{"guid": "9d03fe34-2f77-4ee6-97e1-f890d2afacca:55aaf8bf-8aa0-4907-bb92-194afc054cbb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1", "spisova_znacka": "2Obdo/67/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/67/2022 z 7. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. júna 2023, sp. zn. 2Obdo/67/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1", "identifikacne_cislo": "8118217840", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2023-06-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-192", "nazov": "§ 192 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-192", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-192", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55aaf8bf-8aa0-4907-bb92-194afc054cbb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/67/2022\n8118217840\n07. 06. 2023\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2023:8118217840.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobkyne UniCredit Leasing\nSlovakia, a.s., Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 35 730 978, zastúpenej advokátskou kanceláriou Malata,\nPružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Bratislava, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, IČO: 47 239 921,\nproti žalovanému I.. I. T., T. X. B. XXXX, G., Y. XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Vlastou\nPastorkovou, Snina, Strojárska 3998, IČO: 51 339 820, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n24CbZm/27/2018, o zaplatenie 33 437,79 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 13. januára 2022 č. k. 2CoZm/1/2021-250, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 18. mája 2021, č. k. 24CbZm/27/2018-203,\nprvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 33 437,79\neura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 33 437,79 eura od 29. decembra 2017\ndo zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 111,46 eura, do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne posúdil okrem iného ustanovením čl. I § 10, čl. I § 30 ods. 1\na ods. 2, čl. I § 32 ods. 1 až ods. 3, čl. I § 48 ods. 1, čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový\na šekový.\n3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu v Prešove\nz 22. januára 2021 č. k. 2CoZm/2/2020-188) vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa\nktorého medzi žalobkyňou ako leasingovou prenajímateľkou a spoločnosťou PEMA GROUP, s.r.o. ako\nleasingovým nájomcom bola 4. septembra 2013 uzatvorená leasingová zmluva, predmetom ktorej bol\nleasing stroja na výrobu plastových výrobkov v sume 109 365 eur. Doba leasingu bola dohodnutá\nna 60 mesiacov. Za leasingového nájomcu zmluvu podpísal žalovaný ako štatutárny zástupca. Strany\nzároveň uzatvorili dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Dňa 4. septembra 2013 bola v Snine\nvystaviteľom PEMA GROUP, s.r.o., Snina, Sládkovičova 326, vystavená zmenka vlastná, na základe\nktorej sa vystaviteľ zaviazal zaplatiť žalobkyni, ako majiteľke zmenky sumu 33 437,79 eura dňa 28.\ndecembra 2017. Ako aval za vystaviteľa sa podpísal žalovaný (č.l. 8 spisu). Zmenka počas svojej\nexistencie nemenila svoj účel a teda ani obsah zabezpečenia. Vystaviteľ vlastnej zmenky, spoločnosť\nPEMA GROUP, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou RIGA s.r.o. dňa 10. marca 2016.\nSpoločnosť RIGA s.r.o. bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 9. januára 2018, zmenkovo\nzaviazaným ostal avalista, teda žalovaný, ktorého záväzok je samostatným k záväzku vystaviteľa.\n\n4. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce spochybnil správnosť\nvyplnenia zmenkovej sumy žalobkyňou, avšak neuviedol, akú sumu mala žalobkyňa správne vyplniť\na nepredložil o tom listinné dôkazy. Žalobkyňa ako dôkaz o oprávnenosti zmenkovej sumy predložila\nprotokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, z ktorého jej nárok jednoznačne vyplýva. Nakoľko\nžalovaný v spore netvrdil, ani nepreukázal, že by žalobkyňa ako majiteľka zmenky nadobudla zmenku\nzlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnila hrubou nedbanlivosťou, súd jej žalobe vyhovel.\n5. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom z\n13. januára 2022 č. k. 2CoZm/1/2021-250 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni proti\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. K odvolacej námietke o nedoručení vyjadrenia žalobkyne z 9. augusta 2019 s prílohami, odvolací súd\nuviedol, že napriek obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 18. mája 2021, doručil\nsplnomocnenému zástupcovi žalovaného listiny, ktorých nedoručenie odvolateľ namietal s výzvou na\nvyjadrenie sa k nim. Žalovaný prostredníctvom advokátky na výzvu uviedol, že mu je obsah spisu známy,\nkedy advokátka mala za to, že všetky listiny nachádzajúce sa v spise boli žalovanému doručené.\n7. Krajský súd zdôraznil, že vec je opakovane predmetom odvolacieho konania a nie je významné,\nak klient neposkytne advokátovi súčinnosť s tým, že žalovaný ani po realizovanom doručení listín\nodvolacím súdom, ktorých doručenie žalovaný namietal, ani napriek výzve odvolacieho súdu z 25.\noktóbra 2021 nepodal žiadne relevantné a vecné námietky, či vyjadrenie k ich obsahu, ktorými by\nspochybnil uplatňovaný nárok.