{"guid": "7ebea314-b564-45cc-863b-22c9eb2d81cf:7db0cc2f-39b8-40cc-bbee-e82f2ff96bfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1", "spisova_znacka": "4Cdo/163/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/163/2022 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 4Cdo/163/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1", "identifikacne_cislo": "5813209651", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7db0cc2f-39b8-40cc-bbee-e82f2ff96bfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/163/2022\n5813209651\n29. 11. 2023\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2023:5813209651.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1a/ S. Q., narodenej XX. N. XXXX, U., I. XX/XX, 2/\nD. Y., narodeného XX. Z. XXXX, U., Z.. Š. XX/XX, 3a/ C. Y., narodenej XX. B. XXXX, U., Z.. Š. XX/XX,\n3b/ U. Y., narodenej XX. G. XXXX, U., Z.. Š. XX/XX, 3c/ I. Y., narodeného XX. N. XXXX, H. U., Z.. Š.\nXX/XX, 3d/ I. Y., narodeného XX. N. XXXX, U., Z.. Š. XX/XX, 4/ F. C., narodenej XX. Z. XXXX, R., C. H.\nXX/X, 5/ I. Š.Á., narodenej XX. T. XXXX, U., I. XX/X, 6/ I. Y., narodeného XX. T. XXXX, U., D. XXX/XXX,\n7/ C. Y., narodeného XX. Z. XXXX, U., Z.. Š. XX/XX, všetkých zastúpených spoločnosťou JUDr. Dušan\nSerek advokátska kancelária, s. r. o., Námestovo, Lúčna 6100/1, IČO: 47 258 781, proti žalovaným 1/ Š.\nB., narodenému XX. G. XXXX, Š. T. B., R. XXX/XX, 2/ I. B., narodenej XX. Z. XXXX, Š. T. B., R. XXX/XX,\nzastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského\n1735/29, IČO: 50 120 000, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom\nsúde Námestovo pod sp. zn. 10C/59/2013, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nz 19. januára 2022 sp. zn. 7Co/157/2021, 7Co/158/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2022 sp. zn. 7Co/157/2021, 7Co/158/2021 z r u š u j\ne a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nz 27. apríla 2021 č. k. 10C/59/2013-628 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 27. apríla 2021 č. k.\n10C/59/2013-657 a dopĺňacím rozsudkom z 12. októbra 2021 č. k. 10C/59/2013-690 zamietol žalobu\nna určenie, že nehnuteľnosti - pozemky C-KN parcela č. XXXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere\n2328 m2 a CKN parcela č. XXXXX/XX - ostatná plocha o výmere 169 m2, zapísané v LV č. XXX k. ú.\nB. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), vlastnícky patria žalobcom 2/, 3a/, 4/, 5/, 6/, 7/ v spoluvlastníckych\npodieloch po 4/54-in a ďalej, že v spoluvlastníckom podiele 2/6-in patria do dedičstva po neb. I. Y. a v\nspoluvlastníckom podiele 12/54-in do dedičstva po neb. N. Y..\n1.1. Súd prvej inštancie predovšetkým dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavý právny\nzáujem na podanie určovacej vlastníckej žaloby podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže v súčasnej dobe\nsú predmetné nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva v spoluvlastníckom podiele na žalovaných.\nĎalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné, že zápisom č. d. XXX/XX\ndošlo k rozdeleniu pozemno-knižných parciel XXXX, XXXX a XXXX na parcely XXXX.XXXX.XXXX/\na, XXXX.XXXX.XXXX/b Z. XXXX.XXXX.XXXX/c, pričom žalobcovia tvrdili, že časť pozemno-knižnej\nparcely č. XXXX zostala vedená v pozemno-knižnej vložke č. 250 (neskôr XXXX) k. ú. U. a žalovaní\ntvrdili, že rozdelením pôvodných pozemno-knižných parciel XXXX, XXXX a XXXX vedených pôvodne\nv pozemno-knižnej vložke č. XXX k. ú. D. došlo k zániku pozemno-knižnej parcely č. XXXX.\nPodľa súdu vyriešenie otázky, či na základe č.d. XXX/XX došlo k úplnému zániku pozemno-knižnej\nparcely č. XXXX malo význam pre posúdenie, či právny predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť\nvlastnícke právo k časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX vedenej pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. D.. Súd prvej inštancie konštatoval, že všetky 3 v konaní vykonané znalecké\n\nposudky potvrdzujú, že v roku 1919 došlo k prerozdeleniu pôvodných pozemno-knižných parciel XXXX,\nXXXX a XXXX na novovytvorené pozemno-knižné parcely XXXX.XXXX.XXXX/a, XXXX.XXXX.XXXX/b,\nXXXX.XXXX.XXXX/c a tieto boli zakreslené aj do pozemno-knižnej mapy s tým, že pokiaľ v pozemnoknižnej vložke č. 250 k.