{"guid": "e4f56e5f-ae6d-43ea-afbd-0ef384f16338:eda4ee59-5b4b-4504-9daa-327c93a5b392", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1", "spisova_znacka": "4Cdo/35/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/35/2022 z 27. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/35/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1", "identifikacne_cislo": "4118210358", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "nazov": "§ 427 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "nazov": "§ 517 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "nazov": "§ 788 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-374.odsek-1", "nazov": "§ 374 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-374.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-381.odsek-1", "nazov": "§ 381 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-381.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-381"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-9.odsek-5", "nazov": "§ 9 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-9.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "nazov": "§ 422 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-374", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-379", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-381", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-43", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-7", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eda4ee59-5b4b-4504-9daa-327c93a5b392", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/35/2022\n4118210358\n27. 06. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:4118210358.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Via Pribina Operations, a.\ns., Bratislava, Karpatská 8, IČO: 36 863 840, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZ LEGAL, s.r.o.,\nNitra, Sládkovičova 1, IČO: 47 239 026, proti žalovanej obchodnej spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s.,\nBratislava, Krasovského 15, IČO: 00 653 501, zastúpenej advokátskou kanceláriou PRK Partners s.r.o.,\nBratislava, Suché Mýto 1, IČO: 35 978 643, o zaplatenie sumy 5 142,11 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Nitra sp. zn. 25C/101/2018, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 15. júla 2021 č. k. 8Co/109/2020-579, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom\nz 9. júna 2020 č. k. 25C/101/2018-477, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni titulom ušlého zisku sumu\n5 142,11 eura s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 4 995,92 eura od 13. januára 2017 do zaplatenia,\nzo sumy 146,19 eura od 16. novembra 2018 do zaplatenia. Žalobkyni voči žalovanej priznal plnú\nnáhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1, 2 , § 442, §\n788 ods. 1, § 822 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), § 4 ods. 2 písm. b) a d), § 15 ods. 1 zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 373, § 374 ods. 1, § 379, § 381 ods. 1 zákon\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), §\n43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o cestnej premávke“) a § 7 ods. 1, § 9 ods. 5 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách\n(ďalej len „cestný zákon“) a vecne tým, že žalobkyňa a spoločnosť Granvia a. s., Bratislava, Pri trati\n25A, (koncesionár) dňa 27. augusta 2009 uzatvorili Zmluvu o prevádzke a údržbe k projektu Rýchlostnej\ncesty R1 Nitra - Tekovské Nemce - Banská Bystrica - Severný obchvat. Žalobkyňa sa v Zmluve zaviazala\nposkytovať služby prevádzkovateľa s prevádzkou rýchlostnej cesty R1 Pribina, ktorú spravuje Granvia a.\ns. na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej so Slovenskou republikou (verejný obstarávateľ). Štát platí\nkoncesionárovi odmenu za dostupnosť, ktorú kráti v prípade obmedzenej dostupnosti. Každú okolnosť\nobmedzujúcu dostupnosť oznamuje koncesionár verejnému obstarávateľovi - štátu, cestou Ministerstva\ndopravy SR. Analogicky je dojednaný zmluvný vzťah Granvie a. s. a žalobkyne Zmluvou o prevádzke a\núdržbe a žalobkyni je vyplácaná odmena za dostupnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,\nže 7. septembra 2016 došlo na rýchlostnej ceste R1 Pribina k dopravnej nehode vozidlom zmluvne\npoisteným u žalovanej. Žalobkyňa v zmysle Zmluvy o prevádzke a údržbe odstraňovala následky\nnehody na vozovke. Listom z 5.októbra 2016 si u žalovanej uplatnila náhradu škody a ušlého zisku.