{"guid": "6b60388c-96a4-4105-8cc2-df46c3cee740:6b9a60f8-4596-409d-bddb-faa16a094222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1", "spisova_znacka": "1Cdo/70/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/70/2021 z 29. 9. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2021, sp. zn. 1Cdo/70/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1", "identifikacne_cislo": "8410201810", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2021-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b9a60f8-4596-409d-bddb-faa16a094222", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/70/2021\n8410201810\n29. 09. 2021\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne ECO-STAR s.r.o., so sídlom v obci Vrbov č.\n344, IČO: 36 838 811, zastúpenej Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom v Poprade, Karpatská\nč. 3256/15, proti žalovanému Ing. Norbert Fassinger - NOFA, so sídlom v obci Vrbov č. 449, IČO:\n36 157 031, zastúpenému spoločnosťou SP & R s. r. o., so sídlom v Bratislave, Maróthyho č. 6, o\nuloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností, požívania plodov a úžitkov a podávania žiadostí\nPoľnohospodárskej platobnej agentúre, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3 C 51/2010,\no dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. apríla 2018 sp. zn. 17 Co 145/2017,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti a/\nvypratať nehnuteľnosti, na ktoré má uzatvorenú nájomnú zmluvu s obcou O. v katastrálnom území O.,\nvedených na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. X ako orná pôda o výmere 23.607 m2, trvalé trávne\nporasty o celkovej výmere 331.525 m2, parciel bližšie konkretizovaných v žalobe; b/ vydať nehnuteľnosti\nvedených na LV č. XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX v spoluvlastníckych podieloch o výmere 4.435 m2;\nc/ vydať parcely v katastrálnom území O., bližšie konkretizovaných v žalobe, ku ktorým získala právo\nužívania podľa nájomnej zmluvy s X. Z., bývajúcou v obci O. č. XXX ako výlučnou vlastníčkou v celkovej\nvýmere 48.848 m2 a 6.776 m2 (trvalé trávne porasty); d/ vydať pozemky na základe nájomnej zmluvy\ns Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Vrbov, vedených na LV č. XXX, parciel bližšie konkretizovaných v\nžalobe v celkovej výmere 45.464 m2 (orná pôda), 10.000 m2 (trvalé trávne porasty) a 6.516 m2 (lesná\npôda); e/ vydať parcely v katastrálnom území O., na ktoré uzavrela nájomnú zmluvu s S. T. ako ich\npodielovou spoluvlastníčkou, vedených na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,\nXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX ako orná pôda o výmere 87.461 m2, na LV č. XXX, XXX,\nXXX, XXX, XXX, XXX ako trvalé trávne porasty o výmere 2.146 m2.\n1.1. Okresný súd v Kežmarku (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 5. mája 2015 č. k. 3 C 51/2010\n- 598 [následne aj na pojednávaní 2. mája 2017 po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie Krajským\nsúdom v Prešove, (č. l. 644)] pripustil zmenu žaloby, ktorým žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zdržať\nsa požívania plodov a úžitkov nehnuteľností bližšie určených v tomto uznesení a súčasne, aby sa zdržal\npodávania žiadostí Poľnohospodárskej platobnej agentúre na poskytnutie podpory formou jednotnej\nplatby na plochu a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. decembra 2015 č. k. 3 C 51/2010 - 602 žalobu zamietol (I.);\nrozhodol o trovách konania (II.).\n\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. októbra 2016 sp. zn. 17 Co 41/2016\n(č. l. 639) na odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie z 2. decembra 2015 č. k. 3 C\n51/2010 - 602 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd prvej inštancie sa svojím procesným postupom\nv predmetnom konaní dopustil viacerých vád konania, týkajúcich sa procesných podmienok konania,\nktorými znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý súdny proces.\n4. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom, rozsudkom z 2. mája 2017\nč. k. 3 C 51/2010 - 647 žalobu zamietol (I.); rozhodol o trovách konania (II.).\n4.