{"guid": "71800a9b-e9ad-428d-9040-a6c48407043b:75ba4148-105f-4607-9a4b-ec454637870a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1", "spisova_znacka": "2Co/1/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Co/1/2022 z 28. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2022, sp. zn. 2Co/1/2022, ECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1", "identifikacne_cislo": "1020200173", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2022-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355", "nazov": "§ 355 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/90/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/90/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/90-2016/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-31", "/SK/ZZ/2016/90#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75ba4148-105f-4607-9a4b-ec454637870a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Co/1/2022\n1020200173\n28. 07. 2022\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2022:1020200173.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v spore žalobcu Občianske\nzdruženie na pomoc spotrebiteľom a ľuďom v núdzi, so sídlom Cestice č. 118, IČO: 50 326 147,\nzastúpeného JUDr. Petrom Reblánom, advokátom, so sídlom Cestice č. 118, proti žalovanej 365.bank,\na. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nRELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie nekalej\nobchodnej praktiky v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11C/1/2020-199 z 30. septembra 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 11C/1/2020-199 z 30.\nseptembra 2021 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“, „súd prvej inštancie“) ako kauzálne príslušný\nsúd podľa § 31 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) rozsudkom č. k.\n11C/1/2020-199 z 30.09.2021 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) určil, že obchodná praktika žalovaného,\nktorou tento pri uplatnení práva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na\nbývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZÚB“) v\nzákonnej lehote čo i len sčasti neumožní spotrebiteľovi bez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady\nnákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo výške nepresahujúcej 20% istiny úveru na\nbývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení tým, že na tento účel použije alebo určí\niný výpočtový základ, respektíve sumu takejto predčasnej splátky vyčísli z iného výpočtového základu,\nnež z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej spotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo\nvyčíslenie vychádza zo „zostatku istiny úveru na bývanie, zostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie,\nzostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie“ alebo z obdobného výpočtového základu, ktorý je znížený o\nsplátky úveru na bývanie, je nekalou obchodnou praktikou, ktorej používanie súd žalovanému zakázal.\nV zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100%.\n2. S poukazom na § 301 až § 306 CSP, § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 3 ods. 4, ods. 5, § 7 ods. 1, ods. 2, § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ZoOS“), § 2 ods 1 písm. a) bod 1, § 3 ods. 1 až 3, § 5 ods.\n1, ods. 2 písm. b), písm. d), ods. 6, § 6 ods. 1, § 13 ods. 9, ods. 13, ods. 14, § 18 ods. 1, ods. 2,\n§ 29 ods. 1 ZÚB krajský súd konštatoval, že špecifikom osobitného konania o abstraktnej kontrole v\n\nspotrebiteľských veciach je skutočnosť, že prebieha mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Procesná\nlegitimácia žalobcu je podľa krajského súdu daná skutočnosťou, že v prípade žalobcu ide o právnickú\nosobu - združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa, čo nesporne vyplýva zo samotného názvu\nriadne registrovaného občianskeho združenia v spojení s definovaním cieľov jeho činnosti, z ktorých je\nzrejmé, že žalobca bol založený ako občianske združenie na pomoc spotrebiteľom a ľuďom v núdzi,\na to v oblastiach činnosti sociálnej, opatrovateľskej a spotrebiteľskej, s čím nepochybne priamo súvisí\nochrana práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov v zmysle § 3 ods. 4, ods. 5 veta druhá ZoOS,\npreto v danom prípade konštatoval naplnenie dikcie § 302 CSP. Z uvedených dôvodov vyhodnotil\nprocesnú obranu žalovanej spočívajúcu v námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nako nedôvodnú. Pasívna vecná legitimácia žalovaného nebola v konaní namietaná, pričom jej danosť\nvyplynula z § 52 ods. 3 OZ v spojení s ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. a § 29\nods.