{"guid": "ee959727-0783-4608-95c8-bf65053e1cb6:cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "spisova_znacka": "9Cdo/248/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2021 z 30. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9Cdo/248/2021, ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "identifikacne_cislo": "6615209928", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1/text", "citacie_n": 110, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/248/2021\n6615209928\n30. 06. 2022\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu MUDr. U. A., bývajúceho v C., S. E. XXXX,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Ulianko&partners, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 37,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Ulianko, proti žalovaným 1/ JUDr. U. L., PhD.,\nbývajúcemu v C., T. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom\nv Banskej Bystrici, Horné záhrady 2, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jaroslav Jakubčo,\nPhD., 2/ A. L., bývajúcemu v C., U. XXXX/XX, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Lučenec pod sp.zn. 8C/243/2015, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2020 sp.zn. 12Co/162/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nl. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom zo 14. marca 2019 č.k.\n8C/243/2015-674 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur s 8,75 % úrokom\nz omeškania ročne počnúc od 4. decembra 2012 do zaplatenia v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok I.), vo zvyšku žalobu proti žalovanému 1/ zamietol (výrok II.). Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol\n(výrok III.). Žalobcovi a žalovanému 2/ priznal proti žalovanému 1/ náhradu trov sporu v rozsahu 100\n% s tým, že o ich výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV., V., VI., VII.).\nSlovenskej republike priznal náhradu trov znaleckého dokazovania proti žalovanému 1/ v rozsahu 100%\n(výrok VIII.). Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým,\nže prevzal od neho finančnú hotovosť vo výške 30.000,- eur ako kúpnu cenu za byt podľa kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako splnomocnencom žalovaného 2/ bez platnej plnej moci.\nNa základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná pre nemožnosť\nplnenia v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nakoľko správa katastra zamietla\nnávrh na vklad vlastníckeho práva žalobcu podľa tejto kúpnej zmluvy. Plnenie z kúpnej zmluvy sa tak\nstalo nemožným a žalobcovi vzniklo v zmysle § 457 OZ právo požadovať poskytnuté plnenie zo zmluvy\nnaspäť a žalovanému 1/ povinnosť takéto plnenie vrátiť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný\n1/ kúpnu cenu za byt podľa zmluvy od žalobcu prevzal, žalovaný 1/ však tvrdil, že ju vyplatil otcovi\nžalovanému 2/. Napriek svedeckej výpovedi JUDr. Ing. M. B., ktorý toto jeho tvrdenie potvrdil, matka\nžalovaného 2/ poprela prevzatie tejto sumy jej manželom a znalkyňa spochybnila pravosť podpisu otca\nžalovaného 2/ na výdavkovom doklade. Uzavrel, že pokiaľ aj skutočne žalovaný 1/ peniaze vyplatil otcovi\nžalovaného 2/, ide o právny vzťah len medzi nimi a nie vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že\ntvrdenie žalovaného 1/ o odovzdaní peňazí otcovi žalovaného 2/ sa nepreukázalo, súd žalobe vyhovel. Z\ntohto dôvodu zároveň zamietol žalobu voči žalovanému 2/. Ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným\n1/ súd prvej inštancie nevykonal, pretože by neviedlo k zmene skutkového stavu a právneho názoru\nsúdu o neplatnosti kúpnej zmluvy pre nemožnosť plnenia. Úroky z omeškania priznal súd prvej inštancie\nžalobcovi od 4. decembra 2012, dňom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho odboru\n\no zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255\nods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“), o trovách štátu rozhodol podľa § 253, § 262 CSP.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ,,odvolací súd”) na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom\nzo 17. decembra 2020 sp.zn. 12Co/162/2019, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie výrokom I.\npotvrdil vo výrokoch I., IV., V., VIII., IX.ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a výrokom II. žalovanému\n1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (§ 396 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP). Odvolanie žalovaného 1/ proti výrokom II., III., VI. a VII. odmietol ako\nsubjektívne neprípustné (§ 386 písm. b/ CSP). Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne, avšak z iných dôvodov, keď mal zato, že sporná kúpna zmluva\nje absolútne neplatná nie v zmysle § 37 ods. 2 OZ, ale v zmysle § 37 ods. 1 OZ pre absenciu vôle\nžalovaného 2/ podpísať túto zmluvu. Uvedený záver preukazujú súdom prvej inštancie vykonané dôkazy\n- znalecké posudky, výpovede svedkov a nimi zistený skutkový stav. Odvolací súd považoval vykonané\ndokazovanie za dostatočné, zodpovedajúce zásadám voľného hodnotenia dôkazov a odôvodňujúce\nprijaté závery. Nevykonanie ďalšieho žalovaným 1/ navrhovaného dokazovania súdom prvej inštancie\npovažoval za správne a riadne odôvodnené. Neunesenie dôkazného bremena žalovaným 1/ vo vzťahu k\ntvrdeniu, že kúpnu cenu vyplatil otcovi žalovaného 2/, vychádzalo z výsledkov znaleckého dokazovania\nspochybňujúceho pravosť podpisu otca žalovaného 2/ na výdavkovom doklade a výsluchom svedkyne\nmatky žalovaného 2/. Pokiaľ ide o rozpor medzi znaleckými posudkami v otázke pravosti podpisu\nžalovaného 2/ na plnej moci pre žalovaného 1/, odvolací súd uviedol, že každý dôkaz je potrebné\nposudzovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom tvrdenia žalovaného 1/\no podpise plnej moci žalovaným 2/ a o jeho vôli predať byt neboli preukázané nielen s poukazom na\nznalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, ale aj spochybnením pravosti podpisu