\nŽalovaná žalobkyni uhradila iba skutočnú škodu, náhradu ušlého zisku v sume 4 995,92 eura odmietla\ns odôvodnením, že nejde o nárok z ušlého zisku. Dňa 2. septembra 2018 došlo k ďalšej nehode\n\nspôsobenej vozidlom poisteným u žalovanej, žalobkyňa za odstránenie následkov dopravnej nehody\n- opravu zvodidiel si listom zo 6. októbra 2018 u žalovanej uplatnila náhradu škody a ušlého zisku v\nsume 1 412,17 eura. Žalovaná neuhradila ušlý zisk v sume 146,19 eura. Súd prvej inštancie po doplnení\ndokazovania preskúmavaným rozsudkom žalobe opätovne vyhovel. Právnu argumentáciu založil na\nnázore, že sporný nárok je ušlý zisk žalobkyne a ide o jeho priamy nárok, nie odvodený od nároku\nkoncesionára. Vyslovil, že medzi koncesionárom a žalobkyňou nejde o nárok z ušlého zisku; podľa\nzmluvy medzi verejným obstarávateľom a koncesionárom vzniká právo na odmenu za dostupnosť ciest\nR1 všetkých pruhov, vrátane krajnice. Ak by išlo o ušlý zisk koncesionára, bol by si ho v zmysle zákona\no povinnom zmluvnom poistení uplatňoval. Nevzhliadol dôvod na aplikáciu Obchodného zákonníka,\npretože ohľadne ušlého zisku išlo výhradne o právo žalobkyne. K vzniku ušlého zisku dochádza, keď\nžalobkyňa nemá z titulu dopravnej nehody vyplatený plánovaný príjem. Je prirodzené, že škodca,\nalebo poisťovňa nemá možnosť výšku ušlého zisku ovplyvniť, tak ako namietala žalovaná. Zisk totiž\nneurčuje škodca ani poisťovňa, ale ide o podnikateľský výsledok subjektu. Žalobkyňa ho podrobne\nšpecifikovala a jej výpočet žalovaná hodnoverne nespochybnila. Osobitné predpisy o cestnej premávke a\npozemných komunikáciách podľa názoru súdu s nárokom nesúviseli a žalobkyňa si ani podľa nich nárok\nneuplatňovala, pričom dodal, že v nich chýbajúca úprava ušlého zisku neznamená, že nárok nevzniká\nv prípade poistnej udalosti. Medzi ušlým ziskom a konaním škodcu je tak príčinná súvislosť, pričom na\nzáklade poistnej zmluvy je za poisteného škodcu povinná plniť poisťovňa - žalovaná. Dopravné nehody\nboli porušením právnych povinností, čo vyplýva priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a\npodľa súdu to nebolo sporné. Súd nárok posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, pretože medzi\nškodcom a poškodeným nebol obchodnoprávny vzťah. Aktívnu legitimáciu žalobkyne mal preukázanú\ntým, že mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel poistených u žalovanej. Kvôli\nodstraňovaniu následkov nehôd z 7. septembra 2016 a 2. septembra 2018 došlo k obmedzeniu\nprevádzky na rýchlostnej ceste R1 uzatvorením jedného jazdného pruhu a núdzového pruhu a k\nobmedzeniu dostupnosti. V zmysle zmluvy, ktorú uzatvorila žalobkyňa a Granvia, a. s. mala byť\nvyplácaná žalobkyni mesačná odmena za poskytovanie služieb, ktorá bola znížená v dôsledku vyššie\nuvedenej skutočnosti (obmedzenie prejazdu rýchlostnej cesty) o sumu 5 142,11 eura (4 995,92 eura a\n146,19 eura). S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. súd uzavrel, že\nzáklad nároku žalobkyne bol preukázaný, vyplýva zo zákona o PZP a Občianskeho zákonníka a bol v\npríčinnej súvislosti. Na potvrdenie správnosti svojich argumentov poukázal na rozhodnutie v obdobnej\nveci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 23Cb/33/2016, keď rozsudkom z 2. novembra 2016 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/159/2017-923 zo dňa 10. júla 2018 bolo\nžalobe vyhovené. V oboch prípadoch žalobkyňa vyzvala žalovanú na plnenie, preto mu súd po tom, ako\npísomne žalovanú vyzval na plnenie priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho\nzákonníka a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262\nods. 1 CSP, tak že žalobkyni ako úspešnej strane sporu voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom z\n15. júla 2021 sp. zn. 8Co/109/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že\nodvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 8Co/167/2019-397 zo 7. novembra 2019 vyslovil\nprávny názor o nutnosti posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v kontexte nielen zmluvných\nvzťahov žalobkyne a koncesionára a zmluvného vzťahu verejného obstarávateľa a koncesionára ale aj\nposúdenie, či žalovanej nárok je možné považovať za ušlý zisk žalobkyne. Priklonil k názoru žalobkyne,\nže sporný nárok je jej ušlým ziskom, pričom ale právny názor založil len na konštatovaní, že ide výlučne\no jej nárok (priamy), ktorý nie je odvodený od nároku koncesionára, pretože žalobkyňa nemala z titulu\ndopravnej nehody vyplatený plánovaný príjem ako odmenu za dostupnosť, teda v dôsledku škodových\nudalostí nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt a ak by išlo o ušlý zisk koncesionára,\nuplatňoval by si ho sám v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Takéto úvahy súdu neobsahujú\nžiadnu právnu argumentáciu a na ňu nadväzujúce riadne a presvedčivé zdôvodnenie záverov o ušlom\nzisku. Rovnako nepreskúmateľné sú aj závery o existencii príčinnej súvislosti odvodenej z poistných\nudalostí ako aj aktívnej legitimácii žalobkyne, pretože z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a prijatí právnych záverov.