\n1 ZÚB. Ako irelevantnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa\ntvrdeného nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnej určovacej žalobe, nakoľko\nv prípade osobitného konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o špecifický druh\nsporového konania, pri ktorom zákon nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu\nchrániaceho kolektívne záujmy spotrebiteľov na podanie tohto druhu žaloby, čo nesporne vyplýva zo\nskutočnosti, že súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných\nzmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky, nezávisle\nod okolností konkrétneho prípadu.\n3. Žalobca svoju žalobu postavil na zisteniach získaných na základe podnetov od spotrebiteľov\na na základe predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie sprístupňovanej a predkladanej žalovaným\nspotrebiteľom v súvislosti so zmluvami o úvere na bývanie, a to vo vzťahu k aplikácii § 18 ods. 2 ZÚB v\nzmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi, v dôsledku čoho podľa žalobcu dochádza zo strany žalovaného\nk uplatňovaniu nekalej obchodnej praktiky vo vzťahu k výpočtovému základu používanému žalovaným\npri aplikácii dotknutého ustanovenia ZÚB, keď podľa tvrdenia žalobcu žalovaný namiesto zákonom\npredpokladaného výpočtového základu predstavujúceho istinu úveru na bývanie, t. j. namiesto fixného\nzákladu používa výpočtový základ v podobe zostatku istiny úveru na bývanie, t.j. nestály variabilný\nvýpočtový základ, čím žalovaný okrem uplatňovania poplatkov, resp. náhrady nákladov v rozpore so\nzákonom neúmerne predlžuje úverový vzťah a robí ho neprehľadným.\n4. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorých obsah nebol žalovaným v priebehu\nkonania žiadnym spôsobom spochybnený, krajský súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n- zo znenia bodu 9. Predzmluvných informácií o postupe poskytovania úveru na bývanie, zverejnených\nna webovej stránke žalovaného, vyplynulo, že mimoriadna splátka je splátka úveru, ktorej výška a termín\nsplatnosti nie je v splátkovom kalendári a nesplatí sa ňou celá pohľadávka banky. Predčasné splatenie\núveru je jednorazová splátka vo výške celkovej pohľadávky banky, ktorej úhradou úver zaniká pred\nlehotou splatnosti s tým, že klient je oprávnený vykonať mimoriadnu splátku alebo predčasné splatenie\núveru, ktoré nepodliehajú spoplatneniu nasledovne:\na) vykonať mimoriadnu splátku, ktorá nepresiahne 20% istiny úveru, a to v lehote jedného (1) mesiaca\npred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere,\nb) vykonať predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku v súvislosti s uplynutím obdobia fixácie\núrokovej sadzby. Je potrebné predložiť banke žiadosť o predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku,\na to najneskôr jeden mesiac pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere alebo uplynutím obdobia\nfixácie. V ostatných prípadoch má banka právo účtovať skutočné náklady, ktoré súvisia s realizovaním\nmimoriadnej splátky alebo predčasného splatenia, maximálne v zákonom povolenej výške;\n- podľa čl. I., bod 1.3 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ustanovenia zmluvy a\nosobitných obchodných podmienok majú prednosť pred VOP;\n- podľa čl. I. obchodných podmienok pre úvery na bývanie vypracovaných žalovaným (ďalej len „OPÚB“)\ntento dokument predstavuje obchodné podmienky banky - žalovaného, ktoré upravujú podmienky\nposkytovania úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom;\n- podľa