{"guid": "ac98dfbf-bc7d-4eec-86a8-354ec83b4a08:ebcd4130-87be-42fc-937b-9248541cde2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1", "spisova_znacka": "6Asan/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/6/2020 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2021, sp. zn. 6Asan/6/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1", "identifikacne_cislo": "8018200759", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-154.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-4", "nazov": "§ 155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-6", "nazov": "§ 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-12", "nazov": "§ 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-155.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-161", "nazov": "§ 161 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-161"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-154", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-155", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-161"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebcd4130-87be-42fc-937b-9248541cde2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Asan/6/2020\n8018200759\n19. 05. 2021\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa\n(predtým žalobcu): I.. R. Y., bytom T. Ľ. XXX, právne zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS\n| ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 102314882/2018 zo dňa 22. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 6S/111/2018-53 zo dňa 17. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 102314882/2018 zo dňa 22. novembra 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 101095538/2018 zo dňa\n5. júna 2018, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“)\nv nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku uložená pokuta vo výške 450,00 EUR za správny\ndelikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 nižšej ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. O\ntrovách konania rozhodol správny súd tak, že podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,\ndostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie\nnáležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Preto dospel\nk záveru, že žalovaný postupoval správne, keď po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu\nodvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n3. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa 24.\nnovembra 2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý mal nezákonne (neúčinne) doručovať\nrozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uviedol, že nie je dôvodná. Konštatoval, že z\n\nadministratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzal osobne žalobca dňa\n15. novembra 2017, ktorého podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Vo\nvzťahu k doručovaniu rozhodnutí správcu dane a žalovaného preskúmavaných v tomto konaní vyslovil,\nže tie boli doručené až po tom, čo dňa 28. augusta 2018 bolo zo strany žalobcu predložené generálne\nplnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobcu\nsplnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcu o nezákonnosti doručovania a preberania\nrozhodnutí osobami V.. Y. a pani K., nie sú dôvodné.\n4. Za neopodstatnenú označil správny súd aj námietku predčasnosti rozhodnutia a povinnosti\nrešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom\nporadí. Poukázal na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 zo dňa 24. novembra 2016, a to s ohľadom na §\n155 ods. 12 daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane\nnovým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita pri\npostupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred\nrozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane,\nstrácajú svoj materiálny podklad. Z týchto dôvodov pokladal námietku žalobcu o potrebe prerušiť\nkonania zo strany správcu dane za nedôvodnú. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného\nrozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie\nje ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť\nzavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto úvahu žalobcu, že daňové\nkonanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s poukazom na\nprincíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod prerušenia,\nvyhodnotil ako nesprávnu. Následne dal do pozornosti skutočnosť, že ani podanie ústavnej sťažnosti\nproti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane,\nnepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento\nsprávny delikt (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/8/2017).\n5. Ani námietka žalobcu týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam\nrozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie\nrozhodnutia žalovaného. Vyslovil, že z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 4. júna 2018 je zrejmé,\nže je v ňom označené ustanovenie zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobcu je správnym deliktom\n- § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ako aj ustanovenie\nzákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku),\nuvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel\nk záveru o spáchaní deliktu žalobcom, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné\nrozhodnutie zo dňa 24. novembra 2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v konkrétnej výške za\nkonkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho\npredpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s\ntýmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho za súladný\nso zákonom a s odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny\nsúd na základe toho považoval argument žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich\nnáležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty\nešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto,\nže výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať\ndopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti,\nči nezrozumiteľnosti.\n6. Taktiež považoval za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť\nprávoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“,\nresp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a\nprávomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych\notázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. sp. zn. I.ÚS 217/2015).\n7. Preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu\nžalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v §\n\n195 písm. a/ až e/ SSP, avšak žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na\nriadne posúdenie veci, a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej\nbolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Nezistil porušenie žiadnych\nzásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.