\nZodpovednosť poistenca za obmedzenie dostupnosti je daná v prípade, ak právny predpis, prípadne\nzmluva, vodičovi motorového vozidla ukladá povinnosť hradiť škodu, ak zaviní nedostupnosť (uzávierku)\ncesty. Odvolací súd zastal názor, že táto povinnosť nemôže vzniknúť len ako dôsledok zmluvného\nvzťahu tretích osôb, v danom prípade koncesionára a žalobkyne. Takúto povinnosť vodičovi motorového\n\nvozidla povinne zmluvne poisteného neukladá ani zákon o PZP, ani Občiansky zákonník a ani zákon\nč. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. V ustanovení § 9 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. má\núpravu, podľa ktorej pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže\nspôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie\nnáklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu (skutočnú\nškodu), pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Nevyplatená\nnáhrada žalobkyni za nedostupnosť nie je takým nákladom, ktorý by mal ten, kto poškodí diaľnicu\nhradiť. Len zmluvné dojednanie o krátení úhrad za nedostupnosť - uzávierku, nemôže rozširovať\npovinnosti vodiča motorového vozidla hradiť ďalšie náklady, teda ani žalobkyni nevyplatenú odmenu\nza nedostupnosť, pretože náhrada je v citovanom ustanovení zákona viazaná výslovne len na náklady\nsúvisiace s odstraňovaním poškodenia komunikácie a jej uvedením do pôvodného stavu (napr. za\nfrézovanie, asfaltovanie komunikácie, maľovanie pruhov a pod.). Zmluvná sankcia zaťažujúca žalobkyňu\npreto nie je nárokom, ktorý by mala byť odškodnená podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001\nZ. z. Poistenec žalovanej sa v súvislosti s uplatneným nárokom nedopustil žiadneho protiprávneho\nkonania, preto nie je splnená podmienka definujúca ušlý zisk ako ujmu, ktorú mohol poškodený pri\npravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, dôvodne očakávať\nako zväčšenie svojho majetku. Okrem toho majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla\ndo priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v\npríčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu; ani táto podmienka však v danej veci nebola\nsplnená. Kauzálny nexus, t. j. vzťah príčinnej súvislosti, sa v právnej teórii označuje priama väzba javov\n(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Odvolací súd\nnezdieľal názor žalobkyne, že medzi dopravnou nehodou a ušlým ziskom je neprerušený a izolovaný\nvzťah príčiny a následku a dopravná nehoda je v časovej i vecnej súvislosti so vznikom škody, nakoľko\nje priamou príčinou straty očakávaného zisku na strane žalobkyne a ani s názorom súdu prvej inštancie,\nže existencia príčinnej súvislosti je preukázaná tým, že došlo k poistným udalostiam. Podľa bodu\n24.4. Zmluvy si koncesionár môže proti žalobcovi uplatniť/započítať akékoľvek priame a preukázateľné\nvýdavky alebo náklady uplatnené tretími stranami, zrážky uplatnené verejným obstarávateľom voči\nkoncesionárovi podľa Koncesnej zmluvy, vrátane platby za dostupnosť. Koncesionár si voči žalobkyni\nuplatnil zrážku, ktorú mu podľa dohody v Koncesnej zmluve neuhradil verejný obstarávateľ ako platbu za\ndostupnosť rýchlostnej cesty Rl. Žalovaný nárok žalobkyňa zdôvodňuje nevyplatením zmluvnej odmeny\nza nedostupnosť rýchlostnej cesty. V tejto súvislosti nebolo podstatné, či išlo o dôvodné krátenie, alebo\nči je nárok opodstatnený s ohľadom na uzáveru jedného alebo oboch pruhov, prípadne krajnice,\nako uvádza žalovaná. Podstatné je, že krátenie (aj tejto - alebo akejkoľvek) odmeny si žalobkyňa\ndohodla v zmluve s koncesionárom, čo napokon sa uvádza vo svojej argumentácii; tvrdí, že v čase\nuzatvárania zmluvy si bola vedomá, že bude dochádzať k situáciám, keď nebude možné zabezpečiť\n100 % dostupnosť rýchlostnej cesty aj kvôli dopravným nehodám, ale nepočítal s tým, že nebude\nmať túto koncesionárom krátenú odmenu uhradenú z PZP. Odvolací súd s prihliadnutím na zistený\nskutkový stav dospel k záveru, že príčinou straty očakávaného príjmu/zisku žalobkyne nie je poistná\nudalosť - dopravná nehoda, ale výlučne zmluvné dojedanie žalobkyne s koncesionárom, že v