\n8. Odvolací súd podotkol, že predmetom konania, bez akýchkoľvek pochybností je právo na zaplatenie\nzmenkovej sumy s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky, ktorá bola podpísaná aj avalistom žalovaným za vystaviteľa zmenky. Žalovaný nikdy nespochybňoval ani pred súdom prvej inštancie a ani\nv odvolacom konaní to, že by zmenku nebol podpísal, kedy konajúce súdy dospeli k záveru, že zmenka je\nplatná. Odvolací súd zdôraznil to, že zmenkové ručenie podľa § 32 ZŠZ je iba formálnym - akcesorickým\nzáväzkom. Záväzok zmenkového ručiteľa je síce preto obsahovo ten istý, ako záväzok principiálneho\ndlžníka, ale je samostatný a nie materiálne akcesorický. Svoju záväznosť čerpá z vlastného právneho\ndôvodu a pristupuje kumulatívne k principálnemu záväzku. Ručiteľ za príjemcu zmenky, či za jej majiteľa\nje zodpovedný za zaplatenie zmenky pri jej zročnosti. Je dlžníkom priamym, zaviazaným solidárne s\ndlžníkom. Právna teória i právna prax pri aplikácii čl. I § 17 ZŠZ je jednotná v tom, že rukojemník\n(ručiteľ) môže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných mimozmenkových\nvzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi\nzmenky.\n9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na § 387 ods. 1 CSP uviedol, že súd prvej\ninštancie na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, a preto\nkonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\n10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č.l. 259\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ\") uviedol, že postupom odvolacieho súdu spočívajúcom\nv tom, že konajúci súd (Krajský súd v Prešove) nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom\nzo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk. Odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia\nobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (t.j. rozhodnutia súdu\nprvej inštancie). Odvolací súd sa však v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP musí v odôvodnení zaoberať\naj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi\nnevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení\nvysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n12. Žalovaný má za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko jednak\nsúd prvej inštancie, rovnako aj odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, týkajúcou\nsa dôkazného bremena žalobkyne ohľadne preukazovania existencie a výšky zmenkového dlhu, kde\n\nžalovaný vo svojom vyjadrení dal do pozornosti súdu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 27. novembra 2008 sp. zn. 1MObdoV/9/2007, pričom sa žiadnym spôsobom súdy nevysporiadali ani\ns námietkou žalovaného o správnosti vyplnenia blankozmeniek uvádzanou v odpore.\n13. V neposlednom rade podľa dovolateľa odvolací súd a ani prvoinštančný súd žiadnym spôsobom\nnezaujal stanovisko k jeho námietke ohľadne „nepôvodnosti\" žalovaného nároku z dôvodu, že 10. marca\n2016 došlo k zmene dlžníka, zo spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o. na spoločnosť RIGA, s.r.o. Zmenou\ndlžníka sa zmenili zmluvné podmienky, za ktorých bola zabezpečovaná zmenka veriteľovi vystavená.\nNakoľko došlo k zmene dlžníka a nebolo preukázané, že so žalovaným bola dohodnutá zmena pôvodnej\ndohody, táto odporuje použitiu zmenky veriteľom vo vzťahu k žalovanému pôvodnej dohode o účele\npredmetnej zmenky, keďže podľa dohody nemohla byť zmenka použitá k náhradnému uspokojeniu\npri neplatení ktoréhokoľvek dlžníka, ale len pri neplatení spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o. Taktiež\npodľa dovolateľa konajúce súdy žiadnym spôsobom nezaujali stanovisko k judikatúre, a to k rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013 sp. zn. 3CoZm/33/2012 a rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 14. januára 2009 sp. zn. 1Obo/15/2008.\n14. Preto dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.\nŽalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n15. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu (č.l. 333 spisu) uviedla, že dovolateľom uvádzané\nrozhodnutia sa týkajú iného skutkového základu, kedy v prejednávanom spore ku žiadnej zmene v\nobsahu záväzku neprišlo. Spoločnosť PEMA GROUP, s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou RIGA,\ns.r.o., pričom spoločnosť RIGA, s.r.o. sa stala univerzálnym právnym nástupcom, z ktorého dôvodu\nvšetky práva a povinnosti automaticky prešli na právneho nástupcu. Dodala, že záväzok zo zmenky je\nzáväzkom nesporným a žalobkyňa ako majiteľka zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným\nspôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu\nmajiteľovi právo na jej zaplatenie.\n16. Zároveň žalobkyňa podotkla, že zmenkový veriteľ nemá žiadnu poučovaciu povinnosť voči\nzmenkovým ručiteľom s tým, že v prejednávanej veci žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že\nby žalobkyňa vyplnila zmenku v rozpore s udeleným vyplňovacím právom a nepreukázal, že by výška\nzmenkovej sumy mala byť určená v inej výške. Ak žalobkyňa, ako veriteľka preukáže právny titul, čo\nv danom prípade bolo preukázané predložením zmenky, je potom na žalovanom, ako dlžníkovi, aby\npreukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, alebo, že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v\ntakom prípade presúva na žalovaného, a to napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobkyne a uvedené nebolo\npodľa žalobkyne zo strany žalovaného vykonané (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. októbra 2014\nsp. zn. 9Co/720/2014).\n17. Žalobkyňa dodala, že dovolanie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok ani konanie v tretej\ninštancii. Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorého použitie je možné len za\npresne taxatívne vymedzených okolností, ktoré justifikujú zásah do právoplatného rozhodnutia súdu.