čl. VI., bod 3 OPÚB dlžník má právo vykonať mimoriadnu splátku úveru, ktorá môže byť\nspoplatnená v zmysle ZÚB, ak o to písomne požiada banku. V prípade, že dlžník neurčí inak, mimoriadna\nsplátka úveru sa použije na zníženie splátky bez skrátenia lehoty splatnosti úveru. Ak dlžník nepožiada o\nvykonanie mimoriadnej splátky úveru, je banka oprávnená určiť neskorší termín vykonania mimoriadnej\nsplátky úveru, ktorý dlžníkovi oznámi. Po vykonaní mimoriadnej splátky úveru banka oznámi dlžníkovi\nnovú výšku splátky;\n\n- podľa čl. VI., bod 4 OPÚB dlžník má právo predčasne splatiť úver na základe písomnej žiadosti\ndoručenej banke. Dlžník je povinný pri predčasnom splatení úveru zaplatiť aj príslušný poplatok, ak\nsa uplatňuje. Banka je oprávnená určiť neskorší termín vykonania predčasného splatenia úveru, ktorý\ndlžníkovi bez zbytočného odkladu písomne oznámi;\n- podľa čl. VI., bod 5 OPÚB dlžník je v súlade so ZÚB oprávnený vykonať mimoriadnu splátku alebo\npredčasné splatenie úveru, ktoré nepodliehajú spoplatneniu nasledovne:\na) vykonať mimoriadnu splátku, ktorá nepresiahne 20% z istiny úveru v čase vykonania mimoriadnej\nsplátky, a to v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia ZoÚ;\nb) v súvislosti s uplynutím obdobia fixácie úrokovej sadzby bezodplatne vykonať predčasné splatenie\nalebo mimoriadnu splátku úveru. Termín na vykonanie bezodplatného predčasného splatenia alebo\nmimoriadnej splátky úveru je v deň konca obdobia fixácie.\nDlžník je povinný predložiť banke žiadosť o predčasné splatenie alebo mimoriadnu splátku úveru, a\nto najneskôr jeden mesiac pred dňom výročia uzavretia ZoÚ alebo uplynutím obdobia fixácie. Banka\noznámi dlžníkovi zrealizovanie mimoriadnej splátky. V prípade predčasného splatenia môže dlžník\npožiadať o potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru v zmysle ZoÚ;\n- zo znenia sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - predávané produkty s platnosťou od 10.10.2019\na s účinnosťou od 01.11.2019, ako aj zo znenia sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby - predávané\nprodukty s platnosťou od 1.1.2020 a s účinnosťou od 1.3.2020 vyplýva, že žalovaný za predčasné\nsplatenie úveru na bývanie alebo jeho časti účtuje svojim klientom - spotrebiteľom reálne náklady\npriamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie úveru na bývanie, max. 1% z predčasne splatenej\nsumy úveru s tým, že uvedený poplatok\nsa nevzťahuje na predčasné splatenie a mimoriadne\nsplátky realizované v období výročia fixácie úrokovej sadzby a na mimoriadne splátky do výšky 20% z\nnesplatenej istiny v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.\n5. Na základe uvedených skutočností, vyplývajúcich z predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie\nžalovaného tvoriacej súčasť spisu, krajský súd konštatoval nesúlad medzi pre daný spor podstatnými\nformuláciami v predzmluvnej dokumentácii (predzmluvné informácie o postupe poskytovania úveru na\nbývanie zverejnené na webovej stránke žalovaného), z ktorej vyplýva nespoplatňovanie vykonania\nmimoriadnej splátky nepresahujúcej 20% istiny úveru a medzi zmluvnou dokumentáciou (OPÚB a\nsadzobník poplatkov), z ktorej vyplýva nespoplatnenie mimoriadnej splátky nepresahujúcej 20% z istiny\núveru v čase vykonania mimoriadnej splátky, resp. 20% z nesplatenej istiny. Zároveň po vyhodnotení\nvyššie ustáleného skutkového stavu krajský súd konštatoval nesúlad predmetných relevantných\nformulácií, obsiahnutých v zmluvnej dokumentácii vypracovanej žalovaným (OPÚB a sadzobník\npoplatkov) a následne žalovaným aplikovanej v jeho obchodnej praxi vo vzťahu k spotrebiteľom, s dikciou\nzákonného ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, ktoré predstavuje jednoznačnú, určitú a zrozumiteľnú právnu\núpravu, v zmysle ktorej sa banke ako veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok,\nsankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20 %\nistiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na\nbývanie, t.j. zákon veľmi presne definuje výpočtový základ, z ktorého je žalovaný ako veriteľ povinný\nvychádzať pri ustaľovaní výšky predčasného splatenia úveru na bývanie nepodliehajúcej spoplatneniu\na uplatňovaniu sankcií alebo náhrady nákladov.