{"guid": "c6415d7d-61b5-4318-a819-f09d708b87b4:613d21d2-6530-4f30-a3d2-238b4e12f35a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1", "spisova_znacka": "1Cdo/194/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/194/2020 z 28. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2022, sp. zn. 1Cdo/194/2020, ECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1", "identifikacne_cislo": "1407218207", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2022-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 64/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:901a6745-c742-4af7-bc6e-2df627291183", "datum": "2023-02-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-1", "nazov": "§ 163 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-2", "nazov": "§ 163 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-234.odsek-1", "nazov": "§ 234 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-234.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-234"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-165.odsek-1", "nazov": "§ 165 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-165.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-234", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-165", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-122", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/613d21d2-6530-4f30-a3d2-238b4e12f35a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/194/2020\n1407218207\n28. 09. 2022\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2022:1407218207.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu JUDr. Martina Vladika a Mgr. Petra Melichera, v spore žalobkyne Q.. V. S., narodenej X.\nV. XXXX, trvale bytom v A., Y. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o.,\nso sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, proti žalovanému J. S., narodenému X.\nH. XXXX, trvale bytom v A., H. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o., so\nsídlom v Bratislave, Révová 7, IČO: 36 858 731, o zaplatenie 130.000 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5 C 77/2007, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave z 18. decembra 2018 sp. zn. 6 Co 296/2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 19. septembra 2018, č. k.\n5 C 77/2007-388, zastavil konanie, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania\na priznal znalkyni nárok na znalečné voči každej zo sporových strán v rozsahu po 50 %. Žalobou\ndoručenou súdu prvej inštancie dňa 27. júla 2007 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov po rozvode. V priebehu konania došlo medzi stranami sporu k dohode\nuznaním nárokov žalobkyne zo strany žalovaného vo výške 130.000 eur s tým, že predmetná suma mala\nbyť v zmysle vydaného potvrdenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uhradená žalobkyni\ndo 31. decembra 2010. Žalobkyňa z dôvodu, že žalovaný sumu v stanovenej lehote neuhradil, navrhla\npripustenie zmeny žaloby tak, že žiadala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 130.000 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 130.000 eur od 1. júna 2012 až do zaplatenia. Súd\nprvej inštancie pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. V priebehu konania strany sporu súdu prvej\ninštancie zhodne navrhli odročenie pojednávania podaniami zaslanými elektronickými prostriedkami dňa\n18. januára 2018 (v deň nariadeného pojednávania) z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní za\núčelom dosiahnutia vzájomnej dohody a ukončenia sporu mimosúdnou dohodou. Vzhľadom na to, že\nstrany sporu v priebehu konania zhodne navrhli odročenie pojednávania, súd prvej inštancie uznesením\nz 18. januára 2018, č. k. 5 C 77/2007-373, konanie v zmysle § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“) prerušil. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 23. januára 2018. Podľa § 163 ods. 2 C. s. p. ak je konanie prerušené,\nsúd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do\nšiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Vzhľadom na\nto, že žiadna zo strán sporu nepodala v zákonnej lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o\nprerušení konania návrh na pokračovanie v konaní a táto lehota uplynula dňa 23. júla 2018, súd konanie\nzastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 262 ods. 1, § 256 ods.\n1 a § 257 C. s. p. a o znalečnom podľa ustanovení § 262 ods. 1, § 251, § 252, § 253 a § 255 ods. 1 C. s. p.