{"guid": "989f42a3-58eb-4ea2-8455-4b0002e3e7f8:5ad42600-2208-4f23-af0b-1b4c8717929c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1", "spisova_znacka": "9Cdo/162/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/162/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 9Cdo/162/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1", "identifikacne_cislo": "7111211085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 568/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:84747172-0fb6-444e-8784-0fc6558f0955", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "nazov": "§ 151b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "nazov": "§ 151b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "nazov": "§ 151b ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "nazov": "§ 151a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-552", "nazov": "§ 552 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-552", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-552"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566.odsek-1", "nazov": "§ 566 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-566"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-6", "nazov": "§ 27 ods. 6 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-27.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-89", "nazov": "§ 89 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-89", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93a", "nazov": "§ 93a zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-93a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-34", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-43", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-552", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-566", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-27", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-89", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-93a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ad42600-2208-4f23-af0b-1b4c8717929c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/162/2023\n7111211085\n25. 09. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:7111211085.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ D.. Š. Š., narodeného XX. T. XXXX, A. - Q. F., A.\nXXX/XX, 2/ P.. A. Š., narodenej X. L. XXXX, A. - P., Q. XXX/XX, zastúpených advokátskou kanceláriou\nVojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 13, proti žalovanej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.,\nBratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic,\ns. r. o., Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie neplatnosti právneho úkonu, pôvodne vedenom\nna Okresnom súde Košice I, v súčasnosti na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 15C/97/2011, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2023 sp. zn. 5Co/31/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (v súčasnosti Mestský súd Košice - ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z\n26. októbra 2021, č. k. 15C/97/2011-1534 určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v katastrálnom území Q. F., obec A. - Q. F., okres A. D. zapísaným na liste vlastníctva\nč. XXXXX, a to ako pozemok parcelné č. KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2 a\nstavba súpisné č. XXX - dom meštiansky na pozemku parcele KNC XXX A. XX, A. a mandátna zmluva\nč. 532/AUOC/07 - ZZ/1 zo dňa 2. októbra 2007 je neplatná a žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 470 ods. 1, § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“) platného v čase začatia sporu, § 3 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, 3, § 37 ods.\n1, § 39, § 40 ods. 1, § 43, § 151a, § 552 Občianskeho zákonníka, § 266 ods. 1, § 566 ods. 1 Obchodného\nzákonná § 27 ods. 1, 2, 6, § 89, § 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31. 