{"guid": "a39b72c9-0edc-4ac0-9a89-77504423f366:0c779150-1885-4f35-a730-91ba56e300b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2019 z 29. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2022, sp. zn. 3Cdo/59/2019, ECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1", "identifikacne_cislo": "4411206684", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2022-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161", "nazov": "zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-5", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c779150-1885-4f35-a730-91ba56e300b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/59/2019\n4411206684\n29. 03. 2022\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2022:4411206684.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so\nsídlom v Nitre, Nám. J. Pavla II 7, IČO 35 593 008, zastúpenej splnomocnenkyňou Petruška &\npartners s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovaným 1/ LESY Slovenskej\nrepubliky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpenému\nsplnomocnenkyňou Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horné\nzáhrady 2, IČO: 50 570 897 a 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO:\n17 335 345, o vydanie nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/92/2011,\no dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3. októbra 2018 sp. zn. 5Co/261/2017,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nzo 16. marca 2017 č. k. 4C/92/2011-1196 I. uložil žalovanému 1/ povinnosť vydať a navrátiť žalobkyni\nvlastnícke právo k a/ 17 nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym\nodborom (ďalej tiež len „katastrálny úrad“) na LV č. XXX v katastrálnom území V. W. Q. ako parcely\nregistra „C“ č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX až XXXX, XXXX až XXXX, XXXX/X, XXXX/X a\nXXXX - všetko lesné pozemky o výmerách XXXXXX m2, XXXXX m2, XXX m2, XXXX m2, XXXXX m2,\nXXXXX m2, XXXX m2, XXXX m2, XXXX m2, XXXXXXX m2, XXXXX m2, XXXX m2, XXXX m2, XXXXX\nm2, XXXXXX m2, XXXXX mX a XXXXX m2 spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a b/ ďalším 6\nnehnuteľnostiam v rovnakom katastrálnom území parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X\na XXXX/X (taktiež lesné pozemky) o výmerách XXXX m2, XXX m2, XXXXX m2, XXXXX m2, XXXX m2\na XXXX m2, vytvoreným na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného 25. apríla 2014\nK.. C. F., autorizovaného rovnaký deň K.. K. U. a overeného katastrálnym úradom 12. mája 2014 pod č.\n438/14, tvoriaceho súčasť rozsudku, aj v tomto prípade i spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha;\nII. vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ a žalobu voči žalovanému 2/ celkom zamietol; III. o trovách\nkonania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania\nprávo a IV. žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §§ 2 a § 3, § 4 ods. 1 a §§ 5 a 6 zákona č. 161/2005\nZ. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode\nvlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej tiež len „zákon č. 161/2005 Z. z.“) a § 3 ods. 1 zákona\nč. 326/2005 Z. z. o lesoch, vecne potom záverom o čiastočnej dôvodnosti žaloby. Primárne sa zaoberal\notázkou vecnej (tzv. aktívnej aj pasívnej) legitimácie strán sporu a v tejto časti uviedol, že žalobkyňu\nbolo predovšetkým v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší\nsúd“ alebo „dovolací súd“) z jeho rozsudku sp. zn. 3Cdo/119/02, ako aj niektorých ďalších rozhodnutí\n\nrôznych súdov (vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej tiež len „ústavný súd“), treba\npovažovať za právnu nástupkyňu pôvodného vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe (Ostrihomského\narcibiskupstva ako útvaru Rímskokatolíckej cirkvi ležiaceho mimo územia Slovenskej republiky) a to\nna základe medzinárodnej dohody Československou republikou a Svätou stolicou „Modus vivendi“ z\njanuára 1928 medzi, pápežskej konštitúcie z 30. decembra 1977 a viacerých v rozsudku označených\napoštolských konštitúcií, ktorými bola (v rámci organizačnej štruktúry Rímskokatolíckej cirkvi) najskôr\nzriadená samostatná Slovenská provincia a hranice cirkevnej jurisdikcie boli zosúladené so štátnymi\nhranicami a následne zanikla niekdajšia Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, zriadené boli nové diecézy\na právnym nástupcom a územiach dekanátov Nové Zámky, Štúrovo a Šurany sa stalo Biskupstvo Nitra.