{"guid": "9f385f94-e1a5-4712-99ab-c645d4afde3f:b5a9b152-6731-41ae-903d-9a37b96ee1f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1", "spisova_znacka": "9Cdo/69/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/69/2023 z 19. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2024, sp. zn. 9Cdo/69/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1", "identifikacne_cislo": "4121210818", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 478/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:78237453-42d8-47ab-a263-1173fde2c63f", "datum": "2024-10-01", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "nazov": "§ 215 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-2", "nazov": "§ 215 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5a9b152-6731-41ae-903d-9a37b96ee1f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/69/2023\n4121210818\n19. 06. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:4121210818.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. C., nar. XX. S. XXXX, R., Š. XX/XX, 2/ W. Č.,\nnar. XX. O. XXXX, Q., C. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocnencom Sidor a partneri, s. r. o., Hlohovec,\nŽelezničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanej O. J.E., nar. XX. V. XXXX, Q., C. XXXX/XXA, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Ondrejom Brlášom, Nitra, Štefánikova trieda 52, o určenie, že suma 33.000 eur patrí\ndo dedičstva, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/35/2021, o dovolaní žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. januára 2023 sp. zn. 9Co/85/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovia 1 a 2 majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. marca 2022 č.k. 8C/35/2021-153\nurčil, že finančné prostriedky vo výške 33.000 eur, ktoré boli pred smrťou poručiteľky S. Č., rod. T., nar.\nXX. S. XXXX, zomr. XX. K. XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., prevedené z jej účtu na\núčet žalovanej, patria do dedičstva po poručiteľke S. Č., rod. T., nar. XX. S. XXXX, zomr. XX. K. XXXX,\nnaposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX Q. (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/ a 2/ majú\nproti žalovanej nárok na náhradou trov konania v plnej výške (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami\n§ 137 písm. a), b), c), d), § 149, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1 až 3, § 215 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP, §\n628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že je nesporným, že k prevodu\nsumy 33.000 eur z účtu poručiteľky, pani S. Č., nar. XX. S. XXXX, pred jej úmrtím došlo, ako aj to, že\nprevod realizovala žalovaná, ktorá mala dispozičné právo k jej účtu. Sporným bolo, na základe čoho k\nprevodu finančných prostriedkov došlo, keďže žalobcovia namietajú, že by k tomuto úkonu malo dôjsť\nna základe darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou tak, ako to tvrdí žalovaná. Vzhľadom na\nto, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje na jej podanie naliehavý\nprávny záujem, pričom dospel k záveru, že jednoznačne áno. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov,\nže naliehavosť právneho záujmu je v tomto prípade daná tým, žalobcovia sú právnymi nástupcami po\nporučiteľke a majú právo dediť z toho, čo patrilo do dedičstva po poručiteľke. Konaním žalovanej bolo\nporušené dedičské právo žalobcov, pričom nie je možné sa domáhať ochrany práv iným spôsobom\nako určením, že finančné prostriedky, ktoré žalovaná previedla na svoj účet z účtu poručiteľky, majú\npatriť do dedičstva po poručiteľke a na základe takéhoto určenia požiadať príslušný súd o dodatočné\nkonanie o dedičstve. Predmetom sporu, od jeho začiatku, jednoznačne bola existencia, čo i len ústnej,\ndarovacej zmluvy medzi žalovanou a poručiteľkou. Je zodpovednosťou žalovanej, že v rámci skutkových\ntvrdení sa takmer výlučne obmedzila na okolnosti jej starostlivosti o poručiteľku, vzťahov medzi ňou,\nžalobcami, poručiteľkou a ďalšími príbuznými, prípadne k pohnútkam poručiteľky a iba výlučne vo vzťahu\nk týmto tvrdeniam navrhovala vykonať dokazovanie výsluchmi strán sporu a svedkov, prípadne listinnými\ndôkazmi. Žalovaná, do prvého pojednávania, neuviedla súdu vo vzťahu k uzavretiu spornej darovacej\nzmluvy takmer žiadne skutkové tvrdenia, okrem toho, že išlo o darovaciu zmluvu uzavretú ústne, a\nže k prevedeniu finančných prostriedkov došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky dňa 24. apríla\n\n2020. Toto sú jediné skutkové tvrdenia žalovanej vo vzťahu k existencii darovacej zmluvy, uvedené\nv jej písomných vyjadreniach, vo vzťahu ktorým nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, a to ani jej\nvýsluchom na pojednávaní. Pokiaľ bola žalovaná v presvedčení, že v rámci jej procesnej obrany stačí, ak\npoprie skutkové tvrdenia žalobcov, takýto právny názor nie je správny, pretože ako žalobcovia správne\npodotkli, nie je možné, aby títo preukazovali neexistenciu darovacej zmluvy. V tomto prípade sa dôkazné\nbremeno prenáša na stranu sporu, ktorá tvrdí, že jej právo je odvodené od konkrétneho titulu. Ak by\naj došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia k tejto\nskutočnosti.\n1.1. Druhou dôležitou okolnosťou pre rozhodnutie súdu bolo, že skutkové tvrdenia sú prostriedkami\nprocesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, pričom strany majú povinnosť nielen úplne a\npravdivo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ale navyše ich majú\npovinnosť uvádzať včas, sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorej účelom je\nzabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Súd bol názoru, že\nsubjektívne dôvody v tomto prípade neprichádzajú do úvahy, keďže žalovaná je zastúpená advokátom\na čo sa týka objektívnych kritérií, spor nie je právne zložitý na to, aby bolo problémom posúdiť, kedy a\nktoré skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania podporujúce tieto skutkové tvrdenia bolo\npotrebné uviesť a označiť. Súd na predbežné prejednanie sporu nepredvolával strany sporu, ako ani\nnavrhnutých svedkov, pretože dokazovanie v smere, v akom boli dôkazy navrhnuté, nepovažoval za\npotrebné. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na poskytnutie relevantných skutkových tvrdení\nk existencii darovacej zmluvy, pričom k nej mohla navrhnúť vykonať dokazovanie. Výsluchy žalovanej,\nani svedkov k medziľudským vzťahom alebo k opatrovaniu poručiteľky nepovažoval súd po realizácii\nvšetkých písomných vyjadrení a po skoncentrovaní strán sporu, za potrebné. Keďže zástupca žalovanej\nnebol schopný súdu vysvetliť, prečo k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy navrhol vypočuť žalovanú\na jej manžela až priamo na predbežnom prejednaní sporu, pristúpil súd k otvoreniu pojednávania s tým,\nže tieto návrhy neakceptoval, a to aj z dôvodu, že pojednávanie by muselo byť odročené. Z vykonaného\ndokazovania napokon vyplynulo, že k uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalovanou a poručiteľkou\nneprišlo. Toto nevyplynulo ani z uznesenia o dedičstve, ani z e-mailovej alebo SMS komunikácie medzi\nžalovanou a žalobcami. Z tejto komunikácie a z výzvy na zaplatenie podielu z dedičstva z 12. mája\n2021 vyplýva, že žalobcovia mali po ukončení dedičského konania vedomosť o tom, že žalovaná si z\núčtu poručiteľky, pred jej úmrtím, poukázala vyššiu finančnú čiastku, avšak rozhodne z týchto dôkazov\nnevyplýva, že by žalobcovia mali mať pred alebo počas dedičského konania vedomosť o existencii a\nuzavretí darovacej zmluvy. Ďalšie listinné dôkazy súd z dôvodu irelevantnosti vo vzťahu k predmetu\nsporu nevykonal. Keďže súdu neostávalo iné, ako rozhodnúť na podklade skutkových tvrdení a dôkazov,\nktoré mal k dispozícii, a ktoré mu boli včas predložené a navrhnuté, nemohol rozhodnúť inak, ako\nžalobu zamietnuť. Neplatnosť darovania napokon spôsobila, že tomuto právnemu úkonu nikdy nedošlo\na finančné prostriedky boli v čase smrti poručiteľky jej majetkom, ktorý je potrebné prejednať v rámci\npríslušného dedičského konania.