otca žalovaného\n2/ na výdavkovom doklade v zmysle záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne,\nvýsluchom matky žalovaného 2/. Konštatoval, že niet rozumného a logického dôvodu, prečo by žalovaný\n2/ následne popieral svoj záujem scudziť nehnuteľnosť, keď za ňu mal získať protihodnotu vo forme\nkúpnej ceny. Čestné prehlásenie svedka F. N. predložené žalovaným 1/ v odvolacom konaní na tomto\nzávere nič nemení a to z dôvodu, že žalovaný 1/ ho mohol predložiť už pred rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, keď spor trval od roku 2012, zmluva mala byť uzatvorená v roku 2010 a prehlásenie svedka je\ndatované dňom 4. februára 2019, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pojednávanie súdom\nprvej inštancie za neúčasti žalovaného 1/ napriek žiadosti o jeho odročenie vyhodnotil odvolací súd ako\nprocesný postup súladný s ustanovením § 183 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie\npovažoval za dostatočné, preskúmateľné a zrozumiteľné.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu vo výroku I. a II. podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“)\ndovolanie s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces\na sekundárne podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP pre nesprávne právne posúdenie sporu odvolacím\nsúdom. Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP odôvodnil tým, že odvolací súd nesprávne\nvyhodnotil jeho odvolaciu námietku, keď súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie\npojednávania dňa 20. februára 2019, ani jeho ospravedlnenie a pojednával v neprítomnosti dovolateľa,\nktorý vykázal práceneschopnosť a jeho právneho zástupcu, pričom na tomto pojednávaní vypočul\nsúdnu znalkyňu, ktorá podala jediný znalecký posudok v konaní. Žalovaný 1/ po tom, čo s ním ukončil\nzastupovanie pôvodný obhajca v mesiaci január 2019, navštívil niekoľko advokátskych kancelárií, avšak\npre časovú náročnosť a zložitosť veci prevzal nakoniec jeho zastupovanie súčasný právny zástupca\naž 19. februára 2019. Dovolateľ bol toho názoru, že odvolací súd mal zohľadniť zložitosť veci, dĺžku\ntrvania konania a fakt, že klient trvá na osobnom zastúpení advokátom a nie náhradníkom. Ďalej\nvytýkal odvolaciemu súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neodôvodnil nevykonanie\ndokazovania a postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Namietal, že súdy\nnevykonali ním navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, ani kontrolný znalecký posudok v odbore\npísmoznalectvo. V konaní boli síce predložené dva znalecké posudky, avšak len jeden bol skutočne\nznaleckým posudkom vyhotoveným k súdnemu konaniu, druhý podaný Ústavom bol predložený len\nako listinný dôkaz vyhotovený pre správu katastra. Vzhľadom k skutočnosti, že závery týchto posudkov\nsi vzájomne odporovali, dovolateľ odkázal na rozhodnutie R 45/1984 a jeho závery, v zmysle ktorých\nbolo povinnosťou súdu odôvodniť, ktorý znalecký posudok a z akých dôvodov vezme za podklad svojho\nrozhodnutia, vypočuť znalcov a ak sa rozpory neodstránia ani takto, dať preskúmať závery iným znalcom.\nPoukázal tiež na neprípustný postup súdnej znalkyne, ktorá svojvoľne kontaktovala právneho zástupcu\n\na matku žalovaného 2/, aby si zabezpečila porovnávací materiál. Znalkyňa zároveň potvrdila svoj záver,\nže pravdepodobne na plnomocenstvách udelených žalovanému 1/ ide o podpis žalovaného 2/ a pokiaľ\nide o podpis otca žalovaného 2/ uviedla, že porovnávacia vzorka bola obmedzenejšia. Vzhľadom k tomu,\nže aj právny zástupca žalovaného 2/ podal na pojednávaní pred odvolacím súdom návrh na vykonanie\nkontrolného dokazovania v zmysle § 207 ods. 3 CSP z dôvodu odlišných záverov znalcov, odvolací\nsúd nevykonal dôkazy navrhované oboma stranami sporu bez riadneho odôvodnenia. Závery súdov\nbez vykonania riadneho dokazovania tak nemôžu viesť k správnym skutkovým zisteniam a správnemu\nrozhodnutiu. Napokon namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšej inštancie a ich\narbitrárnosť. Odvolací súd neuviedol, akými úvahami sa zaoberal a akými dôkazmi argumentuje\nneplatnosť zmluvy, keď jeho záver o absencii podpisu žalovaného 2/ na plnomocenstve je v rozpore\ns tým, čo v konaní vyšlo najavo na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Zároveň\nnamietal skutočnosť, že súdy sa nezaoberali vierohodnosťou každého vykonaného dôkazu, najmä\nvýpoveďou svedkyne, ktorá je rodinným príslušníkom žalovaného 2/ a výsluchom žalovaného 2/, ktorý je\nstranou sporu a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody za závažnú trestnú činnosť. Sekundárne\npodal dovolateľ dovolanie aj v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Zastával názor, že\nžalovaný 1/ bol pre účely tohto konania len platobným miestom, uviedol tiež, že medzi ním a žalobcom\nneexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by zakladal jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Uvedené vyplynulo aj z\nvýsledkov dokazovania súdom nariadeným znaleckým posudkom. Súdy sa však nezaoberali platnosťou\nplnomocenstiev a právnymi vzťahmi medzi žalobcom a žalovaným 1/ na ich základe. Otázka platobného\nmiesta bola riešená v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 5MCdo 9/2008, na ktoré v súvislosti s\nodklonom odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu poukázal. Z týchto\ndôvodov navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu do\nprávoplatného skončenia konania na najvyššom súde a zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu\nprvej inštancie a vec im vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov považuje za dostatočne a\nzrozumiteľne odôvodnené, zároveň za vecne správne. Mal zato, že žalovanému 1/ neboli upreté žiadne\nprocesné práva. V súvislosti s neodročením pojednávania odvolacím súdom poukázal na skutočnosť, že\nobdobný špekulatívny postup v konaní už žalovaný 1/ viac krát uskutočnil a tiež poukázal na judikatúru\nnajvyššieho súdu týkajúcu sa dôležitých dôvodov odročenia pojednávania, v zmysle ktorej postupoval\nodvolací súd správne. K nevykonaniu dokazovania uviedol, že žalovaný 1/ nezabezpečil prítomnosť\nnavrhovaných svedkov v konaní pred súdom prvej inštancie, čestné prehlásenie svedkyne Ď. bolo ale\nsúčasťou spisu a nevykonanie ďalšieho dokazovania bolo súdom riadne odôvodnené. Poukázal na\nzávery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý má rovnakú právnu silu ako ostatné\ndôkazy. Skutkovú okolnosť, že na plnomocenstve pre žalovaného 1/ nebol podpis žalovaného 2/, potvrdil\nv konaní samotný žalovaný 2/ a táto okolnosť bolo preukázaná aj ostatnými vykonanými dôkazmi. Žiadal,\naby dovolací súd návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ako aj samotné dovolanie\nzamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP.\n8. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\n\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n9. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n9.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(pozri napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017,\n5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n9.2. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\n10. Žalovaný 1/ tvrdí, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd prvej inštancie\npojednával 20. februára 2019 v jeho neprítomnosti napriek tomu, že bol práceneschopný a neúčasť\nsvoju i právneho zástupcu ospravedlnil z tohto dôvodu, ako aj pre zložitosť veci a prevzatie právneho\nzastúpenia svojím právnym zástupcom deň pred nariadeným pojednávaním, pričom trval na osobnej\núčasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania.\n11. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej\nneprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená\npožiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu\nalebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní\npred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá len vtedy, ak je\nnevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1 a 2 a § 178 ods. 1 CSP).\n12. V zmysle § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie\nmôže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov\nnemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní\nnechali zastúpiť. V zmysle § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko\npred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene\ntrvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným\nadvokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou\nosobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.\n13. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods.\n1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z\nhľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť,\nže nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie\nmohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).\n14. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych\nokolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania\nžiadosti o odročenie termínu pojednávania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\n\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\nkomentár k § 183).\n15. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ doručil súdu ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní\nz dôvodu práceneschopnosti so žiadosťou o odročenie pojednávania elektronicky až dňa 25. februára\n2019, teda po uskutočnení pojednávania súdu prvej inštancie nariadeného na deň 20. februára 2019,\nnemal súd prvej inštancie o týchto skutočnostiach vedomosť a nemohol ich vziať na zreteľ. Žalovanému\n1/ nič nebránilo v tom, aby svoje ospravedlnenie zaslal súdu elektronicky v deň pojednávania a\npotvrdenie o práceneschopnosti doručil až dodatočne. Pokiaľ tak neurobil, sám sa zbavil možnosti\nposúdenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania.\n16. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie spor prejednal a vyhlásil dokazovanie za skončené na\npojednávaní dňa 20. februára 2019 v neprítomnosti žalovaného 1/, ktorý bol na toto pojednávanie riadne\npredvolaný prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu elektronicky podaním doručeným mu\ndňa 21. januára 2019. K oznámeniu vypovedania plnej moci vtedajším právnym zástupcom žalovaného\n1/ k dátumu 23. januára 2019 súdu došlo písomným podaním doručeným súdu dňa 24. januára\n2019. Terajší právny zástupca elektronickým podaním doručeným súdu v deň pojednávania požiadal o\nodročenie pojednávania z dôvodu prevzatia právneho zastúpenia žalovaného 1/ dňa 19. februára 2019\ns poukazom na ustanovenie § 178 ods. 2 CSP, keď žalovaný 1/ trvá na jeho osobnej a nezastupiteľnej\núčasti na pojednávaní a tiež vzhľadom na zložitosť a význam veci. Súd prvej inštancie 20. februára\n2019 upovedomil žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania\nnemieni vyhovieť.\n17. Dovolací súd má s poukazom na uvedené časové súvislosti za to, že žalovaný 1/ o pojednávaní\nnariadenom na 20. februára 2019 vedel s dostatočným predstihom, zároveň mal dostatok času aj na\nzvolenie si nového právneho zástupcu potom, ako zo strany jeho vtedajšieho právneho zástupcu došlo\n23. januára 2019 k vypovedaniu plnej moci. Bolo preto na ňom, aby do uskutočnenia pojednávania\nudelil splnomocnenie na zastupovanie inému právnemu zástupcovi, ktorý by mal dostatok času riadne\nsa na toto pojednávanie pripraviť v súlade s rímskou zásadou ,,práva patria len bdelým” (pozorným,\nostražitým, opatrným, starostlivým). Dôvody uvádzané v žiadosti o odročenie pojednávania nebolo\nmožné považovať za dôležité, nakoľko z plnej moci udelenej žalovaným 1/ vyplýva, že súhlasil s tým, aby\nsi splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, pričom žiadne obmedzenia týkajúce sa osobnej\núčasti právneho zástupcu na úkonoch právnej moci z plnej moci nevyplývajú. Napokon za dôležitý dôvod\npre odročenie