{"guid": "5edf1418-b79b-4fdf-984c-710fe0cd7413:a1d00115-dcbb-4ff0-bbf7-66150369529f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1", "spisova_znacka": "9Cdo/170/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/170/2023 z 26. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2024, sp. zn. 9Cdo/170/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1", "identifikacne_cislo": "3720200152", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 199/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:ef0a419a-17d4-41de-bfed-87e114625330", "datum": "2025-09-09", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-9a.odsek-3", "nazov": "§ 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-9a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/135#paragraf-9a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1d00115-dcbb-4ff0-bbf7-66150369529f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/170/2023\n3720200152\n26. 11. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:3720200152.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne L. D., narodenej XX. G. XXXX, Q., W. XXXX,\nzastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Divkom, Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, proti žalovanej\nObec Beluša, so sídlom Beluša, Farská 1045/6, IČO: 00 317 063, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nMATUŠOV s.r.o., Púchov, Ul. 1. mája, IČO: 54 286 611, za účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného Advokátska\nkancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, o náhradu škody z\nublíženia na zdraví, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, v súčasnosti Okresnom súde\nTrenčín pod sp. zn. PB-8C/3/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z\n30. mája 2023 sp. zn. 27Co/78/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ,,okresný súd“, ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. apríla 2022 č. k.\n8C/3/2020-212 výrokom I. žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví zamietol. Výrokom II. žalovanej\na intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov nepriznal. Výrokom III. rozhodol, že štát má voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa\npovinná zaplatiť štátu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti\nrozsudku vydá súdny úradník.\nZ vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa síce utrpela zranenie a teda stala sa\njej škoda, no táto škoda nebola spôsobená podľa názoru súdu prvej inštancie závadou v schodnosti\nchodníka, ktorú možno subsumovať pod § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb a teda nie je možné žalovanú\nbrať na zodpovednosť v zmysle § 9a ods. 3 Cestného zákona. Zároveň podotkol, že svojím konaním\nžalobkyňa podľa názoru súdu prvej inštancie porušila aj svoju povinnosť vyplývajúcu jej z 53 ods. 1\nZákona o cestnej premávke, a teda v nadväznosti na § 415 Občianskeho zákonníka si nepočínala tak,\naby nevznikla škoda na jej zdraví, pričom mala k tomu všetky predpoklady - rýchlosť svojej chôdze mohla\nprispôsobiť daným poveternostným podmienkach ako aj svojmu zdravotnému stavu a mohla použiť\nna prechod cez cestu priechod pre chodcov. Záverom konštatoval, že keďže žalobu v celom rozsahu\nzamietol a teda žalovaná spolu s intervenientom na strane žalovanej boli úspešní v súdnom konaní\nv rozsahu 100 %, súd im mal priznať náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj len ,,CSP“). Avšak v tomto konkrétnom prípade mal za to, že ide o prípad osobitého\nzreteľa, a to v tom, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví okrem iného aj preto, lebo nebolo v možnostiach\nžalovanej udržovať chodník do takej miery, aby sa minimalizovali potenciálne riziká a chodec by nemusel\nvyvíjať zvýšenú opatrnosť. Pripustil, že žalobkyňa nevynaložila dostatok pozornosti a nepočínala si tak,\naby nedošlo ku škode na jej zdraví, avšak prihliadol aj na vtedajšiu poveternostnú situáciu, a teda aj\nna podmienky, ktoré nemohla žalobkyňa stopercentne ovplyvniť. Preto súd prvej inštancie rozhodol o\ntrovách podľa § 257 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanej a ani intervenientovi na strane\n\nžalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalobkyňu na zaplatenie\ntrov štátu, ktoré spočívajú v doplatení znalečného za vyhotovený znalecký posudok, vzhľadom na to, že\ntento dôkaz navrhla v konaní žalobkyňa a záloha na tento dôkaz bola nedostačujúca.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 30. mája 2023 sp. zn. 27Co/78/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil, vo výrokoch o nároku na náhradu\ntrov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.