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 19. januára 2023 sp. zn. 9Co/85/2022 na\nzáklade odvolania žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1\nCSP) a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§\n396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených\nžalovanou v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového\nstavu vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil\nvšetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa\nstotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkázal.\n2.1. V priebehu konania na súde prvej inštancie zostala medzi stranami sporu spornou otázka\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo\nsvojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11.\ndecembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a\nto rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp. zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp.\nzn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn.\n4Cdo/49/2003 publikované v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp.\nzn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011, sp. zn. 6Cdo/392/2013. Naliehavý\nprávnym záujmom sa zaoberal aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 20. marca 2019 sp. zn. 8Cdo/156/2018,\nv ktorom uviedol, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho\nvzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za\n\ndobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Cdo/32/98, 2Cdo/131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie,\nže určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (pozri\nrozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/07, 3Cdo/44/08). Rozhodujúcim okamihom pre určenie\nnaliehavého právneho záujmu je deň smrti poručiteľa.\n2.2. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali práve takéhoto určenia, teda určenia, že finančné\nprostriedky vo výške 33.000 eur, ktoré boli pred smrťou poručiteľky S. Č. prevedené z jej účtu na účet\nžalovanej, patria do dedičstva po poručiteľke. Takéhoto určenia sa domáhali z dôvodu, že táto suma\nnebola predmetom dedičského konania po poručiteľke S. Č., ktorá bola matkou žalobcov a žalovanej.\nPotrebné bolo posúdiť i to, či je pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\npodstatné, či žalobcovia o tejto skutočnosti vedeli už v čase dedičského konania a pokiaľ by o tejto\nskutočnosti boli vedeli, či mali túto skutočnosť uviesť už v dedičskom konaní a pokiaľ tak neurobili,\nči to má vplyv na posúdenie ich naliehavého právneho záujmu v tomto konaní. Súčasťou dedičského\nkonania je zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa. Majetkové zistenia v dedičskom konaní nemusia byť\nvždy konečné, plné a ani úplne správne, nepredstavujú teda komplexné riešenie majetkových pomerov\nporučiteľa a tým menej riešenie iných majetkových otázok vzniknutých v súvislosti s úmrtím poručiteľa\naž po jeho smrti. Toto vyplýva z právnej úpravy, ktorá počíta so situáciou, kedy sa po právoplatnom\nukončení dedičského konania objaví ďalší majetok, ktorý v pôvodnom konaní nevyšiel najavo. Konaniu\no dedičstve ako mimosporovému konaniu neprináleží, aby sa zaoberal majetkom a dlhmi poručiteľa,\nktoré sú medzi dedičmi sporné, preto súdny komisár iba konštatuje ich spornosť a viac na ne neprihliada\na pokračuje v dedičskom konaní. To však neznamená, že nemožno podať žalobu (i mimo dedičského\nkonania) o určenie, že poručiteľ v čase smrti bol vlastníkom veci, s cieľom vyriešiť spornosť v tejto\notázke. Aktívne legitimovaní na podanie žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť\npočas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú všetci\nostatní dedičia. Ak následne v sporovom konaní súd rozhodne, že určitá vec do dedičstva patrí, prejedná\nv sa v dodatočnom dedičskom konaní.\n2.3. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že podaná žaloba je prípustnou určovacou\nžalobou podľa § 137 písm. c) CSP, na ktorej žalobcovia majú naliehavý právny záujem, pričom\npre posúdenie naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe nie je rozhodujúce ani to, či\nžalobcovia o skutočnostiach, od ktorých svoje právo uplatňujú, už vedeli v čase dedičského konania a ani\nto, či ich, pokiaľ o nich vedeli, v dedičskom konaní aj skutočne uplatnili. Z vykonaného dokazovania tiež\nvyplýva, že v priebehu dedičského konania neboli tieto skutočnosti sporné (nevyplýva to z dedičského\nrozhodnutia), preto notárka ani nemala dôvod odkázať niektorého z dedičov na uplatnenie spornej\nskutočnosti žalobou na súde. Ak teda na strane žalobcov vznikla potreba určiť následne, po skončení\ndedičského konania, sporné skutočnosti, mohli tak urobiť len podaním žaloby podľa § 137 písm.\nc) CSP, pri ktorej je už potrebné v konaní skúmať naliehavý právny záujem, ktorý aj podľa názoru\nodvolacieho súdu je v danej veci daný. Skutočnosť, že neboli vykonané žalovanou navrhované dôkazy,\nna preukázanie toho, že žalobcovia o týchto skutočnostiach vedeli už v čase dedičského konania, potom\nnie je pre posúdenie tejto veci rozhodujúca, a pokiaľ súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal, nedošlo\ntým k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.\n2.4. Pokiaľ žalovaná namietala to, že vo svojich podaniach navrhovala vypočuť svedkov v súvislosti\ns rodinnými vzťahmi, preukázaním starostlivosti o poručiteľku, avšak na žiadnom mieste neuviedla,\nže navrhuje vypočutie svedkov výlučne v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, k tomu odvolací\nsúd uviedol, že výsluch svedka sa realizuje na návrh strany, pretože strana má povinnosť tvrdenia,\ndôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom. Ak strana navrhne výsluch svedka,\nzabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní a ak takto nemožno postupovať, požiada strana súd o\npredvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia\nsvedka, adresu, z ktorej možno svedka predvolať a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom\nsvedka preukázané. Súd v rámci prípravy pojednávania musí vytriediť skutkové okolnosti tak, aby vedel\nurčiť, ktoré skutkové tvrdenia sú relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných tvrdení sú medzi\nstranami sporné, a ktoré považuje za nesporné. Tiež je potrebné vyhodnotiť také skutkové tvrdenia,\nktoré dokazovať netreba. Následne musí súd zhodnotiť, vychádzajúc zo skutočností, ktoré je potrebné\nv konaní preukazovať, aké dôkazy je potrebné vykonať. Pri určení predmetu dokazovania a toho,\nktoré dôkazy vykoná, súd vychádza zo skutkových tvrdení strán sporu a pri