prípade\nnedostupnosti mu bude odmena krátená. Týmto dojednaním sa žalobkyňa vedome vzdala nároku na\nodmenu, preto medzi škodou žalobkyne a porušením povinnosti poistencom žalovanej nie je vzťah\npríčinnej súvislosti. Odvolací súd sa oboznámil aj s odkazovaným rozhodnutím Okresného súdu Nitra\nč.k. 23Cb/2016-866 z 2. novembra 2016 a Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/159/2017-923 z 10. júla\n2018, v ktorom súdy posudzovali a priznali totožnej žalobkyni nárok uplatnený na obdobných skutkových\ntvrdeniach. V predmetnom konaní ale obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že ide o nárok z titulu\nzmluvnej pokuty a nie ušlého zisku, preto závery súdov oboch inštancií sú pre danú vec nie právne\nvýznamné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388\nCSP zmenil a žalobu zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušení\na priznal náhradu trov celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a\n§ 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP uviedla, že porušenie práva na\nspravodlivý proces vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré robí rozhodnutie arbitrárnym,\nnepresvedčivým, zmätočným a nepreskúmateľným a v porušení zásady dvojinštančnosti konania.\nSporné medzi stranami sporu bolo, či žalobkyňou uplatnený nárok predstavuje ušlý zisk a či je žalovaná\n\npovinná túto škodu žalobkyni nahradiť za poistného v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona\no PZP. Dovolateľka považuje rozsudok odvolacieho súdu za zmätočný, nepreskúmateľný z dôvodu\nprotichodnosti argumentov odvolacieho súdu, vnútorného rozporu odôvodnenia a absenciu primeranej\nreakcie na právnu argumentáciu žalobkyne, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny\nproces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako odvolací súd\nnárok žalobkyne právne kvalifikoval. Z odôvodnenia je zrejmé, že odvolací súd nepovažuje žalobkyňou\nuplatnený nárok za základ v zmysle cestného zákona, ako ani ušlý zisk. Z odôvodnenia nie je\nzrejmé či odvolací súd nárok žalobkyne považuje za zmluvnú pokutu alebo nie, resp. či ide o akýsi\nnárok sui generis. Takýto nedostatok má za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť súdneho\nrozhodnutia. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou, že zodpovednosť\nprevádzkovateľa motorového vozidla za škodu je daná podľa ustanovenia § 427 a násl. Občianskeho\nzákonníka. Na zistený skutkový stav ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka neaplikoval a vec\nposudzoval podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pričom z odôvodnenia nie sú zrejmé\nžiadne argumenty odvolacieho súdu, ktoré by možnosť aplikácie ustanovenia § 427 Občianskeho\nzákonníka na zistený skutkový stav vyvracali. Nevysporiadal sa ani s argumentáciou žalobkyne ohľadom\npríčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo\nškodová udalosť (ak k nej nepochybne došlo) nie je resp. nemôže byť príčinou ušlého zisku. Dovolateľka\nmá za to, že postupom súdu bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, čo predstavuje závažný\nzásah do jej práva na spravodlivý proces. Súd nedal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k aplikácii doposiaľ\nnepoužitého ustanovenia zákona, podľa ktorého vec posudzoval, porušil aj zásadu predvídateľnosti\nsúdneho rozhodnutia.\n3.2. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedla, že odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súd vidí dovolateľka v tom, že odvolací súd skúmal\notázku „protiprávnosti konania ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej\nprevádzkou dopravných prostriedkov, pričom v danom prípade podľa ustálenej rozhodovacej praxe ide\no zodpovednosť objektívnu a protiprávne konanie nie je podmienku vzniku takéhoto zodpovednostného\nvzťahu.“ Poukázala na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu 1Obdo/26/2015 zo 16. februára 2016\na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 135/2014 z 3. júna\n2014, Cpj 5/2014. Nesprávne právne posúdenie veci odvolací súdom spočívalo v tom, že súd\nzodpovednosť poistenca (prevádzkovateľa motorového vozidla) posudzoval podľa ustanovenia § 420\nods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Súd mal aplikovať\nustanovenie § 427 a násl. Občianskeho zákonníka a v konaní mal skúmať či bola udalosť vyvolaná\nprevádzkou motorového vozidla, či došlo k vzniku škody a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou\nvyvolanou prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila a navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\n\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Žalobkyňa vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje arbitrárne, nepresvedčivé, zmätočné a nepreskúmateľné a postupom súdu bola porušená zásada\ndvojinštančnosti konania.