\nPasívne legitimovaným bol (i tu s odkazmi súdu prvej inštancie na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu\na jedno uznesenie ústavného súdu) žalovaný 1/ako správca majetku štátu a právny nástupca niekdajších\nZápadoslovenských štátnych lesov, ktorý mal v správe nehnuteľnosti uvedené v reštitučnej výzve aj v\nžalobe ku dňu 1. mája 2005 (nadobudnutia účinnosti zákona č. 161/2005 Z. z.), kde nebol rozhodujúcim\nstav správy zapísaný v evidencii nehnuteľností; naopak však na dostatok pasívnej legitimácie nešlo\nusudzovať u žalovaného 2/ (nielen preto, že žalobkyňa nepreukázala reálny stav správy vo vzťahu k\nnehnuteľnostiam požadovaným od neho, ale tiež preto, že tieto žalovaný 2/ nadobudol do správy až na\nzáklade delimitácie v roku 2012 preto, že u týchto nehnuteľností chýbal akýkoľvek dôkaz na existenciu\nreštitučného titulu a okrem toho tu boli nezrovnalosti spochybňujúce identičnosť parcely č. 4906).\nVšetky pozemky mali charakter lesných pozemkov a súčasti lesného pôdneho fondu, teda spôsobilého\npredmetu reštitúcie, boli tiež riadne špecifikované (v prílohe k reštitučnej výzve) a výzvu opäť s poukazom\nna judikatúru ústavného súdu bolo treba považovať za dostatočnú, resp. spĺňajúcu podmienky na ňu\nkladené reštitučným zákonom; dôvodil tiež súd prvej inštancie, ktorý napokon vyhovenie žalobe v časti o\nvydanie požadovanej dokumentácie len v rámci podľa zákona č. 161/2005 Z. z. odôvodnil nedostatkom\npovinnosti správcu majetku štátu viesť všetku v žalobe uvádzanú dokumentáciu aj nepreukázaním\nžalobkyňou, žeby žalovaný 1/ takouto dokumentáciou disponoval.\n3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 3. októbra 2018 sp. zn.\n5Co/261/2017 vyššie priblížený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej\nsa parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX až XXXX, XXXX až XXXX, ako aj parciel č. XXXX/X a XXXX/X\nvytvorených geometrickým plánom uvedeným pod 1. zhora podľa § 387 ods. 1 aj 2 Civilného sporového\nporiadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i neskorších zmien a\ndoplnení, ďalej tiež len „C. s. p.“) potvrdil a vo vyhovujúcej časti, týkajúcej sa ostatných nehnuteľností\n(rozumej zvyšných 7 parciel registra „C“ a zvyšné 4 parcely vytvorené geometrickým plánom), ako\naj v časti trov konania žalobkyne a žalovaného 1/ rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1\npísm. b/ a c/ a § 391 ods. 1 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prisvedčil síce odvolacej\nnámietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť otázke zákonných prekážok\nvydania nehnuteľností (tu v podobe štátnych prírodných rezervácií v príslušným stupňom ochrany) a\njeho rozhodnutie tak čiastočne bolo nepreskúmateľným pre nedostatok náležitého odôvodnenia i pre\nnevykonanie (v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci) navrhovaných dôkazov; tam, kde ale\nodvolateľ zákonnou prekážkou vydania neargumentoval, jeho odvolanie nepovažoval za dôvodné. Nad\nrámec stotožnenia sa s dôvodmi súdu prvej inštancie vrátane reprodukcie už ním použitých ustanovení\nzákonov č. 161/2005 Z. z. a o lesoch a právneho zdôvodnenia svojho rozhodnutia ust. čl. 16 ods. 2 a 4\nListiny základných práv a slobôd (uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), čl. 7 ods. 5 a čl. 24 ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných\nzákonov), čl. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 a 4 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou\nstolicou (príloha oznámenia ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z. z.), § 4, § 5 ods. 2 a\n§ 22 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských\nspoločností v znení neskorších zmien a doplnení v spojení s bodom 13 prílohy tohto zákona a odkazmi\nna Kódex kanonického práva prijatý v roku 1983 a kánony 7, 27, 42 až 48 a 920 až 930 Kódexu\nkánonov východných cirkví prijatého v roku 1990 zdôraznil vyriešenie otázok právneho nástupníctva\nútvarov Rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenskej republiky po Ostrihomskom arcibiskupstve a\nstatusu oprávnenej osoby spojeného s tzv. aktívnou legitimáciou u žalobkyne z prejednávanej veci\nsúdnou praxou (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/200/2010, 4Cdo/10/99, 5Cdo/139/2010 aj\n3Cdo/119/02).\n4. Ani odvolacie námietky, týkajúce sa neurčitosti (a neplatnosti) reštitučnej výzvy pre absenciu\nparcelných čísel nehnuteľností majúcich sa vydať a nepreukázanie spôsobu, akým nehnuteľnosti prešli\nna štát, nepovažoval za opodstatnené, keď jednak poukázal na to, že zákon č. 161/2005 Z. z. s\n\nvýnimkou písomnej formy výzvy a jej adresnosti neustanovil žiadne ďalšie obsahové náležitosti tohto\njednostranného právneho úkonu a tento preto treba posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí\nprejavu vôle podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších\nzmien a doplnení), najmä tu ale podľa neho treba mať na zreteli naplnenie zmyslu a účelu celého\nreštitučného zákonodarstva, ktorým nemôže byť znemožnenie nadobudnutia vlastníctva oprávneným\nosobám, ale naopak ním musí byť dosiahnutie takého stavu usporiadania majetkových práv, aký by\ntu nepochybne existoval, nebyť obdobia neslobody (náprava majetkových krívd). Naplnenie ideálov\nspravodlivosti odôvodňuje i extenzívny výklad aplikovaných zákonných ustanovení (III. ÚS 373/2012),\nresp. čo najústretovejšiu interpretáciu zákona súdmi, doplnil tiež odvolací súd, ktorý o. i. uviedol i to, že\nv prejedávanej veci bol preukázaný dôvod na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 161/2005 Z. z. a dôvodnou nebola ani námietka zánikom práva pre jeho neuplatnenie v zákonom\nustanovenej prekluzívnej lehote (keďže žalobkyňa žalobu podala ešte pred uplynutím lehoty podľa § 5\nods. 3 zákona).\n5. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej ním bol potvrdený rozsudok súdu prvej\ninštancie, podal dovolanie žalovaný 1/ (ďalej tiež „dovolateľ“), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení\n§ 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ C. s. p. Odvolací súd sa podľa neho odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu v otázke zániku práva z dôvodu nepreukázania dôvodu prechodu vlastníckeho\npráva na štát či obec v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. (kde aj pre prípad snahy argumentovať\nhospodárskou zmluvou z 1. apríla 1980 ide len o prevod správy majetku a nie o nadobudnutie\nvlastníckeho práva, navyše s doložením listiny až v priebehu konania, t. j. po uplynutí prekluzívnej\nlehoty). O otázku dovolacím sú-dom dosiaľ neriešenú potom podľa dovolateľa ide u otázky, či je možné\n§ 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vykladať tak, že prevzatie bez právneho dôvodu (písm. h/) je bez\npotreby ďalšieho dokazovania a doloženia príslušných listín, ktoré vyvolali zmenu vlastníckeho práva,\naplikovateľné vo všetkých prípadoch, kde nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu a nie je preukázaná\nexistencia iného reštitučného titulu (v zmysle písm. a/ až g/ a písm. i/ až j/ zákona - presnejšie opäť len\nustanovenia, o ktorom je tu reč, pozn. najvyššieho súdu). Navrhol preto zmenu rozsudku odvolacieho\nsúdu v napádanej časti zamietnutím žaloby, eventuálne zrušenie rozsudku v napádanej časti a vrátenie\nveci odvolaciemu súdu (v rozsahu zrušenia) na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa dovolací návrh nepodala.