vyhodnotení toho, ktorého\nsvedka v konaní vypočuje tiež z tvrdení strany, ktorá ho navrhla vypočuť a tiež z toho, čo uviedla\nohľadne toho, na aké okolnosti má byť takýto svedok vypočutý. Vychádzajúc z uvedeného, ak žalovaná\nvo svojich podaniach navrhovala vypočuť svedkov v súvislosti s rodinnými vzťahmi a s preukázaním\nstarostlivosti o poručiteľku a neuviedla, že týchto svedkov navrhuje vypočuť aj na iné okolnosti, napríklad\n\nna okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanou a poručiteľkou, nie je možné následne\nsúdu prvej inštancie vytknúť to, že ak súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov na okolnosti\nrodinných vzťahov a starostlivosti o poručiteľku, výsluch takýchto svedkov nevykonal. Z písomných\npodaní žalovanej totižto nevyplývalo, že by mali byť vypočutí aj na iné okolnosti, pričom, ak ich na takéto\nokolnosti chcela vypočuť, mala to uviesť už v podaní, v ktorom žiadala ich výsluch. V uvedenom postupe\nsúdu prvej inštancie preto odvolací súd nevidel porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n2.5. Následne žalovaná namietala aj postup súdu prvej inštancie v tom, že na predbežnom prejednaní\nsporu neakceptoval návrh právneho zástupcu žalovanej na vykonanie dokazovania v súvislosti s\nexistenciou darovacej zmluvy prostredníctvom výsluchu žalovanej a jej manžela z dôvodu koncentrácie\nkonania, v čom tiež videla porušenie práva na spravodlivý súdny proces a odňatie jej možnosti konať\npred súdom. K tomu je tiež potrebné dodať, že strany sú v zmysle ustanovenia § 153 CSP povinné\nuplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr,\nak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného\nútoku prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak\nby to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaná a\njej právny zástupca v priebehu konania návrh na vykonanie dokazovania výsluchom manžela žalovanej\nnavrhli len v súvislosti s objasnením ich vzťahov vo vzťahu k darovaniu pozemku (v duplike) a\nnásledne návrh na vykonanie výsluhu manžela žalovanej predniesol až právny zástupca žalovanej\npočas predbežného prejednania sporu dňa 28. marca 2022, avšak len v súvislosti s tým, že mal byť\nprítomný pri realizácii bankového prevodu finančnej čiastky 33.000 eur žalovanou z účtu poručiteľky\nna jej účet. Skutkové okolnosti, na ktoré ho navrhli vypočuť, neboli za danej situácie pre posúdenie\nveci rozhodujúce, pričom mu muselo byť zrejmé, že by to viedlo k odročeniu predbežného prejednania\nsporu, respektíve nariadeniu pojednávania, teda vykonanie ďalších úkonov súdu. Za takých okolností\nmožno skonštatovať, že žalovaná prostriedky procesnej obrany neuplatnila včas, a preto súd prvej\ninštancie nebol povinný na ne prihliadať, pretože sa riadil zásadou sudcovskej koncentrácie konania\na zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v článku 17 základných princípov, na ktorých je Civilný\nsporový poriadok založený. Ohľadne ostatných dôkazov platí to, čo odvolací súd už konštatoval vyššie,\nteda to, že vykonanie výsluchov svedkov na okolnosti rodinných vzťahov a starostlivosti o poručiteľku\nnepovažoval pre posúdenie danej veci za podstatné, a preto ich nevykonal. Ani v takomto postupe súdu\nodvolací súd nevidel porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces a to, že by jej bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom.\n2.6. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo to, že prevod finančných prostriedkov vo výške 33.000\neur z účtu poručiteľky nebol počas celého konania žalobcami preukázaný a súd napriek uvedenému v\nrozhodnutí uviedol, že táto skutočnosť je preukázaná a nesporná, pričom neodkázal na žiadne konkrétne\nskutočnosti. K tomu je potrebné uviesť, že žalobcovia už v žalobe uvádzali, že žalobkyňa 1/ sa dozvedela,\nže žalovaná v čase, keď bola poručiteľka umiestnená do domova sociálnych služieb, ešte pred smrťou\nporučiteľky, previedla z osobného účtu poručiteľky sumu 33.000 eur na svoj osobný účet. Uviedli, že\nžalovaná prevod žalobkyni 1/ odôvodnila tak, že sa chcela vyhnúť poplatkom za dedičské konanie a vo\nvzťahu k žalobkyni 1/ sa vyjadrila tak, že jej vyplatí tretinu tejto sumy. Žalobcovia tiež uvádzali, že sa\nsnažili so žalovanou prediskutovať dôvody, pre ktoré tak urobila, ako aj docieliť zmierne vyporiadanie\nnárokov žalobcov, avšak žalovaná poprela, že by svojím úkonom chcela ukrátiť ostatných dedičov a\nuviedla, že konala na príkaz poručiteľky, ktorá jej sumu 33.000 eur dala do správy, pričom časť si mala\nžalovaná ponechať ako dar a časť mala využiť podľa vlastného uváženia. Uviedli tiež, že nemajú žiadnu\nvedomosť o existencii darovacej zmluvy, týkajúcej sa uvedených finančných prostriedkov, a preto sa\ndomnievajú, že darovacia zmluva neexistuje. Žalobcovia už v návrhu uvádzali, že ich nárok závisí od\ndôkazu, ktorý sami nedokážu zabezpečiť z dôvodu, že počas života poručiteľky nemali dispozičné právo\nk účtu poručiteľky, ktoré mala len žalovaná. Preto navrhli, aby súd vykonal za nich dôkaz, a to vyžiadaním\nvýpisu z osobného účtu poručiteľky, ktorým by sa osvedčili tvrdenia žalobcov v tom, že žalovanú sumu\n33.000 eur previedla žalovaná na svoj osobný účet z účtu poručiteľky v čase krátko pred jej smrťou a v\nčase, keď bola umiestnená v sociálnom zariadení, prípadne aby boli preukázané aj iné prevody, o ktorých\nžalobcovia nemajú doposiaľ vedomosť. Žalovaná v odpovedi na výzvu na zaplatenie podielu z dedičstva\nuviedla, že s tvrdením ohľadne jednostranného výberu úspor poručiteľa s úmyslom ukrátenia ostatných\ndedičov sa nestotožňuje, pretože sa jednalo o vykonanie príkazu poručiteľa a za jeho života, ktorý tieto\nprostriedky dal do správy žalovanej, aby si časť ponechala (darovanie), a aby časť bola použitá podľa\nich uváženia a to z dôvodu, že žalovaná sa o poručiteľa starala až do jeho smrti. Nakoľko predmetné\npeňažné prostriedky neboli predmetom dedičského konania, podľa žalovanej sa nejedná ani o dedičstvo\npo poručiteľke. Napriek tomu, že o tom, či bola medzi poručiteľkou a žalovanou nejaká darovacia zmluva\n\nuzavretá a v akom znení, sa mohla vyjadriť len samotná žalovaná, pretože žalobcovia o nej nemohli\nmať vedomosť, k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy sa vôbec nevyjadrila. Keďže však žalobcovia\nobjektívne nemajú k dispozícii informácie o skutočnostiach, súvisiacich s uzavretím darovacej zmluvy,\ntým, že otvorili otázku uzavretia darovacej zmluvy a jej platnosti, nastúpila vysvetľovacia povinnosť\nžalovanej ako protistrany, pričom nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok neúspech v spore.