{"guid": "91ac638a-3945-49db-ab7a-49843db718ec:efea8bad-6948-4e14-9fab-4ef37975a5a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1", "spisova_znacka": "6Cdo/34/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/34/2023 z 14. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. augusta 2024, sp. zn. 6Cdo/34/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1", "identifikacne_cislo": "6120344306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2024-08-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 603/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2885e141-2db3-41d0-9262-f715ada98756", "datum": "2024-11-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-r", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-r", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efea8bad-6948-4e14-9fab-4ef37975a5a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/34/2023\n6120344306\n14. 08. 2024\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2024:6120344306.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. R., narodeného XX. H. XXXX, K., T. XXX,\nzastúpeného spoločnosťou WEBBER LEGAL s.r.o., Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50680552\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO:\n36234176 zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, 1.\nmája 173/11, IČO: 47234679, o zaplatenie 1.668,80 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nČadca pod sp. zn. 11C/58/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. augusta\n2022 sp. zn. 7Co/66/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 11C/58/2020-176 z 25. októbra\n2021 žalobu žalobcu o zaplatenie 1.668,80 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy\n1.668,80 eura od 28. júla 2020 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia zamietol. Žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravným uznesením č. k. 11C/58/2020-207 z\n03. februára 2022 opravil označenie žalovanej a jej právneho zastúpenia.\n1.1. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané\na nesporné uzavretie úverovej zmluvy č. U. z XX. júna XXXX v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 129/2010 Z. z. “) a uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva\nč. U. XX/XXXXX. Žalovaná poskytla žalobcovi účelový úver vo výške 5.500 eur na úhradu zaplatenia\nceny motorového vozidla U. R. P. J. XX-X.X J. Y.. Žalobca uhradil poslednú splátku vo výške 667,52\neura dňa 22. februára 2018 s tým, že k splateniu istiny došlo 21. marca 2017. Sporným bolo posúdenie\nnáležitosti úverovej zmluvy, ako aj dohody o odplate pre tvrdený rozpor s dobrými mravmi.\n1.2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 9 ods. 1, § 7 ods.\n1 a 2, § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia\núverovej zmluvy, ako aj v súlade s ustanoveniami § 39, § 107 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka.\nSkonštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ndohodu o odplate považoval za platnú, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže nebolo zistené, že\nby na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd prvej inštancie sa vznesenou námietkou\npremlčania vecne nezaoberal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 24. augusta 2022 sp. zn. 7Co/66/2022\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením. Žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná ako veriteľ pred uzavretím\nspotrebiteľskej zmluvy dostatočným spôsobom skúmala osobné, rodinné a majetkové pomery žalobcu.\nBolo preukázané, že žalobca mal pravidelný mesačný príjem, zabezpečené bývanie, boli preukázané\nmesačné výdavky, pričom jeho majetkové pomery boli preverené žalovanou aj v registri tzv. U. s\nvýsledkom bez negatívneho záznamu na strane žiadateľa. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného\ndokazovania, odvolací súd zdôraznil, že nebolo možné vyhodnotiť postup žalovanej ako nesprávny,\nkeďže žalobca ako spotrebiteľ mal viackrát poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý riadne a včas splácal.\nNapokon aj v danom prípade došlo k splateniu úveru žalobcom predčasne pred dohodnutou dobou\nsplatnosti spotrebiteľského úveru. V kontexte uvedeného odvolací súd skonštatoval, že na základe\npodmienok vyplývajúcich z § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase\nuzavretia zmluvy, neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné považovať poskytnutý\nspotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.\n2.2. Za vecne správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie týkajúci sa posúdenia\nobsahových náležitostí úverovej zmluvy z 27. apríla 2014 v zmysle § 9 ods. 2 písm. r) zákona č. 129/2010\nZ. z. Na základe zmluvného dojednania žalobca uhradil poplatok za registráciu záložného práva v\nNotárskom centrálnom registri záložných práv podľa sadzobníka pre výpočet odmeny notára za notársku\nčinnosť v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,MS SR“) č. 31/93\nZ. z. vo výške 47,79 eura a za výmaz záložného práva vo výške 16,60 eura. Čl. 10 ods. 2 písm. n)\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom\núvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,smernica 2008/48 ES“) v spojení s § 9 ods.