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vydania\nnehnuteľností (reivindikačná žaloba), nevedela označiť predmet konania a nevedela, kde sa parcely\nnachádzajú. Po pripustení zmeny žaloby na žalobu negatórnu, podstata sporu zostala tá istá, kde bez\nslužieb geodeta žalobkyňa tieto parcely nevie identifikovať, nevie určiť ich hranice. Zmluvy uzatvorené\nmedzi žalobkyňou a tretími osobami - S. T., J. V., X. Z., Rímskokatolícka cirkev (ďalej len „tretie\nosoby“) sú neplatné. Žalobkyňa nepreukázala, že by pôvodné zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a\ntretími osobami boli vypovedané, resp. iným spôsobom ukončené a preto pri uzatváraní nájomných\nzmlúv žalobkyňou bolo konané v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych\npozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Z dôvodu, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie\npovinnosťou tretích osôb ponúknuť, uzatvoriť nájomnú zmluvu žalovanému.\n4.2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.\n5. Odvolací súd rozsudkom z 24. apríla 2018 sp. zn. 17 Co 145/2017 (č. l. 683) na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku súdu prvej inštancie z 2. mája 2017 č. k. 3 C 51/2010 - 647 potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie (I.); rozhodol o trovách odvolacieho konania (II., III.).\n5.1. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny, preto ho v\nzmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Nahradil konanie pred súdom prvej inštancie a z dôvodu neunesenia\ndôkazného bremena - nepreukázania dôvodnosti negatórnej žaloby, žalobu zamietol.\n5.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobkyne vo\nvzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázal na svoj skorší (zrušený) rozsudok s námietkou žalobkyne, že si dostatočným spôsobom\nneuvedomil, čo je predmetom konania. Odvolací súd z tohto dôvodu nariadil vo veci pojednávanie (§\n385 CSP) za účelom doplnenia (zopakovania) dokazovania.\n5.3. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesu prijímania a konania súdu prvej inštancie\na jeho rozhodnutia (rozsudok č. k. 3 C 51/2010 - 602), ktoré predchádzali vyhláseniu tohto rozsudku,\nodvolací súd uviedol, že tieto sú vo vzťahu k preskúmaniu napadnutého rozsudku bezvýznamné, pretože\ns týmito všetkými okolnosťami sa podrobne vysporiadal odvolací súd v uznesení z 27. októbra 2016\nsp. zn. 17 Co 41/2016 (č. l. 639), ktorého súčasťou bol pokyn odvolacieho súdu, akým spôsobom je\npotrebné pokračovať v konaní pred súdom prvej inštancie tak, aby konanie bolo efektívne a aby bolo\nrozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne a aby ochrana práv strán sporu bola rýchla a účinná.\n5.4. Odvolací súd označil za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie ten, že sa vo svojom\nodôvodnení zaoberal svojim pôvodným zrušeným rozsudkom č. k. 3 C 51/2010 - 602. Platí totiž,\nže ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie nesmie odôvodnenie\nsvojho nového rozhodnutia koncipovať tak, že iba doplní pôvodné odôvodnenie zrušeného rozhodnutia\nalebo obsahovo poukazuje na zrušený rozsudok a zotrváva na názore, ktorý bol odvolacím súdom\nzrušený. Zrušený rozsudok totiž v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (2. mája 2017) neexistuje\npo právnej stránke, bol zrušený a preto niet rozsudku, ktorý bol právnym podkladom pre opätovné\nrozhodnutie v prejednávanej veci. Odôvodnenie rozhodnutia (bod 14. odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie) preto považoval za právne zmätočné. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia súdu\nprvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu evidentná aj v tom, že odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia neobsahuje zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie nevysvetlil ako posúdil podstatné\nskutkové a právne argumenty strán sporu, nie vo vzťahu k reivindikačnej žalobe, ale vo vzťahu k\nnegatórnej žalobe, ktorá je predmetom konania a ktorú bez toho, aby si uvedomil dôsledky a zmeny\nv hmotnoprávnych nárokoch, súd prvej inštancie pripustil a konal tak, ako by konal o reivindikačnej\nžalobe. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, ako sa vysporiadal s podstatnými\ndôkazmi, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o negatórnej žalobe a rozsudok súdu prvej inštancie má\n\nvady, ktoré spôsobujú, že svojim konaním porušil čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992\nZb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z obsahu rozhodnutia súdu\nprvej inštancie nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie pre strany sporu zrozumiteľne vec rozhodol.