pojednávania nie je možné považovať ani zložitosť či povahu sporu v danom prípade a ani\nkrátkosť času na prípravu právneho zástupcu, nakoľko výlučne strana sporu je zodpovedná za to, že si\nzvolí advokáta včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade,\nak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní (m.m. 1 Obdo 19/2014). Žalovaný 1/\nnepreukázal existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si právneho zástupcu v primeranej\nlehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie a po vypovedaní plnej moci vtedajším právnym\nzástupcom. Dôvod, že žalovaný 1/ si hľadá nového právneho zástupcu a udelí plnú moc advokátovi deň\npred nariadením pojednávaním, o ktorom mal vedomosť mesiac dopredu, pričom trvá na pojednávaní za\núčasti takto zvoleného právneho zástupcu, potom čo uvedenú skutočnosť oznámil súdu až v deň konania\npojednávania, nie je možné akceptovať ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle § 183\nods. 1 CSP. V tejto súvislosti aj s poukazom na opakovaný obdobný postup žalovaného 1/ v konaní pred\nsúdom prvej inštancie zároveň nie je možné vylúčiť, že predmetná žiadosť bola zo strany žalovaného\n1/ podaná za účelom, ktorý sa ňou nemá sledovať.\n18. Pokiaľ dovolateľ naznačuje, že prejednaním veci 20. februára 2019 súdom prvej inštancie v jeho\nneprítomnosti nemal možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, dovolací súd pripomína, že v\nrozhodnutí R 39/1993 bol prijatý názor, v zmysle ktorého i keby táto námietka bola opodstatnená,\npodmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (po 1. júli 2016 rozumej podľa §\n420 písm. f/ CSP - pozn. najvyššieho súdu) nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť\nkonať pred súdom (len) pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv\nna výsledok konania. Žalovaný 1/ v preskúmavanej veci uplatnil svoj vplyv na výsledok konania tým,\nže proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie a v ňom sa vyjadril nielen k vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia (súdu prvej inštancie), ale aj k tvrdeným procesným vadám (namietaným\naj neskôr v dovolaní). Odvolací súd jeho odvolanie meritórne prejednal a odpovedal na všetky jeho\nuplatnené odvolacie námietky (viď bližšie bod 27. tohto rozhodnutia).\n\n19. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uzatvára, že postupom súdu prvej inštancie a následne aj\nodvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného 1/ na\nspravodlivý súdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že nerešpektovaním žiadosti o odročenie\npojednávania a pojednávaním v jeho neprítomnosti došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n20. K ďalšej námietke žalovaného 1/, že súd nevykonal ním navrhované dokazovanie dovolací súd\nuvádza, že postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal\niné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP\n(1 Cdo 226/2019, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 6 Cdo 69/2020, 7 Cdo 150/2018, 8\nCdo 187/2017). Ani prípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v\nrozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú\nvadu konania (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové\nzávery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z preskúmania obsahu spisu\nvšak nevyplýva, že by k takémuto prípadu závažných deficitov v dokazovaní došlo.\n21. Je výlučne vecou súdu, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. § 185 ods.\n1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie\ndokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie\nskutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,\nktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z uvedeného je zároveň zrejmé, že Civilný\nsporový poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné\noprávnenie žalovaný 1/ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Súd prvej inštancie osobitne objasnil\ndôvody, pre ktoré nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalovaným 1/ v odôvodnení rozsudku (viď str.\n14 bod 60. rozsudku súdu prvej inštancie) a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožnil. Zároveň\nodvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo nevzal do úvahy v odvolacom konaní žalovaným 1/\npredložené čestné prehlásenie svedka F. N. (viď str. 9 bod 28. rozsudku odvolacieho súdu). Vzhľadom\nna uvedené je potrebné konštatovať, že postupom súdov, ktoré nevykonali žalovaným 1/ navrhované\ndokazovanie, nedošlo k založeniu vady podľa § 420 písm. f/ CSP.\n22. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov dovolací súd\nuvádza, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy, pričom žiaden dôkaz nemá\npredpísanú zákonnú silu (čl. 15 Základných princípov CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na\nvšetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). V danej veci z rozhodnutia odvolacieho súdu\n(ako i súdu prvej inštancie) nevyplývajú žiadne deficity v dokazovaní namietané žalovaným v dovolaní. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (viď bod 24 rozhodnutia odvolacieho súdu) celkom jasne a\nzrozumiteľne vyplýva, že záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu náležitosti podpisu\nžalovaného 2/ prijal na základe úvahy o vyhodnotení všetkých dôkazov a okolností, ktoré z nich vyšli\nv konaní najavo v ich vzájomnej súvislosti, keď správne vychádzal z toho, že žiaden dôkaz nemá\npredpísanú legálnu silu. Poukázal predovšetkým na listinné dôkazy - znalecký posudok Ústavu súdneho\ninžinierstva, znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne a výsluch svedkov, výsluch žalovaného 2/.