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti C. s.\np. v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bol vydaný (v napádanej\nčasti) rozsudok odvolacieho súdu (§ 424 C. s. p.), a to za splnenia podmienky jej právneho zastúpenia\ni spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p. v spojení s príslušnými\nustanoveniami zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene živnostenského zákona v znení\nneskorších zmien a doplnení), skúmal predovšetkým bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred\nbodkočiarkou C. s. p.), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie, prečo bol podľa\nneho namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.), uvádza nasledovné:\n8. Dovolanie je i za aktuálnej úpravy procesného práva (tak ako v podmienkach skoršej úpravy)\nmimoriadnym opravným prostriedkom (nejde tu o „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (sporovými stranami ani sebou samým) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by\nbolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v tejto súvislosti porovnaj napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\nči 8Cdo/67/2017).\n9. Práve naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V\nzmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nC. s. p.\n10. Žalovaný 1/ v dovolaní uviedol, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a/ C. s. p., ako aj z písmena b/ rovnakého zákonného ustanovenia.\n\n11. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (písmeno a/), a/alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená (písmeno b/).\n12. Skutkovú podstatu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. (odklon odvolacieho\nsúdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) dovolateľ tvrdil vo vzťahu k absencii\nkonkrétneho dôkazu o odňatí nehnuteľností tvoriacich predmet sporu a pre zánik (preklúziu) práva ako\nnásledok takéhoto nepreukázania (na čo odvolací súd neprihliadol, hoci tak po správnosti urobiť mal).\nZa výraz ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, od ktorej sa takto mal odvolací súd odkloniť,\noznačil (pominúc iné v dovolaní uvedené, avšak dovolacím súdom nevydané rozhodnutia) uznesenie\nnajvyššieho súdu z 28. septembra 2010 sp. zn. 4Cdo/247/2009.\n13. V prípade dovolania, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.,\nide podobne ako u dovolaní podľa § 420 C. s. p. prípustnosť a dôvodnosť dovolania takpovediac ruku v\nruke - čo znamená, že aj tu je dovolanie dôvodným len vtedy, ak je zároveň prípustným, teda keď sa ním\ndôvodne tvrdí, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a naopak toto nie je prípustným a ani dôvodným,\nak tu tvrdeného odklonu niet (tu porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 25. novembra 2021 sp. zn.\n6Cdo/201/2018).\n14. V prejednávanej veci dovolateľovi v tom, žeby sa odvolací súd dopustil tvrdeného odklonu, za pravdu\ndať nejde.\n14. Uznesením, o ktorom je reč, dovolací súd ešte v podmienkach skoršej procesnej úpravy\n(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie (skôr stupňa) zamietajúceho\nžalobu inej organizačnej zložky tej istej cirkvi ako v prejednávanej veci proti rovnakým žalovaným,\navšak pre odňatie (dovolateľke) možnosti konať pred sú-dom zapríčinené nedostatočným odôvodnením\nrozsudku, ktorým nebola poskytnutá odpoveď na špecifický argument o všeobecnej dostupnosti\npozemnoknižných vložiek i dokumentov v nich uvedených (verejných listín ako takých dostupných aj\nžalovaným), z ktorého dôvodu tiež vznikla otázka dôvodnosti trvania na ich pripájaní k reštitučnej výzve.