\nŽalovaná mala možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť vo vyjadrení k žalobe, pričom v nej uviedla, že\nso skutkovými tvrdeniami žalobcov nesúhlasí a odporuje im v celom rozsahu. V tomto vyjadrení okrem\nskutkových tvrdení týkajúcich sa starostlivosti o poručiteľku žalovaná tiež uviedla, že zabezpečovanie\nbankových výpisov poručiteľky nepovažuje za potrebné, nakoľko suma, ktorá podľa žalobcov má patriť\ndo dedičstva po poručiteľke, sa na predmetnom bankovom účte nenachádzala. V závere tohto vyjadrenia\nžalovaná uviedla, že medzi ňou a poručiteľkou bola platne uzatvorená darovacia zmluva za života\nporučiteľky, pričom zo strany žalobcov nebol predložený akýkoľvek dôkaz alebo skutočnosť, že by\nsa malo jednať o neplatnú darovaciu zmluvu, ktorá spĺňala všetky zákonom vyžadované náležitosti a\nobligatórne nevyžadovala písomnú formu. Z tohto dôvodu, že došlo k platnému darovaniu, tak sumu\nvo výške 33.000 eur v čase svojho úmrtia poručiteľka už nevlastnila, a preto sa ani nemohlo jednať\no časť dedičstva po poručiteľke. Napriek tomu, že žalovaná ako účastníčka ňou tvrdenej darovacej\nzmluvy s poručiteľkou ako jediná mohla mať vedomosti o skutkových okolnostiach, kedy, z akého účtu,\naká suma bola v prospech žalovanej prevedená, sa ku konkrétnym skutkovým okolnostiam uzatvorenia\ndarovacej zmluvy nevyjadrila, iba skonštatovala platnosť darovacej zmluvy. Takéto vyjadrenie zo strany\nžalovanej nemožno považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcov, ktorí majú ohľadne\nžalovanou tvrdenej darovacej zmluvy informačný deficit, preto práve žalovaná, ktorá mala takúto\ndarovaciu zmluvu uzavrieť, mala uviesť svoje skutkové tvrdenia a preukázať ich aj dôkazmi, čo však\nneurobila. Neurobil to ani jej právny zástupca na predbežnom prejednaní sporu, keď len uviedol, že\nmá za to, že tvrdenie o existencii ústnej darovacej zmluvy ohľadom skutkových tvrdení si splnili, keď\nmal za to, že žalobcovia namietali iba existenciu písomnej darovanej zmluvy a na preukázanie ich\nskutkových tvrdení navrhovali výsluch svedkov a strán sporu. V priebehu konania pri tom nebola sporná\nlen forma darovacej zmluvy, ale predovšetkým jej existencia, čo žalobcovia v priebehu celého konania\npopierali. Skutkové tvrdenia k existencii darovacej zmluvy mala žalovaná podľa odvolacieho súdu uviesť\nuž vo vyjadrení k žalobe a v duplike, čo však neurobila a výsluch strán navrhovala k okolnostiam\nstarostlivosti o poručiteľku (iné z jej vyjadrenia nevyplýva), pričom treba tiež dodať, že ak by aj výsluch\nstrán bol uskutočnený, súd by sa rozhodné skutočnosti dozvedel až pri takomto výsluchu a druhá strana\nby mala možnosť sa k tomu vyjadriť až po takomto výsluchu, čo je v rozpore so zásadami civilného\nsporového konania, keď spornosť skutkových tvrdení sa má zistiť práve vo fáze pred predbežným\nprejednaním sporu alebo pojednávaním, a to tak, že ich strany uvedú v žalobe, vyjadrení, v replike\na duplike. Od spornosti skutkových tvrdení v tejto fáze potom záleží ďalší postup súdu, ktorý si zvolí\na tiež to, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ak teda žalovaná vo vyjadrení k žalobe a v duplike\nneuviedla konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by poprela skutkové tvrdenia žalobcov, ani jej výsluch\nnebol potrebný, a pokiaľ súd prvej inštancie za takéhoto stavu nepredvolal na predbežné prejednanie\nsporu aj strany sporu, ale len ich právnych zástupcov, vychádzal práve z postoja žalovanej, ktorá už\nvo vyjadrení k žalobe a duplike nevyvrátila skutkové tvrdenia žalobcov právne účinným spôsobom a\njej neskorší výsluch by už bolo možné vyhodnotiť tak, že k popretiu skutkových tvrdení nedošlo včas.\nOdvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, ktorá uviedla, že samotná skutočnosť, že žalovaná bola\noprávnená disponovať s finančnými prostriedkami poručiteľky, a to ako jediná z poručiteľkiných detí,\npreukazuje záujem poručiteľky prenechať finančné prostriedky žalovanej. Takýto záver zo samotného\noprávnenia nakladať s účtom poručiteľky nevyplýva. V duplike žalovaná tiež uviedla, že k prevzatiu\ndaru, t. j. prevedeniu finančných prostriedkov došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky, a to dňa 24.\napríla 2020. V uvedenom čase poručiteľka žila a bola pri vedomí, teda darovacia zmluva nemusela mať\npísomnú formu. Žalovaná poprela vôľu poručiteľky, ktorou by bolo prenechať jednu tretinu finančných\nprostriedkov žalobkyni 1/ a dve tretiny žalovanej. Uviedla, že vôľa poručiteľky bola, aby všetky peňažné\nprostriedky dostala žalovaná, a aby s týmito mohla naložiť podľa vlastnej vôle.\n2.7. K tvrdeniu žalovanej, že prevod finančných prostriedkov vo výške 33.000 eur z účtu poručiteľky nebol\npočas celého konania žalobcami preukázaný, odvolací súd zdôraznil, že skutkové okolnosti k tomu,\nkedy, z akého účtu, v akej sume došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou sa v\nkonaní mohla vyjadriť len žalovaná, ktorá v priebehu celého konania takéto skutkové tvrdenia neurobila,\npreto je potrebné vychádzať z toho, že nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcov, a\nteda v konaní nebola preukázaná existencia darovacej zmluvy. Až keby žalovaná uviedla svoje skutkové\ntvrdenia k darovacej zmluve a navrhla na ich preukázanie výsluch svedkov, až v takom prípade by\nsúd mal takýchto svedkov vypočuť, avšak bez skutkových tvrdení žalovanej by ich výsluch bol v tejto\n\nfáze konania nadbytočný. Zo skutkových tvrdení žalovanej pritom vyplýva len to, že podľa nej došlo k\nplatnému darovaniu, tak sumu vo výške 33.000 eur poručiteľka v čase svojho úmrtia nevlastnila, a preto\nsa ani nemohlo jednať o časť dedičstva po poručiteľke (vyjadrenie k žalobe) a k vyjadreniu, že nakoľko\nk prevzatiu daru, t.j, k prevedeniu finančných prostriedkov došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky,\na to dňa 24. apríla 2020, keď poručiteľka žila a bola pri vedomí, takže darovacia zmluva nemusela mať\npísomnú formu (duplika). Žalovaná teda v priebehu konania sumu, ktorú mala poručiteľka žalovanej\ndarovať, nevyvrátila a neuviedla ani k výške prevedenej sumy svoje vlastné skutkové tvrdenia, preto\npotom, ak súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k prevodu finančných prostriedkov vo výške\n33.000 eur z účtu poručiteľky na žalovanú, aj podľa názoru odvolacieho súdu je tento záver správny, čo\nvšak nevylučuje, že prevedená suma, bez preukázania darovania mohla byť aj iná, čo však v konaní\nnebolo preukázané.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), navrhujúc\nzrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolací dôvod podľa\nust. § 420 písm. f) CSP - napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nžalovanej v takej miere, že dovolanie je prípustné, pretože žalobcovia sa domáhali určenia, že vec\npatrí do dedičstva po poručiteľovi napriek tomu, že nešlo o vec, ktorá bola v dedičskom konaní\nsporná. Odvolací súd sa s uvedenou skutočnosťou vo svojom odôvodnení náležite nevysporiadal,\nv dôsledku čoho na strane žalovanej k porušeniu práva na spravodlivý proces spočívajúce v\nnedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. Ďalším procesným pochybením bolo nevykonanie\ndôkazov navrhnutých žalovanou a nedostatočne zistený skutkový stav. Žalovaná už počas svojho prvého\npísomného podania zo dňa 30. novembra 2021, ktorým sa vyjadrila k podanej žalobe, navrhla vykonanie\nviacerých dôkazov v konaní, bol navrhnutý výsluch strán sporu, výsluchy svedkov, zo strany žalovanej\nbol daný návrh na pripojenie súvisiacich administratívnych spisov. Napriek skutočnosti, že žalovaná\npredložila výpisy z bankového účtu poručiteľky od 01. januára 2020 - 21. mája 2020 (poručiteľka zomrela\nXX. K. XXXX), z ktorých bolo evidentné, že tam nebol žiaden bankový prevod peňažných prostriedkov,\nktorému by zodpovedala žalovaná suma 33.000 eur, ktorá má patriť do dedičstva, súd prvej inštancie\n(bez vykonania dokazovania navrhnutého žalovanou) považoval skutkový stav prejednávanej veci za\nzistený spôsobom, že malo dôjsť k prevodu peňažných prostriedkov, ktoré však neboli vôbec preukázané\na rovnako aj absenciou relevantného odôvodnenia v tejto časti, došlo k porušeniu práva žalovanej\nna spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo žalovanej znemožnené, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, spočíval aj v tom, že po predbežnom právnom posúdení súdu prvej inštancie podľa § 181 ods.