\n2 písm. r) zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné vykladať v tom zmysle, že zmluva o spotrebiteľskom\núvere musí obsahovať údaj o tom, že povinnosťou spotrebiteľa bude platiť tzv. notárske poplatky. Pokiaľ\nv záložnej spotrebiteľskej zmluve bol žalobca ako spotrebiteľ informovaný o tom, aký druh notárskeho\npoplatku bude povinný uhradiť a s akým konkrétnym súvisiacim úkonom, potom nemožno dospieť k\nzáveru o porušení zmluvných podmienok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy. Na základe uvedených\ndôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len ,,dovolateľ“), ktoré\nprípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal porušenie jeho procesných práv a\ntým aj porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že odvolací súd nevykladal vnútroštátne právne\npredpisy eurokonformne, ale v priamom rozpore s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej\nlen ,,Súdny dvor“) vo veci C-449/13, C-679/18, C-303/20. Argumentoval tým, že odvolací súd náležite\nneodôvodnil odklon od týchto rozhodnutí, ako aj nedal odpoveď na uplatnené odvolacie námietky.\nPoukázal na to, že skutkové tvrdenia sú vágne, z ktorých nemožno prijať žiaden konkrétny záver.\nTýkajú sa neurčitosti ohľadne splácania úverov žalobcom, kedy, v akej výške, ohľadne príjmu žalobcu.\nNásledne s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp.\nzn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, dovolateľ\npovažoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.\nPoznamenal, že dôkazné bremeno spočívalo na žalovanej na preukázanie toho, či do registra tzv. U.\nnahliadla alebo nie. Navyše spor nebol o tom, že niečo v registri o žalobcovi je alebo nie je zapísané,\nale či žalovaná do registra nahliadla alebo nie. Výčitka odvolacieho súdu teda neobstojí v zásade\ntestu formálnej logiky, pretože ak by v danom registri nebolo nič zapísané a teda žalobca by nevedel\nprodukovať dôkaz opaku, tak len samotná skutočnosť, že v ňom nebolo nič zapísané, by mala podľa\nnázoru odvolacieho súdu znamenať, že žalovaná do tohto registra nahliadla, čo je nepresvedčivé a\nvnútorne neudržateľné odôvodnenie. Podľa názoru dovolateľa extrémny nesúlad predstavuje na jednej\nstrane skutočnosť, že žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že by do registra U. nahliadla.\nUvedené považoval za svojvoľný záver súdu, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, porušujúci\ntak procesné práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Úlohou\nsúdu má byť skúmanie toho, aké konkrétne kroky na overenie bonity spotrebiteľa veriteľ urobil, a nie\nhodnotenie toho, čo bolo v skutočnosti v registri zapísané. Za neudržateľný záver odvolacieho súdu\npovažoval aj záver o tom, že o bonite žalobcu malo svedčiť to, že spotrebiteľský úver predčasne splatil\npo 3,5 roku, pretože súd neskúmal, z akých dôvodov došlo k predčasnému splateniu spotrebiteľského\núveru na strane žalobcu, hoci v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-679/18 mal súd skúmať túto\notázku ex offo, teda aj bez akejkoľvek procesnej aktivity zo strany žalobcu. Medzi poskytnutím úveru a\npredčasnou splatnosťou prešlo obdobie 3,5 roka, a teda finančná situácia spotrebiteľa sa mohla zmeniť,\nktorá skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie otázky toho, či veriteľ si splnil svoje povinnosti podľa §\n\n11 ods. 2 a § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu,\nalebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani\ndôkazy, ktoré by neboli súdmi nižšej inštancie už posudzované. Skutočnosť, že nesúhlasí s ich\nprávnym názorom nezakladá dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Podotkla, že paušálne\ntvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov\nalebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP. K otázke skúmania bonity zdôraznila, že právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z v čase\nuzatvorenia úverovej zmluvy neukladala tak podrobné povinnosti pre veriteľov pri skúmaní bonity ako\nje to v súčasnosti. Zákon neupravoval výlučne povinnosti žalovanej ako veriteľa, akým spôsobom\nmá skúmať bonitu klienta, ale rovnako ukladal povinnosti aj žalobcovi ako klientovi poskytnúť úplné,\npresné a pravdivé údaje. Žalovaná pred poskytnutím úveru skúmala príjem žalobcu, rodinný stav,\nvyživovacie povinnosti, druh bývania, zamestnanie, databázu registra U. formou dotazu, z ktorého\nneexistuje výpis, ktorý by bolo možné ako dôkaz predložiť, čo však automaticky nemožno vyhodnotiť ako\njeho neexistenciu. Navyše ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom\nku dňu uzavretia úverovej zmluvy neukladalo žalovanej ako veriteľovi povinnosť nahliadať do databáz,\nale ponechal túto možnosť ako jeho právo. V tejto súvislosti poukázala na záver vyplývajúci z rozsudku\nSúdneho dvora vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014, v zmysle ktorého čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48/\nES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bolo posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa\nvykonané len na základe informácií uvedených spotrebiteľom, za podmienky, že tieto informácie budú\ndostatočné. Na záver dodala, že pri skúmaní bonity žalobcu ako spotrebiteľa postupovala s najvyššou\nmožnou mierou odbornej starostlivosti, preto v zmysle platnej právnej úpravy si splnila všetky povinnosti.