12.\n2007, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 31. 12. 2007, § 2 písm.\na), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 31. 12. 2007 a\npoukázal na rozhodnutie Ro NS ČR z 26. 8. 2009 sp. zn. 31Cdo/135/2007, podľa ktorého podvodné\nsprávanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní je dôvodom neplatnosti zmluvy.\n1.2. Súd považoval za preukázané, že žalovaný ako veriteľ poskytol spoločnosti IATROS s.r.o. Košice\nako dlžníkovi úver vo výške 9.500.000,- Sk, na základe zmluvy o úvere z 2. októbra 2007. Žalobcovia 1/\na 2/ ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ uzatvorili v ten istý deň Zmluvu o zriadení záložného\npráva k nehnuteľnostiam podľa § 151a nasl. Občianskeho zákonníka a mandátnu zmluvu podľa § 566\na nasl. zákona č. 513/1991 Zb. ObchZ. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bolo\nzriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov v prospech žalovaného za účelom\nzabezpečenia úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere na splatenie úveru záložným veriteľom dlžníkovi\nIATROS s.r.o., Košice. Mandátnou zmluvou žalobcovia poverili žalovaného ako záložného veriteľa a\nmandatára, aby uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy\no záložnom práve k nehnuteľnostiam a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony potrebné na prevod\nvlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu. Obidve zmluvy boli podpísané riaditeľom obchodného\n\ncentra Prešov D.. T. O., D.. V. Q., relationship manažérom, D.. Ľ. A., account manažérom, ktorý\noveril totožnosť osôb podpisujúcich za záložcu a záložcami D.. Š. Š. a P.. A. Š.. Žalobcovia sa so\nzamestnancami žalovaného D.. O., D.. Q. a D.. A. nikdy nestretli, ani nikdy neboli v pobočke žalovaného\nv Prešove a napriek tomu D.. Ľ. A. v zastúpení banky overil ich totožnosť pri podpisovaní zmluvy o úvere,\nzmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, čo vyplynulo z dokazovania\nv tomto konaní. D.. A. vo výpovedi pred súdom potvrdil, že so žalobcami sa nikdy nestretol. Žalobcovia\ndokazovali, že X. K. im najskôr priniesol posudzované zmluvy na preštudovanie, ktoré žalobcovia\nprečítali a následne, keďže spĺňali nimi požadované podmienky, z každej strany tieto zmluvy podpísali.\n1.3. Podľa výroku právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2T/40/2013-842 z 28. júna\n2016 obžalovaný X. K. bol uznaný vinným, že ako zodpovedný zástupca a konateľ spoločnosti\nIATROS s.r.o., Košice uzatvoril 2. októbra 2007 v Prešove, v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. ako\ndlžník zmluvu o úvere č. 532/AUOC/07 s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorej predmetom bolo\nposkytnutie kontokorentného úveru vo výške 9.500.000,- Sk v prospech dlžníka, pričom za účelom\nuzatvorenia zmluvy ako aj získania a zabezpečenia úveru veriteľovi doložil nepravdivé a pozmenené\ndoklady z účtovnej evidencie spoločnosti IATROS s.r.o., daňové priznania, výkazy ziskov a strát, ako\naj neoprávnene pozmenenú zmluvu č. 532/AUOC/07 - ZZ/1 z 2. októbra 2007 o zriadení záložného\npráva na nehnuteľnosť F. L. na ulici A. XX v A. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobcov,\nkde na základe týchto nepravdivých dokladov bol spoločnosti IATROS s.r.o. veriteľom poskytnutý úver\nv uvedenej výške, ktorý však nebol splácaný, čím takto bola spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.\nspôsobená škoda (vrátane úrokov a poplatkov z omeškania) v celkovej výške 410.457,10 eura, teda\nvylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru\nalebo na splácaní úveru a tak mu spôsobil škodu veľkého rozsahu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin\núverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 5 písm. a) Trestného zákona. Došlo teda preukázateľne k\npozmeneniu textu zmluvy v podstatných náležitostiach zmluvy bez vedomia záložcov.