\n2 CSP jej bola odopretá možnosť uviesť ďalšie skutočnosti, ku ktorým mali byť ňou navrhnutí svedkovia\n(ako aj strany sporu) vypočutí, napriek tomu, že z ustanovení CSP nevyplýva povinnosť uviesť konkrétne\nskutočnosti, ku ktorým bude svedok vypočúvaný, pričom takýmto reštriktívnym postupom bolo žalovanej\nznemožnené preukazovať ňou tvrdený skutkový stav.\n3.1. Podanie dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná odôvodnila tým, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. Právne otázky formulovala nasledovne: „1. Existoval u žalobcov naliehavý právny\nzáujem na určení, že peňažné prostriedky patria do dedičstva po poručiteľovi, keď v rozpore so zásadou\n„Vigilantibus iura sripta sunt“ túto skutočnosť nenamietali už počas prejednania dedičského konania\npo poručiteľovi ako tzv. sporný majetok, napriek tomu, že o nej preukázateľne mali vedomosť pred\nvyporiadaním dedičstva po poručiteľovi? 2. Predstavujú peňažné prostriedky, ktorých prevod nevyplýva\nzo žiadneho vykonaného dôkazu majetok patriaci poručiteľovi, aj keď tento ich ku dňu svojej smrti\nnemal vo svojej držbe a ani zo žiadnej skutočnosti nevyplýva vlastníctvo poručiteľa? 3. Je v súlade s\nprincípom právnej istoty domáhanie sa určenia, že poručiteľ bol vlastníkom peňažných prostriedkov v\nkonaní podľa § 137 písm. c) CSP, pokiaľ účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) sú účastníci\ntotožní s účastníkmi v konaní o dedičstve po poručiteľovi a žalobcovia spornú skutočnosť spočívajúcu\nv existencii alebo neexistencii darovacej zmluvy nenamietali pri prejednaní dedičstva a ani takúto vec\nneoznačili ako sporné dedičstvo po poručiteľovi?“\n4. Žalobcovia sa k podanému dovolaniu písomne vyjadrili, navrhli ho odmietnuť, resp. zamietnuť a\npriznať im náhradu trov konania, považujúc ho za nedôvodné. Odvolací súd dostatočne odôvodnil svoj\nzáver o preukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (body 10-24). neobstojí ani\nnámietka nedostatočného zistenia skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov či\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu, nakoľko ani takéto prípadné vady nezakladajú prípustnosť\ndovolania. Súdy nižších inštancií dostatočne odôvodnili záver o nadbytočnosti vykonania dôkazov\n\nnavrhnutých žalovanou, ako aj záver o preukázaní prevodu sporných finančných prostriedkov z účtu\nporučiteľky. Dovolanie nemôže byť prípustné ani na základe dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1\npísm. a), resp. b) CSP, pre absenciu formulovania prípustných právnych otázok.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako\nneprípustné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,\nv rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (por.\n9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nkonaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie,\npatrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť\nvyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\ntreba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.\n10. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. Dovolateľka prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP videla v nesprávnom\nprocesnom postupe súdu, vedúcemu k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že odvolací\nsúd dostatočne neodôvodnil svoj záver o prípustnosti žalobcami požadovaného určenia, že vec patrí do\ndedičstva po poručiteľovi napriek tomu, že nešlo o vec, ktorá bola v dedičskom konaní sporná. Namietala\ntiež nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovanou a nedostatočne zistený skutkový stav.\n11.1. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nuvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala\njej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických\nosôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na\nrelevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle\ncitovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v\n\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj\nz ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej\npatriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti,\nkeď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych\npredpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné.\n11.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10, 9Cdo/248/2021) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď\nodvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n11.3. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom\nmusia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v\nzásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované\nporušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci,\nalebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre\nrozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu\nneobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n12. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňajú\nkritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP, preto ich nemožno\npovažovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Potrebné je zdôrazniť, že prvoinštančné\na odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09)\na určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú\n(kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke\naj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Pritom platí, že súd v opravnom konaní nemusí dať\nodpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru\nsúdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.\nÚS 78/05).\n13. Odôvodnenie rozsudkov súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu v posudzovanom spore zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a\nich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súdy ich náležitým spôsobom v celom súhrne\nposúdili a náležite vyhodnotili. Ich argumentácia je koherentná a rozhodnutia konzistentné, logické\n\na presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť.\n14. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd postupovali pri prejednaní sporu veľmi precízne\na dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo odôvodnili a podporili ich aj odkazom na ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vyjadrenú v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.\nOdvolací súd sa v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia veľmi podrobne zaoberal s odvolacou\nnámietkou žalovanej, ktorá namietala prípustnosť určovacej žaloby žalobcov, dovolací súd odkazuje na\nbody 10. - 24. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, bez potreby ich opakovania. Odvolací súd jasne\na presvedčivo odôvodnil svoj záver o prípustnosti určovacej žaloby v danom spore, zohľadniac pritom\nvšetky relevantné špecifiká tohto sporu, keď uzavrel, že podaná žaloba je prípustnou určovacou žalobou\npodľa § 137 písm. c) CSP, na ktorej žalobcovia majú naliehavý právny záujem, pričom pre posúdenie\nnaliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe nie je rozhodujúce ani to, či žalobcovia o\nskutočnostiach, od ktorých svoje právo uplatňujú, už vedeli v čase dedičského konania a ani to, či ich,\npokiaľ o nich vedeli, v dedičskom konaní aj skutočne uplatnili.