\nUž súd prvej inštancie mal za preukázanú skutkovú okolnosť, že na výdavkovom doklade, ktorým mal\nkúpnu cenu za byt prevziať od žalovaného 1/ otec žalovaného 2/, nie je skutočný podpis otca žalovaného\n2/, v zmysle záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorá spochybnila pravosť tohto\npodpisu. Uvedená preukázaná skutočnosť v spojení s výsledkami výsluchu svedkyne matky žalovaného\n2/ a žalovaného 2/, ako aj listinného dôkazu znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, odvolací\nsúd viedla k prijatiu následného záveru, že na plnomocenstve nie je podpis žalovaného 2/. V tomto smere\nnie sú podstatné len priame dôkazy o určitej skutkovej okolnosti, odvolací súd nemohol nechať bez\npovšimnutia aj následné okolnosti po udelení vadnej plnej moci, ktoré nepriamym spôsobom dokazovali\npriebeh predchádzajúceho skutkového deja a skutočnú vôľu žalovaného 2/. Zároveň z výsluchu súdnej\nznalkyne vykonaného na súde prvej inštancie vyplynulo, že pokiaľ ide o podpis žalovaného 2/ na\nplnomocenstve, jej záver je potrebné interpretovať v zmysle, že sa nedá určiť, či to bol jeho podpis\nalebo nie (zápisnica z pojednávania dňa 20. februára 2019 str. 4, č.l. 664 spisu). Aj z tohto pohľadu\nboli potom podstatné ostatné preukázané okolnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré odvolací\n\nsúd zohľadnil. Prijaté závery tak v týchto súvislostiach nemožno hodnotiť ako odporujúce výsledkom\nvykonaného dokazovania, či rozporné so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\n23. Odvolací súd sa zaoberal aj rozporom medzi výsledkami vykonaného dokazovania vyplývajúcimi\nzo stranou sporu predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva a\nsúdom nariadeného znaleckého posudku v otázke pravosti podpisu žalovaného 2/ na plnomocenstve\na uviedol, že v tomto smere boli dôležité výsledky ostatného vykonaného dokazovania (výsluch strán,\nsvedkov, znalecký posudok v časti spochybňujúcom podpis otca žalovaného 2/), ktoré vo vzájomnej\nsúvislosti preukazovali, že u žalovaného 2/ absentovala skutočná vôľa byt predať, že otec žalovaného 2/\nnepodpísal výdavkový doklad a ktorými boli spochybnené tvrdenia žalovaného 1/ o podpise žalovaného\n2/ na plnomocenstve (viď str. 9 bod 28. napadnutého rozhodnutia). Napokon súd nemusí rozhodnúť\nv zhode s vykonaným znaleckým dokazovaním, pokiaľ tento svoj postup náležite odôvodní (m.m. R\n4/1969), čo v danom prípade odvolací súd učinil. Odvolací súd zároveň nemal dôvod postupovať v\nzmysle § 207 ods. 3 CSP, nakoľko vo veci nešlo o dva znalecké posudky podané v konaní, ktoré\nby si vzájomne odporovali, keďže znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva bol vypracovaný\nza účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy O.s.p. (nepoznajúcej ,,súkromný znalecký posudok,,\npzn. najvyššieho súdu) pre potreby správy katastra a vkladového konania (t.j. ako súčasť spisového\nmateriálu), nebolo ho možné považovať za znalecký posudok, ale len za listinný dôkaz predložený\nstranou sporu, ktorý odvolací súd vyhodnotil v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ na\nzáklade týchto vykonaných dôkazov dospel odvolací súd k záveru o absencii podpisu žalovaného 2/ a\nzároveň aj podpisu otca žalovaného 2/, potom dal dostatočnú odpoveď nato, prečo neprihliadol v konaní\nna iné žalovaným 1/ produkované dôkazy z hľadiska dokazovania buď nepodstatné alebo nespôsobilé\nprivodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech dovolateľa. Už súd prvej inštancie sa pritom zaoberal\ndôkazmi produkovanými žalovaným 1/ (viď str. 14 bod 59. rozhodnutia súdu prvej inštancie) a uviedol,\nz akých dôvodov a ktorými vykonanými dôkazmi boli vyvrátené skutočnosti nimi preukazované.\n24. Pokiaľ ide o spochybnenie výpovede žalovaného 2/ a jeho matky, len tá skutočnosť, že ide o\nstranu sporu a jej príbuzného bez ďalšieho nemôže znamenať automaticky „prezumpciu nepravdivosti“\nsvedeckej výpovede či tvrdenia, najmä v situácii, kedy nebolo možné iným spôsobom priamo preukázať\nich tvrdenia (m.m. III. ÚS 276/2014). Dovolateľ v konaní uvedenú skutočnosť nenamietal a ani v\ndovolaní neuvádza, okrem skutočnosti, že žalovaný 2/ je vo výkone trestu odňatia slobody (o ktorej\nsúdy mali vedomosť v základnom konaní) a príbuzenského vzťahu matky, žiadne iné objektívne\nskutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybňovali vierohodnosť ich výpovedí. Navyše súdy nižšieho stupňa\nvyhodnotili okolnosti, ktoré vyšli najavo z ich výpovedí, spolu s výsledkami ostatných vykonaných\ndôkazov, potvrdzujúcich ich tvrdenia, teda výsluch strany sporu a svedkov nebol jediným, výlučným\ndôkazným prostriedkom, na ktorom súdy svoje rozhodnutie založili. Dovolateľ sa zrejme snaží v dovolaní\nspochybniť aj vierohodnosť znaleckého posudku podaného súdnou znalkyňou v konaní z dôvodu, že\nkontaktovala právneho zástupcu žalovaného 2/ a jeho matku. V tomto smere si ale zároveň protirečí,\nkeď svoju argumentáciu v dovolaní stavia na výsledkoch práve tohto znaleckého posudku, ktorého\nvierohodnosť spochybňuje. Súd by nemohol prihliadať na závery znaleckého posudku iba v prípade, ak\nby bol posudok vypracovaný vylúčeným znalcom, t.j. ak by voči nemu bola účinne vznesená námietka\nzaujatosti v zmysle § 59 CSP v spojení s § 49 ods. 1 CSP. O tejto možnosti bol žalovaný 1/ poučený\nuznesením súdu prvej inštancie z 26. januára 2017 č.k. 8C/243/2015-374, ktorým bola súdna znalkyňa\nustanovená. Keďže žalovaný 1/ (ani iná strana sporu) v priebehu konania námietku zaujatosti voči\nsúdnej znalkyni nepodal, je jeho námietka bez právneho významu. Navyše uvádzaná pochybnosť\ndovolateľa by sama o sebe nebola spôsobilá založiť predpoklady pre vylúčenie súdnej znalkyne, nakoľko\nnebolo tvrdené ani preukázané, že v dôsledku jej nesprávneho postupu pri vypracovaní posudku (keď\npožiadala priamo strany sporu a matku žalovaného 2/ o dodanie porovnávacieho materiálu) sú tu\nkonkrétne pochybnosti o jej nezaujatosti. Sama súdna znalkyňa pri jej vypočutí na pojednávaní dňa\n20. februára 2019 uviedla, že sa jej nepodarilo zabezpečiť si ďalší porovnávací materiál od právnej\nzástupkyne žalovaného 2/ a jeho matky. Z týchto dôvodov považuje dovolací súd aj námietku dovolateľa\no nevierohodnosti súdnej znalkyne za neopodstatnenú.