\nPreto má žalobkyňa za to, že žalovaný v podanom dovolaní nepopísal žiadne skutočnosti, ktoré\nby zakladali porušenie práva na spravodlivý proces, keď rozsudok súdu prvej inštancie dostatočne\nzdôvodnil úvahu a rozhodnutie súdu, pričom krajský súd sa s uvedeným zdôvodnením v celom rozsahu\nstotožnil.\n18. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol\na priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\"), ako súd dovolací [§ 35 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP\")], po zistení, že dovolanie podal včas\nžalovaný v neprospech, ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa\n§ 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné.\n\n20. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n21. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n22. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Podľa § 428 CSP, dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n24. Podľa § 431 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (ods. 2).\n25. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nrozhodnutím bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči\nnapadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu,\nktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.\n26. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n27. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe odvolacieho súdu, kedy tento sa nevysporiadal\ns jeho námietkou týkajúcou sa dôkazného bremena žalobkyne ohľadne preukazovania existencie a\nvýšky zmenkového dlhu, ako aj správnosti vyplnenia blankozmeniek. Napadnutý rozsudok je podľa\nnázoru dovolateľa zároveň nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, a to aj vzhľadom na absenciu\nzdôvodnenia ohľadom ním uvádzaných rozhodnutí.\n28. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú\n- zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované\nustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\n\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n29. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov\n(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).\n30. V súvislosti s prípustnosťou dovolania vyvodenou v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá\nje podľa názoru dovolateľa daná aj tým, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou\nsa dôkazného bremena žalobkyne ohľadne preukazovania existencie a výšky zmenkového dlhu, ako aj\nsprávnosti vyplnenia blankozmeniek.\n31. Dovolací súd poukazuje na závery odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku\nzdôraznil, že „ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmenku, leasingovú\nzmluvu, dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej\nzmluvy, splátkový kalendár, oznámenie o vyplnení zmenky\". Hoci odvolací súd sám vykonal doručenie\nžalovaným namietaných listín, ani po ich doručení a výzve odvolacieho súdu žalovaný nepodal k\ndoručeným dôkazom žiadne relevantné a vecné námietky, či vyjadrenie k ich obsahu, ktorými by\nspochybnil uplatňovaný nárok. Z uvedených skutočností je zrejmé, že konajúci súd sa vysporiadal aj s\ndovolateľovou námietkou týkajúcou sa preukazovania existencie a výšky zmenkového dlhu a vyplnenia\nblankozmeniek.\n32. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\n33. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá\nurčité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP).\n34. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený\ndopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384\nCSP).\n35. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;\nna rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§\n442 CSP).\n36. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe\nsúdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie\nzabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením, alebo zopakovaním dokazovania, aké mal\nsúd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je\nviazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.\nPosúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu\nkonania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,\nnezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie\nuplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z\nnich vylúčení\".\n37. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že žalovaný v konaní\nnespochybňoval to, že by zmenku nebol podpísal, a preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k\n\nzáveru, že zmenka je platná s tým, že záväzok zmenkového ručiteľa je samostatný a nie materiálne\nakcesorický. Uvedené znamená, že ručiteľ je zodpovedný za zaplatenie zmenky pri jej zročnosti a voči\nmajiteľovi zmenky môže uplatniť iba tie námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných mimozmenkových\nvzťahoch k majiteľovi zmenky.\n38. Dovolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zhromažďuje dôkazy podľa procesnej iniciatívy\nsporových strán a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnocuje aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov\nvyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha konajúcich súdov v prejednávanom spore\nzodpovedá zásadám formálnej logiky a je aj v tejto časti preskúmateľná. Je možné uzavrieť, že\nkonajúce súdy dali v dôvodoch svojich rozhodnutí odpoveď, akým spôsobom hodnotili dôkazy relevantné\npre zhodenie otázky základu nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom na základe\nvlastnej zmenky, ktorá bola podpísaná aj avalistom - žalovaným za vystaviteľa zmenky, ktorú zmenku\nvyhodnotili konajúce súdy za platnú. Pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že\nspoločnosť PEMA GROUP, s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou RIGA, s.r.o., z ktorého dôvodu všetky\npráva a povinnosti spoločnosti PEMA GROUP, s.r.o. automaticky prešli na právneho nástupcu. Preto\nprávny nárok zo zmenky, za ktorú žalovaný ručí, je daný predložením prvopisu zmenky za splnenia\nformálnych náležitosti, čím zabezpečuje majiteľovi takejto zmenky právo na jej zaplatenie (uznesenie\nNS SR z 31. júla 2012 sp. zn. 4Obo/21/2012). Dovolací súd dodáva, že rozhodnutie NS SR sp. zn.