{"guid": "f3a220f4-3e3b-4a12-81b1-a4848e0f6f2c:4b8f9dae-23b3-467b-a915-17fa3bbf2928", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1", "spisova_znacka": "1Obdo/99/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/99/2021 z 25. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp. zn. 1Obdo/99/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1", "identifikacne_cislo": "2508899996", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2022-05-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b8f9dae-23b3-467b-a915-17fa3bbf2928", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/99/2021\n2508899996\n25. 05. 2022\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2022:2508899996.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej\na členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne ESPA\nLINE, spol. s r.o., so sídlom Hotel Máj, Hlboká 49, 921 01 Piešťany, IČO: 34 148 752, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, so sídlom E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, proti žalovanej\nSLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠTANY, a.s., so sídlom Winterova 29, 921 09 Piešťany, IČO:\n34 144 790, zastúpenej BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02\nBratislava, IČO: 36 833 533, o zaplatenie 164.083,36 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/11/2020-1300 z 30. júna 2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/11/2020-1300 z 30. júna 2020 v napadnutom výroku II.\no trovách konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 21Cob/11/2020-1300 z 30. júna 2020\nzmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a\nžalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom\nrozsahu (výrok II.).\n2 V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predmetom konania v danej veci bol nárok\nžalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty za presne vymedzené časové obdobie. Jednou zo základných\notázok, ktorá sa v konaní riešila, bolo posúdenie platnosti zmlúv, vrátane platnosti dojednania o zmluvnej\npokute. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty\nje platné, a preto žalobkyni vznikol nárok na jej zaplatenie v sume 117.837,58 eur s príslušenstvom.\n3 Odvolací súd poukázal na to, že predmetom iného konania, vedeného na Okresnom súde Piešťany pod\nsp. zn. 12Cb/76/2010, bol nárok žalobkyne voči žalovanej (totožnosť strán sporu) na zaplatenie zmluvnej\npokuty, odvíjajúcej sa od tých istých zmluvných ustanovení ako v prejednávanej veci, len za iné časové\nobdobie (od 6.04.2006 do 5.07.2006). Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 12Cb/76/2010-218 z\n12.05.2014 bola žaloba zamietnutá, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,\nže nedodržanie spôsobu konania spoločnosti, zapísaného v obchodnom registri v zmysle § 13 a §\n191 Obchodného zákonníka, spôsobilo, že predmetná mandátna zmluva nebola úkonom CKSK, a.s.\na nezakladala jej žiadne oprávnenie ako mandatára vo vzťahu k SLK, a.s. ako mandantovi. Pokiaľ ide\no plnomocenstvo udelené Ing. Jánovi Šípošovi konať samostatne za CKSK, a.s., toto považoval za\nabsolútne neplatné (v mene spoločnosti mali konať členovia predstavenstva, a to vždy najmenej dvaja\nspoločne). Na základe mandátnej zmluvy zo dňa 10.03.1997 a zmluvy o spolupráci pri obsadzovaní\nhotela zo dňa 15.03.1997 nevznikli žalovanej žiadne práva a povinnosti, vrátane povinnosti v určitom\nminimálnom priemere obsadzovať určité izby v hoteli Máj, a teda jej nevznikla ani povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu za nedodržanie tohto záväzku, keďže dojednanie o zmluvnej pokute je akcesorickým\nzáväzkom, ktorý pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého\n\nmá slúžiť. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n31Cob/64/2014 z 11.02.2016 a nadobudol právoplatnosť dňa 7.03.2016.\n4 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 1Cdo/44/2010 z\n31.01.2012 (publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2013, pod č. 40) a z\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/133/2009 z 29.04.2010 vyplýva, že ak v skončenom konaní účastníkov/\nstrán došlo právoplatným rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu (ako v tomto prípade), z\nktorého sa (nový) nárok odvodzuje, je súd v tomto ďalšom konaní - pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný. Teda, v prípade, ak sa už raz v právoplatne skončenom konaní konštatovala\nabsolútna neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty, resp. zmluvy, ktorej obsahom bolo aj dojednanie o\nzmluvnej pokute, a žaloba bola zamietnutá (s tým, že nárok na jej zaplatenie nevznikol), nemožno v inom\nkonaní dospieť k záveru o jej platnosti a zaviazať žalovanú na plnenie. Nové právne posudzovanie v inom\n(ďalšom) konaní tých istých účastníkov/strán je neprípustné. Splnomocnenie alebo poverenie dané len\njednému členovi predstavenstva (Ing. Ján Šípoš) je neprípustné tam, kde sa obchádza vôľa akcionárov\n(vyjadrená v stanovách), aby o veciach spoločnosti rozhodovali určité osoby ako kolektívny štatutárny\norgán. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)\nzmenil tak, že žalobu zamietol (výrok I. rozhodnutia).\n5 O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej priznal\nprávo na náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania v plnom rozsahu voči neúspešnej\nžalobkyni (výrok II. rozhodnutia), keďže nezistil dôvody v zmysle § 257 CSP. O výške náhrady trov\nodvolacieho konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP\npo právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\n6 Proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP s poukazom na\nto, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n7 Dovolateľka poukázala na to, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Porušením uvedeného práva strany sporu na\njednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú\nkvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí\nvysporiadať so všetkými relevantnými námietkami, uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim miere ich závažnosti.\n8 Dovolateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I.\nÚS 387/2019 z 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu v otázke nároku na\nnáhradu trov konania je konečným rozhodnutím, ktoré treba považovať za rozhodnutie preskúmateľné\nv dovolacom konaní v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n9 Upriamila ďalej pozornosť na to, že žiadala, aby pri rozhodovaní o trovách konania bola ako okolnosť\nhodná osobitného zreteľa zohľadnená tá skutočnosť, že žalobkyňa predmetný spor nespôsobila, nijako\nsa nepodieľala na jeho trvaní a ani sa v obchodnom vzťahu so žalovanou nedopustila žiadneho\nprotiprávneho konania. Počas celého trvania sporu (takmer 19 rokov) žalobkyňa uniesla dôkazné\nbremeno na všetkých úrovniach dokazovania, ktoré súdy oboch inštancií opakovane požadovali. Napriek\ntomu, že dokazovanie bolo doplnené vo všetkých bodoch, ktoré odvolací súd vo svojich rozhodnutiach\npožadoval, tento rozhodol rozsudkom sp. zn. 21Cob/11/2020 z 30.06.2020 tak, že mandátna zmluva zo\ndňa 10.03.1997 a zmluva o spolupráci pri obsadzovaní hotela Máj, uzavretá dňa 15.03.1997, sú neplatné\nex tunc, pričom žiadny z vykonaných dôkazov požadovaných v predchádzajúcich rozhodnutiach\nodvolacieho súdu nesmeroval k dokazovaniu platnosti alebo neplatnosti týchto zmlúv. Súd tak dňa\n\n30.06.2020 dospel na základe absolútne totožných dôkazov k opačnému právnemu záveru, aký mal\nv priebehu celého konania, keď danú vec odvolací súd posudzoval predtým už dvakrát. Odvolací súd\nžiadosť žalobkyne nezohľadnil a ani sa nevyjadril, prečo ju považuje za irelevantnú, resp. neodôvodnil,\nprečo dospel k záveru, že spor spôsobila žalobkyňa napriek tomu, že podľa názoru samotného\nodvolacieho súdu to bola zjavne žalovaná, ktorá dňa 10.03.1997 uzavrela neplatnú mandátnu zmluvu.\nŽalobkyňa nebola účastníkom tejto mandátnej zmluvy, takže nemohla ovplyvniť jej obsah, resp. jej\nnáležitosti. Je presvedčená, že z pohľadu rozhodovania o náhrade trov konania existujú za danej situácie\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré mal súd v zmysle § 257 CSP prihliadnuť a nepriznať\nstranám nárok na náhradu trov konania.\n10 Ako ďalšiu okolnosť osobitného zreteľa dovolateľka uviedla svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu\nz dôvodu aktuálne celosvetovej situácie vyvolanej vírusovým ochorením COVID-19 a následnými\nopatreniami vlády Slovenskej republiky. Uviedla, že je malá právnická osoba, ktorá svoje obchodné\naktivity vykonáva bezvýhradne v oblasti ubytovacích a reštauračných služieb a s tým súvisiacich\nslužieb v hoteli Máj v Piešťanoch, pričom prevažnú časť jej klientely tvoria hostia zo zahraničia. Práve\nnepriaznivá ekonomická situácia je hlavným dôvodom, prečo nie je v jej finančných možnostiach\npokračovať v spore a podať dovolanie aj proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej (výrok I.).\n11 Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „dovolací súd“) povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia o trovách konania a zároveň\nrozhodol tak, že účastníkom konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná právo na náhradu\ntrov konania, alebo aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12 K dovolaniu žalobkyne zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla, aby dovolací súd\ndovolanie žalobkyne odmietol ako neprípustné.\n13 Uviedla, že pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nedostatky odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia, má za to, že údajná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nezakladá prípustnosť\ndovolania (R 2/2016, R 111/1998).