\n15. V takomto uznesení síce dovolací súd vo forme „obiter dicta“ (poznámky na okraj) zaujal aj stanovisko\nk správnej (ústavne konformnej) interpretácii úpravy rozhodnej aj v tentoraz posudzovanej veci, pri\noboznámení sa s celou takouto argumentáciou (nielen výňatkom z nej ponúkaným dovolaním) však\nmuselo byť zrejmé, že odôvodnenie napádaného rozsudku odvolacieho súdu takúto argumentáciu\ndovolacieho súdu prevzalo (čo principiálne vylučovalo, aby tu došlo k odklonu).\n16. Najvyšší súd totiž v uznesení uvádzanom v dovolaní uzavrel (o. i.) nasledovné:\nZ hľadiska podstaty vzniku subjektívneho práva na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam\nje zákon č. 161/2005 Z. z. právnou skutočnosťou zakladajúcou toto právo pri splnení podmienok\nstanovených v tomto zákone. Vznik tohto práva je zároveň sprevádzaný vznikom povinnosti vydať\nnehnuteľné veci, ku ktorým sa žiada navrátiť vlastníctvo. Podmienkami vzniku práva na navrátenie\nvlastníctva k nehnuteľnostiam sú existencia oprávnenej osoby, prechod vlastníckeho práva tejto\nosoby k nehnuteľným veciam vymedzeným v zákone na štát alebo na obec v rozhodnom období z\ndôvodu určeného zákonom (reštitučného dôvodu) a existencia povinnej osoby. Ustanovenie § 5 ods.\n1 uvedeného zákona sa netýka podmienok vzniku práva na navrátenie vlastníctva, ale upravuje len\nspôsob jeho uplatnenia, a to tak, že ho treba uplatniť výzvou, že táto výzva\nmusí mať písomnú\nformu, že musí byť urobená do 30. apríla 2006 a že v tejto lehote\nmusí byť preukázaný prechod\nvlastníctva k nehnuteľným veciam na štát alebo na obec z niektorého reštitučného dôvodu vymedzeného\nv § 3 tohto zákona, pričom následkom neuplatnenia práva v stanovenej lehote je jeho zánik. Bolo vecou\noprávnenej osoby, či právo na navrátenie vlastníctva v určenej lehote uplatní, alebo či ho neuplatní a\nnechá uplynutím lehoty zaniknúť. K zániku práva by však došlo aj v prípade, ak by nebola dodržaná\npísomná forma výzvy alebo ak by z výzvy nebolo zrejmé, resp. zistiteľné, ku ktorým nehnuteľnostiam\n\nmá byť prinavrátené vlastníctvo alebo ak by nebol preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát alebo\nna obec v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Samotnú výzvu však nebolo možné považovať za právny\núkon, pretože s ňou nebol spojený vznik práva na navrátenie vlastníctva, pretože, ako už bolo uvedené,\nvznik tohto práva bol podmienený splnením iných podmienok. Výzvou sa len malo uplatniť existujúce\nprávo. Ak by vznik práva bol spojený až s doručením písomnej výzvy v zákonom určenej lehote, potom\nby sa nemohlo uplatniť ustanovenie o zániku tohto práva jeho neuplatnením, lebo by nemalo čo zaniknúť\n(zaniknúť môže len existujúce právo). Na takúto výzvu preto nebolo možné klásť prísne formálne a\nobsahové požiadavky vyžadované zákonom pre platnosť právnych úkonov.\nZákon č. 161/2005 Z. z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom,\nktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii\na interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých\nujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy\ninterpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy o\nzmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo. Z hľadiska\ninterpretácie § 5 ods. 1 uvedeného zákona to potom znamená, že pre riadne uplatnenie práva na\nnavrátenie vlastníctva bolo postačujúce, ak v písomnej výzve doručenej povinnej osobe\ndo 30.\napríla 2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo na navrátenie vlastníctva, označené hoci\naj len odkazom na konkrétne pozemnoknižné vložky v konkrétnom katastrálnom území, a rovnako\nbolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 zákona bol preukázaný hoci aj len odkazom\nna dokument zapísaný v pozemnoknižných vložkách, z ktorého bol tento dôvod zistiteľný. Podľa § 68\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení platnom v čase doručenia výzvy žalovaným bol totiž katastrálny operát (súbor\ndokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia) verejný,\nkaždý mal právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. V zmysle § 69 tohto\nzákona správa katastra bola povinná na požiadanie vyhotoviť potvrdený výpis alebo potvrdenú kópiu\nz pozemkových kníh, pričom tieto listiny boli označené za verejné listiny. Verejne dostupnou listinou s\nmožnosťou jej vyžiadania z príslušného archívu\nbol aj dokument zistiteľný z pozemnoknižných\nvložiek, na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo štátu.