\n6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, v rámci ktorej argumentuje tým,\nže pojem „istina“, resp. „istina úveru“ nie je v žiadnej časti ZÚB definovaný a v tejto súvislosti poukazuje\nna výklad vyplývajúci zo slovníka bankových pojmov zverejneného Slovenskou bankovou asociáciou,\nv dôsledku čoho žalovaný podľa svojho tvrdenia logicky, dôvodne a legitímne dospel k rozhodnutiu\naplikovať do používaných OPÚB a do sadzobníka poplatkov formulácie týkajúce sa podmienok realizácie\nmimoriadnych splátok hypotekárnych úverov spotrebiteľmi tak, že tieto nebudú spoplatňované do výšky\n20% z nesplatenej istiny úveru (výpočtový základ), a nie do výšky 20% z poskytnutej istiny úveru\n(výpočtový základ), v nadväznosti na čo žalovaný ako výpočtový základ pre účely § 18 ods. 2 ZÚB\npoužíva 20% z nesplatenej istiny úveru.\n7. Krajský súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že z obsahu jednotlivých ustanovení ZÚB\nje zrejmé, že tento zákon používa viacero variácií pojmu „istina“, a to v kontexte konkrétnych právnych\núprav vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení, keď napríklad v § 13 ods. 17 v súvislosti s odložením\nsplátok používa pojem „istina úveru“, ktorý je obdobný pojmu „istina tohto úveru na bývanie“ použitého v\npredmetnom § 18 ods. 2; v § 2 ods. 1 používa v rôznych kontextoch pojmy „istina“, „splatná istina“; v § 8\nods. 14 používa pojem „zostatková istina“; v § 8 ods. 33 písm. b) používa pojem „zostatková istina úveru\n\nna bývanie“; v § 13 ods. 4 písm. n) je použitý pojem „istina“ v súvislosti s jej amortizáciou a rovnako\nje pojem „istina“ použitý opakovane aj v Prílohe č. 1, časť B - Pokyny na vyplnenie formulára (ESIS),\nkde sú okrem toho použité aj pojmy „istina splatená v rámci splátky“ a „nesplatená istina po každej\nsplátke“; v Prílohe č. 2, čl. II., písm. k) bod 1 používa pojem „zostatok istiny“. Z ustanovenia § 18 ods.\n2 ZÚB je jednoznačne zrejmé definovanie výpočtového základu vo výške 20% istiny úveru na bývanie,\npričom zákon žiadnym svojím ustanovením nezakladá oprávnenie žalovaného, aby takto zákonom\ndefinovaný výpočtový základ, navyše priamo súvisiaci so zákonom uloženým zákazom, modifikoval\npodľa svojho vlastného uváženia ustálením výpočtového základu vo výške 20% z istiny úveru v čase\nvykonania mimoriadnej splátky (OPÚB) alebo vo výške 20% z nesplatenej istiny (sadzobník poplatkov),\na to všetko v neprospech spotrebiteľa, keďže v danom prípade je zrejmé, že na základe žalovaným\naplikovaného výkladu ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB môžu reálne nastať situácie, kedy dlžník - spotrebiteľ\npri realizovaní predčasného splatenia úveru na bývanie za splnenia podmienky dodržania lehoty jedného\nmesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie, bude na základe OPÚB a sadzobníka\npoplatkov povinný platiť žalovanému poplatky, ktoré sú nad rámec zákonnej úpravy a sú zo strany\nžalovaného uplatňované v rozpore so zákazom vyplývajúcim z § 18 ods. 2 ZÚB. Žalovaným aplikovaný\nvýklad ustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB a žalovaným prezentované zdôvodnenie takejto aplikácie podľa\nkrajského súdu nemá oporu v relevantnom zákonnom ustanovení, ktorým je § 18 ods. 2 ZÚB, ale\nzároveň je uvedená argumentácia žalovaného aj objektívne nesúladná s legislatívnym jazykom použitým\nzákonodarcom v jednotlivých ďalších ustanoveniach ZÚB. Po dôslednom vyhodnotení všetkých vyššie\nuvedených skutočností dospel súd k jednoznačnému záveru, že postup a konanie žalovaného v\nsúvislosti s predčasným splatením úveru na bývanie nezodpovedá zákonnej dikcii vyplývajúcej z\nustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, nakoľko podľa názoru súdu za istinu úveru na bývanie pre účely\npredmetného zákonného ustanovenia je potrebné považovať rovnakú sumu, z ktorej boli určené splátky\nistiny (§ 13 ods. 4 písm. m) ZÚB, zo znenia ktorého vyplýva, že zmluva o úvere na bývanie okrem\nvšeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným\nzostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania\njednotlivých položiek splátky). Podľa názoru krajského súdu ide v danom prípade zo strany žalovaného\nako banky o účelový výklad, ktorý neprípustným spôsobom mení formuláciu a zmysel ustanovenia §\n18 ods. 2 ZÚB. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje aj zjavnú neopodstatnenosť obrany\nžalovaného spočívajúcej v tvrdeniach o spôsobe implementácie Smernice 2014/17/EÚ v podmienkach\nSlovenskej republiky prijatím právnej úpravy týkajúcej sa možnosti predčasného splatenia úveru na\nbývanie v omnoho širšom rozsahu, ako bola Slovenská republika v zmysle uvedeného právneho aktu\nEÚ povinná. Smernice zaväzujú krajiny EÚ, aby dosiahli určitý pokrok, avšak spôsob, ako ho dosiahnuť,\nzáväzný nie je. Krajiny EÚ musia prijať opatrenia a začleniť ich do svojho práva (transponovať), aby\ndosiahli ciele stanovené v smernici, k čomu v danom prípade prebratím právne záväznej Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov\ntýkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a\nnariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014) prostredníctvom ZÚB nepochybne došlo a takto\nprijatá vnútroštátna právna úprava žalovaného v celosti zaväzuje.\n8. V neposlednom rade krajský súd považoval za nevyhnutné poukázať na okolnosť majúcu podstatný\nvýznam z pohľadu spotrebiteľov v štádiu ich rozhodovania sa o prípadnom uzavretí zmluvy o úvere na\nbývanie so žalovaným, ktorá spočíva v odlišnej formulácii nastavenia podmienok predčasného splatenia\nv predzmluvnej dokumentácii žalovaného, ku ktorej majú spotrebitelia ako potenciálni klienti žalovaného\nprístup na webovej stránke žalovaného (Predzmluvné informácie o postupe poskytovania úveru na\nbývanie), a v ktorej sú podmienky predčasného splatenia úveru na bývanie v súvislosti s určením\nvýpočtového základu sumy nepodliehajúcej spoplatneniu definované spôsobom zodpovedajúcim dikcii\nustanovenia § 18 ods. 2 ZÚB, čo je však v diametrálnom rozpore s podmienkami vyplývajúcimi\nnásledne z OPÚB a zo sadzobníka poplatkov, ktoré spotrebiteľov zaväzujú v čase po uzavretí zmluvy\no úvere na bývanie so žalovaným. Takýto postup žalovaného nemožno hodnotiť inak než ako konanie,\nktoré je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZÚB a v tejto súvislosti je absolútne\nirelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že predzmluvné informácie nie sú klientovi odovzdávané, nie\nsú právne záväzné a slúžia len ako návod a súčasť informovania klienta v zmysle § 5 ZÚB. Ani\ntvrdenie žalovaného, že poskytnutie všeobecných informácií pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie\nsi žalovaný voči konkrétnemu klientovi v súlade s § 5 ods. 6 ZÚB plní prostredníctvom odovzdania\nEurópskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS), a nie prostredníctvom Predzmluvnej\ninformácie o postupe poskytovania úveru na bývanie, v danom prípade neobstojí, nakoľko je zrejmé, že\n\nPredzmluvná informácia o postupe poskytovania úveru na bývanie je dokumentom, ktorý má spotrebiteľ\nk dispozícii na webovej stránke žalovaného v čase prijímania svojho rozhodnutia o prípadnom uzavretí\nzmluvy o úvere na bývanie práve so žalovaným, t. j. ide o dokument spôsobilý do značnej miery takéto\nrozhodnutie spotrebiteľa ako potenciálneho klienta banky ovplyvniť, v dôsledku čoho je nevyhnutné\ntrvať na povinnosti žalovaného ako banky informovať svojich potenciálnych klientov v plnom rozsahu\nzrozumiteľne a predovšetkým pravdivo. V prípade, ak všeobecné informácie poskytované bankou pred\nuzavretím zmluvy o úvere na bývanie obsahujú diametrálne odlišné informácie v porovnaní s následnými\nreálnymi postupmi banky vyplývajúcimi zo zmluvných dokumentov vzťahujúcich sa už na konkrétne\nzmluvné vzťahy, ide o nežiaduci a zavádzajúci postup banky.