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\n\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a\ndôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie odvolacieho\nsúdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup\nje v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu vyplýva, že zodpovednosť poistenca za obmedzenie dostupnosti je daná v prípade, ak\nprávny predpis, prípadne zmluva, vodičovi motorového vozidla ukladá povinnosť hradiť škodu, ak zaviní\nnedostupnosť (uzávierku) cesty. Odvolací súd zastáva názor, že táto povinnosť nemôže vzniknúť len ako\ndôsledok zmluvného vzťahu tretích osôb, v danom prípade koncesionára a žalobkyne. Takúto povinnosť\nvodičovi motorového vozidla povinne zmluvne poisteného neukladá ani zákon o PZP, ani Občiansky\nzákonník a ani zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. V ustanovení § 9 ods. 5 má\núpravu, podľa ktorej pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže\nspôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie\nnáklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu (skutočnú\nškodu), pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Nevyplatená\nnáhrada žalobkyne za nedostupnosť nie je takým nákladom, ktorý by mal ten, kto poškodí diaľnicu\nhradiť. Len zmluvné dojednanie o krátení úhrad za nedostupnosť - uzávierku, nemôže rozširovať\npovinnosti vodiča motorového vozidla hradiť ďalšie náklady, teda ani žalobkyne nevyplatenú odmenu za\nnedostupnosť, pretože náhrada je v cit. ustanovení zákona viazaná výslovne len na náklady súvisiace\ns odstraňovaním poškodenia komunikácie a jej uvedením do pôvodného stavu (napr. za frézovanie,\nasfaltovanie komunikácie, maľovanie pruhov a pod.). Zmluvná sankcia zaťažujúca žalobkyňu preto nie\nje nárokom, ktorý by mal byť odškodnený podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001 Z. z. Poistenec\nžalovanej sa v súvislosti s uplatneným nárokom nedopustil žiadneho protiprávneho konania, preto nie\nje splnená podmienka definujúca ušlý zisk ako ujmu, ktorú mohol poškodený pri pravidelnom behu\nvecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, dôvodne očakávať ako zväčšenie\nsvojho majetku. Okrem toho majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu\ndeja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti\ns protiprávnym konaním škodcu; ani táto podmienka však v danej veci nebola splnená. Kauzálny\nnexus, t. j. vzťah príčinnej súvislosti, sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych\nsúvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Odvolací súd nezdieľa\nnázor žalobkyne, že medzi dopravnou nehodou a ušlým ziskom je neprerušený a izolovaný vzťah\npríčiny a následku a dopravná nehoda je v časovej i vecnej súvislosti so vznikom škody, nakoľko je\npriamou príčinou straty očakávaného zisku na strane žalobkyne a ani s názorom súdu prvej inštancie,\nže existencia príčinnej súvislosti je preukázaná tým, že došlo k poistným udalostiam. Podľa bodu\n24.4. Zmluvy si koncesionár môže proti žalobkyni uplatniť/započítať akékoľvek priame a preukázateľné\nvýdavky alebo náklady uplatnené tretími stranami, zrážky uplatnené verejným obstarávateľom voči\nkoncesionárovi podľa Koncesnej zmluvy, vrátane platby za dostupnosť. Koncesionár si voči žalobkyni\nuplatnil zrážku, ktorú mu podľa dohody v Koncesnej zmluve neuhradil verejný obstarávateľ ako platbu za\ndostupnosť rýchlostnej cesty Rl. Žalovaný nárok žalobkyňa zdôvodňuje nevyplatením zmluvnej odmeny\nza nedostupnosť rýchlostnej cesty. V tejto súvislosti nie je podstatné, či išlo o dôvodné krátenie, alebo\nči je nárok opodstatnený s ohľadom na uzáveru jedného alebo oboch pruhov, prípadne krajnice, ako\nuvádza žalovaná. Podstatné je, že krátenie (aj tejto - alebo akejkoľvek) odmeny si žalobkyňa dohodla v\nzmluve s koncesionárom, čo napokon sám uvádza vo svojej argumentácii; tvrdí, že v čase uzatvárania\nzmluvy si bol vedomý, že bude dochádzať k situáciám, keď nebude možné zabezpečiť 100 % dostupnosť\nrýchlostnej cesty aj kvôli dopravným nehodám, ale nepočítal s tým, že nebude mať túto koncesionárom\nkrátenú odmenu uhradenú z PZP. Odvolací súd s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel k záveru,\nže príčinou straty očakávaného príjmu/zisku žalobkyne nie je poistná udalosť - dopravná nehoda, ale\nvýlučne zmluvné dojedanie žalobkyne s koncesionárom, že v prípade nedostupnosti mu bude odmena\nkrátená. Týmto dojednaním sa žalobkyňa vedome vzdala nároku na odmenu, preto medzi škodou\nžalobkyne a porušením povinnosti poistencom žalovaného nie je vzťah príčinnej súvislosti.