\nSúd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané\nkaždý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán\nsporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a\nna vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Z vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa dňa 29. 01. 2019 utrpela úraz, a to zakopnutím o obrubu\nchodníka, ktorý je vo vlastníctve žalovanej, v dôsledku ktorého došlo k podvrtnutiu členka s PN od 29. 01.\n2019 do 20. 04. 2019 (s diagnózou zlomenina trimaleolárna - liečená operáciou). V rámci dokazovania sa\nsúd prvej inštancie správne sústredil na preskúmanie znaleckého posudku I.. L. T. v kontexte s ostatnými\nvykonanými dôkazmi ohľadne úrazového deja, teda či predmetná udalosť skutočne mohla nastať tak\nako tvrdila žalobkyňa. Správne sa potom priklonil k záverom znaleckého posudku a mal za to, že je\ntechnicky prijateľné, aby po zakopnutí o obrubník na chodníku žalobkyňa dopadla cca 1,5 až 2 m do\nvozovky od miesta zakopnutia. Priklonil sa tak k verzii nehodového deja opísaného žalobkyňou.\nZ ohliadky na mieste samom mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetný obrubník bol v\nčase obhliadky čiastočne zničený a pred ním sa nachádzala plocha, ktorá nebola rovná. Zároveň na\nzáklade výsluchu svedkov a z meteorologického posudku dospel k záveru, že kašovitá vrstva snehu\na podmienky v deň nehody nie je možné označiť ako závadu v schodnosti chodníka ani pri zvýšenej\nopatrnosti chodcov. Miesto úrazu bolo bežne priechodné. Nebolo tak pochybné, že na chodníku sa\ndalo bezpečne pohybovať. Nasvedčoval tomu aj fakt, že úraz sa stal v čase obeda, na chodníku bola\nzvýšená frekvencia ľudí, miesto bolo bežne priechodné. Aj žalobkyňa po tomto mieste bežne bez\nkomplikácií prechádzala, predmetné miesto dobre poznala, nakoľko sama na tomto mieste (v bistre\noproti miestu nehodového deja) pracovala. Mala vedomosť o tom, že na tomto úseku sa nachádzajú\nvýmole a chodník je poškodený. Znalec I.. L. T. v záveroch svojho znaleckého posudku rýchlosť\npohybu žalobkyne vzhľadom na vek a stav (6. mesiac tehotenstva), sklon prístupovej cesty od bistra a\nvýpovedí svedkov stanovil ako technicky prijateľnú na 9,0 km/h, čo potvrdila aj simulácia. Skutočnosť,\nže žalobkyňa z bistra oproti miestu nehodového deja vybehla, vychádzala rýchlo, bolo jej naponáhlo,\nvo svojej výpovedi uviedli svedkovia J. U., L. U.. Svedok Q. Ľ. tiež potvrdil, že po chodníku sa chodilo\nnormálne, z reštaurácie žalobkyňa vychádzala rezko. S poukazom na uvedené aj odvolací súd zastáva\nnázor, že žalobkyňa mala prevenčnú povinnosť v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa\nbola povinná správať sa podľa situácie, ktorá jej bola vopred známa a tej prispôsobiť svoj pohyb a\nsprávanie. Bola povinná prispôsobiť sa chôdzou a pohybom tak, aby sa jej nestal žiaden úraz. Žalobkyňa\naj napriek tomu, že vedela, že chodník nesie znaky zimného počasia, poznala celkový stav chodníka,\ntýmto prechádzala rýchlosťou cca 9 km/h, a to v mieste, ktoré neslúžilo k prechodu cez chodník a vedomá\nsi poveternostných podmienok (čľapkanica) a svojho zdravotného stavu (6. mesiac tehotenstva), cez\ntento prechádzala. Mala si byť vedomá toho, že chôdza na takomto chodníku si vyžaduje zvláštnu\nopatrnosť. Pokiaľ žalobkyňa prechádzala cez predmetný chodník aj napriek uvedeným faktorom, sama\nporušila svoju prevenčnú povinnosť zabrániť vzniku škody na svojom zdraví. Súd prvej inštancie tak\nsprávne konštatoval, že keby žalobkyňa vynaložila zvýšenú opatrnosť pri prechode týmto chodníkom\n(pričom si musela byť vedomá poveternostných podmienok a svojho zdravotného stavu), tak by sa jej\nnehoda nestala. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni, nebola spôsobená závadou v schodnosti chodníka,\nktorú možno subsumovať pod § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., a teda nie je možné žalovanú brať na\nzodpovednosť v zmysle § 9a ods. 3 Cestného zákona. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie, žalobkyňa\nsvojím konaním porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 53 ods. 1 Zákona o cestnej premávke a\nv nadväznosti na § 415 Občianskeho zákonníka si nepočínala tak, aby nevznikla škoda na jej zdraví,\nrýchlosť svojej chôdze neprispôsobila daným poveternostným podmienkam, svojmu zdravotnému stavu,\nnepoužila na prechod cez cestu priechod pre chodcov.\n2.2. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie o trovách konania nemá byť výsledkom mechanického\nposudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Zo súdnej\npraxe 4/2021, č. 34, IV. ÚS 480/2018). V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval § 257 CSP, avšak\ns použitím tohto ustanovenia sa aj v danom prípade spája i právo strán vyjadriť sa k tomuto ustanoveniu\n(§ 382 CSP). Žalovanému a intervenientovi nebol vytvorený súdom prvej inštancie procesný priestor\n\nna vyjadrenie stanoviska k prípadnému použitiu § 257 CSP. V záujme zachovania dvojinštančnosti\nsúdneho konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu, odvolací\nsúd rozhodnutie v tejto časti za použitia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), a to aj v závislom výroku o trovách\nkonania štátu. Z hľadiska dôvodov hodných osobitného zreteľa nebolo rozhodnutie preskúmateľné.