{"guid": "1aeab961-3d1e-479f-844e-1303eb17cd10:7823bd98-a89f-4390-9854-67c652adab61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1", "spisova_znacka": "9Cdo/31/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/31/2022 z 30. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2023, sp. zn. 9Cdo/31/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1", "identifikacne_cislo": "8719203496", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2023-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7823bd98-a89f-4390-9854-67c652adab61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/31/2022\n8719203496\n30. 01. 2023\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2023:8719203496.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.. W.\nXXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom\nKuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, konajúcemu v Slovenskej republike prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 716,\nprávne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, 821\n01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 704,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nPoprad pod sp. zn. 18Csp/77/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z\n14. júla 2021 sp. zn. 2CoCsp/13/2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 14. júla 2021 sp.\nzn. 2CoCsp/13/2021 a rozsudok Okresného súdu Poprad z 21. decembra 2020 sp. zn. 18Csp/77/2019\na vec v r a c i a Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. decembra 2020 sp. zn.\n18Csp/77/2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 704 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania\nod 10. 8. 2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobkyni voči\nžalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalovaného a\nžalobkyňou bola uzavretá dňa 10.11.2014 zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní\nkreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, v zmysle ktorej bola výška\núverového limitu stanovená na 1.000,- eur a výška úrokovej sadzby 30 % a RPMN 34,50 % a priemerná\nRPMN 24,36 %. Žalovaný umožnil čerpať úver vo výške 1.370,99 eur a žalobkyňa vrátila sumu 2.268,eur. Dňa 9.7.2018 žalobkyňa odstúpila od úverovej zmluvy a uplatnila si rozdiel medzi vyčerpanými\na zaplatenými peňažnými prostriedkami z dôvodu, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov.\nŽalovaný považoval uvedenú zmluvu za platnú a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že uvedená zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.\nvzhľadom na skutočnosť, že bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 30 % a výška úrokových sadzieb\npri spotrebiteľských úveroch, ako je uvedené Národnou bankou Slovenska, bola pri úveroch do jedného\nroka 8,11 %, od 1 do 5 rokov 10,66 % a nad 5 rokov 12,36 %, takže pokiaľ medzi stranami bola stanovená\núroková sadzba 30 %, jednoznačne to odporuje dobrým mravom, a preto v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka také zmluvné dojednanie je neplatné. Keďže táto zmluva neobsahuje zákonom požadovaný\núdaj, a to výšku úrokovej sadzby v prípustnej zákonnej výške, v takom prípade je podľa § 11 ods. 1\npísm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, a\nteda žalobcovi vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie. Súd uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby začal plynúť najskôr dňa 14.6.2018, a to uhradením poslednej splátky, a najneskôr\ndňa 9. 7. 2018, kedy odstúpila žalovaná od zmluvy, nakoľko iná doba nebola preukázaná v konaní, a\n\nteda uvedený nárok nie je premlčaný, pretože žaloba bola podaná na súd dňa 6.8.2019. Na základe\nrozdielnych tvrdení strán sporu súd prvej inštancie musel ustáliť, aká suma bola poskytnutá žalobkyni\na aká suma bola vrátená, a teda k akému bezdôvodnému obohateniu došlo, teda v akej výške a ustálil\nvzhľadom na listinné dôkazy predložené v spise, že bola poskytnutá suma 1.370,99 eur vzhľadom na\nbezodplatnosť úveru a bolo uhradených celkovo 2.268,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd\npovažoval nárok za dôvodný v časti istiny a priznal rozdiel ako oprávnený nárok vo výške 704,- eur\n(2268 - 1370,99 = 897,01), teda žalobca si uplatnil menej ako mohol. Nakoľko žalovaný neuhradil včas a\nriadne, dostal sa do omeškania, a to vzhľadom na výzvu na plnenie zo dňa 5.8.2019 s lehotou na plnenie\ndo 9.8.2019, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 %\nod doby 10.8.2019 tak, ako bola uplatnená zo sumy 704,- eur, a teda v celom rozsahu žalobe vyhovel.