\n1Obo/15/2008, na ktoré dovolateľ poukázal v priebehu konania vychádza z takých skutkových zistení,\nktoré nie sú predmetom súdenej veci. Preto, ak oba konajúce súdy na takéto rozhodnutie nesúvisiace\ns prejednávanou vecou neprihliadli, postupovali procesne správne a konanie nezaťažili vadou, ktorá by\nzakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z uvedeného dôvodu je dovolanie v tejto\nčasti nedôvodné.\n39. Ohľadom ostatnej dovolacej námietky podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorej je napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu podľa názoru dovolateľa nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, dovolací súd\nuvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov\npráva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).\n40. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo\nstrany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).\n41. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu,\npričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia\na nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu\numožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa\nspravoval pri svojom rozhodovaní.\n42. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,\npričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho\nsprávnosti v konaní o opravnom (riadnom, alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje\nzákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nedostatočné a nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu\nporušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.\n43. Dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 21. januára 2021 sp. zn. II. ÚS 120/2020. V\nbodoch 38. a 39. odôvodnenia nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Pod pojmom procesný\npostup je podľa názoru ústavného súdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa\nspor vedie, ale napr. aj postup súdu pri vykonávaní, alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý\nmá v konečnom dôsledku aj odraz v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP\naj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov\npráva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti\nkonania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie\" toho,\n\nako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho\nprocesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné\nsúdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie musí byť preto\npovažované za súčasť procesného postupu súdu\".\n44. V zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP súd musí v odôvodnení rozhodnutia\npodať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený\ns poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie\nprieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje vyššie uvedené\nnáležitosti, je nepreskúmateľné.\n45. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať\naj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi\nnevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a musí sa tiež v odôvodnení vysporiadať s\npodstatnými tvrdeniami strany sporu uvedenými v odvolaní. V tomto smere dovolací súd poukazuje aj na\nnález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2018 sp. zn. III. ÚS 314/2018, uverejnený v Zbierke nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR pod č. 47/2018, ktorý v bode 35. odôvodnenia konštatoval, že „absencia\nvysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto rozhodnutia, ktorého intenzita sama o sebe zakladá\nporušenie sťažovateľom namietaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru\".\n46. Odvolací súd v bode 8. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku o vyhovení žalobe i vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny. Prvoinštančný súd\npre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové\nzistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 191 ods. 1 CSP) a napokon aj správne vyvodil záver\no povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku. Dôvody napadnutého rozhodnutia\ntýmto podľa odvolacieho súdu dávajú v zásade odpoveď na rozhodujúce skutkové otázky a na právne\nposúdenie uplatneného nároku. Zdôraznil, že žalovaný ani po realizovanom doručení odvolacím súdom\nnepodal žiadne relevantné a vecné námietky, ktorými by spochybnil uplatňovaný nárok. Preto odvolací\nsúd s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v otázkach zisteného\nskutkového stavu i právneho posúdenia odkázal na správne dôvody odvolaním napadnutého rozsudku.\n47. Dovolací súd uvádza, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu.\nOdvolací súd spravidla v takomto svojom rozhodnutí preberá skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie. Takýto postup reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí\nsúdov prvej inštancie, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne\nsprávnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú sporovým stranám známe podania,\nznáme napadnuté rozhodnutia (rozsudok alebo uznesenie) a v závere obsahujú už len stručné\nkonštatovania o správnosti a presvedčivosti rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.