\nUvedené vady konania, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods.\n1 písm. b/ CSP) bol odvolací súd podľa § 390 CSP povinný odstrániť, nakoľko už raz práve pre tento\ndôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5.5. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vec opätovne prejednal, spôsobom, ako to\nmal prejednať súd prvej inštancie potom, čo pripustil zmenu žaloby zo žaloby reivindikačnej na žalobu\nnegatórnu. Vykonal dokazovanie nájomnými zmluvami medzi žalobkyňou a tretími osobami, na základe\nktorých zistil, že žalobkyňa má uzatvorené ku dňu vyhlásenia rozsudku zmluvy s týmito osobami na\nprenájom pôdy s tým, že ide o zmluvy na prenájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 663 a nasl. zákona\nč. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), pričom nájomný vzťah stále\ntrvá. Žalobkyňa preukázala, že predmetom nájmu sú aj ďalšie parcely, ktorých ochrany vlastníckeho\npráva sa nedomáha. Nepreukázala však, že predmetom nájmu je aj pôda, ktorá je podľa jej tvrdení jej\nvlastnou (LV č. XXXX) a využíva ju pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Z dokazovania vyplynulo tiež,\nže aj žalovaný mal v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 42/4405 na prenájom poľnohospodárskej\npôdy od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, nájom bol uzatvorený so Slovenským pozemkovým\nfondom so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36 (ďalej len „SPF“). Z uvedenej zmluvy nevyplýva, ktoré\nkonkrétne parcely boli jej predmetom, ich špecifikácia bola súčasťou prílohy k nájomnej zmluve. Ďalšia\nnájomná zmluva č. 01658/2014-PNZ-P40495/14.00 uzatvorená medzi žalovaným a SPF sa dotýka\npresne označených parciel na dobu nájmu od 1. januára 2015 do 31. decembra 2029. Z listiny\npredloženej žalobkyňou vyplynulo, že Poľnohospodárska platobná agentúra v Bratislave potvrdila, že\npriznáva samostatne hospodáriacemu roľníkovi (žalovanému) finančné prostriedky, avšak za kultúrne\ndiely pri aplikácii ekologického poľnohospodárstva za rok 2009. Žalobkyňa nepreukázala, či aktuálne k\nvyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie, respektíve odvolacieho súdu takéto dotácie sú žalovanému\nposkytované aj v súčasnosti. Po zmene žaloby na negatórnu žalobu žalobkyňa ďalšie návrhy na\ndoplnenie dokazovania nemala a považovala za postačujúce preukázanie okolností súvisiacich so\nstotožnením uplatneného nároku vo vzťahu k výmerám a hraniciam svojich pozemkov a hraniciam\npozemkov žalovaného. K návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania formou vytýčenia hranice parciel\ngeodetom odvolací súd konštatoval, že za súčasného stavu dokazovania a za súčasného upraveného\nžalobného návrhu, by bolo vykonávanie dôkazov geodetom v prejednávanej veci nehospodárne a\nneprinieslo by to vo vzťahu k uplatnenému nároku žiadne objasnenie skutkových okolností, preto\nzamietnutie tohto návrhu súdom prvej inštancie považoval za dôvodné a vykonanie dôkazu ako\nneúčelné.\n5.6. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd zistil skutkový stav, podľa ktorého v čase\nrozhodovania odvolacieho súdu existovali na parcely, ktoré sú predmetom konania nájomné zmluvy,\nktoré má uzatvorené žalobkyňa s tretími osobami. Nájomný vzťah s fyzickou osobou, ktorá by vlastnila\nnehnuteľnosti na LV č. XXXX nebol žalobkyňou preukázaný. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom\nnájomnej zmluvy medzi žalovaným a SPF sú špecifikované v prílohe k tejto nájomnej zmluve na dobu\ndo 31. decembra 2014 a od 1. januára 2015. Odvolací súd porovnal uplatnený nárok žalobkyne vo\nvzťahu k jednotlivým parcelám a nájomnej zmluvy uzatvorenej so SPF a žalovaným s tým, že ani jedna\nparcela, ktorá je označená v žalobe ako predmet negatórnej ochrany vlastníckeho práva žalobkyne nie je\nsúčasťou nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi SPF a žalovaným (nájomná zmluva č. 016058/2014-PNZP40495/14.00). Žalobkyňa nepredložila doklad o tom, že žalovaný jej pozemky, ktoré sú predmetom\nsporu užíva a berie z nich aj plody. Žalobkyňa v konaní preukázala iba skutočnosť, že si žalovaný vo\nvzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre uplatnil určité nároky na kultúrne diely, nie na konkrétne\npozemky. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby si takéto nároky uplatňoval žalovaný vo vzťahu k\npredmetu sporu v neskoršom období, najneskôr ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, respektíve\nodvolacieho súdu. S poukazom na § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je žalobkyňa osobou, ktorá\nmusí svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva preukázať, jej nárok nemôže zostať v pochybnostiach,\npreto odvolací súd jej žalobe nevyhovel. Posudzovanie existencie platných nájomných zmlúv na strane\nžalobkyne (žalovaného), bolo preto pre nepreukázanie totožnosti predmetu nájmu žalobkyňou bez\nprávneho významu.\n5.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP.\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z §\n420 písm. f/ CSP (č. l. 700).\n\n6.1. Porušenie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces vidí konkrétne v dvoch prípadoch a to\na/ v postupe odvolacieho súdu pri aplikácii § 390 CSP a b/ v súvislosti s „prekvapivosťou“ súdneho\nrozhodnutia v zmysle § 382 CSP.\n6.2. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že ním vytýkané závažné procesné\nvady konania, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie a ktoré mali za následok porušenie práva žalobkyne\nna spravodlivý proces a ktoré by viedli za bežného chodu udalostí k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, bol povinný odstraňovať sám a to s odkazom na § 390 CSP. Podľa názoru žalobkyne vzhľadom\nna intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces, ako aj vzhľadom na faktickú nemožnosť vykonať\ndôkazy, ktorými by žalobkyňa (v odvolacom konaní) preukázala skutočnosť, že žalovaný jej pozemku\n(ku dňu rozhodnutia súdu) užíva, požíva z nich plody a uplatňuje si z titulu ich užívania nároky voči\nPôdohospodárskej platobnej agentúre bolo namieste, aby odvolací súd napriek zneniu § 390 CSP,\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Tým, že tak neurobil, zasiahol do jej ústavného práva na\nspravodlivý súdny proces. Žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu\nje ustanovenie § 390 CSP potrebné vykladať nielen podľa jeho doslovného znenia (gramatický výklad),\nale aj z hľadiska jeho účelu (teleologický výklad) a ústavnej konformity a to najmä vo vzťahu k čl.\n6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ak\nmajú platiť závery odvolacieho súdu o tom, že súd prvej inštancie vykonával proces po dobu 8 rokov\nnekoncentrovane a po zmene predmetu konania zo žaloby reivindikačnej na negatórnu, dokonca naďalej\nvykonával dokazovanie, akoby prejednával reivindikačnú žalobu, potom nebolo dobre možné tieto vady\nzhojiť na jedinom pojednávaní konanom na odvolacom súde. Pokiaľ nie je sporné, že konanie pred\nsúdom prvej inštancie prebehlo bez aplikácie elementárnych procesných pravidiel, teda inými slovami,\nže bolo flagrantným spôsobom porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces, odvolacie konanie\nnemohlo v celom rozsahu napraviť vady konania pred súdom prvej inštancie a v celom rozsahu nahradiť\nto, čo sa v konaní pred súdom prvej inštancie opomenulo, resp. zameškalo. Z hľadiska súdneho konania\nako celku žalobkyňa preto považuje za krajnú nespravodlivosť, že súd prvej inštancie sa v podstate jej\nnárokom po dobu 8 rokov riadne nezaoberal a teda nevykonal riadne dokazovanie, a následne odvolací\nsúd vo svojom rozsudku, hoci konštatoval porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, jej nárok\nnásledne odlišne právne posúdil a poukazujúc na neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil.\n6.3. K „prekvapivosti“ súdneho rozhodnutia žalobkyňa uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní z 24. apríla\n2018 na Krajskom súde v Prešove vôbec nevyplýva, že by odvolací súd strany konania v súlade s §\n382 CSP upozornil na to, že právny nárok žalobkyne bude odlišne právne posudzovať, ako to urobil súd\nprvej inštancie, ani to, že by strany konania vyzval k tomu, aby sa k takto zmenenej právnej kvalifikácii\nnároku vyjadrili. Odvolací súd vo svojom odôvodnení vytkol súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok\nžalobkyne nesprávne právne posúdil ako reivindikačný nárok, neuvedomujúc si hmotnoprávnu zmenu\nnároku, teda jeho odlišný právny základ.