\n\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 18. decembra 2018, č. k. 6 Co\n296/2018-430, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a žalovanému nepriznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie vytýčil\npojednávanie na dňa 18. januára 2018. Dňa 17. januára 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené\npodanie žalovaného, v ktorom tento uviedol, že medzi stranami sporu začali opätovne prebiehať\nprostredníctvom ich právnych zástupcov mimosúdne rokovania za účelom dosiahnutia vzájomnej\ndohody o vyporiadaní a ukončenia sporu mimosúdnou cestou. Z tohto dôvodu navrhol súdu prvej\ninštancie, aby odročil pojednávanie a poskytol stranám sporu 30-dňovú lehotu na dosiahnutie dohody.\nZ týchto dôvodov zároveň požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti a neprítomnosti svojho\nprávneho zástupcu na pojednávaní. Dňa 18. januára 2018 doručil súdu prvej inštancie podanie aj právny\nzástupca žalobkyne, v ktorom rovnako uviedol, že medzi stranami sporu začali prebiehať mimosúdne\nrokovania za účelom dosiahnutia vzájomnej dohody o vyporiadaní a ukončenia sporu mimosúdnou\ndohodou, a preto požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty stranám\nsporu v rozsahu 30 dní. Zároveň požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti na tomto pojednávaní.\nNásledne súd prvej inštancie uznesením prerušil konanie podľa § 163 C. s. p. a strany sporu v tomto\nuznesení riadne poučil, že ak nebude v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia\npodaný návrh na pokračovanie v konaní niektorou zo strán sporu, súd konanie zastaví. Vzhľadom\nna skutočnosť, že v uvedenej lehote takýto návrh podaný nebol, súd prvej inštancie konanie zastavil.\nOdvolací súd poukázal na ustanovenie § 163 ods. 1 a 2 C. s. p. a uviedol, že súd prvej inštancie bol\npovinný konanie prerušiť postupom podľa § 163 C. s. p., keďže strany sporu zhodne navrhli odročenie\npojednávania. Prerušenie konania podľa § 163 C. s. p. je osobitným prípadom obligatórneho prerušenia\nkonania, t. j. súd je povinný konanie prerušiť. Osobitný charakter má z toho dôvodu, že kým dôvody\nuvádzané v § 162 C. s. p. majú charakter prekážok v konaní, konsenzus strán sporu o prerušení\nkonania alebo odročení pojednávania je prejavom dispozície s konaním, a to predovšetkým dispozičným\nprejavom žalobcu. Prerušenie konania podľa § 163 C. s. p. má teda charakter procesnej sankcie za\npasivitu v spore, preto súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. Predkladateľ C. s. p. zaujal názor,\nže zhodné navrhnutie odročenia pojednávania možno považovať za procesnú pasivitu predovšetkým\nna strane žalobcu, ktorý má mať v kontradiktórnom spore v prvom rade záujem na pokračovaní v\nkonaní, nie na jeho odročení, čím vznikajú zbytočné prieťahy. Pre obligatórne prerušenie konania\nsúdom prvej inštancie postupom podľa § 163 C. s. p. sa vyžaduje buď zhodný návrh strán sporu\nna prerušenie konania alebo zhodné návrhy na odročenie pojednávania. V danej veci nastal práve\nprípad, že strany sporu zhodne navrhli odročenie pojednávania. V tomto smere neobstojí odvolacia\nargumentácia žalobkyne, že strany sporu návrhmi na odročenie pojednávania nesledovali cieľ konanie\nprerušiť. Pre obligatórne prerušenie konania súdom postačuje, ak strany zhodne navrhnú odročenie\npojednávania (nie je potrebné súčasne navrhnúť prerušenie konania). Žalobkyňa v rámci odvolania\nnamietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie o prerušení konania rozhodol vo forme rozsudku, a\nnie uznesenia ako to predpisuje právna úprava. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že zo spisu\nvyplýva, že súd prvej inštancie o prerušení konania rozhodol formou uznesenia, a nie rozsudku ako\nto uvádza žalobkyňa. Aj poučenie súdu prvej inštancie v predmetnom uznesení o možnosti podať\nopravný prostriedok zodpovedalo ustanoveniu § 357 C. s. p. Strany sporu boli v uznesení o prerušení\nkonania riadne poučené o tom, že ak nebude podaný návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich\nmesiacov, súd konanie zastaví. Uznesenie o prerušení konania im bolo zároveň riadne doručené. Súd\nprvej inštancie preto postupoval správne, ak konanie zastavil.\n3. Uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu napadla včas podaným dovolaním žalobkyňa.\nPrípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. K\núdajnému porušeniu práva na spravodlivý proces žalobkyňa uviedla, že odvolací súd sa nezaoberal\npodstatnými námietkami uvedenými ňou v odvolaní, keď vychádzal z obsahu spisového materiálu\npredloženého súdom prvej inštancie, s ktorým bolo manipulované zrejme v snahe o nápravu pochybenia,\nktorého sa súd prvej inštancie dopustil vydaním rozsudku o prerušení konania namiesto správneho\nvydania uznesenia o prerušení konania. Stranám sporu bol pritom do elektronickej schránky doručený\nrozsudok o prerušení konania. Súd prvej inštancie tak o prerušení konania rozhodol nezákonnou\nformou a opravu tohto pochybenia tiež vykonal nezákonným spôsobom, čím malo dôjsť k porušeniu\npráva žalobkyne na spravodlivý proces. Takéto zmätočné rozhodnutie vydané v rozpore s prejavenou\nvôľou a zámerom sporových strán, proti ktorému podľa poučenia súdu prvej inštancie nemala možnosť\npodať opravný prostriedok, nemôže mať podľa žalobkyne za následok prerušenie konania, ktoré zákon\nspája s uznesením obsahujúcim predpísané náležitosti, a preto ani nedodržanie lehoty pre podanie\nnávrhu na pokračovanie v konaní nemôže mať za následok zastavenie konania. Odvolací súd bol\n\nobsahom spisového materiálu súdu prvej inštancie uvedený do omylu a nemal tak možnosť rozpoznať\nnesprávnosť jeho procesného postupu a napraviť jeho pochybenia. Pri posudzovaní veci odvolací\nsúd nezohľadnil skutočnosť, že vôľou sporových strán nebolo dosiahnuť spočívanie konania po dobu\npodstatne prevyšujúcu dobu, ktorú sami navrhli vo svojich žiadostiach o odročenie pojednávania (30\ndní). Prerušenie konania na tak dlhú dobu bolo v rozpore so záujmom žalobkyne a viedlo spolu\nso zdravotnými problémami žalovaného k utlmeniu aktivít sporových strán a k opomenutiu lehoty\npre vykonanie úkonu smerujúceho k pokračovaniu v konaní. Žalobkyňa navyše podala návrh na\npokračovanie v konaní dňa 21. septembra 2018, t. j. v čase, keď rozhodnutie o zastavení konania nebolo\nsporovým stranám ešte doručené a o jeho vydaní nemohla mať vedomosť. Vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. žalobkyňa uviedla dve právne otázky, od ktorých malo závisieť\nrozhodnutie odvolacieho súdu, a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli doposiaľ vyriešené:\n(i) či znenie § 163 ods. 1 C. s. p. pripúšťa výklad, podľa ktorého je prerušenie konania najmenej po dobu\ntroch mesiacov dôvodným, resp. povinným za situácie, keď síce bola naplnená podmienka zhodného\nnavrhnutia odročenia pojednávania účastníkmi, ale súčasne ich prejav vôle smeroval iba k poskytnutiu\npodstatne kratšej lehoty (30 dní) za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody a nie sú dané iné okolnosti\nsporu svedčiace o pasivite účastníkov v konaní a (ii) či zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 C. s.\np. je nutným následkom (v každom prípade) zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v\nkonaní prerušenom rozhodnutím svojou formou odporujúcim ustanoveniam procesného predpisu, najmä\nza situácie, keď takýto návrh na pokračovanie v konaní bol súdu doručený v dobe pred nadobudnutím\nprávoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania, ako aj jeho samotným doručením účastníkom konania.\nDovolaciemu súdu navrhla, aby zrušil rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu v stanovenej lehote nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.) skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel\nk záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) C. s. p.\n6. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f)\nC. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia, rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. sú\na) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n11. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolateľka namietala, že súd prvej\ninštancie rozhodol o prerušení konania formou rozsudku a nie uznesenia, pričom nesprávnosť tohto\nsvojho procesného postupu odstránil manipuláciou so súdnym spisom a nie zákonnou formou. Stranám\nsporu bol pritom doručený rozsudok o prerušení konania s nesprávnym poučením o nemožnosti podať\nproti nemu odvolanie. Uvedený zmätočný procesný postup súdu prvej inštancie mal pritom zasiahnuť\ndo práva žalobkyne na spravodlivý proces.\n12. Podľa § 163 ods. 1 C. s. p. ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú\nodročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.\n13. Podľa § 163 ods. 2 C. s. p. ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek\nstrany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia\no prerušení konania, súd konanie zastaví.