ú. U. (neskôr č. XXXX) zostala evidovaná pozemno-knižná parcela č. XXXX,\nbolo to v dôsledku chybného zápisu, keďže táto už neexistovala, čomu zodpovedá aj výmera starých\npozemno-knižných parciel, ktorá sa rovná súčtu výmer novovytvorených pozemno-knižných parciel.\n1.2. Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu prvej inštancie zistené, že K. Z. a R. I. boli\nevidované v pozemno-knižnej vložke č. XXX/a k. ú. D. ako spoluvlastníčky pozemno-knižnej parcely\nč. XXXX.XXXX.XXXX/a označenej ako roľa pustá B. „Y.“, minimálne od roku 1919. R. S. nadobudla\nspoluvlastnícky podiel 14/34-ín k predmetnému pozemku titulom dedenia po poručiteľke R. I. na základe\nUznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 635/01 a po nebohej K. Z. na základe\nUznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D 536/2002, na čo bol vyhotovený\ngeometrický plán č. 140/03, ktorý zameral uvedené pozemno-knižné parcely, pretransformoval ich na\nC-KN parcely a stal sa podkladom pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva R. S. a ostatných\nspoluvlastníkov s následným prevodom vlastníckeho práva na N. F., na základe kúpnej zmluvy v\nroku 2005. R. S. a N. F.Z. boli do toho času vzájomne neznáme osoby, preto podľa názoru súdu\nprvej inštancie nebol dôvod neveriť žalovaným, že boli s N. F. dohodnutí, že od neho, po tom čo on\nkúpi nehnuteľnosť od R. S., odkúpia časť pozemku XXXXX/XX o výmere 8848 m2 (z ktorej neskôr\nvznikli sporné nehnuteľnosti), pričom aj samy prostredníctvom svojho právnika zisťovali právnu históriu\nkupovaných nehnuteľností a boli ubezpečení, že na nich neviaznu žiadne právne vady. Keďže právna\nhistória k pozemkom v línii po R. S. trvala minimálne 85 rokov (od roku 1919 do roku 2004), súd prvej\ninštancie dodal, že ani pri vyššej ako bežnej opatrnosti sa nemohli dozvedieť o existencii zápisu v\npozemno-knižnej vložke vedenej pre iné katastrálne územie. Na druhej strane žalobca 1/ vo svojom\nvýsluchu uviedol, že už v roku 1992 bol upozornený na to, že lúka „sa rozoberá“ a tiež, že vtedy nevedeli,\nkto je vlastník. Taktiež žalobcovia 2/ a 7/ potvrdili, že už v roku 2005 bola za nimi pani Y. (sprostredkovateľ\n- realitná činnosť) a chcela od nich, aby v prospech pani S. zriadili právo prechodu, pričom žalobca 2/ sa\nvyjadril, že tak nespravil z dôvodu, že pozemok, ktorý mala pani S. kúpiť, patrí im a obdobne žalobca 7/\nuviedol, že s pozemkami sa začínajú robiť prehmaty. S rovnakou požiadavkou za nimi prišiel žalovaný\n1/ aj v roku 2008. Súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek uvedenému žalobcovia neurobili žiadne\nkroky smerujúce k ochrane ich vlastníckeho práva, a to aj po ďalšej zmene vlastníka na N. F.. Na druhej\nstrane bolo podľa súdu prvej inštancie možné konštatovať, že žalovaní a ich právni predchodcovia mali\npotvrdené vlastníctvo rozhodnutiami štátnych orgánov, na základe čoho bolo možné ich považovať za\ndobromyseľných nadobúdateľov. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci súd prvej inštancie uzavrel,\nže pri nadobúdaní vlastníckeho práva na strane žalovaných bolo dôvodne aplikovať aj ustanovenie §\n486 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 19. januára 2022\nsp. zn. 7Co/157/202, 7Co/158/2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal voči\nžalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že podmienky vydržania je potrebné vždy hodnotiť vo vzťahu k\nokolnostiam každej prejednávanej veci a nestotožnil sa s odvolacími námietkami žalobcov, že v prípade\nnadobudnutia vlastníckeho práva na strane žalovaných sa jednalo o nadobudnutie vlastníctva od\nnevlastníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa neho vyplynulo, že R. S. nadobudla vlastníctvo\nk sporným nehnuteľnostiam titulom právneho nástupníctva - dedenia po nebohej R. I., zomrelej XX. S.