\n6.4. Žalobkyňa preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Najvyšší súd na vyjadrenie žalovaného k dovolaniu (č. l. 774) neprihliadal a to vzhľadom k tomu, že\ntento úkon nebol vykonaný v lehote 10 dní určenej súdom prvej inštancie.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP, § 429 ods. 2 písm. b/ CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods.\n3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n9. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV.\nÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n\n11. Žalobkyňa konkrétne prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP.\n11.1. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozumie\n(len) faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu (1 Cdo\n166/2018, 2 Cdo 19/2019, 3 Cdo 150/2018, 4 Cdo 27/2018, 5 Cdo 21/2018, 7 Cdo 27/2019, 8 Cdo\n181/2018), teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie, vykonával dokazovanie,\nzohľadňoval procesné oprávnenia strán sporu, dbal o ich rovné postavenie a vytváral im procesnú\nmožnosť na realizáciu ich procesných oprávnení v súlade so zákonom). Pojem „procesný postup“\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len\nsamotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom)\nuplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo\n45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017).\n13. O nesprávny procesný postup, ktorý je relevantný podľa § 420 písm. f/ CSP, ide v prípade takého\nvedenia sporu, pri ktorom konajúci súd nerešpektuje procesné ustanovenia všeobecne záväzných\nprávnych predpisov upravujúcich civilné sporové (mimosporové) konanie, v dôsledku čoho je strane\nzmarená možnosť jej aktívnej účasti na konaní a prekazená realizácia jej patriacich procesných práv až v\ntakej miere (intenzite), že tým dochádza k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj napríklad\nR 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7\nCdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018).\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n15. Z dovolania žalobkyne vyplýva, že za tzv. vadu „zmätočnosti“ (§ 420 písm. f/ CSP) považuje\njednak nesprávne zvolený procesný postup odvolacieho súdu pri aplikácii § 390 CSP (a/), ako aj tzv.\n„prekvapivosť“ rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 382 CSP (b/). Rozhodnutie odvolacieho súdu,\nv ktorom sa odvolací súd nevysporiadal, respektíve vysporiadal sa nesprávne (a/) s týmito otázkami,\nvykazuje podľa žalobkyne všetky znaky arbitrárnosti (nepreskúmateľnosti).\n16. Pokiaľ ide o prvú námietku žalobkyne (a/), tak posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1\nCSP) je zrejmé, že namietaný nesprávny procesný postup v podobe nesprávnej aplikácie § 390 CSP\nodvolacím súdom spája žalobkyňa s faktickou nemožnosťou vykonať dôkazy, ktorými by v odvolacom\nkonaní preukázala svoje tvrdenia. Má za to, že s takto zvoleným procesným postupom jej bolo zabránené\nv tom, aby svoje tvrdenia preukázala, čo podľa jej názoru viedlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces.\n17. K zvolenému procesnému postupu odvolacieho súdu v zmysle § 390 CSP dovolací súd uvádza, že v\nzmysle tohto ustanovenia „odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\nuž raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (a/) a odvolací\nsúd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (b/)“. Jeho účelom je\ntak dosiahnutie zrýchlenia konania rozhodnutím v merite veci. Pokiaľ sa súd prvej inštancie aj v poradí\ndruhým rozhodnutím, resp. konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dopustí takých procesných\npochybení, ktoré by inak boli dôvodom na zrušenie v poradí druhého rozhodnutia (§ 389 CSP), musí ich\nodvolací súd sám odstrániť alebo napraviť v odvolacom konaní. V danom prípade zákonodarca striktne\nukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby preskúmal splnenie procesných podmienok, napravil prípadné\nnedostatky v procesnom postupe, ktorým súd prvej inštancie porušil právo strany na spravodlivý proces,\n\nči doplniť alebo zopakovať dokazovanie. V prípade zistenia, že predmet konania je potrebné právne\nposúdiť podľa inej právnej normy, má odvolací súd povinnosť postupovať podľa § 382 CSP.