\n14. Podľa § 212 ods. 1 C. s. p. rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Podľa § 234 ods. 1 C. s. p. súd\nrozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.\n15. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa k dovolaniu skutočne pripojila rozsudok o prerušení\nkonania (ktorý jej bol doručený), zatiaľ čo v spise je zažurnalizované uznesenie o prerušení konania.\nNiet pochýb o tom, že súd prvej inštancie mal správne o prerušení konania rozhodnúť uznesením,\nkeďže v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,\nže predpokladom porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. je nielen\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymykajú zo zákonného rámca, ale aj znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýto\nnesprávny procesný postup sa teda musí vymykať aj z ústavnoprávneho rámca, t. j. musí ísť o porušenie,\nktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou\nochranou práva. V danom prípade najvyšší súd konštatuje, že hoci sa súd prvej inštancie zjavne dopustil\nnesprávneho procesného postupu vo vzťahu k forme rozhodnutia o prerušení konania a k náprave tohto\npochybenia, ani dovolateľka neuviedla a ani najvyšší súd nevzhliadol v takomto nesprávnom procesnom\npostupe takú intenzitu porušenia procesných a ústavných práv žalobkyne, ktorá by predstavovala zásah\ndo jej práva na spravodlivý proces. Skutočnosť, že rozhodnutie o prerušení konania bolo stranám sporu\ndoručené s nesprávnym označením formy rozhodnutia, avšak so správnym poučením o nemožnosti\npodať proti nemu opravný prostriedok, bola zjavne procesnou chybou, ktorá mohla (a mala) byť\nodstránená zákonným spôsobom, avšak sama o sebe nijakým spôsobom neznemožnila žalobkyni,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v žiadnej miere, nieto ešte v takej miere, že by došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Na prerušenie konania totiž boli splnené všetky zákonné\npodmienky podľa § 163 C. s. p. a žalobkyňa mohla kedykoľvek v priebehu zákonnej lehoty podať\nnávrh na pokračovanie v konaní. Skutočnosť, že tento nepodala ani v lehote šiestich mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania svedčí o jej pasivite v spore, ktorú nie je spôsobilé zvrátiť\nani jej konštatovanie o tom, že ju spôsobilo zmätočné rozhodnutie a zdravotné problémy žalovaného.\nŽalobkyňa mala k dispozícii účinný procesný prostriedok, ktorý mohol vyvolať pokračovanie v konaní, a\nktorý vlastnou vinou nevyužila počas šesťmesačného obdobia. Sankciou za túto jej procesnú pasivitu\ntak bolo zastavenie konania. V tejto súvislosti nemá relevanciu námietka, že o prerušení konania bolo\nrozhodnuté nezákonnou formou v dôsledku jej nesprávneho označenia v záhlaví rozhodnutia, keďže z\nhľadiska jeho obsahu aj poučenia o opravnom prostriedku bolo plne v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nvo vzťahu k naplneniu zákonných predpokladov na prerušenie konania odkazuje na bod 7. uznesenia\nodvolacieho súdu (zreplikovaný v bode 2. tohto uznesenia), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.\n\n16. Z obsahu spisu navyše vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o prerušení konania bolo\nstranám sporu riadne doručené a boli v ňom riadne poučené, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní\nnepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania, súd konanie zastaví.\nBez tohto návrhu súd prvej inštancie v konaní ani nemohol pokračovať. Pokiaľ súd preruší konanie z\ndôvodu podľa 163 C. s. p., môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán. Ustanovenie\n§ 165 ods. 1 C. s. p. sa v tomto prípade nepoužije a pokiaľ je konanie prerušené len podľa § 163 ods.\n1 C. s. p., možno v ňom pokračovať iba na základe dispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Vo\nvzťahu k námietke žalobkyne, že podala návrh na pokračovanie v konaní dňa 20. septembra 2018 pred\nnadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení konania a pred jeho doručením stranám sporu,\nnajvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 122 C. s. p., v zmysle ktorého súd odpustí zmeškanie lehoty,\nak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto\nvylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť\ni zmeškaný úkon. V predmetnom návrhu na pokračovanie v konaní bola uvedená iba tá skutočnosť, že\nmedzi stranami sporu nedošlo v rámci rokovaní o mimosúdnej dohode k úspešnému ukončeniu týchto\nrokovaní a k samotnej dohode. Obsahom predmetného úkonu teda nebol ani návrh na odpustenie\nzmeškania lehoty, ani ospravedlniteľný dôvod na jej zmeškanie. Nebol tak ani daný dôvod na úvahu o\nodpustení zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní žalobkyni.