\nXXXX na základe Uznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 635/01 a po nebohej\nK. Z. zomrelej XX. Q. XXXX na základe Uznesenia o dedičstva Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.\n5D 536/2002. V prípade poručiteliek R. (V.) I. a K. Z. sa jedná o pozemno-knižných spoluvlastníkov,\nktorým zodpovedal vlastnícky podiel k novovytvoreným pozemno-knižným parcelám, na základe zápisu\nč. d. XXX/XX po zániku pôvodných pozemno-knižných parciel č. XXXX, XXXX, XXXX. Pokiaľ teda\nz výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že takéto právne nástupníctvo u R. S. rod. D. od\nvyššie uvádzaných pozemno-knižných spoluvlastníkov v minulosti k novovytvoreným pozemno-knižným\nparcelám po roku 1919 existovalo, odvolací súd uzavrel, že v prípade nadobudnutia vlastníctva R.\nS. od jej právnych predchodkýň a uskutočnením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva s\nnásledným prevodom vlastníckeho práva na ďalších nadobúdateľov - až na súčasných žalovaných\n1/ a 2/, sa nejednalo o nadobúdanie vlastníctva od nevlastníka. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v\ndanom prípade išlo o duplicitu zápisu vlastníckeho práva, keď súčasne so zápisom č.d. XXX/XX došlo\nuž k vytvoreniu nových parciel XXXX, XXXX a XXXX/a, H., X. k. ú. D., pričom zároveň časť pozemno-\n\nknižnej parcely č. XXXX zostala evidovaná v pozemno-knižnom protokole 250 (neskôr od roku 1936 v\npozemno-knižnom protokole č. XXXX) k. ú U.. Znalci v posudzovanom prípade jednoznačne potvrdili,\nže pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXXX už nemala byť zapísaná v protokole č. XXX k. ú. U.,\nčomu zodpovedá aj zápis v pozemkovej mape, v ktorej po roku 1919 (stará) pozemno-knižná parcela\nč. XXXX už nebola evidovaná, čomu zodpovedá aj výmera novovytvorených pozemno-knižných parciel\nna základe rozdelenia z roku 1919, ktorá sa rovná výmere pôvodných pozemno-knižných parciel č.\nXXXX, XXXX a XXXX. Odvolací súd zároveň konštatoval, že pokiaľ v znaleckom posudku č. 11/2019\nN. Š. v časti hodnotil, že súčasne žalované C-KN parcely vznikli z pôvodnej pozemno-knižnej parcely\nč. XXXX zapísanej v pozemno-knižnom protokole č. XXXX k. ú. U., s týmito skutočnosťami sa súd\nprvej inštancie dôsledne vysporiadal v odôvodnení, keď poukázal na rozpornosť tohto znaleckého\nposudku vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré zodpovedajú zisteniam v znaleckom posudku č. 6/2014\nvypracovanom V.. Z. Š. a v znaleckom posudku č. 10/2018 vypracovanom V.. N. C., čo sa týka\nporovnania výmer starých a nových pozemno-knižných parciel pred a po roku 1919 ako aj ich evidencie\nv rôznych pozemno-knižných protokoloch a v pozemkovej mape. Poukázal na to, že všetky tri znalecké\nposudky boli predkladané súdu ako listinné dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s\nustanovením § 191 ods. 1 CSP nielen (vnútorne) obsahovo navzájom, ale aj s ostatnými výsledkami\nvykonaného dokazovania. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcov odvolací súd podotkol, že\nprávna predchodkyňa žalobcov I. Y. mala určovať hranice pozemkov len na základe polohy stromov,\npričom zo strany žalobcov neboli predkladané také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali užívanie\nžalovaných parciel ich právnymi predchodcami. Vzhľadom na duplicitu vlastníctva vo vzťahu k vedeniu\npozemno-knižnej parcely č. XXXX v rôznych pozemno-knižných protokoloch, odvolací súd uzavrel, že\nsúd prvej inštancie správne poukázal na správanie sa tej-ktorej nástupnickej vetvy pri uplatňovaní svojich\nvlastníckych práv, keď považoval za dôvodné priznanie vlastníckych práv na základe zápisu č. d. XXX/\nXXXX, ktorého výsledkom bolo vytvorenie nových pozemno-knižných parciel č. XXXX.XXXX.XXXX/\na, XXXX.XXXX.XXXX/b, XXXX.XXXX.XXXX/c a aj tomu zodpovedajúce nadobúdanie vlastníctva v\nprospech právnych predchodcov žalovaných. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktoré\nodôvodnili poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Dovolatelia namietali, že tvrdenie odvolacieho súdu o nepreukázaní vydržania vlastníckeho\npráva k žalovaným nehnuteľnostiam žalobcami je v rozpore so zisteniami a právnym zdôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie, čo je napokon aj v rozpore s požiadavkami kladenými na odôvodnenie\njeho rozsudku, jeho presvedčivosť a najmä vzájomnú konzistentnosť, a to vo všetkých stupňoch\nrozhodovania. Napriek tomu, že odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil, vôbec neprevzal jeho\nodôvodnenie a v podstate úplne zmenil koncepciu dôvodov zamietnutia žaloby a dôvod na zamietnutie\nžaloby vzhliadol (na rozdiel od súdu prvej inštancie) v skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali\nvydržanie vlastníckeho práva. Podľa žalobcov uvedeným postupom odvolací súd poprel koncepciu\ndvojinštančnosti civilného sporového konania. V tejto súvislosti uzavreli, že napadnuté rozhodnutie\nje neodôvodnené a v rozpore so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, čo zakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n3.2. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolatelia\nuviedli, že právny názor, na ktorom založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (a ktoré potvrdil\nodvolací súd) a vychádzajúc z ktorého priznal právnu ochranu žalovaným pri nadobúdaní vlastníckeho\npráva od nevlastníka z titulu dobromyseľnosti, nezodpovedá aktuálnej rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu (1VObdo/2/2020, 3Cdo/115/2016, 3Cdo/223/2016, 7Cdo/31/2020). V uvedených rozhodnutiach sa\nnajvyšší súd priklonil k aplikácii zásady nemo plus iuris v prípadoch nadobúdania veci od nevlastníka, v\nzmysle čoho je nadobudnutie veci od nevlastníka len na základe dobromyseľnosti možné len vo výslovne\nzákonom stanovených prípadoch. Dovolatelia vyjadrili presvedčenie, že len samotná dobrá viera\nnadobúdateľa veci (okrem zákonom stanovených prípadov) nemá právotvorné účinky. Z uvedeného\ndôvodu považovali právne závery súdu prvej inštancie za nesprávne.\n3.3. Na základe uvedeného navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhli odložiť právoplatnosť napadnutého rozsudku až\ndo právoplatného skončenia dovolacieho konania.\n4. Žalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.\n\n5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobcovia v dovolaní nijakým spôsobom\nnekonkretizovali, ktoré procesné práva nemohli v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu\nvyužívať. Procesný postup odvolacieho súdu pritom vyhodnotila ako správny. Konštatovala, že odvolací\nsúd v súlade s ustálenou judikatúrou vyhodnotil skutkový ako aj právny stav správne. Dovolanie žalobcov\npovažovala za neprípustné, a preto ho navrhla odmietnuť.\n6. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré\nukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n7. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Dovolatelia vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietali nedostatky\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s tým spojené porušenie dvojinštančnosti konania.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\n\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. V súlade\ns § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad\nopodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom\nna zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu\nrozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nspôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej\nžaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie\nmusí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením\nuvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu\n(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť\nnáležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych\nalebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n17. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký\nnedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia\nobsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je\nnepresvedčivé.