\n17.1. V posudzovanom prípade odvolací súd svoju povinnosť aplikovať ustanovenie § 390 CSP po\nformálnej stránke splnil, s uvedeným postupom sa dovolací súd zároveň stotožňuje, berúc v úvahu\nnielen gramatický, ale aj teologický výklad tohto ustanovenia, na ktorý žalobkyňa vo svojom dovolaní\npoukazuje. Keďže účelom tohto ustanovenia je dosiahnutie zrýchlenia konania rozhodnutím v merite\nveci, jeho naplnenie bolo v prejednávanom prípade odvolacím súdom aj dosiahnuté a to s poukazom na\ndlho trvajúce súdne konanie pred súdom prvej inštancie s poukazom na už raz odvolacím súdom zrušené\nrozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná aplikácia tohto ustanovenia,\nako aj ďalší postup vyplývajúci z tohto ustanovenia (splnenie povinnosti napraviť procesné nedostatky\nv procesnom postupe, ktorým súd prvej inštancie porušil právo strany v konaní na spravodlivý proces,\nprípadne doplniť alebo zopakovať dokazovanie) znaky arbitrárnosti nevykazujú.\n17.2. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namieta, že odvolací súd rozhodol bez náležitého zistenia\nskutočného stavu, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, dôkazy vykonané v súdnom konaní nesprávne\nvyhodnotil, dovolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nnedostatočné zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP\n(1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo\n187/2017). Ústavný súd nedospel k záveru o ústavnoprávnej neudržateľnosti tohto názoru najvyššieho\nsúdu (II. ÚS 465/2017).\n17.3. Keďže žalobkyňa nevykonanie dokazovania namieta práve v súvislosti s procesným postupom\nodvolacieho súdu podľa § 390 CSP, dovolací súd nad rámec vyššie uvedeného (bod 17.2.) dopĺňa, že nie\nje namieste tvrdenie žalobkyne, že by ju uvedený procesný postup odvolacieho súdu ukrátil o možnosť\nnavrhovať dôkazy a preukázať tak svoje tvrdenia. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nkonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne (§ 387 ods. 1\nCSP). Vzhľadom na v rámci odvolacieho konania zistené závažné procesné vady konania, postupom\npodľa § 390 CSP vec opätovne prejednal spôsobom, ako to mal prejednať súd prvej inštancie potom, čo\npripustil zmenu žaloby zo žaloby reivindikačnej na žalobu negatórnu uznesením č. k. 3 C 51/2010-598\nz 5. mája 2015 a opätovne procesným uznesením za prítomnosti strán sporu na pojednávaní dňa 2.\nmája 2017 (ďalej len „pripustenie zmeny žaloby“). Súdu prvej inštancie (bod 7. odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu) zároveň vytkol zmätočnosť jeho rozhodnutia, keď jasne nevysvetlil, ako posúdil\npodstatné skutkové a právne argumenty strán sporu, nie vo vzťahu k reivindikačnej žalobe, ale vo vzťahu\nk negatórnej žalobe; pripustil a konal tak, akoby konal o reivindikačnej žalobe; z rozhodnutia súdu prvej\ninštancie nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s podstatnými dôkazmi, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o\nnegatórnej žalobe. Podľa názoru dovolacieho súdu pripustením zmeny žaloby (iniciovaná žalobkyňou)\nnastal okamih, po ktorom sa predmet sporu mal ďalej posudzovať ako negatórna žaloba a to napriek\nodvolacím súdom vytknutému pochybeniu súdu prvej inštancie, pričom strany sporu boli riadne s touto\nzmenou uzrozumené, oboznámené. Od tohto okamihu bolo v ich možnostiach navrhovať dôkazy a\nsvoje tvrdenia preukazovať vo vzťahu k právnemu posúdeniu predmetu sporu ako negatórnej žalobe a to\naj pred odvolacím súdom, ktorý vec opätovne prejednal, potom ako to mal prejednať súd prvej inštancie\npo pripustení zmeny žaloby. Po pripustení zmeny žaloby však žalobkyňa ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania neprodukovala a naopak považovala za postačujúce preukázanie okolností súvisiacich\nso stotožnením uplatneného nároku vo vzťahu k výmerám a hraniciam svojich pozemkov a hraniciam\npozemkov žalovaného. Dovolací súd preto v tejto súvislosti dospel k záveru, že žalobkyňu zákonným\npostupom podľa § 390 CSP odvolací súd neukrátil o možnosť navrhovať nové dôkazy vo vzťahu k\nnegatórnej žalobe, ku ktorej právnemu posúdeniu predmetu sporu došlo po pripustení zmeny žaloby.