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď uviedla,\nže je toho názoru ,,že súd nesprávnym procesným postupom vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého\nstupňa, že vychádza z platného právneho stavu a nie z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež\ndovolanie podala podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď odvolací súd zaujal právny názor v odôvodnenia\nrozsudku, že škoda, ktorá jej vznikla nebola spôsobená závadou schodnosti chodníka, ktorú možno\nsubsumovať pod § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., a že žalovaná nemôže zodpovedať za škodu v zmysle\n§ 9a ods. 3 cestného zákona č. 135/1961 Zb..\n3.1. Dovolanie v zmysle § 420 písm. f) CSP odôvodnila podľa § 431 CSP tak, že odvolací súd:“...\nnevyhodnotil objektívnu zodpovednosť žalovaného, ktorá mu vyplýva z § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961\nZb., keď správcovia miestnych ciest zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti\nmiestnych ciest určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že\nnebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, keď\nuviedol, že škoda nebola spôsobená závadou v schodnosti chodníka, ale naopak, že som porušila\nustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, že som nepoužila pri prechádzaní\nprechod pre chodcov, hoci ja som sa na vozovke nenachádzala, ja som sa potkla o obrubník na chodníku\na následne som spadla na vozovku a preto mal odvolací súd vyhodnotiť objektívnu zodpovednosť Obce\nBeluša, pretože tu bola závada v schodnosti chodníka a obec nepreukázala, že nebolo v jej možnostiach\ntieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.“\nPokiaľ sa týka dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žalobkyňa poukázala na nesprávny právny\nnázor odvolacieho súdu, keď vylúčil objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa § 9a ods. 3 zákona č.\n135/1961 Zb., ktorý nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti závadu na chodníku odstrániť,\nalebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke\npovažovala za mylné, bola toho názoru, že žalovaný objektívne zodpovedá za škodu, ktorej príčinou\nbola závada schodnosti chodníka, tak ako to bolo ustálené znalcom I.. L. T..\n3.2. Žiadala preto dovolací súd, aby vo veci rozhodol, zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že z jeho obsahu nie je zrejmé, v čom žalobkyňa vidí, že\nmal súd nesprávne procesne postupovať. Z dovolania nie je taktiež zrejmé, pokiaľ aj súd postupoval\nprocesne nesprávne, čo však žalovaná vyslovene popiera, tak aké procesné práva mali byť žalobkyni\nupreté a už vôbec nie je zrejmé, ako žalobkyňa odôvodňuje, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces. Z tohto dôvodu sa žalovaná ani relevantne nemôže vyjadriť k tomu, resp. poprieť to, v čom vidí\nžalobkyňa porušenie jej patriacich procesných práv, ktoré by mali byť takej intenzity, aby mohlo dôjsť k\nporušeniu jej práva na spravodlivý proces. Žalovaná sa taktiež nemôže vyjadriť k tomu, v čom mal údajne\nsúd nesprávne procesne postupovať, v dôsledku čoho by moli byť upreté procesné práva žalobkyne.\nŽalovaná mala za to, že žalobkyňa nedostatočne odôvodnila, v čom mala spočívať podstatná právna\notázka, od ktorej malo závisieť posúdenie veci, a teda nie je ani možné odpovedať na otázku, či bola\ntakáto právna otázka v praxi dovolacieho súdu vyriešená. Opäť žalovaná poukázala na to, že nie je jej\núlohou ani úlohou dovolacieho súdu aktívne si vyhľadávať, akú právnu otázku má žalobkyňa na mysli,\nkeď tvrdí, že od jej posúdenia malo závisieť posúdenie súdu, pričom táto otázka nemala byť riešená v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Žalobkyňa len odkázala na paragrafové znenie § 34 ods. 3 a ods.\n5 písm. d) a ods. 6 zákona č.: 135/1961 Zb., avšak už žalobkyňa nevysvetlila prečo právne posúdenie\nodvolacieho orgánu bolo nesprávne. Navrhla preto dovolanie žalobkyne odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd”) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou dovolacieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\nDovolací súd opakovane konštatuje aj v súlade so závermi ústavného súdu, že dovolacie konanie\nmá povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba,\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší.\n10. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala v prvom rade z § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace\nprocesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia práva na\nspravodlivý proces.