\n18. Treba mať na pamäti tiež to, že princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi súdne konanie, vyjadruje\nvzájomnú nadväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej\ninštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca\nspätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak\nodvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v\nodôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Aj v takomto prípade však platí, že odôvodnenie odvolacieho rozsudku musí\npreukázať správnosť prvoinštančného rozhodnutia logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo.\n19. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z\nhľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo\nna spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.\n20. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná. V odôvodnení\nv prvom rade konštatoval, že pre zodpovedanie otázky, či vôbec právni predchodcovia žalobcov mohli\nnadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (časti pôvodnej pozemno-knižnej parcely č.\n\nXXXX vedenej v pozemno-knižnom protokole č. XXX k. ú. D.), bolo významné vyriešenie spornej otázky,\nči prerozdelením pozemno-knižných parciel č. XXXX, XXXX a XXXX na pozemno-knižné parcely č.\nXXXX.XXXX.XXXX/a, XXXX.XXXX.XXXX/b a XXXX.XXXX.XXXX/c došlo alebo nedošlo v roku 1919\nk zániku pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXXX, D.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného\ndokazovania vychádzal zo zistenia, že zápisom geometrického plánu na základe č. d. XXX/XX a vznikom\npozemno-knižných parciel č. XXXX.XXXX.XXXX/a, XXXX.XXXX.XXXX/b a XXXX.XXXX.XXXX/c došlo\nk úplnému zániku PK parcely č. XXXX. Chybou pri zápise, t.j. tým že v evidencii vedenej pre k. ú. U.\nnedošlo k výmazu parcely č. XXXX, ktorá zanikla, čo bolo vyznačené len v evidencii pre k. ú. D., došlo\nk dvojitej evidencii vlastníckeho práva k totožným častiam zemského povrchu, pričom v každej z týchto\nevidencií boli následne vykonávané ďalšie zápisy nezávisle od seba. V nadväznosti na to konštatoval,\nže na základe dvoch línií zápisov v chronologickom rade tak vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam\nsvedčilo právnym predchodcom žalobcov ako aj právnym predchodcom žalovaných.\n20.1. Súd prvej inštancie následne skúmanú vec podrobil právnemu posudzovaniu, pričom v bode 29.\nodôvodnenia explicitne konštatoval, že právna predchodkyňa žalobcov I. Y. nadobudla nehnuteľnosti\ndo svojho vlastníctva v dobrej viere na základe intabulácie potvrdenej aj Okresným súdom Trstená\nv roku 1936, takto ich aj užívala, a v zmysle vtedy platných právnych predpisov ich tak vydržala k\n01. januáru 1961. Na základe toho zároveň posúdil, že pokiaľ R. S. v zmysle uznesení o dedičstve\nzdedila po K. Z. a R. I. aj podiely na pozemno-knižnej parcele č. XXXX.XXXX.XXXX/a, tak dedila po\nosobách, ktorým už v tom čase vlastnícke právo neprináležalo a nestala sa tak vlastníčkou uvedených\nspoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie ďalej skúmajúc splnenie predpokladov pre vydržanie\nsporných nehnuteľností žalovanými konštatoval, že žalovaní predmetné pozemky nevydržali. Napriek\ntomu sa tiež zaoberal skutočnosťou, či žalovaní nadobúdali sporné nehnuteľnosti v dobrej viere a\naký vplyv môže mať táto prípadná dobrá viera v kontexte všetkých okolností prípadu, odkazujúc\npritom na judikatúru, ktorá pripúšťala možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým\nnadobúdateľom iba na základe jeho dobrej viery. Súd prvej inštancie s ohľadom na všetky okolnosti\nprípadu konštatoval, že právna predchodkyňa žalobcov I. Y. ako aj žalobcovia nepostupovali ako\nobozretní vlastníci a vzhľadom na ich pasivitu a jednoznačnú dobromyseľnosť u žalovaných ako aj\nich právnych predchodcov bolo spravodlivé ponechať vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\nžalovaným a žalobu zamietnuť. Zároveň aplikoval ustanovenie § 486 OZ ako výnimku zo základného\nprincípu občianskeho práva „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“.