\n18. V súvislosti s druhou námietkou žalobkyne (b/) týkajúcou sa „prekvapivosti súdneho rozhodnutia“\ndovolací súd uvádza, že ustanovenie § 382 CSP sa vzťahuje na ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce. V takomto prípade vzniká súdu povinnosť vyzvať strany, aby sa k možnému použitiu\ntohto ustanovenia vyjadrili. Použitie tohto ustanovenia odvolacím súdom znamená, že nárok treba\nposúdiť alebo podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce\npodľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia\n(iného paragrafu alebo iného odseku). Právnym predpisom (alebo aj zákonným ustanovením), ktorý\npri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis (zákonné ustanovenia), o ktorý výklad a\npoužitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán. Druhou zákonnou podmienkou, ktorá\nmusí byť splnená súčasne je, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.\n\nUstanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, ak odvolací súd mieni toto ustanovenie\nurobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej, t. j. je toho názoru, že skutkový stav zistený\nsúdom prvej inštancie (§ 383 CSP) alebo po doplnení dokazovania odvolacím súdom (§ 384 CSP) treba\nsubsumovať pod určitú právnu normu alebo súbor právnych noriem. Za týchto podmienok môže odvolací\nsúd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť alebo zmeniť. (viď Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.\nBeck, str. 1271).\n18.1. Žalobkyňa konkrétne vytýka odvolaciemu súdu, že zo zápisnice z 24. apríla 2018 na Krajskom\nsúde v Prešove vôbec nevyplýva, že by odvolací súd strany konania upozornil (§ 382 CSP) na to, že\nžalobkyňou uplatnený právny nárok bude odlišne právne posudzovať, ako to urobil súd prvej inštancie,\nani to, že by strany konania vyzval k tomu, aby sa k takto zmenenej právnej kvalifikácii nároku vyjadrili.\n18.2. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v danom prípade nepochybil, pri hodnotení\njednotlivých dôkazov (sám vykonal dokazovanie) na posudzovaný prípad neaplikoval žiadne\nustanovenie všeobecného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a\nbolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Smerodajným okamihom bolo aj v tomto prípade pripustenie\nzmeny žaloby, od tohto okamihu odvolací súd prejednal vec opätovne spôsobom, ako to mal urobiť\nsúd prvej inštancie, t. j. od zmeny žaloby reivindikačnej na žalobu negatórnu. Odvolaciemu súdu preto\nnemožno vytýkať v tejto súvislosti „prekvapivosť súdneho rozhodnutia“, keďže na posudzovaný prípad\nneaplikoval žiadne ustanovenie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce. O pripustení zmeny žaloby\nboli strany konania riadne upovedomené.\n19. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa nedôvodne namieta existenciu vady\nkonania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.\n20. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané\nneoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá\nnáležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §\n435 CSP.\n21. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n22. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/145/2017", "guid": "717ef63b-9829-4bab-bf8c-60001ab4352e:8fb3b086-df37-4c3a-997d-55912037e3da", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "9ef20a1d-caee-4195-8d58-ce4cf879c3af:7aa6d555-8ea4-4713-99c8-49215c7693ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1", "spisova_znacka": "7Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2019 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1"}, {"guid": "6a7a8173-920c-493c-923f-48c3e0835ed0:1b8ab5d3-2443-4263-8851-0cc0e845d531", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5113214432.1", "spisova_znacka": "4Cdo/27/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/27/2018 z 21. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5113214432.1"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "1dfdb860-facb-46d3-b9a8-cfdd80605d5d:9195c080-4df5-4f1b-9046-9ff3e86787bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116212452.1", "spisova_znacka": "17Co/145/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/145/2017 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116212452.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6b60388c-96a4-4105-8cc2-df46c3cee740:f6b0228b-964a-4c0f-8718-b5f55eff5161", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1", "spisova_znacka": "1Cdo/70/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/70/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8410201810.1"}]}