\n15. V súvislosti s uplatnenou námietkou dovolateľky o pochybení súdu prvej inštancie v procese\ndokazovania je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého nedostatočné zistenie\nskutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj sp.\nzn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval Ústavný súd SR,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n16. Na druhej strane ústavný súd vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie\nnavrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz\nvykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v\nzmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd\ntotiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli\nriadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá\naj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Základných princípov CSP), a to „rovnosť zbraní“\nv civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a\nktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa\nEurópske súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.\napríla 1993, II. ÚS 410/06).\n16.1. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.\nÚS 350/08 zo dňa 30. septembra 2010, podľa ktorého skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský\nsúd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľkou, nemôže sama osebe\nviesť k záveru o porušení jej práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé\nsúdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver\nvšeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do\npodstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní. Konanie všeobecných súdov v právnej veci\nsťažovateľky však takéto vady nevykazuje“\n16.2. Dovolací súd v uznesení z 28. októbra 2020, sp. zn. 7Cdo/205/2019, vychádzajúc z vyššie\nuvedenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj z uznesenia NS SR zo 16. mája 2019 sp. zn.\n4Cdo/100/2018 poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť\nsúdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom\nrozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany\nsporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,\nktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.\nĎalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto\ntvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j.\nargument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo\nuž doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené\n\nneboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu\nsporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer\nvždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež\njeho protiústavnosť (5Cdo/151/2019).\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd by svojím\npostupom nevykonaním navrhnutého dokazovania založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP. Odvolací súd sa dostatočne jasne a presvedčivo vysporiadal s odvolacou námietkou\nžalovanej o nevykonaní ňou navrhnutého dokazovania a odôvodnil svoj záver o jeho nadbytočnosti (por.\nbod 38. a 39. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) z dôvodu, že žalovanou navrhované dôkazy, tak\nako ich formulovala, neboli spôsobilé overiť, resp. vyvrátiť tvrdené skutočnosti, čiže vo väzbe na tieto\ntvrdenia nedisponovali vypovedacou potenciou. Dovolací súd odkazuje na bod 38. a 39. odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu, kde odvolací súd precízne vysvetlil, že dovolateľkou navrhované dôkazy\nsa netýkali podstatných skutočností o preukázaní existencie darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a\nžalovanou, ako aj následne predložený návrh bol v rozpore so zásadou koncentrácie konania v zmysle\n§ 153 CSP. Dovolací súd považuje za prijateľný a logický záver odvolacieho súdu, podľa ktorého\nvykonanie výsluchov svedkov na okolnosti rodinných vzťahov a starostlivosti o poručiteľku nepovažoval\npre posúdenie danej veci za podstatné, a preto ich nevykonal. Rovnako prijateľný a logický záver prijal\nodvolací súd aj vo vzťahu k negatívnym procesným dôsledkom vyplývajúcim pre žalovanú z dôvodu\naplikácie princípov koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP (por. napr. aj I. ÚS 535/2023).\n17.1. Odvolací súd postupoval procesne správne, keď argumentoval, že pri určení predmetu\ndokazovania a toho, ktoré dôkazy vykoná, súd vychádza zo skutkových tvrdení strán sporu a pri\nvyhodnotení toho, ktorého svedka v konaní vypočuje tiež z tvrdení strany, ktorá ho navrhla vypočuť a\ntiež z toho, čo uviedla ohľadne toho, na aké okolnosti má byť takýto svedok vypočutý. Vychádzajúc\nz uvedeného, ak žalovaná vo svojich podaniach navrhovala vypočuť svedkov súvislosti s rodinnými\nvzťahmi a s preukázaním starostlivosti o poručiteľku a neuviedla, že týchto svedkov navrhuje vypočuť aj\nna iné okolnosti, napríklad na okolnosti uzatvorenia darovacej zmluvy medzi žalovanou a poručiteľkou,\nnie je možné následne súdu prvej inštancie vytknúť to, že ak súd nepovažoval za potrebné vypočuť\nsvedkov na okolnosti rodinných vzťahov a starostlivosti o poručiteľku, výsluch takýchto svedkov\nnevykonal.\n17.2. Odvolací súd postupoval procesne správne, keď argumentoval, že žalovaná a jej právny zástupca v\npriebehu konania návrh na vykonanie dokazovania výsluchom manžela žalovanej navrhli len v súvislosti\ns objasnením ich vzťahov vo vzťahu k darovaniu pozemku (v duplike) a následne návrh na vykonanie\nvýsluchu manžela žalovanej predniesol až právny zástupca žalovanej počas predbežného prejednania\nsporu dňa 28. marca 2022, avšak len v súvislosti s tým, že mal byť prítomný pri realizácii bankového\nprevodu finančnej čiastky 33.000 eur žalovanou z účtu poručiteľky na jej účet. Skutkové okolnosti, na\nktoré ho navrhli vypočuť, neboli za danej situácie pre posúdenie veci rozhodujúce, pričom mu muselo byť\nzrejmé, že by to viedlo k odročeniu predbežného prejednania sporu, respektíve nariadeniu pojednávania,\nteda vykonanie ďalších úkonov súdu. Za takých okolností možno skonštatovať, že žalovaná prostriedky\nprocesnej obrany neuplatnila včas, a preto súd prvej inštancie nebol povinný na ne prihliadať, pretože\nsa riadil zásadou sudcovskej koncentrácie konania a zásadou hospodárnosti konania.\n18. Rovnako nedôvodná je námietka dovolateľky, ktorá namietala skutkový záver súdov nižších inštancií\no preukázaní sporného prevodu sumy 33.000 eur z účtu poručiteľky v prospech žalovanej. Odvolací súd\nsa aj tejto otázke venoval veľmi podrobne v bodoch 41. a 42. odôvodnenia svojho rozsudku, v ktorom\ndovolateľka dostala vyčerpávajúcu odpoveď na všetky jej podstatné námietky, v dovolaní neuvádza\nžiadnu novú či podrobnejšiu argumentáciu, na ktorú by bolo potrebné špecificky reagovať.