\n48. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho, a z\nakých dôvodov sa žalobkyňa domáha, čo navrhovala, ako sa bránil žalovaný, z ktorých osvedčených a\nrozhodujúcich skutočností a dôkazov, podstatných vyjadrení súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nsúd prvej inštancie, i aké závery zaujal odvolací súd k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil.\n49. V posudzovanom prípade dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa úmerne okolnostiam prípadu v\ntejto veci a v súlade s § 387 ods. 3 druhej vety CSP vysporiadal s tými odvolacími námietkami žalovaného\n(neskoršieho dovolateľa), ktoré považoval za relevantné a stotožnením sa s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie ako celkom dal zreteľne najavo, že tu nebolo žiadnych podstatných tvrdení, s\nktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Pretože pre spochybnenie správnosti týchto jeho\nzáverov, resp. nedostatočného odôvodnenia napádaného rozhodnutia, neboli dôvody, dovolací súd v\ntomto prípade nevzhliadol prípad tzv. zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n50. Dovolací súd uzatvára, že z uvedených dôvodov nezistil v danom prípade vadu zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, a tým ani prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n\n51. Dovolací súd pre úplnosť záverom dodáva, že za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v\nsúlade s § 432 ods. 1 a 2 CSP, nemožno považovať ani argumenty žalovaného uvedené v dovolaní,\nz ktorých je zrejmá v zásade len jeho nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu a súdu prvej\ninštancie.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalovaného vyvodená podľa § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná, preto jeho dovolanie\npodľa § 447 písm. c) CSP, odmietol.\n53. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoZm/1/2021", "guid": "f119e6b1-c257-414a-9d78-01db87aa44fa:05d8f9e9-8e27-46f9-98fb-b3fd2796bb2d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:bac074cf-1ee0-43c0-aae2-3dcea63a7396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "9b1a8924-64fd-4e33-a297-122c24bedfe3:46ea11a1-a58b-4fad-9cfb-0ac073980505", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoZm/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/1/2021 z 7. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9b1a8924-64fd-4e33-a297-122c24bedfe3:46ea11a1-a58b-4fad-9cfb-0ac073980505"}, {"guid": "16b696aa-2d34-4208-9eab-8e207db1a71f:eb333e39-0cbe-46f2-9626-4ae5c7b3e798", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoZm/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/2/2020 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/16b696aa-2d34-4208-9eab-8e207db1a71f:eb333e39-0cbe-46f2-9626-4ae5c7b3e798"}, {"guid": "d06d8d1c-32fe-4a32-9716-dfae70b29fa5:2d2820c5-29d0-44c5-b06e-700d468a47df", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5113226538.1", "spisova_znacka": "9Co/720/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/720/2014 z 6. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-06", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113226538.1"}, {"guid": "ad076f12-abe4-42bc-b23f-55b67895405f:619d5a89-0d37-4ec8-be52-57afeb431f03", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1511225600.1", "spisova_znacka": "3CoZm/33/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoZm/33/2012 z 29. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1511225600.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:babca83e-cb83-46cd-bad7-79d81ef850b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.77.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.77.2024.1"}, {"guid": "3bf183d8-e59d-4edf-8434-5765d5405e1d:a7271e5a-2b90-4d24-8b6c-471156df1683", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1521204136.1", "spisova_znacka": "8CoZm/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoZm/3/2025 z 28. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1521204136.1"}, {"guid": "04cca31d-6310-4afb-bb63-80490b634dfc:b1210b80-ee52-4ff7-9d66-1f8afd7c3dff", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1515213791.2", "spisova_znacka": "1CoZm/2/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoZm/2/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1515213791.2"}, {"guid": "19316eab-2615-4418-9e6b-87856867bdb4:e44f938b-55d4-4c02-8b6a-3c4968e72c82", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:8320203419.3", "spisova_znacka": "6CoZm/6/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoZm/6/2023 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:8320203419.3"}, {"guid": "15677651-b7ce-4a55-9287-4195805d4a11:03902f42-2580-4f1e-b058-2c1a6e7723da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1518205406.1", "spisova_znacka": "5CoZm/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoZm/1/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1518205406.1"}, {"guid": "14c1e540-d1d5-44c3-be47-0c0202ac84b4:5af0a745-9a24-47d7-855e-e387c842eeee", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1518206854.1", "spisova_znacka": "5CoZm/6/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoZm/6/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1518206854.1"}, {"guid": "6ccb8851-d757-4629-a797-77dd3692d437:4b91363f-77c5-494e-9c14-d8ba10e0470e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1515206717.1", "spisova_znacka": "5CoZm/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoZm/10/2023 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1515206717.1"}]}