\n14 Skutočnosti tvrdené v dovolaní (časť III.) sú pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania\nirelevantné. Jedine žalobkyňa je tou, ktorá podaním príslušných žalôb spôsobila tento spor a v\númysle obohatiť sa na žalovanej podpísala príslušnú mandátnu zmluvu s treťou osobou, ktorá nemala\noprávnenie konať v mene žalovanej. Túto skutočnosť si pritom mohla preveriť v obchodnom registri z\nvýpisov žalovanej a obchodnej spoločnosti CKSK, a.s.\n15 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané\nvčas a oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a\ncontrario) najskôr skúmal, či dovolanie je procesne prípustné.\n16 Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n17 Podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n18 Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súd ešte nebola vyriešená, alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19 Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až písm. n/.\n\n20 Podľa § 357 písm. m/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na\nnáhradu trov konania.\n21 Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n22 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1, 2 CSP).\n23 Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu, že tento\nmimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný, pričom až následne, sekundárnym záverom\ndovolacieho súdu je, že dovolanie je aj dôvodné. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému\nprimárnemu záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť\nk posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti, resp. nesprávnosti.\n24 Pokiaľ dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\ndovolanie nie je prípustné, čo expressis verbis vyplýva z odseku 2 citovaného ustanovenia, keďže v\nprípadoch uvedených v § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné dovolanie, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až písm. n/ CSP, t. j. aj o odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej\ninštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/ CSP). S poukazom na uvedené\ndovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP.\n25 Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania ďalej aj z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Túto\nvadu videla v tom, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho)\nnevzal do úvahy ňou tvrdené okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a to, že daný\nspor nespôsobila, nijako sa nepodieľala na jeho trvaní (a tým aj na vzniku trov) a ani v obchodnom\nvzťahu so žalovanou sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Odvolací súd podľa jej názoru\npochybil, keď sa vôbec nevyjadril k tomu, prečo žiadosť žalobkyne v zmysle § 257 CSP považoval za\nirelevantnú, resp. neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že spor spôsobila žalobkyňa. V tomto smere\nnamietala nedostatočné a nepreskúmateľné rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania.\n26 Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného\nzreteľa.\n27 V posudzovanom prípade je dovolaním napadnutý II. výrok rozsudku odvolacieho súdu z 30.06.2020,\nktorým odvolací súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie Veľkého\nsenátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2021 z 29.\nseptembra 2021, z ktorého vyplýva, že „za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o\ndanej otázke končí pre účely posudzovania vád zmätočnosti v zmysle ust. § 420 CSP, možno považovať\nrozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, keďže\nuznesenie o náhrade trov konania je rozhodnutím o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí“.\nUznesenie Veľkého senátu nadväzuje na rozhodovaciu prax ÚS SR, a to nález sp. zn. I. ÚS 387/2019\nz 2. apríla 2020 a uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018.\n28 Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že uznesenie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania\nje potrebné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie o tomto nároku končí, a teda je proti nemu\nprípustné dovolanie v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n29 Ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká\n\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Ide napr. o právo na verejné prejednanie\nveci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu, a pod.\n30 Dovolací súd poukazuje aj na nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13.11.2018 a sp. zn. II.\nÚS 120/2020 z 21.01.2021, z ktorých o. i. vyplýva, že podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je\nvysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol)\na ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením\nprocesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu.\nSúdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu“.\n31 Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti,\npresvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, vrátane procesného rozhodnutia, za\naké sa považuje aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.