\n19. Odvolací súd postupoval procesne správne, keď argumentoval, že napriek tomu, že žalovaná ako\núčastníčka ňou tvrdenej darovacej zmluvy s poručiteľkou ako jediná mohla mať vedomosti o skutkových\nokolnostiach, kedy, z akého účtu, aká suma bola v prospech žalovanej prevedená, sa ku konkrétnym\nskutkovým okolnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy nevyjadrila, iba skonštatovala platnosť darovacej\nzmluvy. Takéto vyjadrenie zo strany žalovanej nemožno považovať za účinné popretie skutkových\ntvrdení žalobcov. Odvolací súd správne poukázal na to, že skutkové tvrdenia k existencii darovacej\nzmluvy mala žalovaná uviesť už vo vyjadrení k žalobe a v duplike, čo však neurobila a výsluch strán\nnavrhovala k okolnostiam starostlivosti o poručiteľku (iné z jej vyjadrenia nevyplýva). Ak teda žalovaná\nvo vyjadrení k žalobe a v duplike neuviedla konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by poprela skutkové\ntvrdenia žalobcov, ani jej výsluch nebol potrebný, a pokiaľ súd prvej inštancie za takéhoto stavu\n\nnepredvolal na predbežné prejednanie sporu aj strany sporu, ale len ich právnych zástupcov, vychádzal\npráve z postoja žalovanej, ktorá už vo vyjadrení k žalobe a duplike nevyvrátila skutkové tvrdenia žalobcov\nprávne účinným spôsobom a jej neskorší výsluch by už bolo možné vyhodnotiť tak, že k popretiu\nskutkových tvrdení nedošlo včas. V duplike žalovaná tiež uviedla, že k prevzatiu daru, t. j. prevedeniu\nfinančných prostriedkov došlo bezprostredne po príkaze poručiteľky, a to dňa 24. apríla 2020. K tvrdeniu\nžalovanej, že prevod finančných prostriedkov vo výške 33.000 eur z účtu poručiteľky nebol počas celého\nkonania žalobcami preukázaný, odvolací súd správne zdôraznil, že skutkové okolnosti k tomu, kedy, z\nakého účtu, v akej sume došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovanou sa v konaní\nmohla vyjadriť len žalovaná, ktorá v priebehu celého konania takéto skutkové tvrdenia neurobila, preto\nbolo potrebné vychádzať z toho, že nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcov, a teda v\nkonaní nebola preukázaná existencia darovacej zmluvy. Žalovaná teda v priebehu konania sumu, ktorú\nmala poručiteľka žalovanej darovať, nevyvrátila a neuviedla ani k výške prevedenej sumy svoje vlastné\nskutkové tvrdenia, preto potom, ak súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k prevodu finančných\nprostriedkov vo výške 33.000 eur z účtu poručiteľky na žalovanú, aj podľa názoru dovolacieho súdu je\ntento záver logický a dostatočne odôvodnený.\n20. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016,\n1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť\ndovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý\nproces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.\n21. Súdna prax je jednotná v názore, že ak aj súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu,\nnie však k zmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP. Postup súdu, ktorý v priebehu\nkonania nevykonal všetky procesnou stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie\nskutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420\npísm. f) CSP (porovnaj R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).\n22. Preskúmaním obsahu spisu podľa názoru dovolacieho súdu súdy nižších inštancií správne, v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotili jednotlivo a v ich\nvzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), ako aj náležite rozhodnutie odôvodnili v súlade s náležitosťami\nvyplývajúcimi z § 393 ods. 2 CSP. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom strany sporu vrátane ich dôvodov a námietok (porovnaj II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I.\nÚS 204/2010).\n23. Podstata dovolacej argumentácie dovolateľky spočívala v rozsiahlej polemike so závermi súdov\nnižších inštancií a nesúhlase s ich skutkovými zisteniami, namietajúc, že odvolací súd mal súdom\nprvej inštancie zistený skutkový stav prehodnotiť. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že\ndovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n23.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\n\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj\nI. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v preskúmavanej veci dovolací súd nezistil.\n24. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú\noporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, resp. ich zástupcov a z obsahu spisu\nvyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení\ns § 191 CSP), správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Doposiaľ vykonané\ndokazovanie aj podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne odôvodňuje závery prijaté odvolacím súdom,\nviazaným skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Dovolací súd v hodnotení\ndôkazov súdmi nižších inštancií nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom\nspisu. Iba takéto pochybenie by totiž predstavovalo odňatie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n25. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\nžalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo na to, aby bol účastník konania (v súčasnosti strana sporu) pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľkou namietané vady konania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nezistil.\n27. Dovolateľka v dovolaní namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, uplatniac\ndovolacie dôvody v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n28. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n29. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n30. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n31. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o\notázkou riešenú odvolacím súdom a to buď o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), alebo\no procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n\n32. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, nevymedzí\nprávnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú\nvymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach;\nak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. V prípade absencie vymedzenia právnej\notázky nemôže najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu\ndovolateľa; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací\nprieskum, priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (pozri Števček M., Ficová\nS., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. BECK 2016, str. 1382). Pokiaľ v dovolaní absentuje vyššie uvedené vymedzenie, súd\nnevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n33. Dovolateľka právne otázky formulovala nasledovne: „1. Existoval u žalobcov naliehavý právny\nzáujem na určení, že peňažné prostriedky patria do dedičstva po poručiteľovi, keď v rozpore so zásadou\n„Vigilantibus iura sripta sunt“ túto skutočnosť nenamietali už počas prejednania dedičského konania\npo poručiteľovi ako tzv. sporný majetok, napriek tomu, že o nej preukázateľne mali vedomosť pred\nvyporiadaním dedičstva po poručiteľovi? 2. Predstavujú peňažné prostriedky, ktorých prevod nevyplýva\nzo žiadneho vykonaného dôkazu majetok patriaci poručiteľovi, aj keď tento ich ku dňu svojej smrti\nnemal vo svojej držbe a ani zo žiadnej skutočnosti nevyplýva vlastníctvo poručiteľa? 3. Je v súlade s\nprincípom právnej istoty domáhanie sa určenia, že poručiteľ bol vlastníkom peňažných prostriedkov v\nkonaní podľa § 137 písm. c) CSP, pokiaľ účastníkmi súdneho konania (stranami sporu) sú účastníci\ntotožní s účastníkmi v konaní o dedičstve po poručiteľovi a žalobcovia spornú skutočnosť spočívajúcu\nv existencii alebo neexistencii darovacej zmluvy nenamietali pri prejednaní dedičstva a ani takúto vec\nneoznačili ako sporné dedičstvo po poručiteľovi?