\nO trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 2561 ods. 1 a § 262 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 14. júla 2021\nsp. zn. 2CoCsp/13/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni voči žalovanému\npriznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, považujúc napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie za vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). K rozhodujúcej právnej otázke primeranosti výšky úrokov\nodvolací súd uviedol, že pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý\npožaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V\nsúlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov\nuspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie\nposkytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým\nspôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch\nčasto práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne\nuznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až\núžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá\npodstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k\núrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd prvej inštancie\nsprávne uviedol, že výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, ako\nje uvedené Národnou bankou Slovenska bola pri úveroch do jedného roka 8,11 %, od 1 do 5 rokov 12,36\n%, a preto úroková sadzba vo výške 30 % odporuje dobrým mravom.\n3. Proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu podal dovolanie žalovaný, ktorý prípustnosť svojho\nmimoriadneho opravného prostriedku odôvodnil s poukazom na § 420 písm. f/ CSP, navrhol rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, uplatniac si náhradu trov konania. Žalovaný\nnamieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Žalovaný sa vo svojom odvolaní zo\ndňa 18.01.2021 proti rozsudku súdu prvej inštancie v častiach III. 1 až III. 4 snažil veľmi podrobne a\nprecízne domôcť nápravy pri nesprávnom vyhodnotení závažnosti výšky dohodnutého úroku v Úverovej\nzmluve, keďže zo strany súdu nedošlo k spravodlivému a kvalitatívnemu porovnaniu výšky úrokových\nsadzieb, a to preto, lebo pri určení toho, či je úrok rozporný s dobrými mravmi, sa súd nevenoval\nšpecifiku a podstate porovnávaného finančného produktu - t.j. revolvingovému úveru. Súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku teda nesprávne právne posúdil vec, keď výšku dohodnutého úroku (30 %\nročne) v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (t. j. úvere na kreditnú kartu) porovnával s\nproduktami bánk, ktoré boli svojou povahou odlišné od revolvingového úveru, a teda ich neporovnával s\nobdobnými produktmi peňažných ústavov a neprihliadal na špecifikum revolvingového úveru. Odvolací\nsúd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalovaného, že v tomto prípade nebolo možné vychádzať\nz priemerných úrokových mier obchodných bánk, keďže tieto neobsahovali údaje o revolvingových\núveroch, resp. úveroch poskytnutých na kreditnú kartu. Takýmto konaním súdu bolo od počiatku\nvylúčené správne, no najmä z kvalitatívneho hľadiska, racionálne právne posúdenie veci. Odvolací\nsúd sa nezaoberal definíciou pojmu „primeraný úrok“, neuviedol, aký úrok sa považuje za primeraný\núrok, a aké vstupné parametre vstupujú do tohto pojmu. Odvolací súd sa ani náznakom nevyjadril k\npredostretým skutočnostiam reflektujúcim rozdiel pri posudzovaní bežného spotrebiteľského úveru a\nrevolvingového spotrebiteľského úveru - t. j. kreditnej karte, pri ktorej sú úrokové sadzby vždy vyššie\nako pri „klasickom“ bežnom spotrebiteľskom úvere. Dovolateľ podporne poukázal na závery nálezu\nÚstavného súdu SR zo dňa 26.10.2011, sp. zn. III. ÚS 44/2011, zo dňa 10.12.2009 sp. zn. IV. ÚS\n296/09, zo dňa 19.05.2009 sp. zn. II. ÚS 200/09, podľa ktorých odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil, je však nevyhnutné,\naby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania\na aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II.\n\nÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“ Rovnaké závery konštatuje aj Najvyšší súd SR (uznesenie zo dňa 6.12.2011\nsp. zn. 5 Cdo 204/2011, zo dňa 28.01.2020 sp. zn. 7Cdo/7/2020). Odvolací súd nesplnil požiadavku\nspravodlivého procesu v podobe náležitej odpovede na všetky podstatné tvrdenia, ktoré žalovaný\nsformoval do odvolacích dôvodov a namiesto toho poskytol len formálnu odpoveď, argumentačne\nnedostačujúcu, evokujúcu arbitrárnosť rozhodovania, čím porušil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva\nz ustanovenia § 387 ods. 3 CSP a z čl. 2 ods. 2 CSP. Na základe vyššie uvedených tvrdení, podporených\njudikatúrou, považuje žalovaný za preukázané, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to v až tak závažnej miere,\nže tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej\nnáhradu trov dovolacieho konania, dovolanie žalovaného považuje za nedôvodné a neopodstatnené.