\n12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné.\n13. Žalobkyňa prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) a porušenie práva na spravodlivý\nproces odôvodnila tým, že odvolací súd nevyhodnotil objektívnu zodpovednosť žalovaného, ktorá mu\nvyplýva z § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., keď správcovia miestnych ciest zodpovedajú za škody,\nktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych ciest určených pre chodcov alebo v schodnosti\nchodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani\nna ne predpísaným spôsobom upozorniť, a vytýkala súdu, že uviedol, že škoda nebola spôsobená\nzávadou v schodnosti chodníka, ale naopak, žalobkyňa porušila ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č.\n\n8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nepoužila pri prechádzaní prechod pre chodcov, hoci sa na vozovke\nnenachádzala, potkla sa o obrubník na chodníku a následne spadla na vozovku, a preto mal odvolací súd\nvyhodnotiť objektívnu zodpovednosť Obce Beluša, pretože tu bola závada v schodnosti chodníka a obec\nnepreukázala, že nebolo v jej možnostiach tieto závady odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom\nupozorniť.\n14. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porov. napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý\nsúdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie.\n15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľky, tvrdiacej, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd\npreto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k namietaným procesným\nvadám; tieto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n16. Dovolateľka, vychádzajúc z obsahu jej dovolania (§ 124 CSP), prípustnosť dovolania v zmysle § 420\npísm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že odvolací súd prijal nesprávny\nprávny záver o objektívnej zodpovednosti žalovaného v nadväznosti na vykonané dokazovanie a\nustálenie skutkového stavu.\n17. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi už konštantne pripomína, že dovolanie nepredstavuje\nopravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci.\nDovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n18. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie\nsú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n19. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľky\nnezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver, že jeho závery\nby boli svojvoľné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n20. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnili\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n21. Najvyšší súd dopĺňa, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (v tomto smere najvyšší\nsúd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R\n\n42/1993, R 6/2000). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný\nsúd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Rovnako prípustnosť\ndovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\n(prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci\n(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\n22. V súvislosti s vyššie uvedeným dovolací súd pripomína aj naďalej aktuálne konštatovanie\nústavného súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (IV. ÚS 196/2014\na tiež IV. ÚS 279/2018).\n23. Z vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolateľkou namietanú vadu konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho\nodmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n24. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska žalobkyňou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n25. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n27. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je relevantnou len taká právna\notázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. K posúdeniu dôvodnosti\ndovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení)\nmôže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho\nkonania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Žalobkyňa, namietajúc,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prípustnosť\npodaného dovolania vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n28. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľkou (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľka nesúhlasí).\n29. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania\nzávisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n30. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o\notázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nOtázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace\nzáklad ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť\nzároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené\na nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n31. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je jej\nzásadný právny význam. Otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen\npre tú ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky. Účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je\ndosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky (a „zaplnením bielych miest doterajšieho\nrozhodovania dovolacieho súdu prispieť k vytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe“).\n32. Dovolateľka, vychádzajúc z obsahu dovolania, s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP poukázala\nna nesprávny právny názor odvolacieho súdu, keď vylúčil objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa\n§ 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., ktorý nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti závadu\nna chodníku odstrániť, alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Toto rozhodnutie odvolacieho\nsúdu po právnej stránke považovala za mylné, bola toho názoru, že žalovaný objektívne zodpovedá za\nškodu, ktorej príčinou bola závada schodnosti chodníka, tak ako to bolo ustálené znalcom I.. L. T..\n32.1. Takto formulovaná otázka však v sebe nenapĺňa charakter otázky zásadného právneho významu\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale len nesúhlas dovolateľky s vyhodnotením dokazovania\n(skutkového stavu), ktorý uplatnila už v rámci preukazovania prípustnosti z hľadiska § 420 písm. f) CSP,\na je zrejmé, že tieto dva procesné inštitúty vymedzenia prípustnosti dovolania dôsledne nerozlišuje. I keď\nvýsledkom konania je vždy po ustálení skutkového stavu, ktorý si na základe dokazovania osvojil súd,\nprávne posúdenie veci, dovolací súd uvádza, že v predmetnom spore, vychádzajúc z naozaj podrobného\ndokazovania (vrátane znaleckého dokazovania), ide o konkrétny individuálny prípad, a nemožno preto,\npre nevymedzenie všeobecnej otázky právneho významu, prijať záver o prípustnosti dovolania. Dovolací\nsúd, ako už uviedol vyššie, nie je ďalším odvolacím súdom, nemôže prehodnocovať závery, ktoré\nprijali nižšie súdy z hľadiska skutkového stavu, na základe ktorého ustálili, že nedošlo k objektívnej\nzodpovednosti žalovaného za úraz, ktorý utrpela žalobkyňa.\n33. Dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2022\nsp. zn. I. ÚS 215/2022- 15, ktorý uviedol, že :... „k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí\nzadefinovania dôvodu prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku ústavný súd považuje za\npotrebné dodať, že aj keď jeho súčasná judikatúra uprednostňuje materiálny prístup k vymedzeniu\ndovolacích dôvodov zo strany najvyššieho súdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021), dovolací súd si\nbez náležitého vymedzenia právnej otázky dovolateľom nemôže túto otázku vyabstrahovať z dovolania\nsám (II. ÚS 291/2021). Ústavne konformné riešenie vyžaduje, „aby právna otázka z dovolania jasne\nvyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za\nnesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať táto nesprávnosť...“ Sťažovateľ, resp. jeho advokát\n„preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia spornej právnej otázky.“ (I. ÚS 115/2020).“\n34. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko obsah\ndovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemalo zákonom\nvyžadované náležitosti, a pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí\nprípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil\nby procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením §\n421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n35. Najvyšší súd, na základe dovolania žalobkyne, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c) CSP), a ktorého dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP (§ 447 písm. f) CSP), dovolanie odmietol.\n36. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 199/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:ef0a419a-17d4-41de-bfed-87e114625330", "datum": "2025-09-09", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "27Co/78/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ffe3458-9ee4-4e90-b439-b05212e098df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc01b533-8fc8-41ad-85cf-eb5058f5f253", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebb49f04-333e-4d00-855e-7af947357ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:49234c06-5036-4735-92cd-4c563bd1722a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.279.2018.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ef0a419a-17d4-41de-bfed-87e114625330", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.199.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.199.2025.2"}]}