\n8. V tejto súvislosti správny súd poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky v rozsudkoch sp. zn. 3Asan/12/2019, 3Asan/13/2019 a 3Asan/14/2019 zo dňa 7. augusta\n2019, týkajúci sa zhodnej právnej problematiky - uloženia pokuty inému daňovému subjektu za totožný\nsprávny delikt podľa § 154 písm. e/ daňového poriadku.\n9. Zdôraznil, že ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné,\nnakoľko podľa § 163 daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní. Daňový poriadok v štvrtej časti má osobitnú úpravu pod názvom Daňové konanie.\n10. Zároveň poukázal aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo\ndňa 21. januára 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 vo veci Van\nde Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp.\nzn. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná\nodpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení\nrozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.\nII.\nObsah kasačnej sťažnosti\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť\nprostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP, navrhujúc, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.\nk. 6S/111/2018-53 zo dňa 17. októbra 2019 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalternatívne aby zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102314882/2018\nzo dňa 22. novembra 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka stará Ľubovňa č.\n101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n12. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú\ndátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, a to predovšetkým rozhodnutia o vyrubení\nrozdielu dane. Rovnako tak namietal, že žalovaný, ako aj správca dane si nezaobstarali dostatok\npotrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, a tiež opomenuli spoľahlivo, presne a úplne zistiť\nskutkový stav veci. Taktiež mal za to, že prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a\nrozhodnutie bolo odôvodnené nezákonným dôkazným prostriedkom. Zároveň tvrdil, že preskúmavané\nrozhodnutia neboli vydané v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a v\nrozhodnutiach absentovali zákonom predpísané náležitosti. Ďalej namietal, že procesne nepostupovali\nv súlade s platným právnym poriadkom. Vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam preto žiadal\nich zrušenie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že\nsú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súčasne videl vadu napadnutých\nrozhodnutí aj v tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a\nskutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi\na nemá v nich oporu. Napokon dodal, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.\n13. Žalovanému ďalej vyčítal, že nerešpektoval práva žalobcu, keď svoje rozhodnutie odôvodnil\nnedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené a zadovážené dôkazné prostriedky, pričom sa zároveň\nnevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý opakovane poukazoval na skutočnosti svedčiace v jeho\nprospech, avšak žalovaný im nevenoval pozornosť v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n14. Súčasne namietal, že preskúmavané rozhodnutia nielenže nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci, ale aj obsahujú podstatné rozpory, ktoré správny súd nijakým spôsobom\n\nneodstránil. Preto v uvedenom videl pochybenie, pre ktoré mal správny súd rozhodnúť tak, že rozsudkom\nzruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n15. Následne uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného nie\nje zrejmé, v čom videli protiprávnosť konania žalobcu. Zdôraznil, že závažnosť porušenia povinností\nje potrebné posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý\nsa uložením zákonnej povinnosti chráni. Ďalej dal do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia a\nrozhodnutia správcu dane nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené trvanie protiprávneho stavu, ani to,\naké malo porušenie povinností následky. Tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutí absentujú dôvody, prečo\nsprávny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil\nzávažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. S ohľadom na uvedené\nrozhodnutia označil za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.\n16. Zároveň žalovanému, ako aj správnemu súdu vyčítal nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Túto vadu\nvidel v absencii zákonom požadovanej miery správnej úvahy, vo vzťahu ku ktorej námietke Krajský\nsúd v Prešove len konštatoval, že napokon ani námietka žalobcu týkajúca sa absencie predpísaných\nnáležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty podľa jeho názoru nebola\nspôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Doplnil, že rozhodnutie o uložení pokuty za\nsprávny delikt, ktoré nie je odôvodnené uvedenými skutočnosťami, je podľa ustálenej judikatúry súdov\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu absentuje správna úvaha najmä z pohľadu, či\nurčená výška sankcie nie je voči žalobcovi likvidačná, pričom tento nedostatok nebol doteraz odstránený.\n17. V závere kasačnej sťažnosti namietal, že sankcia uložená správcom dane neplní preventívnu\nfunkciu, keďže správca dane pristúpil k výpočtu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení\npovinnosti daňového subjektu, a síce šesť rokov od spáchania správneho deliktu, hoci daňový subjekt\nsvoju povinnosť splnil. Označil za nezákonné, aby uložená pokuta plnila len represívnu funkciu bez\nsúčasne prítomného prvku prevencie.\n18. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.\nIII.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa\n§ 492 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. mája 2021 (§ 137 ods. 2 SSP).\n20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného o uložení pokuty sťažovateľovi, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský\nsúd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\n21. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie\nv daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v\ndaňovom priznaní uviesť.\n\n22. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej\nsa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca\ndane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo\ndodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového\npriznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/.\n23. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej\ncentrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f/ nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške\nrovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f/; ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g/ nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo\nvýške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou\nuvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g/.\n24. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f/ sa uplatňuje\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného\nvo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g/ sa uplatňuje základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.\n25. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu\ndane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci\npokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.\n26. Podľa § 161 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,\nzaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.\n27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n28. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že skutkový stav zistený a popísaný žalovaným\nv napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je dostatočný a\nzodpovedá zisteniam v správnom konaní, teda obsahu administratívneho spisu.\n29. Daňový úrad Prešov vykonal u sťažovateľa kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2013 - december 2013 a január 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102524255/2016\nzo dňa 9. februára 2016. Na základe výsledkov takto vykonanej kontroly a vyrubovacieho konania\nvydal správca dane dňa 24. novembra 2016 rozhodnutie č. 104359691/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5\ndaňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 4 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie október 2013.\n30. Na základe vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane,\nteda z dôvodu, že sťažovateľ uviedol v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\noktóber 2013 daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť (§ 154 ods. 1 písm.\ne/ daňového poriadku), tak prvostupňovým rozhodnutím správne uložil sťažovateľovi podľa § 155 ods.\n1 písm. f/ bod 1, § 155 ods. 4 daňového poriadku pokutu vo výške 450,00 EUR.\n31. Kasačné námietky sťažovateľa, ktorými žalovanému, ako aj správcovi dane vyčítal rozsiahle\npochybenia, najmä, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých\nrozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, rovnako ako aj ostatné námietky\nžalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko vo vzťahu\nk uvedeným žalobca neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd\nnebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami stotožnil. Iba všeobecný poukaz na\npochybenia administratívnych orgánov bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov\nsprávneho súdu. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný\nnesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych\nnámietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti.\n\nNie je úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.\n32. Kasačný súd rovnako tak nemohol prihliadnuť ani na kasačnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že v\nrozhodnutiach absolútne absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých\nrozhodnutí, a to predovšetkým rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Kasačný súd poukazuje na\nskutočnosť, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nnadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2018, pričom je opatrené aj doložkou právoplatnosti.\nSúčasťou administratívneho spisového materiálu je aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018, a rozhodnutie Daňového úradu Prešov\nč. 104359691/2016 zo dňa 24. novembra 2016 o vyrubení rozdielu dane, ako aj potvrdenia o doručení\npísomností (doručenky), preukazujúce ich riadne doručenie, a taktiež skutočnosť, že predmetné\nrozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd dodáva, že samotný\nfakt, že v týchto rozhodnutiach sa neuvádzajú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti\nnepredstavuje pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí.\nZároveň dodáva, že samotná doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na\nprávne vzťahy účastníkov konania. Takýto vplyv má len právoplatnosť ako taká, ktorá nastáva nezávisle\nna vôli správneho orgánu, či účastníkov konania, a to v momente, kedy sú splnené zákonné podmienky,\nteda keď je rozhodnutie riadne doručené, a keď ho už nie je možné napadnúť odvolaním.\n33. Napokon kasačný súd nemohol prisvedčiť ani námietke sťažovateľa, ktorý tvrdil, že správca dane\npristúpil k uloženiu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení povinnosti daňového subjektu, a\nsíce šesť rokov od spáchania správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 11 písm. b/ daňového\nporiadku pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo právoplatnosť\nrozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm.\ne/ až h/. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade bola rozhodnutím správcu dane č.\n101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018 potvrdeným rozhodnutím žalovaného č. 102314882/2018 zo dňa\n22. novembra 2018 žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu - uvedenia nižšej dane z\npridanej hodnoty, ako mala byť v daňovom priznaní uvedená, a to za zdaňovacie obdobie október 2013,\nteda správne orgány postupovali v súlade s cit. zákonným ustanovením a pokutu žalobcovi vyrubili v\nzákonnej lehote.\n34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s námietkami sťažovateľa sa\nkrajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by\nzostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.\n1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/111/2018", "guid": "829dd93b-a1f3-4bf9-99b9-4d87d7e8b6b7:6f6b1b3b-34a6-4508-8513-9754d33f98f2", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8b3e3a83-bce7-4535-a7d3-b8cd8eec7afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "04e68f25-1555-47d1-b80c-4fc6227ff573:db24dc84-e697-4dcd-988a-8e7e4d12ad36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200643.1", "spisova_znacka": "10Asan/8/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/8/2017 z 26. 4. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200643.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ac98dfbf-bc7d-4eec-86a8-354ec83b4a08:d973030c-a4c1-49bd-b5b5-3cb53caefea4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1", "spisova_znacka": "6Asan/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/6/2020 z 18. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1"}]}