\nDovolací dôvod a prípustnosť dovolania z dôvodu, ako ho vymedzil žalovaný, nie je daný. Odvolací súd\nv napadnutom rozsudku riadne svoje rozhodnutie odôvodnil. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu\nv zmysle § 420 písm. f) CSP nemožno napádať nesprávne právne posúdenie veci.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm.\nf/ CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 CSP, potom existencia\ntohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení znamená nielen splnenie\npodmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.\n6. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že\nv konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n6.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a\nto v takej intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n6.2. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n6.3. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n6.4. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.\n7. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom\nna všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení\npredmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho\npredpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil\nzistený skutkový stav.\n8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na všetky podstatné otázky.\n9. Dovolací súd dospel k záveru, že tomu tak nie je a odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nneobsahuje dostatok dôvodov, prečo potvrdil vyhovujúci výrok odvolaním napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie, keď vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd nijako nereagoval na\nrozhodujúce odvolacie námietky.\n10. Z porovnania obsahu odvolania dovolateľa (body III.1 až III.3) a obsahu odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu dovolací súd považuje za preukázané, že odvolací súd nijako nereagoval na\nnasledujúcu relevantnú argumentáciu žalovaného: „V danom prípade išlo o revolvingový spotrebiteľský\núver - t.j. kreditnú kartu, pri ktorej sú úrokové sadzby vždy vyššie ako pri bežných spotrebiteľských\núveroch. Uvedené vyplýva aj z popisu produktu „Kreditná karta“ na www.nbs.sk, in: https://www.nbs.sk/\nsk/ofs/financne[1]produkty/uvery/kreditna-karta. Úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo\nvýške 30 % p.a. - fixná. Žalobkyňa sa mala možnosť s obsahom návrhu Zmluvy o revolvingovom\nspotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb\n(ďalej len „Úverová zmluva“) vopred oboznámiť, k uzatvoreniu Úverovej zmluvy došlo z jej strany bez\nakéhokoľvek donútenia, taktiež aj k čerpaniu z kreditnej karty, na základe jeho slobodnej a vážnej vôle, s\njasnými a zrozumiteľnými, vopred známymi podmienkami. Výška ročnej úrokovej sadzby bola primeraná\npodmienkam na trhu v danom mieste a čase, nie je v rozpore s dobrými mravmi či so zákonom, a ani\n\nnie je neprimerane vysoká. Žalovaný je toho názoru, že súd v napadnutom rozsudku nesprávne právne\nposúdil otázku nemravnosti pri výške úrokov dohodnutej v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 30\n% ročne, a to z dôvodu, že súd neporovnával výšku úroku v zmluve s výškou úroku pri obdobných\núveroch, resp. že neprihliadal na typ úveru. Pri skúmaní toho, či výška dojednaných úrokov je alebo nie\nje v rozpore s dobrými mravmi, mal súd prvej inštancie porovnávať dohodnutý úrok v Úverovej zmluve s\núrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi pri porovnateľnom type produktu, a teda pri revolvingových\núveroch. V tomto prípade nebolo možné vychádzať z priemerných úrokových mier obchodných bánk,\nkeďže tieto neobsahovali údaje o revolvingových úveroch, resp. úveroch poskytnutých na kreditnú\nkartu. Preto je potrebné porovnávať výšku úroku v rámci spotrebiteľských úverov na kreditnú kartu\na nie všeobecne, ako to urobil Okresný súd Poprad v napadnutom rozsudku. Žalovaný je teda toho\nnázoru, že prvoinštančný súd mal v napadnutom rozsudku z pohľadu dobrým mravov pomerovať výšku\ndohodnutého úroku v zmluve s úrokmi porovnateľných produktov peňažných ústavov. Ak sa pri určení\ntoho, či je úrok rozporný s dobrými mravmi, nevenoval špecifiku a podstate finančného produktu (t.j.\nrevolvingovému úveru), nesprávne právne vec posúdil.\n10.1. Dovolateľ ďalej argumentoval tým, že je absurdné, aby výška úrokov v zmluve o revolvingovom\núvere (úvere na kreditnú kartu) bol určená za rozpornú s dobrými mravmi, ak za porovnateľných\nekonomických podmienok táto suma zodpovedá právnej úprave maximálnej prípustnej odplaty pri\nspotrebiteľských úveroch prijatej neskôr, po uzavretí zmluvy medzi sporovými stranami, ba dokonca\ntakáto výška dohodnutého úroku by zodpovedala aj právnej úprave (ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR\nč. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších\npredpisov). Zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami\nzahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014, zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií SR\n(predložené žalovaným ako dôkaz, založené v súdnom spise), vyplýva, že pri type spotrebiteľského\núveru: Kreditné karty RPMN (t.j. ročná percentuálna miera nákladov) predstavovala 21,26 %. V Úverovej\nzmluve je uvedená RPMN: 34,50 %, čo znamená, že odplata nepresahuje dvojnásobok priemernej\nročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády, a je teda dohodnutá v súlade\ns platnými právnymi predpismi. III.3 Pri určení primeranosti výšky odplaty je dôležité poukázať na\nprávnu úpravu stropu odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Podľa § 1a ods. 1\nNariadenia vlády, platí, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť\ndvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre\njednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.\nPričom v § 1a ods. 1 predmetného Nariadenia vlády sa ďalej ustanovuje, že obdobným úverom\nalebo pôžičkou sa rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia\npeňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa zverejnených informácií o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (t. j. za 3. štvrťrok 2014) je pri\nspotrebiteľských úveroch na kreditné karty priemerná hodnota RPMN 21,26 % (dostupné na:), to\nznamená, že maximálna odplata pri tomto type spotrebiteľského úveru je 42,52 %. Teda dohodnutá\nvýška úroku 30 % p.a. obstojí a je v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom\nznení a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení“.\n10.2. Dovolateľ preto dôvodne namieta, že jeho odvolacie námietky predstavovali relevantné argumenty,\npri ktorých bolo nevyhnutné, aby sa k nim vyjadrili prvoinštančný aj odvolací súd. Úlohou oboch súdov\nbolo dostatočne odôvodniť, na základe čoho dospeli k záveru o neprimeranosti dohodnutého úroku z\núveru, vychádzajúc pritom z porovnania porovnateľných finančných produktov, zohľadniac špecifikum\nrevolvingového úveru. Žalovaný však ani v jednom súdnom rozhodnutí nedostal odpoveď na túto otázku.\nV odôvodnení odvolacieho rozhodnutia a ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie sa nenachádza\nani len zmienka o tom, že súdy pri porovnávaní výšky úrokov zohľadňovali špecifikum konkrétneho typu\núveru. Pokiaľ sa odvolací súd vôbec nevenoval zásadným argumentom žalovaného a nevysporiadal sa\nso všetkými odvolacími dôvodmi, má to za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie práva\nžalovaného na spravodlivý proces.\n11. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak nespĺňa náležitosti presvedčivosti a preskúmateľnosti\nodôvodnenia a skutočne prisvedčuje názoru dovolateľa o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku.\nRovnaký nedostatok presvedčivého a preskúmateľného odôvodnenia vykazuje aj rozsudok súdu prvej\ninštancie, ktorý pri porovnávaní výšky úrokov nijako nezohľadnil špecifikum konkrétneho typu úveru.\n12. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné a arbitrárne, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať, že zo strany odvolacieho súdu\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces strany sporu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.\n\nTáto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy\nzrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť\npovažované za správne. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko zásadné nedostatky\nodôvodnenia obsahuje už rozsudok prvoinštančného súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej\ninštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom\nrozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 453 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoCsp/13/2021", "guid": "c32545cb-4de1-4437-9760-5ca734845831:3cadf405-3dd5-4e66-a022-ff8be74a8349", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "cb1402ce-2262-447c-aaf2-e82f6ee61daa:c6dbabae-a6b9-40f3-ad16-5d115ee214f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/77/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18Csp/77/2019 z 6. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2019-11-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb1402ce-2262-447c-aaf2-e82f6ee61daa:c6dbabae-a6b9-40f3-ad16-5d115ee214f0"}], "citovane_v": []}