\n9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k\njednoznačnému záveru, že v petite žaloby špecifikované konanie žalovaného, ktorým pri uplatnení\npráva spotrebiteľa podľa § 18 ods. 2 ZÚB v zákonnej lehote čo i len sčasti neumožní spotrebiteľovi\nbez poplatku, bez sankcie alebo bez náhrady nákladov zaplatiť predčasnú splátku úveru na bývanie vo\nvýške nepresahujúcej 20% istiny úveru na bývanie, prípadne spotrebiteľa inak obmedzí pri jej zaplatení\ntým, že na tento účel použije alebo určí iný výpočtový základ, respektíve sumu takejto predčasnej\nsplátky vyčísli z iného výpočtového základu, než z celkovej sumy istiny úveru na bývanie poskytnutej\nspotrebiteľovi, najmä ak takéto určenie alebo vyčíslenie vychádza zo „zostatku istiny úveru na bývanie,\nzostatku dlhu, zostatku úveru na bývanie, zostatku aktuálnej istiny úveru na bývanie“ alebo z obdobného\nvýpočtového základu, ktorý je znížený o splátky úveru na bývanie, je v zmysle § 7 ods. 2 písm. b)\nZoOS (znenie zodpovedajúce čl. 5 ods. 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/\nES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu), nekalou\nobchodnou praktikou, ktorá je podľa § 7 ods. 1 ZoOS zakázaná pred, počas aj po vykonaní obchodnej\ntransakcie a z toho dôvodu súd výrokom I. žalobe v tejto časti vyhovel a určil nekalosť predmetnej\nobchodnej praktiky a zároveň zakázal žalovanému jej používanie (§ 305 ods. 1, ods. 3 CSP).\n10. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, na\nzáklade ktorého by bol žalobca oprávnený po právoplatnosti rozsudku v mene a na náklady žalovaného\nzabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky so spracovaním ako\noriginálnu textovú službu prostredníctvom jej servisu a webových portálov. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie poukázal na ustanovenie § 305 ods. 2 CSP, na základe ktorého je žalobca v prípade\nprávoplatného určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo určenia nekalosti obchodnej praktiky\noprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto rozsudku, t. j. ide o priamo zo zákona\nvyplývajúce oprávnenie žalobcu, ktoré sa aktivuje bez ďalšieho nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v\ndanom prípade o určení nekalej obchodnej praktiky a nepodlieha ďalšiemu súhlasu ani povoleniu súdu.\nRozhodnutie súdu o oprávnení žalobcu zverejniť právoplatný rozsudok nie je potrebné a CSP takého\nrozhodovanie súdu neukladá. Z uvedených dôvodov krajský súd výrokom II. žalobu v zostávajúcej časti\nzamietol, nakoľko takto formulovaný žalobný nárok žalobcu nemá oporu v zákone a žalobca ani žiadnym\nrelevantným spôsobom nepreukázal jeho dôvodnosť nad rámec zákonnej úpravy vyplývajúcej z § 305\nods. 2 CSP. Zároveň krajský súd výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100%.\n11. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie proti výroku I. a III. rozsudku súdu prvej\ninštancie. V odôvodnení uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný\nprezentoval názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a namietaný\nrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietol správnosť obsahu\nodseku 51. rozsudku, v tej časti, v ktorej súd prvej inštancie tvrdí, že procesná legitimácia žalobcu\nje v konaní daná skutočnosťou, že v prípade žalobcu ide o právnickú osobu - združenie založené za\núčelom ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru súdu z názvu žalobcu v spojení s definovaním cieľov jeho\nčinnosti došlo v súdnej veci k naplneniu dikcie ustanovenia § 302 CSP. Žalovaný naďalej tvrdí, že aktívna\nvecná legitimácia v danej veci nie je daná, nebola žalobcom preukázaná, nakoľko z výpisu žalobcu z\nregistra Evidencie občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR skutočnosť, že žalobca bol\nzaložený alebo zriadený na ochranu spotrebiteľa nevyplýva, preto ho nemožno vyvodiť len zo samotného\nnázvu žalobcu. V uvedenom výpise je v časti „Cieľ činnosti“ uvedené „spotrebiteľské, sociálne\nopatrovateľské“, z takéhoto znenia nie je možné vyvodiť jednoznačne založenie a činnosť žalobcu na\nochranu spotrebiteľa, čo je podmienkou procesnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že bol zriadený na ochranu spotrebiteľa. Dôkazom na\npreukázanie takejto skutočnosti by podľa názoru žalovaného mohli byť stanovy žalobcu, ktoré sú v\n\nzmysle § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov povinnou prílohou návrhu na\nregistráciu občianskeho združenia na Ministerstve vnútra SR a v nich špecifikovaný cieľ činnosti žalobcu\nzahŕňajúci ochranu spotrebiteľa.