\n1.4. Ak pri úverovej zmluve jeden z účastníkov podvodne predložil nepravdivé údaje ekonomickej bonity\nklienta, ako aj pozmenil text záložnej a mandátnej zmluvy, je zásadný a rozhodujúci postoj a postup\ndruhého účastníka - banky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 31Cdo/3620/2010). Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie, postup zamestnancov žalovaného bol v rozpore s § 27, § 89 z. č. 483/2001 Z. z.\no bankách v platnom znení a Všeobecnými obchodnými podmienkami (článok 3.3), lebo zamestnanci\nžalovaného nepostupovali pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou. Zamestnanci žalovaného\numožnili X. K. čerpať úver i napriek tomu, že tento predložil nepravdivé daňové priznania a zabezpečenia\núveru nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia vôbec nevedeli, aká skutočná výška úveru\nbola IATROS s.r.o., Košice poskytnutá, pretože zmluvu o úvere ani dodatky k zmluve o úvere nepoznali\na žalovaný ich neoboznámil s výškou úverového rámca 12.000.000,- Sk, ktorú IATROS s.r.o., Košice\nposkytol. Až keď boli žalobcovia vyzvaní spoločnosťou General Factoring a.s., Bratislava, že úver sa\ndlžníkom nespláca, a preto sa záložným veriteľom pristupuje k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, podali\nžalobu na súde 19. apríla 2011. Námietka žalovaného, že účelovo žalobu podali až po 4 rokoch od\nuzavretia oboch zmlúv je preto podľa názoru súdu prvej inštancie neopodstatnená. Žalobcovia neprejavili\nvôľu uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu v takom znení\nako bola zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam\na súvisiaca mandátna zmluva je z týchto dôvodov podľa § 37 a § 39 OZ absolútne neplatná, čo má za\nnásledok, že záložné právo napriek tomu, že bolo vložené do katastra nehnuteľností, nevzniklo.\n1.5. Posudzovaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam neobsahuje údaje o najvyššej\nmaximálnej hodnote úveru, neurčito a neobmedzene vymedzuje podmienky možností navýšenia\nistiny, do výšky ktorej by mali žalobcovia pohľadávku zabezpečovať. V skutočnosti došlo niekoľkokrát\nk navýšeniu zabezpečenej pohľadávky dodatkami k úverovej zmluve, o čom žalobcovia neboli\npodľa Všeobecných obchodných podmienok ani upovedomení (bod 5.5 Všeobecných obchodných\npodmienok). Žalobcovia prejavili vôľu zabezpečiť úver maximálne do výšky 3.000.000,- Sk, tak ako to\nbolo v pôvodnom úverovom návrhu banky pri schválení úveru z 2. októbra 2007. Po dodatkoch k úverovej\nzmluve a úverovom návrhu z 11. februára 2009 sa žalovanému poskytol úver vo výške 29.819.939,72\nSk, teda 989.840,66 eura. Miera rizika nesplatenia úveru sa u žalobcov zvýšila o 315 % v neprospech\nžalobcov a miera zabezpečenia podľa úverových návrhov žalovaného sa znížila z pôvodných 48,6 % na\n15,23 %. Akékoľvek zmeny posudzovaných zmlúv naviac pre svoju platnosť vyžadovali písomnú formu\npodľa § 40 ods. 1 OZ.\n1.6. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť výsluch svedka D..\nT. O., na ktorého výsluchu žalovaný trval. Návrhy žalovaného na zabezpečenie daňových priznaní D..\nŠ. Š. za roky 2004 až 2008, z ktorých by malo vyplynúť, že mal za vysoký úrok požičiavať finančné\nprostriedky D.. X. K. alebo iným osobám, ktoré boli s ním spriaznené, súd neakceptoval, lebo neboli pre\n\nposúdenie predmetu konania podstatné. Súd uveril záložcom vo všetkých skutkových okolnostiach a\nvyhovel žalobe v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n1.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešným žalobcom priznal proti neúspešnému žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom zo 16. mája 2023, sp.zn. 5Co/31/2022\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal proti žalovanej\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na prejednanie odvolania žalovanej nariadil\npojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP.\n2.1. Odvolací súd k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že žaloba bola podaná za účinnosti\nOSP, ktorý v § 80 písm. c) pripúšťal žalobu o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie\nje, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má\nmiesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom\nvzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam,\nkde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť\nodvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ\nnemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem\nvyžadovaný § 80 písm. c) OSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n3Cdo/112/2004 (6/2006 ZSP), sp. zn. 3Cdo/98/2004 a sp.zn. 1Cdo/91/2006. Keďže za účinnosti OSP\nžaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola prípustná a žalobcovia v žalobe preukázali, že majú\nnaliehavý právny záujem na takomto určení, lebo bez takéhoto určenia, ich postavenie a vlastnícke právo\nbolo neisté, keďže žalovaná začala s výkonom záložného práva, postúpila svoju pohľadávku z úverovej\nzmluvy spoločnosti GENERAL FAKTORING, a. s., ktorá žalobcov upozornila, že pristupuje k dobrovoľnej\ndražbe. Zdôraznil, že určením neplatnosti záložnej zmluvy sa postavenie žalobcov zlepší tak, že bude\ntrvalo a s konečným výsledkom vyriešené a nevyvolá potrebu ďalšej žaloby. Žalobcovia nemajú inú\nmožnosť domáhať sa ochrany svojich práv, než určovacou žalobou (napr. žalobou na plnenie). Zdôraznil,\nže žalobcovia sú vo vzťahu k úverovej zmluve treťou osobou a určením absolútnej neplatnosti celej\nzmluvy zaniká vzťah medzi nimi a žalovanou.\nOdvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019 sp. zn.\n2ObdoV/11/2019, v ktorom dovolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca nemá inú právnu možnosť\ndomáhať sa ochrany svojich práv než určovacou žalobou (napr. podaním žaloby na plnenie), má\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) OSP v znení účinnom do\n30. júna 2016. S prihliadnutím na skutočnosť, že v čase podania žaloby takáto bola prípustná a\nžalobcovia mali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy a tento naliehavý\nprávny záujem na podanej žalobe trvá, nemožno podľa odvolacieho súdu prísnym formalistickým\nvýkladom a bez nezmeneného skutkového stavu dospieť k opačnému záveru. Odvolací súd sa v\nzrušujúcom uznesení 5Co/67/2019 zo 16. januára 2020 podrobne vyjadril k tejto otázke v bodoch 40. 54. odôvodnenia, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Vyslovením neplatnosti záložnej zmluvy, dôjde k\npriaznivému ovplyvneniu (zlepšeniu) právneho postavenia žalobcov v tom smere, že okrem zamedzenia\npredaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nebude existovať žiaden právny dôvod na\nobmedzenie ich vlastníckeho práva a zapísanie tejto ťarchy v katastri nehnuteľností. Žalobcovia mali\nnaliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy v čase podania návrhu, ako aj v čase\nrozhodovania súdu, lebo navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, t. j. osoba, ktorá vykonáva\nzáložné právo (ďalej len \"záložný veriteľ\"). Určením neplatnosti záložnej zmluvy zanikne žalovanej\nštatút záložného veriteľa a žalobcom štatút záložcu, v dôsledku čoho, žalovaná nebude môcť vykonať\ndražbu založenej nehnuteľnosti. Rovnaké právne následky, by nastali aj v prípade, ak by súd určil,\nže žalovaná nemá právo zo záložnej zmluvy. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia, v ktorých\nnajvyšší súd vyslovil nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy.\nIšlo o rozhodnutia, v ktorých právny vzťah takýmto určením nezanikol, resp. vyvolal potrebu ďalšieho\nkonania. V prejednávanej veci takéto určenie nevyvoláva potrebu ďalšej žaloby a postavenie strán sporu\nbude konečne vyriešené, lebo na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy nemohlo platne vzniknúť\nzáložné právo, hoci bolo vložené do katastra nehnuteľností (rozhodnutie NS ČR 21Cdo 2217/2003). Vo\nvzťahu k mandátnej zmluve odvolací súd vyslovil rovnako záver o naliehavom právnom záujme žalobcov\nna takomto určení, lebo je toho názoru, že je závislá na záložnej zmluve. Predmetom mandátnej zmluvy\nsú úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva, a aby v jeho mene urobil všetky právne\núkony potrebné na prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu.\n\n2.2. Odvolací súd po zaujatí stanoviska, že žaloba je procesne prípustná, považoval za potrebné\nzdôrazniť, že X. K. bol rozsudkom 2T/40/2013-842 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov z\n28. 6. 2016, v spojení s uznesením 9To/36/2016-1014 Krajského súdu v Prešove z 1. augusta 2018\nuznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu. Vychádzajúc z § 193,\nposledná veta CSP súd je výrokom trestného súdu viazaný, preto odvolací súd vychádzal zo skutočnosti,\nže zmluva č. 532/AUOC/07-ZZ/1 o zriadení záložného práva bola neoprávnene p. K. pozmenená a v\nďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania posudzoval, v akom rozsahu bola pozmenená, a\nako táto skutočnosť ovplyvnila platnosť tejto zmluvy v súlade s § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.\n2.3. Žalobcovia v žalobe a aj v priebehu celého konania tvrdili, že podpisovali záložnú zmluvu s iným\nobsahom, ako tú, ktorá bola zavkladovaná. V tejto súvislosti namietali, že p. K. a zamestnancami\nžalovanej boli uvedení do omylu, ktorý vyvolal neplatnosť zmluvy. Vychádzajúc z trestného rozsudku\nOkresného súdu v Prešove v spojení s uznesením 9To/36/2016-1014 Krajského súdu v Prešove z\n1. 8. 2018, v zmysle ktorého bol p. K. uznaný vinným aj za neoprávnene pozmenenú zmluvu o\nzriadení záložného práva na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, odvolací súd\ndospel k záveru, že tá bola pozmenená v časti, ktorou bola určená pohľadávka, ktorá sa záložným\nprávom zabezpečovala. Podvodné správanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní je dôvodom\nneplatnosti zmluvy (Ro NS ČR z 26. 8. 2009 sp. zn. 31Cdo/135/2007, 21Cdo/826/2005), musí\nísť o úmysel vyvolaný účastníkom zmluvy. Veľký senát občianskoprávneho a obchodného kolégia\nNajvyššieho súdu ČR dospel k záveru, že zmluva, pri ktorej uzatvorení jeden z účastníkov zmluvy\númyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo, aby\ntým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa § 37 ods. 1 pre nedostatok vážnosti vôle alebo podľa §\n39 OZ pre rozpor so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy je pri jej uzatvorení\ndôvodom neplatnosti zmluvy podľa § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník\nzmluvy (§ 40a OZ, rozhodnutie 31Cdo/3620/2010 Najvyššieho súdu ČR). Podvodným konaním X. K.\nvo vzťahu k záložnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu tak nedošlo podľa odvolacieho súdu k\nrelatívnej neplatnosti tejto zmluvy v zmysle § 40a OZ. Prvoinštančný súd pochybil, ak považoval zmluvu\nza neplatnú podľa § 40a OZ. Podvodné konanie p. K., by vyvolalo relatívnu neplatnosť úverovej zmluvy,\nza predpokladu, že by sa tejto neplatnosti žalovaná dovolávala. V konaní žalovaná prehlásila, že ona\núverovú zmluvu považuje za platnú, preto prvoinštančný súd sa dopustil ďalšieho pochybenia, ak pri\nriešení predbežnej otázky dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatná, keďže relatívnu neplatnosť\nsúd môže skúmať len na námietku. Bez námietky súd posudzuje len absolútnu neplatnosť právneho\núkonu.