\n\n17.1. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie založil na inom právnom posúdení a to, že žalobkyňa\nmala nárok na ušlý zisk od škodcu, pretože vzhľadom na to, že škodca ktorý spôsobil dopravnú\nnehodu, dopravnou nehodou spôsobil aj poškodenie predmetu prevádzky - cesty a príslušenstva čo\nbolo potrebné opraviť a počas opravy žalobkyne nevznikol nárok na odmenu za dostupnosť. Osobitné\npredpisy - o cestnej premávke a pozemných komunikáciách s predmetnou vecou nijako nesúviseli.\nŽalobkyňa si ani podľa nich nárok neuplatňovala. Ak v nich nie je upravený nárok na ušlý zisk\nneznamená to, že naň nie je nárok v prípade poistnej udalosti. Medzi ušlým ziskom a konaním škodcu\nje tak príčinná súvislosť, pričom na základe poistnej zmluvy je za poisteného škodcu povinná plniť\npoisťovňa - žalovaný. Podľa § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný nahradiť\npoškodenému aj ušlý zisk. Základ nároku žalobkyne tak vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom\npoistení a občianskeho zákonníka. Podľa PZP ako aj Občianskeho zákonníka je nárok na ušlý zisk a\npodľa súdu prvej inštancie bol tento v konaní preukázaný v zistenej príčinnej súvislosti.\n17.2. Dovolací súd má za to, že k porušeniu zásady dvojinštantnosti konania a predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s aplikáciou § 420 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť,\nnakoľko sa súd prvej inštancie v bode 10. a 19. druhého rozhodnutia odkazuje na ustanovenie § 420\nObčianskeho zákonníka.\n18. Dovolateľka ďalej namietala, že sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou,\nže zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu je daná podľa ustanovenia § 427 a\nnasl. Občianskeho zákonníka. Na zistený skutkový stav ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka\nneaplikoval a vec posudzoval podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, pričom z odôvodnenia\nnie sú zrejmé žiadne argumenty odvolacieho súdu, ktoré by možnosť aplikácie ustanovenia § 427\nObčianskeho zákonníka na zistený skutkový stav vyvracali. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí\nvysporiadal s aplikáciou § 427 Občianskeho zákonníka keď dospel k záveru, že „majetková ujma\nspôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku sa odškodňuje\nlen za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu; ani táto\npodmienka však v danej veci nebola splnená“ a „príčinou straty očakávaného príjmu/zisku žalobkyne\nnie je poistná udalosť - dopravná nehoda, ale výlučne zmluvné dojedanie žalobcu s koncesionárom, že\nv prípade nedostupnosti mu bude odmena krátená.“\n19. Ďalej namietala, že sa odvolací súd nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne ohľadom príčinnej\nsúvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Je názoru, že žiadnym spôsobom nevysvetlil,\nprečo škodová udalosť (ak k nej nepochybne došlo) nie je resp. nemôže byť príčinou ušlého zisku.\nOdvolací súd nezdieľal názor žalobkyne, že medzi dopravnou nehodou a ušlým ziskom je neprerušený\na izolovaný vzťah príčiny a následku a dopravná nehoda je v časovej a vecnej súvislosti so vznikom\nškody.“ Ak by odvolací súd posudzoval výlučne aplikáciu § 420 Občianskeho zákonníka na predmetnú\nvec, skúmal by len vzťah medzi protiprávnym konaní poistenca žalovanej a ušlým ziskom a nie\nmedzi dopravnou nehodou. Odvolací súd odôvodnil v rozsudku neexistenciu subjektívnej zodpovednosti\npodľa § 420 Občianskeho zákonníka, tak aj objektívnu zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho\nzákonníka. Zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou objektívnou,\npričom skúmanie existencie protiprávneho konania nie je podmienkou vzniku zodpovednostného\nvzťahu. Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú udalosť\nvyvolaná prevádzkou motorového vozidla, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou\nprevádzkou motorového vozidla a vznikom škody.\n20. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a\nskutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré\nv konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa\nnázoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle\n§ 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať\nto, že žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi\nzávermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\n\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n21. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\n22. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jeho patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n24. Podľa názoru žalobkyne je tiež dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a vidí ho tom, že odvolací súd skúmal otázku\n„protiprávnosti konania ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej\nprevádzkou dopravných prostriedkov, pričom v danom prípade podľa ustálenej rozhodovacej praxe ide\no zodpovednosť objektívnu a protiprávne konanie nie je podmienku vzniku takéhoto zodpovednostného\nvzťahu.“ Poukázala na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu 1Obdo/26/2015 zo 16. februára 2016,\nktoré hovorí: „Zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto daná na základe samotnej existencie\nkvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča\ndopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej\npovinnosti podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n... Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného\nprostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu rovnako ako\nvoči vodičovi dopravného prostriedku podľa §420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti\nzaloženej na prezumovanom zavinení.“ a tiež na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky 135/2014 z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, ktoré hovorí: „Právna úprava\nzodpovednosti za škodu prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431 Občianskeho zákonníka)\nje založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie\nprávnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako\ndopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ)\nnemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len\npri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka).“\n24.1. Nesprávne právne posúdenie veci odvolací súdom spočívalo v tom, že súd zodpovednosť\npoistenca (prevádzkovateľa motorového vozidla) posudzoval podľa ustanovenia § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, čím sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Odvolací súd práve\n\nz dôvodu absencie protiprávnosti konania poistenca (prevádzkovateľa motorového vozidla) dospel k\nzáveru, že žalobkyňou uplatnený nárok nie je ušlým ziskom a zároveň, že nedošlo ani k naplneniu\npredpokladu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu.\n25. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP dovolací súd uvádza nasledovné:\n26. Najvyšší súd uvádza, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má\nosobitný význam vzájomný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.\nPre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý\nzvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa\nuž rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky a odvolací súd sa\nvšak svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n27. Najvyšší súd poukazuje, že v rozhodnutí a stanovisku dovolacieho súdu, od ktorých vidí žalobkyňa\nodklon, ide o odlišné skutkové situácie a dáva do pozornosti, že otázkou analógie v skutkovom stave\nako predpokladu aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe sa zaoberal Ústavný súd už v náleze č. k. I.\nÚS 51/2020 z 9. júna 2020 (ZNaU 24/2020), pričom judikoval, že „ I. Posúdenie skutočnej vedomosti o\ntom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa posudzuje vždy podľa konkrétnych skutkových okolností,\npri ktorých je potrebné rozoznávať určité typové situácie (typové skutkové okolnosti), pre posúdenie\nktorých možno používať skoršiu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ak však nejde o analógiu v\nskutkovom stave, teda o typovo skutkovú podobu, aplikácia skorších súdnych rozhodnutí nie je namieste.\nII. Ak najvyšší súd nesprávne vyhodnotí analógiu v skutkovom stave a toto posúdenie má za následok\nodmietnutie dovolania, ide o porušenie práva na spravodlivý proces. Od najvyššieho súdu sa očakáva\ncitlivý a dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia nielen z formálneho hľadiska,\nale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku. Len tak možno naplniť cieľ\ndovolania, ktorým je riešenie právnych otázok a zjednocovanie judikatúry, čo sú podstatné prvky\nnaplňovania princípu právnej istoty“.