\nŽalovaný ďalej uviedol, že podobne ako v individuálnych spotrebiteľských sporoch aj pri abstraktnej\nkontrole v spotrebiteľských veciach sa plne neuplatňuje zásada kontradiktórnosti, keďže súd môže\nvykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Podobne ako\npri individuálnych spotrebiteľských sporoch obstaranie, zabezpečenie a výkon nenavrhnutých dôkazov\nz úradnej moci by malo byť prípustné len v prípade, ak sú tieto v prospech spotrebiteľov - svedčia o\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky resp. nekalosti obchodnej praktiky (čo v tomto konaní bolo splnené).\nV súdenej veci ani zo strany žalobcu ani zo strany súdu nebol predložený resp. obstaraný dôkaz,\nz ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť, že žalobca bol zriadený na ochranu\nspotrebiteľa a teda v tomto konaní mu svedčí procesná legitimácia. Z uvedených dôvodov má žalovaný\nza to, že žalobca nepreukázal, že je subjektom oprávneným na podanie žaloby v konaní o abstraktnej\nkontrole v spotrebiteľských veciach v súlade s § 302 CSP.\n12. Ďalej žalovaný v odvolaní namietol správnosť obsahu odseku 61. rozsudku v tej časti, v ktorej sa\nsúd prvej inštancie zaoberá ne/správnosťou používania výšky 20% z nesplatenej istiny úveru žalovaným\npri spoplatňovaní mimoriadnych splátok úverov spotrebiteľmi. Žalovaný naďalej tvrdí, že po účinnosti\nzák. č. 90/2016 Z. z. dôvodne a legitímne dospel k rozhodnutiu do používaných obchodných podmienok\npre úvery na bývanie a sadzobníkov poplatkov uvádzať formulácie týkajúce sa podmienok realizácie\nmimoriadnych splátok hypotekárnych úverov spotrebiteľmi tak, že tieto nebudú spoplatňované do výšky\n20% z nesplatenej istiny úveru (výpočtový základ) a nie do výšky 20% z poskytnutého úveru (výpočtový\nzáklad). Ako výpočtový základ pre účely § 18 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. v čase podania žaloby\ndôvodne používal v zmysle uvedeného výšku 20% z nesplatenej istiny úveru.\n13. Žalovaný namietal správnosť obsahu odseku 66. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil\nskutočnosť, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100% napriek tomu, že žalobca\nnemal vo veci plný úspech. CSP nepatrný úspech nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech a to\nvrátane neúspechu čo i len v časti uplatňovaného nároku. Žalovaný sa žalobou domáhal, aby súd ako\no samostatnom nároku rozhodol o oprávnení žalobcu v mene a na náklady žalovaného zabezpečiť\nzverejnenie vydaného rozsudku prostredníctvom Tlačovej agentúry SR. Takýto návrh žalobcu bol súdom\nzamietnutý, s odôvodnením v odseku 64. rozsudku. Súd tiež konštatoval, že tak formulovaný žalobný\nnávrh žalobcu nemá oporu v zákone a žalobca nepreukázal jeho dôvodnosť nad rámec zákona. Žalobca\nbol v konaní zastúpený advokátom, teda mohol a mal vedieť, že uplatňuje nárok nad rámec zákona,\npričom práve skutočnosť, že bol zastúpený advokátom vyvolala vznik trov právneho zastúpenia, nárok na\nnáhradu ktorých bol priznaný žalobcovi. Za situácie kedy bol čiastočne neúspešnému žalobcovi priznaný\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, považuje žalovaný postup súdu pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania za nesprávny a rozporný s § 255 ods. 2 CSP.\n14. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok\nkrajského súdu vo výroku I. postupom podľa § 388 CSP zmenil a žalobu ako o nej bolo rozhodnuté\nv rozsahu výroku I. ako nedôvodnú zamietol, vo výroku III. Postupom podľa § 388 CSP zmenil a\nžalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky žalovaného týkajúce sa absencie aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu, sú pre účely rozhodnutia o odvolaní irelevantné a postoj žalovaného\nprezentovaný v odvolaní je podľa žalobcu nespôsobilý akokoľvek spochybniť závery súdu prvej\ninštancie a napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcu žalovaný svojim odvolaním iba formálne prezentuje,\nže závery súdu neplánuje rešpektovať, pričom nechuť riadiť sa súdnym rozhodnutím však nie je\ntakou skutočnosťou, ktorá by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovala podanie odvolania. Navrhol, aby\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, ak odvolanie žalovaného neodmietne, a uplatnil si\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní\n(§ 31 ods. 2 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 359, § 362 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel\nk záveru, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c)\na § 304 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\n17. Na základe skutočnosti, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zaoberal sa pri\nposudzovaní sporu len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to z hľadiska, či v konaní nedošlo k vadám, ktoré\nmali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd\nkonštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.\nOdvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom\nrozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220\nods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku krajského súdu odvolací súd dopĺňa, že procesná\nsubjektivita žalobcu je nepochybná a vyplývajúca tak z údajovo skutočnosti zaevidovaných vo verejnom\nRegistri občianskych združení v časti plné meno v spojení s definovaným predmetom činnosti (sociálne,\nopatrovateľské, spotrebiteľské) a z čl. 3 „Postavenie a ciele združenia“ ods. 3.1 Stanov žalobcu z\n26.04.2016, ktoré sú súčasťou písomností predložených žalobcom pri registrácii občianskeho združenia.\n19. Vo vzťahu k druhej námietke odvolateľa, týkajúcej sa výkladu a aplikácie ustanovenia § 18 ods. 2\nZÚB, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v ods. 61\nnapadnutého rozhodnutia zdôrazňujúc, že zo štruktúry zákona č. 90/2016 Z. z. a znení jeho jednotlivých\nustanovení nepochybne vyplýva, že ak by zákonodarca mal vôľu bližšie konkretizovať akej časti úveru\nsa uvedené ustanovenie § 18 ods. 2 ZÚB týka, nepochybne by tak urobil, obdobne ako to urobil napr.\nv § 2 ods. 1, § 8 ods. 14 ZÚB, preto aj podľa najvyššieho súdu je potrebné za istinu úveru na bývanie\nvo vzťahu k § 18 ods. 2 ZOB považovať sumu, z ktorej boli určené splátky istiny v nadväznosti na §\n13 ods. 4 písm. m) ZOB.\n20. Ostatnú námietku žalovaného, týkajúcu sa priznania práva žalobcovi na náhradu trov konania vo\nvýške 100% napriek tomu, že nemal vo veci plný úspech, považuje odvolací súd taktiež za bezdôvodnú.\nSúd prvého stupňa v ods. 66 vyčerpávajúco a dôsledne vysvetlil, prečo neprihliadal na neúspech žalobcu\nv časti, v ktorej sa domáhal oprávnenia vo vzťahu k publikovaniu rozsudku a prečo považoval žalobcu\nza plne úspešného vo vzťahu k meritu sporu. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej\nžiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca mal vo veci plný úspech, keď v\ndôsledku právoplatnosti meritórneho rozhodnutia nastane právny stav, ktorý chcel dosiahnuť podaním\nžaloby a následným úspechom v spore, konkrétne dotknutá obchodná praktika žalovaného bola určená\nza nekalú, jej používanie súd zakázal a žalobcovi právoplatosťou napadnutého rozsudku vzniká ex lege\nprávo vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie rozsudku (§ 305 ods. 2 CSP). Možno preto konštatovať,\nže krajský súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol správne.\n21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci. I. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\n\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\ntoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP\nCSP).\n\n(§ 447 písm. e)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/1/2020", "guid": "1cbd02f9-2eab-43b2-b94b-491ba576adc7:903f9d3a-e88a-4268-89f2-937baef6c1b0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}