\n20.2. Odvolací súd napriek aplikácii ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v bode 5. konštatoval, že\n„Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,\nže žalobcovia v konaní podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam na\nzáklade vydržania nepreukázali, je správny“, a to napriek tomu, že takýto záver z prvoinštančného\nodôvodnenia nevyplýva. Súd prvej inštancie jednoznačne vyslovil, že právna predchodkyňa žalobcov\nI. Y. nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v dobrej viere a vydržala ich k 01. januáru 1961\n(bod 29. odôvodnenia). Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 13. a 14.) vyplýva, že\nodvolací súd považoval právnych predchodcov žalovaných za vlastníkov sporných nehnuteľností, keď\nmal z vykonaného dokazovania za preukázané, že právne nástupníctvo u R. S. od pozemno-knižných\nspoluvlastníkov v minulosti k novovytvoreným pozemno-knižným parcelám po roku 1919 existovalo,\npričom sa podľa neho nebolo možné stotožniť s názorom, že v prípade nadobudnutia vlastníctva R. S. od\njej právnych predchodkýň a uskutočnením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva s následným\nprevodom vlastníckeho práva na ďalších nadobúdateľov - až na súčasných žalovaných 1/ a 2/, sa\njednalo o nadobúdanie vlastníctva od nevlastníka. Naproti tomu však súd prvej inštancie v bode 30.\njasne deklaroval, že R. S. sa nestala vlastníčkou uvedených spoluvlastníckych podielov.\n21. Možno preto konštatovať, že odvolací súd síce prvoinštančné rozhodnutie formálne potvrdil podľa\n§ 387 ods. 2 CSP, v konečnom dôsledku neprevzal jeho odôvodnenie a potrebu zamietnuť žalobu\nzaložil na odlišných (dokonca vzájomne protirečivých) dôvodoch než súd prvej inštancie. Táto vnútorná\nrozpornosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojitosti s prvoinštančným rozsudkom mala\nnapokon podľa názoru dovolacieho súdu za následok jeho nepresvedčivosť a nežiaduce narušenie\npredpokladanej homogenity napadnutého rozsudku s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie.\n22. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\n(v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie) nemožno považovať za presvedčivý,\na teda zodpovedajúci zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v spojení s\n§ 387 ods. 2 CSP, čím došlo k založeniu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z tohto dôvodu je dovolanie\nžalobcov procesne prípustné a dovolatelia v ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu\n\nzmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n24. Vzhľadom na zistený výskyt vady v zmysle § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd už nezaoberal ďalšími\nnámietkami uvedenými v dovolaní. Napriek tomu vec prejednávajúci senát obiter dictum poukazuje na to,\nže v ostatnom čase došlo v otázke prelomenia zásady nemo plus iuris a s tým súvisiaceho nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa k ustáleniu rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, a to prostredníctvom uznesenia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia\nz 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020. V ďalšom konaní bude preto pri skúmaní dobromyseľnosti\nnadobúdateľov sporných nehnuteľností a možnosti priznať jej ochranu potrebné prihliadnuť na závery\nvyjadrené v predmetom uznesení.\n25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/157/2021", "guid": "28b6fea4-be6b-45de-83e2-d524e503169d:4b4e64b0-c376-4fa2-a7e1-910b1e6f40ee", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "7Co/158/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4e41cde0-e0ad-4d07-bd8f-b295bbe4eac5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.609.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 609/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 609/2025 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.609.2025.1"}]}