\nNemožno preto vyhodnotiť úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu hrubého porušenia povinností.\nNavrhla dovolanie odmietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje\nzákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci\ndovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\n\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n14. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal hodnotenie\ndôkazov preukazujúcich skúmanie bonity klienta veriteľom pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy,\narbitrárnosť a svojvoľnosť napadnutého rozhodnutia nemajúceho oporu vo vykonanom dokazovaní,\nako aj neodôvodnenie odklonu od rozhodnutí Súdneho dvora C-679/18, C-449/13, C-303/20 a\nnevysporiadanie sa s uplatnenými odvolacími námietkami.\n15. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 1 668,80 eura z dôvodu, že so žalovanou uzavrel formulárovú\nspotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah nemohol meniť, ktorá je v hrubom rozpore so zákonom č.\n129/2010 Z. z., zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom. Namietal\nneplatnosť dojednanej odplaty, ktorú považoval za rozpornú s dobrými mravmi, ako aj bezúročnosť\na bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru z dôvodu, že v zmluve absentujú predpoklady použité\nna výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len ,,RPMN“), výška poplatkov hradených\nspotrebiteľom za úkony notára, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, adresa predávajúceho\n(veriteľa), na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj porušenie povinnosti\nveriteľa vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Z úverovej zmluvy č. U.3 z 27. júna 2014\nvyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému účelový úver na kúpu terénneho motorového vozidla vo výške\n5.500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 19,906640 %, výškou RPMN 21,79 %, priemernou hodnotou\nRPMN 28,42 %. Dlžník sa zaviazal splácať poskytnutý úver mesačnou splátkou vo výške 166,88 eura\nv počte 48 splátok s termínom splatnosti prvej splátky 25. júla 2014 a s dojednanou dobou konečnej\nsplatnosti 25. júna 2018, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 8.010,24 eura. Žalobca\nuhradil poskytnutý úver predčasne splátkou z 22. februára 2018 vo výške 667,52 eura. Zo zmluvy o\nzriadení záložného práva č. U 27. júna 2014 vyplýva, že predmetom zálohu bolo motorové vozidlo U. R.\nP. J. XX-X.X J. Y., č. karosérie (VI) : Y Záložné právo k zálohu vzniká registráciou v Notárskom registri\nzáložných práv a záložca sa zaviazal uhradiť všetky náklady spojené s registráciou záložného práva v\nuvedenom registri.\n16. Súd prvej inštancie k jednotlivým námietkam k dojednaným zmluvným podmienkam uviedol, že\ndojednaná úroková sadzba nepresahuje dvojnásobok priemeru bánk, ktorý bol v danom prípade 21,32\n%. S poukazom aj na ustanovenie § 1 ods. 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. bola ročná priemerná hodnota\nspotrebiteľských úverov so zabezpečením alebo lízingom vo výške od 500 eur do 6.500 eur vo výške\n28,42 %, preto dojednanú úrokovú sadzbu vo výške 21,32% považoval za zákonnú, t. j. v jej zákonnom\nrozmedzí. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že by uvedená výška mala byť v rozpore s dobrými\nmravmi. K námietke týkajúcej predpokladov pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010\nZ. z.) poukázal na údaje vyplývajúce z formulára - Štandardné európske informácie o spotrebiteľských\núveroch, ktorý bol súčasťou zmluvy o úvere, ktorého prevzatie žalobca nerozporoval. Z jeho obsahu\nvyplývajú údaje pre výpočet RPMN a to výška úveru, počet, výška a termíny splátok, ako aj zahŕňa\n\nvšetky náklady s výnimkou úhrady poistenia výdavkov a platieb, ktoré by bol spotrebiteľ povinný uhradiť\nv prípade omeškania. Vykonaním kontroly výpočtu súdom podľa kalkulačky FINif na základe údajov\nvyplývajúcich z úverovej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k výške RPMN 21,58 % a splatenej\nsume 8.010,24 eura. V kontexte uvedeného poznamenal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na\npreukázanie predpokladov pre výpočet RPMN s tým, že žalovaná dodržala zákonné ustanovenie. K\nnámietke týkajúcej informácie o výške poplatkov hradených spotrebiteľov v zmysle § 9 ods. 2 písm. r)\nzákona č. 129/2010 Z. z., uviedol, že podľa časti 4 bodu 4. 1. zmluvy o zriadení záložného práva sa\nžalobca zaviazal uhradiť všetky náklady spojené s registráciou záložného práva v Notárskom centrálnom\nregistri záložných práv. Podľa sadzobníka pre výpočet odmeny notára za notársku činnosť, ktorý tvorí\nprílohu vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z., bola odmena notára vo výške 49,79 eura a poplatok za\nvýmaz záložného práva v sume 16,60 eura. S poukazom na bod 20 preambuly smernice 2008/48/ES,\nčl. 3 písm. g) uvedenej smernice, súd prvej inštancie ustálil, že sporné notárske poplatky vznikli zo\nzmluvy o zriadení záložného práva, nie z úverovej zmluvy, ktorých výška a to odmena bola stanovená\nnotárom. Výška poplatok za výmaz záložného práva nemohla byť známa v čase uzavretia zmluvy,\nlebo právnou úpravou sa mohla meniť, ako aj strany