\n17. K tvrdenému odklonu od takéhoto rozhodnutia by mohlo dôjsť len v prípade takej interpretácie\nustanovenia § 5 zákona č. 161/2005 Z. z. odvolacím súdom, ktorou by sa tento zasadil za významový\nprotiklad uzavretého dovolacím súdom, tu však o taký prípad nešlo.\n18. Pokiaľ mal dovolateľ ním tvrdeným „odklonom“ na mysli nepreukázanie tvrdeného odvolacím súdom\n(resp. pred ním tiež súdom prvej inštancie), teda rozhodnutie v prospech žalobkyne napriek absencii\ndôkazu o preukázaní uplatneného reštitučného dôvodu (v lehote ustanovenej zákonom) v spojení s\nnedostatočným zdôvodnením (podložením) záveru o preukázaní dôvodu na navrátenie vlastníctva podľa\n§ 3 ods. 1 písm. c/ zákona\n(tu porovnaj záver bodu 41 na strane 26 napádaného rozsudku\nodvolacieho súdu),\nšlo by o vadu, ktorú by šlo namietať len dovolaním opretým o iný dovolací\ndôvod (zmätočnosť) a aj iný dôvod prípustnosti dovolania (postup súdu na ujmu práva strany sporu\nna spravodlivý proces). Dovolateľ však dovolanie aj z tohto dôvodu nepodal, čo za stavu viazanosti\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) neumožňovalo skúmanie, či výsledok konania\nna odvolacom súde je tu opisovanou vadou zaťažený.\n19. Pri uplatnení dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť tvrdením nesprávneho právneho posúdenia takej právnej otázky, od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo, (nie v tejto veci) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolateľ je teda\npovinný jednak sformulovať právnu otázku, ktorá bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu (predstavujúce\nprimárny predmet prieskumu v dovolacom konaní) rozhodujúcou a okrem toho v dovolaní jednoznačne\nuviesť i to, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/\naž c/ C. s. p. podľa neho zakladá prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku (bez ohľadu na\nto, že týmto, teda voľbou dovolateľa medzi jednotlivými skutkovými podstatami nesprávneho právneho\nposúdenia veci, vtelenými do jednotlivých písmen § 421 ods. 1 C. s. p. už dovolací súd viazaný nie je a\nani prípadný omyl v tom, o ktorú z nich - ak vôbec o niektorú - v skutočnosti pôjde, nepôjde sankcionovať\nodmietnutím dovolania). Pri formulovaní rozhodnej právnej otázky pritom treba zohľadniť to, že musí\n\nísť o otázku právnu (questio iuris) a nie otázku skutkovú (questio facti),\nako\ni to, že závislosťou rozhodnutia odvolacieho súdu práve od vyriešenia takejto (nie inej) otázky treba\nrozumieť tiež praktický zákaz vyvodzovania prípustnosti dovolaní aj z takých otázok, ktoré v konaní buď\nvôbec spornými neboli, alebo pre rozhodnutie súdu význam nemali (len otázky akademického rázu bez\nschopnosti akejkoľvek odpovede na ne ovplyvniť výsledok konania v konkrétnej veci).\n20. Práve v tom, čo bolo uvedené v predošlom odseku, tkvel tiež dôvod,\npre ktorý nešlo\nusúdiť na prípustnosť dovolania z prejednávanej veci ani v časti opieranej o úpravu z § 421 ods. 1 písm.\nb/ C. s. p. Nebolo to tak pritom preto, žeby sa dovolateľ nepokúsil o formuláciu rozhodnej právnej otázky\na ani preto, žeby táto otázka\n(ktorej podstatou bola požiadavka na odpoveď, a/ či je možným\nuvedenie v reštitučnej výzve viacerých reštitučných dôvodov - ako eventualít a b/ či uvedením dôvodu\npodľa § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 161/2005 Z. z. - popri inom dôvode - možno eliminovať stav neistoty\noprávnenej osoby o existencii primárne uplatneného dôvodu, resp. o jeho naplnení\na či v prípade\nnástupu takéhoto „záložného“ reštitučné-ho dôvodu nie je potrebné dokazovanie na preukázanie jeho\nexistencie) nemala povahu otázky právnej, ale preto,\nže v tomto konkrétnom prípade od vyriešenia\ntakejto otázky (rozumej hociktorej z vyššie načrtnutých podotázok, ktoré dovolaním nastolená otázka\nobsahuje) akýmkoľvek do úvahy prichádzajúcim spôsobom rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo.\n21. Opätovne sa tu totiž žiada pripomenúť, že odvolací súd v prejednávanej veci nezaložil svoje\nrozhodnutie v neprospech dovolateľa na závere o prípustnosti kumulácie reštitučných dôvodov (titulov)\nv reštitučnej výzve a ani na inom závere o potrebe konštatovania existencie reštitučného dôvodu podľa\n§ 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 161/2005 Z. z. (ako dôsledku výpadku, resp. nepreukázania podmienok\npre nástup primárne použitého dôvodu podľa písmena c/ tu spomínaného ustanovenia), ale výslovne\nna závere o preukázaní dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z. z. (kde\nvzhľadom\nna obmedzenie sa dovolateľom na dovolací dôvod podľa § 421 C. s. p. bolo\nbez významu, či takýto záver bol správny, podložený a patrične odôvodnený). V takejto situácii by\nvšak dovolateľovi žiadna odpoveď na ním položenú otázku nemohla žiadnym spôsobom pomôcť, keďže\nv zmysle už vyššie priblížených záverov z uznesenia sp. zn. 4Cdo/247/2009\nna reštitučnú\nvýzvu nejde nazerať ako na právny úkon a aj keby toto platiť nemalo, v prípadoch druhovo totožných\ns tým z prejednávanej veci by naplneniu zmyslu a účelu reštitučného zákonodarstva (vrátane zákona\nč. 161/2005 Z. z.) mohla poslúžiť\nlen interpretácia prikazujúca si „záložný“ (nadbytočne\nuplatnený) dôvod nevšímať. Napokon za stavu konštatovania existencie prvšieho reštitučného dôvodu\n(a nie toho takpovediac zvyškového) by aj prípadné odpovede na otázku ako postupovať v prípade\nnástupu takéhoto zvyškového dôvodu boli len akademickými, výsledok sporu v tejto veci by ale ovplyvniť\nnemohli.\n22. Dovolací súd riadiaci sa všetkými zhora uvedenými úvahami preto dovolanie (ako celok) odmietol\npodľa § 447 písm. c/ C. s. p. (ako neprípustné) bez toho, aby mal možnosť zaujať k otázkam nastoleným\ndovolaním vecné stanovisko.\n23. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje\nveta druhá C. s. p.).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\n(§ 451 ods. 3", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/261/2017", "guid": "ec038fe8-6cc5-4f6f-bec2-dfa1c7393abb:43ffbcdc-35db-41e4-ad88-acd2802197f0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13c4a4d1-dc49-43d3-91ab-6baaaefcadf5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c4a4d1-dc49-43d3-91ab-6baaaefcadf5"}, {"guid": "c821c127-cfe6-4192-b3dc-24f7f42640f1:e7d1e845-8da0-4d1c-abcb-cda67bc50be8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5414203123.1", "spisova_znacka": "6Cdo/201/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2018 z 25. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5414203123.1"}, {"guid": "b8747ec6-6e36-4da4-b6f3-79741eb3d7f1:8b0d7ee4-fcbf-4fa0-b764-18247c3c9aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1", "spisova_znacka": "5Cdo/155/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/155/2016 z 8. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 14. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "36341227-36a0-4a78-9694-6dddd07552b1:a38744e5-4336-4acf-9b17-67599dca1c49", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1417203198.1", "spisova_znacka": "5Co/261/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/261/2017 z 8. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1417203198.1"}], "citovane_v": [{"guid": "15298a3c-da84-4474-8379-73efd337bef5:3da546e8-2ac0-42d3-b39f-75828dc70cb2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4407205901.8", "spisova_znacka": "7Co/34/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/34/2025 z 9. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4407205901.8"}]}