“\n34. Vo vzťahu k otázkam 1 a 3 dovolací súd konštatuje, že sa o jedná o otázky, ktoré už boli\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu opakovane riešené, preto z hľadiska uplatnenej dovolacej\nargumentácie prichádza do úvahy posúdiť len to, či sa odvolací súd pri ich riešení neodklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010 (ktoré\nbolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n32/2011) a tiež v rozhodnutí z 11. augusta 2011 sp. zn. 3Cdo/29/2010 uviedol, že súdna prax akceptuje\nžaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o\ntakých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie\nsa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na\nrozhodnutie súdu. V súlade s touto rozhodovacou praxou sú aj novšie rozhodnutia dovolacieho súdu\n(por. napr. 1Cdo/207/2018, 6Cdo/90/2019). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n30. mája 2011, sp. zn. 1Cdo/183/2009, ak sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do\ndedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec\n(právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi\nktorého (buď ako žalobcovia, alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva\nje rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec\n(právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v\nuznesení z 28. septembra 2006, sp. zn. 3Cdo/178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne\nkonanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa\n§ 91 ods. 2 OSP (pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003).\n36. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 20. novembra 2012, č.k. III. ÚS 369/2012-35\nkonštatoval, že navrhovateľ nie je časovo obmedzený podať návrh podľa § 175x OSP na dodatočné\nprejednanie dedičstva o majetku, ktorý nebol počas (základného) konania o dedičstve známy a teda\nnebol predmetom tohto prejednania. Predmetom dodatočného prejednania dedičstva podľa § 175x OSP\nmôže byť aj pohľadávka poručiteľa, avšak jej existencia musí byť preukázaná (§ 79 ods. 2 OSP). Jedným\nz dôkazných prostriedkov preukazujúcich existenciu takejto pohľadávky je právoplatné rozhodnutie súdu\nktorým určí, že pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľovi. Podanie návrhu na dodatočné prejednanie\ndedičstva predtým, ako je nárok (resp. druh nároku a jeho výška) žalobkyni súdom právoplatne priznaný,\nje však predčasné.\n\n37. Vyššie uvedená rozhodovacia prax najvyššieho súdu vychádza zo všeobecného záveru, že dedenie\npredstavuje všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov,\no ktorých zákon ustanovuje inak; dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Rozhodujúcou\nprávnou skutočnosťou je teda okamih smrti poručiteľa, a preto tak ako dedičské konanie, rovnako\naj sporové konanie o určenie, či vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, posudzuje otázku existencie\nmajetku poručiteľa k okamihu jeho smrti. Predmetom dedičského konania je výlučne majetok patriaci\nporučiteľovi ku dňu jeho smrti. Ak teda súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, ipso facto i ipso iure tým rozhodne, že toto určenie vlastníctva sa vzťahuje k okamihu\nsmrti poručiteľa a je podkladom pre dedičské konanie.\n38. Zároveň z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že žalobca pri podaní žaloby, že určitá\nvec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nie je obmedzený časovo, takúto žalobu môže podať kedykoľvek,\nkeď nastane spor o tom, či určitá vec do dedičstva patrí alebo nie, a to aj bez ohľadu na to, či táto\nspornosť bola alebo nebola známa už počas základného dedičského konania. Dedičské konanie má\ncharakter mimosporového konania a jeho účelom je prejednanie zisteného majetku poručiteľa, preto\nakonáhle vznikne spor o tom, či určitá vec do dedičstva patrí alebo nie, tento spor nie je možné vyriešiť\nv rámci dedičského konania, ale je nevyhnutné podať samostatnú určovaciu žalobu. V prejednávanom\nspore preto odvolací súd správne konštatoval, že pre posúdenie prípustnosti určovacej žaloby nebolo\nrozhodujúce, či žalobcovia už v čase dedičského konania vedeli o spornosti predmetného majetku\nporučiteľky. Ak by aj žalobcovia o tejto spornosti vedeli už počas prebiehajúceho dedičského konania, aj\ntak by neprichádzal do úvahy iný postup ako podanie samostatnej určovacej žaloby. Preto ak sa žalovaná\nsnaží argumentovať, že určovacia žaloba žalobcov je neprípustná z dôvodu, že už v dedičskom konaní\nnenamietali spornosť majetku patriaceho do dedičstva, hoci o tom mali vedomosť, takáto argumentácia\nnemá oporu v zákone ani v rozhodovacej praxi súdov. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zhodne so\nsúdom prvej inštancie považoval žalobcami podanú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP za\nprípustnú, nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n39. Vo vzťahu k otázke 2 dovolací súd konštatuje, že táto by mohla byť prípustná len za predpokladu,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo založené na riešení tejto otázky. Potvrdzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu však vychádzalo zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý dospel\nk záveru o preukázaní prevodu predmetných peňažných prostriedkov z účtu poručiteľky v prospech\nžalovanej. Je logické, že ak by tento prevod nebol preukázaný, nebolo by možné dospieť k záveru,\nže peňažné prostriedky patria do dedičstva po poručiteľke. Námietka dovolateľky preto v skutočnosti\nsmeruje k okolnostiam zistenia skutkového stavu a hodnotenia dokazovania v skutkovej otázke, či došlo\nalebo nedošlo k prevodu finančných prostriedkov z účtu poručiteľky v prospech žalovanej, čo nemôže\ntvoriť predmet dovolacieho prieskumu na základe dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP.\n40. Z dôvodov vyššie uvedených dospel najvyšší súd k záveru, že je nevyhnutné odmietnuť podané\ndovolanie podľa § 447 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je\nodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n41. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 478/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:78237453-42d8-47ab-a263-1173fde2c63f", "datum": "2024-10-01", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/85/2022", "guid": "a9c603aa-f807-4de9-856e-a6fea336bdb6:8bba8f8f-6396-4e85-8fa9-21a23353a5ee", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:34bd2e8e-0912-4517-aede-862eedf94359", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.535.2023.1"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:4622f02b-c5cd-40ce-a15d-4028f21b7976", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4622f02b-c5cd-40ce-a15d-4028f21b7976"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:78237453-42d8-47ab-a263-1173fde2c63f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.478.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 478/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 478/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.478.2024.1"}, {"guid": "7586c58a-0469-41bb-9237-4f6e56d9fb81:04e7d2de-ae2d-40e4-b70e-b557f4264e8c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2122201213.1", "spisova_znacka": "29Co/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 29Co/2/2026 z 21. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2122201213.1"}]}