nemohli predpokladať kedy k výmazu dôjde. Ani\nnámietku týkajúcu sa neuvedenia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti zmluvy, v zmysle\n§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z. z. , súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú, lebo v časti\n4 úverovej zmluvy je uvedená prvá mesačná splátka 25. júla 2014, konečná splatnosť 25. júna 2018\na počet splátok 48. K ďalšej námietke týkajúcej sa uvedenia adresy predávajúceho (veriteľa), na ktorej\nmôže byť uplatnená reklamácia alebo sťažnosť v zmysle § 9 ods. písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., súd\nprvej inštancie považoval v konaní preukázané a medzi stranami nesporné, že žalobcovi bude predmet\nfinancovania a to motorové vozidlo vydané obchodnou spoločnosťou H.., O., I., IČO: XXXXXXXX.\nVo vzťahu k tejto námietke, preto považoval tvrdenie žalobcu za účelové. Napokon k namietanému\nporušeniu povinnosti veriteľa, vyplývajúcej mu z § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z., súd prvej inštancie\nkonštatoval, že z matričného listu (v spise na č. l. 91) a z poskytnutia údajov žalobcom ako klientom\nžalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca bol podnikateľ-živnostník, s mesačným\npríjmom 1.000 eur, s mesačnými nákladmi domácnosti vo výške 150 eur a s ostatnými mesačnými\nvýdavkami v sume 40 eur. Z dôvodu splácania žalobcom aj iné úverové zmluvy v minulosti, žalobca\nbol hodnotený žalovanou ako dobrý klient. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval splnenie povinnosti\nveriteľa skúmať bonitu dlžníka. Zdôraznil, že podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. mal zákonnú povinnosť\npri skúmaní bonity nielen veriteľ, ale aj dlžník. Navyše žalovaná overovala schopnosť splácať úver v jemu\ndostupných registroch, o čom predložila dôkaz (v spise na č. l. 90). Navyše žalobca ani netvrdil, že by mal\nproblém so splácaním úveru z dôvodu, že nebola žalovanou s odbornou starostlivosťou posudzovaná\njeho bonita. Na záver poznamenal, že k hrubému porušeniu povinnosti pri overovaní bonity, ktoré by\nmali za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru nedošlo. Navyše žalobca splatil\núver predčasne, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom\ni s právnym posúdením veci, ako aj sa vysporiadal s uplatnenými odvolacími námietkami (bod. 2.2.\nodôvodnenia).\n17. Sumarizujúc uvedené dovolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nuvedeného v bodoch 10 až 15, v spojení s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v bodoch\n50 až 59 chápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote (sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.\nÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami\nsa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu\nposúdeniu. Odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 v\nspojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.\nSúslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich\nzrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi\nskutkovými zisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.\nArgumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé,\npremisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj\nlaickú verejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom\nmožno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n18. Dovolací súd poznamenáva, že súdy nižšej inštancie posudzovali uplatnené námietky dovolateľa\nako spotrebiteľa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Z rozhodnutí na ktoré poukázal\ndovolateľ je nepochybné, že články 8 a 23 smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že\n\nvnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej\nv článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,\npod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice\n2008/48/ES sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa\nktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu\nspotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť\nveriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že\ndaný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe (rozsudok z 05. marca 2020\nvo C-679/18).\n18.1. V rozsudok z 11. septembra 2014 vo veci C-449/13, Súdny dvor posudzoval predzmluvné\npovinnosti poskytovateľa úveru a to povinnosti stanovené v článku 5 (informačná povinnosť a povinnosť\nposkytnúť vysvetlenie) a v článku 8 (posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa) smernice 2008/48/ES.\nRozhodol, že ustanovenia smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že jednak bránia\nvnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v\nčlánkoch 5 a 8 smernice 2008/48/ES zaťažuje spotrebiteľa; jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z\ndôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie\nveriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie\ndôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných\nsmernicou 2008/48/ES; článok 8 ods. 1 smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že\njednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe\nním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným\nvyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak neukladá veriteľovi povinnosť systematicky\noverovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.