\n28. Závery ústavného súdu týkajúce sa analógie v skutkovom stave ako predpokladu aplikácie ustálenej\nrozhodovacej praxe sú aplikovateľné aj na rozhodovanie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nv konaní o nároku na ušlý zisk. Žalobkyňou označené rozhodnutie a stanovisko najvyššieho súdu\nnepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax pre prejednávaný prípad, nakoľko predmetné rozhodnutie a\nstanovisko neriešia skutkovo a právne analogickú situáciu o akú ide v danej veci.\n29. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo\nnezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V takom prípade nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko\nalebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného\npodkladu.\n30. Dôvodom pre odmietnutie dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je skutočnosť, že\nžalobkyňou uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v\nspojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti\ndovolania podľa § 421 CSP neboli splnené, keď žalobkyňa v dovolaní neoznačila rozhodnutia\ndovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny\nnázor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach a rovnako\nneoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce rozdielne právne názory v analogickom skutkovom\nstave.\n31. Nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP\nje riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu z hľadiska § 432 ods. 2 CSP s akcentom na\nkonkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, čo umožňuje\ndovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421\nods. 1 písm. a) CSP), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods.\n1 písm. b) CSP), alebo ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená rozdielne (§ 421 ods.\n1 písm. c) CSP).\n\n32. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R\n71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n33. Pod pojem ustálenej súdnej praxe a pod pojem dovolací súd v zmysle § 421 ods. 1 CSP teda\nnemožno zahrnúť rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/1299/2010, na ktoré\ndovolateľ poukazuje vo svojom dovolaní. V dovolaniach, prípustnosť ktorých je vyvodzovaná z tohto\nustanovenia, nemožno preto (úspešne) poukazovať na rozhodnutia uvedeného súdu. Pokiaľ je riešenie\nurčitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odlišné od riešení danej otázky týmto súdom, nemôže\nísť o „odklon“ relevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP (3Cdo/204/2018).\n34. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania,\nmedzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016,\n3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017). K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna\núprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne\nodlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n35. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietala nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, ako dovolanie,\nv ktorom dovolacieho dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP.\n36. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3\nveta druhá CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/109/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "2757bc54-a062-4cb9-b6b6-b40952336ea1:b7562d35-50f8-42d4-b047-06e44a5e5c02", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1420200627.1", "spisova_znacka": "8Co/109/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/109/2020 z 24. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1420200627.1"}, {"guid": "f7606960-9d0b-432c-ac45-976611f79bdc:a995e234-a52a-4c5c-bfd2-c7457e374829", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4114229634.1", "spisova_znacka": "15Cob/159/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/159/2017 z 9. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-07-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4114229634.1"}, {"guid": "4a2cdec3-3057-4c7a-9ccc-637421b1be67:33997beb-9fff-4092-b259-5a031e6e3065", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/33/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/33/2016 z 2. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a2cdec3-3057-4c7a-9ccc-637421b1be67:33997beb-9fff-4092-b259-5a031e6e3065"}], "citovane_v": [{"guid": "0b989cfa-c16e-4658-b3b2-2de9a9cb63b7:b87c3e25-6cdb-48e3-bcdb-67081c845d9b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6123312601.1", "spisova_znacka": "7Cob/115/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/115/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6123312601.1"}]}