj ako „CMP“) vo svojom texte\nneobsahuje žiadne osobitné ustanovenia vo vzťahu k povinnosti odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie\nna prejednanie odvolania v mimosporových konaniach, preto sa v tomto smere v plnej miere uplatnia\nustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce povinnosti odvolacieho súdu vo vzťahu k\nnariadeniu pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 CSP).\n33. Podľa § 385 ods.1 CSP odvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania iba\nv dvoch prípadoch a to a/ ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ak si to vyžaduje\nverejný záujem.\n34. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a skutočný\nstav veci považoval za zistený (pozri ods. 22 a 30 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), preto je\nnamieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať alebo doplniť (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu\npodmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2, 3 CSP a § 68 CMP). V zmysle\njudikatúry najvyššieho súdu platí, že v mimosporových konaniach je odvolací súd povinný nariadiť\npojednávanie iba v prípadoch uvedených v ustanovení § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (viď\nR 22/2018). Keďže pre nariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem (konanie o zverení\nmaloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov nemá širší spoločenský dopad a dotýka sa výlučne\núčastníkov tohto konania a práv a povinností vyplývajúcich zo starostlivosti o maloletého) rozhodnutie\no veci bez nariadenia pojednávania bolo postupom, ktorý plne zodpovedal zákonu (§ 385 ods. 1 CSP).\nTo znamená, že v prejednávanej veci nič nebránilo odvolaciemu súdu, aby predmetnú vec rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania. Dovolací súd uzatvára, že postupom odvolacieho súdu,\nktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práv dovolateľa na spravodlivý súdny proces.\nNeopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n35. Po preskúmaní predmetnej dovolacej veci, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že\nlen samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i\nsama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, resp. že odvolací\nsúd neodôvodnil skutkové zistenia a právne úvahy, z ktorých vychádzal, resp. právne závery, ku ktorým\ndospel, spôsobom zodpovedajúcim predstavám dovolateľa, nezakladá prípustnosť dovolania podľa §\n420 písm. f/ CSP.\n36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súdu k záveru, že konanie vadou podľa § 420 písm.\nf/ CSP postihnuté nebolo. S poukazom na to, že v prejednávanom prípade prelomenie stavu právnej\nistoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania\ndo úvahy neprichádza, najvyšší súd dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho procesnú neprípustnosť\npodľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.\n37. Dovolateľ v závere dovolania uviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu podľa § 421 písm. a/ a c/\nCSP vzhľadom na množstvo procesných chýb a nejasností ako aj s poukazom na porušenie hmotného\npráva v neprospech dovolateľa.\n\n38. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou vyplývajúcou\nz § 420 písm. f/ CSP, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 1 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa\n§ 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n40. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n41. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435\nCSP.\n42. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval iba strohým poukazom na ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže prípustnosť dovolania dovolateľ riadne nešpecifikoval, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom neuviedol (konkrétnu) právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol ako ju riešil\nodvolací súd ani to, ako mala byť (konkrétna) právna otázka správne riešená. Ak aj v súvislosti s týmto\ndovolacím dôvodom dovolateľ vo všeobecnosti namietal procesné pochybenia a porušenie hmotného\npráva, takéto vymedzenie nemožno považovať za riadne uplatnenie (zdôvodnenie) prípustnosti\ndovolania. Dovolací súd navyše dodáva, že odôvodniť prípustnosť dovolacieho dôvodu spočívajúceho\nv nesprávnom právnom posúdení v zmysle § 421 ods. 1 písmena a/ a súčasne písmenom c/ CSP sa\nobsahovo navzájom vylučuje.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd môže len konštatovať, že dovolateľ nevymedzil dovolací\ndôvod spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 431 až § 435 CSP, preto dovolací súd dovolanie aj v\ntejto časti odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n44. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453\nods. 1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. V\nuznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho\nkonania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 88/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:a3ed934a-1dc0-4369-9d48-79628e00a7d3", "datum": "2022-02-15", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoP/194/2018", "guid": "e9720a50-727a-414d-918d-dc648a7aac3a:01a0afd8-52c5-4af0-b7dc-2e2b0e89e445", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c1443144-63ad-47d5-85fa-7dcd75805a07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.225.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 225/2020 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.225.2020.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "c499ce08-a5a5-498e-b9e9-dc0ddc6f1714:5f3c277f-98a5-44a0-99f4-471c98517365", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7211216117.1", "spisova_znacka": "8CoP/54/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/54/2013 z 29. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-08-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211216117.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a3ed934a-1dc0-4369-9d48-79628e00a7d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.88.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 88/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 88/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.88.2022.1"}, {"guid": "cf8c410a-fb6b-4caa-bb15-f525de3e4f70:29a012cb-195c-481a-a2ae-e125f2bcc56e", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2026:1624201008.13", "spisova_znacka": "9P/50/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/50/2024 z 27. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2026:1624201008.13"}]}