\n17. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že súd mal konanie prerušiť len na požadovaných 30 dní tak, ako\nto zhodne strany sporu navrhli v žiadosti o odročenie pojednávania, najvyšší súd uvádza nasledovné.\nK prerušeniu konania v súlade s § 163 C. s. p. príde vtedy, pokiaľ sporové strany v žiadosti o odročenie\ntermínu pojednávania zhodne ako dôvod uvedú snahu o mimosúdne vyriešenie veci. Súd tak v tomto\nprípade tým, že preruší konanie a poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, vytvorí\ndostatočný priestor na mimosúdne riešenie veci. Práve predmetný inštitút slúži na to, aby v lehote,\npočas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli mimosúdne riešenie sporu. Týmto sa má zároveň zabrániť\ntomu, aby súd opakovane odročoval pojednávania, hoci aj na návrh oboch sporových strán, keďže\npokiaľ by súd opakovane vychádzal v ústrety takýmto návrhom na odročenie pojednávaní sporových\nstrán, a to bez toho, že by rozhodol súčasne o prerušení konania, mohol by byť takýto procesný postup\nvyhodnotený ako prieťahy v konaní a nesprávny úradný postup. Sporové strany v prípade prerušenia\nkonania tak majú k dispozícií lehotu na mimosúdne rokovania, ktorá vyplýva z uznesenia o prerušení\nkonania a nie je kratšia ako tri mesiace, a zároveň aspoň šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia\no prerušení konania na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 163 ods. 2 C. s. p. V\nporovnaní s ustanovením § 110 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku už súd neskúma\npredpoklad, či sa návrh na prerušenie konania neprieči účelu sporu. Dôvodom je podstatná zmena vo\nfilozofii sporového konania, ktorá je prísne ovládaná dispozičným princípom a procesnou aktivitou strán\nsporu. Súd tak v prípade, že to strany sporu zhodne navrhnú alebo strany sporu zhodne navrhnú\nodročenie pojednávania, bez ďalšieho uznesením konanie preruší (Civilný sporový poriadok, 1. vydanie,\n2016, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, s. 626 - 628: A. Kotrecová).\n18. Podľa § 447 písm. c) C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné.\n19. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť dovolania a porušenie práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., preto najvyšší súd jej dovolanie v tejto časti podľa\n§ 447 písm. c) C. s. p. odmietol.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.\n20. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n21. Podľa § 421 ods. 2 C. s. p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n22. Podľa § 357 písm. a) C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení\nkonania.\n\n23. Keďže napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol o odvolaní dovolateľky proti uzneseniu podľa\n§ 357 písm. a) C. s. p., prípustnosť dovolania nemôže v zmysle § 421 ods. 2 C. s. p. založiť ani (prípadné)\nnesprávne právne posúdenie veci. Prípustnosť dovolania proti napadnutému uzneseniu odvolacieho\nsúdu, ktorú dovolateľka vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., je teda vylúčená podľa § 421 ods.\n2 C. s. p., keďže v prejednávanej veci dovolateľka napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento\nrozhodol o odvolaní dovolateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 421\nods. 1 písm. b) C. s. p. v zmysle § 447 písm. c) C. s. p.\n25. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 64/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:901a6745-c742-4af7-bc6e-2df627291183", "datum": "2023-02-08", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/296/2018", "guid": "eb69767b-667e-43df-a265-a4af44d05abb:a86b29f4-278d-4c0f-b136-ac155dea9afc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:535a544d-e24f-4cf6-b555-aad4bf195ef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.427.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 427/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 427/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.427.2023.2"}, {"guid": "ussr:901a6745-c742-4af7-bc6e-2df627291183", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2023 z 8. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.64.2023.1"}]}