\n25. Dovolateľ ďalej tvrdil, že odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií sú nedostatočné, zmätočné\na vnútorne rozporné.\n26. K tejto námietke dovolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nnemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\n\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania (II. ÚS 76/07).\n26.1. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,\nbod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10), či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n27. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súdy nižších inštancií svoje\nrozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/\nCSP. Zároveň bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tak\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára\nich organickú jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne\nzrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov\nsúdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd, aké\nzávery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval\nustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil.\n27.1. K dovolacím námietkam žalovaného 1/ týkajúcim sa odôvodnenia treba uviesť, že ako už bolo\nvyššie konštatované, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (viď str. 8 bod 24 odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia) celkom jasne a zrozumiteľne vyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov\ndospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu náležitosti podpisu žalovaného\n2/ - znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne a\nvýsluch žalovaného 2/ a jeho matky. Odvolací súd vysvetlil, že dospel k rovnakému právnemu záveru\nako súd prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy, avšak z iného dôvodu a to v zmysle § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka s účinkami ex tunc, keď mal zato, že tu absentuje vôľa žalovaného 2/ zmluvu\nuzatvoriť (viď str. 8 bod 21 až 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z odôvodnenia rozhodnutia\ntiež vyplýva aj to, že za preukázanú považoval skutkovú okolnosť, že na plnej moci nejde o podpis\nžalovaného 2/ a s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (znalecký posudok Ústavu súdneho\ninžinierstva, výsluch strán, svedkov, znalecký posudok v časti spochybňujúcom podpis otca žalovaného\n2/), ktoré vo vzájomnej súvislosti preukazovali, že u žalovaného 2/ absentovala skutočná vôľa byt predať\na že otec žalovaného 2/ nepodpísal výdavkový doklad (viď str. 9 bod 28. napadnutého rozhodnutia).\nOdvolací súd sa tak zreteľne otázkou platnosti plnomocenstva zaoberal a dospel k záveru, že nie je\nplatné, v dôsledku čoho nebola platná ani kúpna zmluva a žalovaný 1/ bol povinný vydať všetko, čo podľa\nnej plnil žalobca. Už súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatil\nna úkor žalobcu a je preto povinný vrátiť všetko, čo od žalobcu dostal v zmysle § 457 OZ. Odvolací súd\nkorigoval právne posúdenie veci súdom prvej inštancie z hľadiska právneho dôvodu neplatnosti spornej\nkúpnej zmluvy a jej účinkov, v ostatnej časti povinnosti žalovaného 1/ vydať bezdôvodné obohatenie\nžalobcovi v zmysle § 457 OZ zostala argumentácia súdu prvej inštancie odvolacím súdom nedotknutá,\nje povinnosťou žalovaného 1/, ktorý vystupoval ako splnomocnenec žalovaného 2/ avšak bez platnej\nplnej moci ako účastník zmluvy, vydať kúpnu cenu prevzatú na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy.\nNapokon súdy založili svoje rozhodnutie aj na závere, že žalovaný 1/ nepreukázal tvrdenie o vyplatení\nsumy otcovi žalovaného 2/ a zároveň nebolo sporné, že peniaze od žalobcu prevzal. Aj keby teda\npreukázal platnosť plnomocenstva, nepreukázal, že ako splnomocnenec žalovaného 2/ mu tieto peniaze\naj vydal, ktorú okolnosť mal za preukázanú už súd prvej inštancie.\n28. Dovolací súd uzatvára, že rozhodnutie odvolacieho súdu odpovedalo na zásadné odvolacie\nargumenty odvolateľa, za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného 1/ a v súlade\ns jeho právnym nazeraním na spor (t.j. platnosťou plnej moci a nedostatkom pasívnej legitimácie).\nLen samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i\nsama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f/ CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí\n\nprávo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03).\n29. Pokiaľ sa dovolateľ svojou argumentáciou existencie vady zmätočnosti snaží spochybniť právne\nposúdenie sporu súdmi nižších inštancií, treba zdôrazniť, že aj v prípade jej opodstatnenosti (pzn.\nvecnou správnosťou právneho posúdenia veci a prijatých záverov odvolacieho súdu sa dovolací súd\nv tejto časti dovolania nezaoberal) by mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého\nrozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, viď\nkonštantnú judikatúru najvyššieho súdu (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,\n4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).\n30. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ nedôvodne argumentoval, že\nrozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený\na nepresvedčivý, či arbitrárny.\n31. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezistil.\n32. Žalovaný 1/ prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n32.1. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndôvodom prípustnosti dovolania.\n32.2. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\na označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n33. Z obsahu dovolania žalovaného 1/ vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením sporu súdmi\na polemizuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (namieta pasívnu vecnú legitimáciu, neexistenciu\nprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom, platnosť plnomocenstva udeleného mu žalovaným 2/) a uvádza\nvšeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní pred odvolacím\nsúdom (nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom\ns následkom nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak nekonkretizoval vôbec právnu otázku,\nna riešení ktorej podľa jeho názoru odvolací súd založil svoje nesprávne rozhodnutie. Dovolateľ tak\ntouto argumentáciou vyjadril len svoj nesúhlas s právnym posúdením a postupom odvolacieho súdu\na ten nie je spôsobilý založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Samotné polemizovanie\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia\nalebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017).\n33.1. Žalovaný 1/ v súvislosti s odklonom odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe označil\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 5MCdo 9/2008 a to v otázke splnomocneného zástupcu ako\nplatobného miesta. Uvedené rozhodnutie sa však týka úplne inej skutkovej a právnej situácie, ako\nje tomu v prejednávanom spore. V tomto rozhodnutí najvyšší súd riešil otázku pasívnej legitimácie\nadvokáta v spore na vrátenie plnenia - priznanej náhrady trov konania účastníkovi v prípade, ak boli\n\ntrovy konania zaplatené na účet advokáta a následne bolo rozhodnutie súdu o ich priznaní zrušené. Aj\nkeby teda svoju právnu otázku formuloval tak, ako to vyžadujú ustanovenia § 431 až 435 CSP, neoznačil\nžiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré by bolo pre toto posúdenie relevantné.\n34. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ v časti, v ktorej namietal vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP ako dovolanie,\nv ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n35. Vzhľadom na odmietnutie dovolania už neprichádzalo do úvahy rozhodovať o návrhu žalovaného 1/\no odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP.\n36. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/162/2019", "guid": "f731b0cd-1233-4cc0-b926-4102f5ef3e27:9fc0fb1f-4c55-44a7-82b3-633a959267e5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "5ac5bb02-7dca-4622-8229-bc6742cbf55e:74eded25-b09d-4335-880e-bfecc8489e70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5116229166.1", "spisova_znacka": "1Cdo/226/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/226/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5116229166.1"}, {"guid": "e0cf9632-239c-44c2-9a56-fb01b721545e:ebe2e675-26e9-414b-9635-1155a1525dba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1107224579.1", "spisova_znacka": "8Cdo/76/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/76/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1107224579.1"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "a63380ff-9850-4b60-b5b0-12b583215a96:52f7accd-c5bb-4345-bf99-5a626d50b420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "969ee6b3-f974-461b-91d6-f7da5110e495:1b2a1cdf-da53-430e-b438-565a2ac371f3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4217218887.1", "spisova_znacka": "12Co/162/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/162/2019 z 20. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4217218887.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c80d62e6-00fd-4b64-9b65-d13b2856bd8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 735/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 735/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.735.2025.1"}, {"guid": "ussr:80de3feb-ee36-44ae-954d-d2e92789cd7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.62.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.62.2025.1"}, {"guid": "ussr:01464f1d-c042-471a-9393-b7f7176e066d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.150.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2023 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.150.2023.1"}, {"guid": "a0d10441-0274-4c40-b06a-25b6cc3de1bf:3b9da0ba-7dfe-4b20-808e-5a0bb2dfd702", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1", "spisova_znacka": "9CdoR/7/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/7/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1"}, {"guid": "35cd112b-473c-4b90-82c4-00b715d538aa:8683bc33-7f78-407f-8bfd-314d956b6243", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1", "spisova_znacka": "3Cdo/46/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/46/2025 z 12. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4419202458.1"}, {"guid": "2449b55b-df4c-485f-8609-9966c0a3b31b:9f276137-ef26-4021-b330-5b938079641b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8521200303.2", "spisova_znacka": "9CdoPr/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/4/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8521200303.2"}, {"guid": "8fef462d-0934-4bf4-b6cf-b8dc8cea5828:16a2cf57-05a8-4a84-b668-aa28439c74d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8623200485.2", "spisova_znacka": "3Cdo/31/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8623200485.2"}, {"guid": "9be98e83-f55d-4671-8dd7-dfa5b478c580:73c2b908-544f-4241-8caa-4b95289a7d9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1212224955.1", "spisova_znacka": "9Cdo/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/3/2025 z 13. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1212224955.1"}, {"guid": "a5c8aa9c-5b9b-43b6-bc9b-d4f4c6880bd3:64516571-5e3c-45e2-8b24-1877c34c42a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8321201781.1", "spisova_znacka": "9Cdo/126/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/126/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8321201781.1"}, {"guid": "2c34f4ad-7e0d-40e7-920b-0b9b11a75e59:01cfd324-b739-45c8-b4db-9bfa66c2dd26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4119214547.1", "spisova_znacka": "3Cdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/68/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4119214547.1"}, {"guid": "6839edf3-5b91-47a5-ae78-d317bae0bd39:fffb176e-e460-49e5-8816-4a1c173fc6c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/12/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1"}, {"guid": "f86cd7e7-bfea-4be7-9017-006737de54ca:ca26f88e-9363-4a91-9a4d-21b68ca2cee3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2", "spisova_znacka": "9Cdo/127/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/127/2024 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2"}, {"guid": "8606784b-669e-44c6-9c97-6e341a6d5766:cb7237ee-8b2d-4e44-a10d-47d80a69f948", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6120370856.1", "spisova_znacka": "7Cdo/24/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/24/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6120370856.1"}, {"guid": "663c7639-9c88-4650-9b98-473a02a67e94:dccb26ea-54da-46d6-9c22-599b089f0607", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1318202708.2", "spisova_znacka": "1CdoPr/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/9/2025 z 28. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1318202708.2"}, {"guid": "09c93af3-9280-4ba6-ad48-f36ce50c66e4:f20456d6-c47c-47b9-b0c6-9e7b1cbcf998", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8620200213.1", "spisova_znacka": "9Cdo/140/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/140/2024 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8620200213.1"}, {"guid": "097da502-5770-42ba-a6e2-6c165d58af13:c0eebbbd-4e61-433f-8219-ccb938f895d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1", "spisova_znacka": "3Cdo/52/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/52/2024 z 10. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120375098.1"}, {"guid": "9871d21d-7191-4ed7-be04-731238aeae22:3e48764a-136c-4bd6-9747-46a9cf750e2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1218200153.1", "spisova_znacka": "9Cdo/75/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/75/2024 z 2. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1218200153.1"}, {"guid": "8d97ab66-9c3d-47cd-833d-40a1bf406e8b:43d24741-a3a0-4052-9815-e0addef0a4b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122502636.1", "spisova_znacka": "1Cdo/183/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/183/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122502636.1"}, {"guid": "a8cd9af3-d26f-493a-a848-4c073f27e4dd:da8c100f-eb2e-4c47-bd7f-ec088a340849", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5820202114.1", "spisova_znacka": "9Cdo/67/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/67/2024 z 19. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5820202114.1"}, {"guid": "f84b6716-de4b-4d13-9fa7-7c490b115783:66ede462-6710-41da-84e1-cc32f604772e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120234206.1", "spisova_znacka": "3Cdo/84/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/84/2024 z 18. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120234206.1"}, {"guid": "8defd615-3869-4fbb-be99-6f91074d2a7b:9339a3ca-3bfc-4d0c-8c79-3bb1086bb661", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1", "spisova_znacka": "3Cdo/45/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2024 z 11. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4214211319.1"}, {"guid": "180ae210-71b2-4a90-bde1-691391f7c2a0:084f4816-f886-4478-88c0-406b137f6fe7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3223200052.1", "spisova_znacka": "4Cdo/133/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/133/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3223200052.1"}, {"guid": "7666b268-7377-4b03-99f0-3d2509ab4af7:b28bb5bb-e1ae-4d85-9d16-a6615690aba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8218200665.1", "spisova_znacka": "3Cdo/73/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/73/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8218200665.1"}, {"guid": "46792308-c0c8-4122-9360-3ad45d94cf11:5b3f2152-04ca-45e2-9edd-f39ba801b8e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4108209171.1", "spisova_znacka": "9Cdo/156/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/156/2023 z 22. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4108209171.1"}, {"guid": "12cf2310-d675-45ef-9a62-d6949decdd46:2426a91b-74f1-41e9-8a1c-c3cc1aed44fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4418203720.1", "spisova_znacka": "9Cdo/137/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/137/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4418203720.1"}, {"guid": "51f6103b-d5e5-45f7-ac23-01a5f94c827a:99e76290-3e96-4951-84ab-65839b55f6aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121517077.1", "spisova_znacka": "4Cdo/102/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/102/2024 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121517077.1"}, {"guid": "e2b1f5da-f467-4fa7-a563-077d347d14d0:d753e160-a574-4c5a-942d-2bd6c44a7696", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4122205344.1", "spisova_znacka": "3Cdo/32/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/2024 z 24. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4122205344.1"}, {"guid": "964279a9-2732-4595-82ce-0936e76d3556:5273dac0-7777-491c-8ae1-9948c764702c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120289407.1", "spisova_znacka": "1Cdo/166/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/166/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120289407.1"}, {"guid": "69bb3b23-36a1-4d85-9939-1cc29d932b22:992c23db-1715-4086-8794-865f4490f91f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1", "spisova_znacka": "3CdoPr/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/7/2025 z 23. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1113201436.1"}, {"guid": "1fa427f6-8ac0-4d63-9cb8-11e61a8f7e11:7b291d9c-7263-455b-9a3f-0134b25bc2d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1", "spisova_znacka": "4Cdo/99/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/99/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121561385.1"}]}