\n32 Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne nároku na náhradu trov konania vyplýva, že\nodvolací súd priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu, vychádzajúc z § 255 ods. 1 CSP, teda zásady zodpovednosti za výsledok.\nZároveň konštatoval, že nezistil dôvody v zmysle § 257 CSP.\n33 Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom pred odvolacím súdom dňa 30.06. 2020\n(č. l. spisu 1293-1297) právny zástupca žalobkyne po výzve odvolacieho súdu, aby strany zhrnuli\nsvoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci o. i. navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanú zaviazal k znášaniu trov\nodvolacieho konania v celej výške, prípadne pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil skutočnosť,\nže tento spor nespôsobila žalobkyňa, nijako sa nepodieľala na jeho trvaní a ani v obchodnom vzťahu\nso žalovanou sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Z hľadiska obsahu je potrebné uvedený\nnávrh, prednesený na odvolacom pojednávaní, posúdiť ako návrh, aby odvolací súd pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov konania aplikoval § 257 CSP. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu však\nabsentuje akékoľvek vysporiadanie sa s dôvodmi, ktorými žalobkyňa odôvodnila návrh na rozhodnutie\npodľa § 257 CSP, t. j. prečo ich odvolací súd nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.\nUstanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj\nod zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle ustanovenia § 257 CSP súd\nnemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať\nstranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa zákon bližšie neuvádza a výklad podmienok na aplikáciu § 257 ponecháva na\nsúdnej praxi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa (čo znamená výnimočne) súd\nprihliada k okolnostiam (osobným, majetkovým, sociálnym, resp. iným) strán sporu, ako aj k okolnostiam\nprejednávanej veci. Len v prípade, ak takéto okolnosti súd zistí, nemusí priznať (celkom alebo sčasti)\nnárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (či už plný alebo sčasti) a z\ntohto dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu.\n34 V posudzovanom prípade absentuje odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, prečo dôvody\nuvedené žalobkyňou vo väzbe na rozhodnutie o trovách konania nepovažoval odvolací súd za dôvody\nhodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, čo zakladá nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého\nprocesného rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania a zároveň zakladá vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n35 Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou namietaná vada\nzmätočnosti zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\nDovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom II. výroku o nároku na náhradu trov\nkonania zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450\nCSP). Úlohou odvolacieho súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného a\nodvolacieho konania, pričom odvolací súd sa bude opätovne zaoberať procesným návrhom žalobkyne\nna aplikáciu § 257 CSP a (ne)existenciu dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP odôvodní vo svojom\nrozhodnutí.\n\n36 Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolací súd už nerozhodoval o návrhu na odklad\nvykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n37 V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n38 Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cob/11/2020", "guid": "93a410cd-a7dd-4d5d-85b5-bb294fbbc4a0:25728988-7676-4f5e-b44d-f6b8d67dc204", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "6e0f127f-d589-45c8-a275-17902cc764b3:7e2988c4-9b56-4144-9775-026c4b3e3201", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2510203403.1", "spisova_znacka": "31Cob/64/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/64/2014 z 10. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2510203403.1"}, {"guid": "279081e1-64c9-4ec2-b54e-9c059b50c51a:8eb499eb-c311-466c-80d5-8baceda2f4a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/76/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12Cb/76/2010 z 12. 5. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-05-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/279081e1-64c9-4ec2-b54e-9c059b50c51a:8eb499eb-c311-466c-80d5-8baceda2f4a2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c77d017-1367-4747-848b-caabb5d8d032", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.541.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.541.2023.1"}, {"guid": "ussr:d3b04d09-9dcb-45e5-aeb0-4ca399b0f1ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.340.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.340.2023.1"}]}