\n18.2. V rozsudku z 10. júna 2021 C-303/20 Súdny dvor k čl. 8 smernice 2008/48/ES uviedol, že veriteľ\nje povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do\npríslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\núveru nebonitným spotrebiteľom (C-449/13, C-58/18, C-679/18).\n19. Napokon aj odvolací súd pri posudzovaní dojednaných zmluvných podmienok, vrátane splnenia\npredzmluvných povinností veriteľa konštatoval, že ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.\nz. sú výsledkom implementácie smernice 2008/48/ES a v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo\nveci Home Credit Slovakia a. s. proti Klára Bíróová, C-42/15. Porušenie povinnosti veriteľa, ktorá\nmá podstatný význam môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy. K uvedenému\ndovolací súd dodáva, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to\nnajmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu\nproporcionality (C-565/12). Smernica 2008/48/ES priznáva veriteľovi mieru voľnej úvahy pri určení, či\ninformácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity spotrebiteľa a či ju musí\noveriť aj inými prostriedkami. V preskúmavanej veci dovolací súd nezistil porušenie zásady efektivity,\nlebo dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa nezaťažovalo spotrebiteľa. Žalovaná v spore\npreukázala, že pri skúmaní bonity žalobcu pred uzavretím úverovej zmluvy postupovala náležite s\ndostatočnou odbornou starostlivosťou, skúmala príjem žalobcu, rodinný stav, vyživovacie povinnosti,\ndruh bývania, zamestnanie, databázu registra SOLUS formou dotazu (v spise na č. l. 90), matričný\nlist klienta (v spise na č. l. 91). V čase uzavretia úverovej zmluvy bolo povinnosťou veriteľa posúdiť\ns odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom bolo potrebné\nzohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem\nspotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zároveň bolo povinnosťou spotrebiteľa a dlžníka\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti\nsplácať spotrebiteľský úver; tým nebolo dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z\npríslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010\nz. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy). Z výsledkov vykonaného dokazovania,\nzhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) možno konštatovať, že súdy nižšej inštancie dospeli k\nsprávnemu záveru o splnení predzmluvných povinností veriteľa pred uzavretím úverovej zmluvy.\n20. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), uvedené sa však netýka\n\ndanej veci. Uplatnenú námietku preto dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval za\ndôvodnú. V rámci dovolacieho prieskumu nezistil existenciu vady zmätočnosti, v postupe súdov nižších\ninštancií a ani nedostatočné odôvodnenie a nevysporiadanie sa s podstatnými námietkami uplatnenými\nžalobcom v priebehu konania.\n21. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017). Ako\nvyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho\nsúdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia\n(I. ÚS 188/06). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany\nsporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n22. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie\nje porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\núčastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.\nPrávo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,\nvrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n23. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n24. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP), v zmysle ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižších inštancií, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania, vrátane nesprávneho vyhodnotenia niektorého dôkazu. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n25. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd teda nezistil existenciu vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP, preto prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania z tohto dôvodu nie je daná.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, vyplývajúcou z § 255\nods. 1 CSP.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 603/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2885e141-2db3-41d0-9262-f715ada98756", "datum": "2024-11-26", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/66/2022", "guid": "8feebeb6-d652-4c53-b88d-c194011d2ac1:4381afe7-9bed-47a8-811e-8b463a29cf9b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2885e141-2db3-41d0-9262-f715ada98756", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.603.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 603/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 603/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.603.2024.1"}, {"guid": "7daae022-2c08-4ada-b620-79495459ff15:9898e358-07e7-4913-a89c-10f435681a88", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123434562.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/48/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/48/2024 z 23. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123434562.1"}]}