\n2.4. Žalobcovia v konaní tvrdili, že ich skutočná vôľa bola uzavrieť záložnú zmluvu na pohľadávku\nzáložného veriteľa voči úverovému dlžníkovi na sumu 3.000.000,- Sk teda, že ich vôľa je v rozpore s\njazykovým prejavom (§ 35 ods. 2). Z uvedeného dôvodu odvolací súd posudzoval zmluvu podľa § 41\nOZ. Z dokazovania vyplynulo, že nebola vôľa žalobcov uzavrieť záložnú zmluvu na zabezpečenie úveru\nvo výške 9.500.000 Sk. Na to, aby právny úkon vznikol musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto\ndve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. V záložnej\nzmluve je uvedená iná výška zabezpečovanej pohľadávky, ako bola skutočne prejavená vôľa záložcov\nzabezpečiť pohľadávku žalovanej, preto je táto zmluva pre rozpor vôle s prejavom neplatná.\n2.5. V zmysle § 40 OZ nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje\nneplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú\nzákonom (v prejednávanom spore § 151b ods.1 OZ), a relatívna, ak ide o formu dohodnutú účastníkmi.\nŽalobcovia tvrdia, že výška zabezpečovanej pohľadávky bola v zmluve, ktorú podpisovali iná, ako\nje tá, ktorá bola zavkladovaná na katastri nehnuteľností. Žalobcovia teda podpisovali zmluvu s iným\nobsahom, resp. s takým obsahom, aká je zavkladovaná nikdy nepodpísali. Záložná zmluva je absolútne\nneplatná pre nedostatok písomnej formy, lebo konajúca osoba podpísala zmluvu s inými podstatnými\nnáležitosťami resp. nedohodla sa so žalovanou na tých podstatných náležitostiach, ktoré sú predmetom\nzmluvy, ktorá bola zavkladovaná.\n2.6. Občiansky zákonník na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva vyžaduje, aby v nej bola\nurčená zabezpečovaná pohľadávka, avšak nie aj to, aby táto pohľadávka v skutočnosti aj vznikla. Preto\nzáložná zmluva je platná aj vtedy, ak zabezpečovaná pohľadávka nikdy nevznikla, ak zabezpečovaná\npohľadávka zanikla ešte pred uzavretím záložnej zmluvy, ak zabezpečovaná pohľadávka, ktorá má\nvzniknúť až v budúcnosti v skutočnosti nevznikne, ak sa nesplní podmienka, od ktorej závisí vznik\nzabezpečovanej pohľadávky a podobne. Ak teda neexistuje pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená\nzáložným právom, nie je to dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy, táto okolnosť má následok, že\npodľa záložnej zmluvy hoci ide o platný právny úkon a hoci ide o nehnuteľnosť, bolo na jej základe\nvložené záložné právo do katastra nehnuteľností, záložné právo nevznikne. (rozsudok Najvyššieho\n\nsúdu ČR zo 14. mája 2004 sp. zn. 21Cdo/2217/2003). Na platnosť záložnej zmluvy sa nevyžaduje,\naby ňou zabezpečená pohľadávka v čase uzavretia skutočne existovala. Vyžaduje sa však, aby v\nbudúcnosti zabezpečovaná pohľadávka bola vyjadrená určitým spôsobom, nie iba podľa titulu, na\nzáklade ktorého vznikne, ale aj presne určenou skutkovou podstatou, z ktorej má pohľadávka vzniknúť.\nAk výšku budúcej pohľadávky nemožno určiť, zákon obligatórne vyžaduje určiť najvyššiu hodnotu\nistiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Odvolací súd pri posudzovaní platnosti záložnej zmluvy\nvychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia neboli osobne prítomní v banke pri podpisovaní zmluvy a neboli\núčastníkmi úverovej zmluvy. Možno spoľahlivo uzavrieť, že nepoznali obsah úverovej zmluvy a teda ani\njej predmet vyšpecifikovaný v čl. I. Predmetom úverovej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná je úverový\nrámec 9.500.000,- Sk poskytnutý formou kontokorentného úveru 3.000.000,- Sk a termínovaného úveru\n6.500.000,- Sk, pričom takáto špecifikácia nie je uvedená v časti I bode 3 písm. a) záložnej zmluvy.\nOdvolací súd zastáva názor, že úverový rámec sa skladá z dvoch samostatných úverov, pre ktoré platia\nosobitné spôsoby financovania a splácania, pričom práve pri kontokorentnom úvere je možnosť jeho\nnavyšovania. Odvolací súd je toho názoru, že ide o podstatnú skutočnosť, ktorá mala byť z dôvodu\npresnej špecifikácie zabezpečovanej pohľadávky v zmluve uvedená. Navyše časť I bod 3 písm. a)\nzáložnej zmluvy predstavuje neurčitú podstatnú náležitosť záložnej zmluvy (§ 37 ods.1 OZ), keď úverový\nrámec je určený sumou 9.500.000,- Sk v znení neskorších dodatkov. Jedine, ak by bolo vylúčené,\nže dodatkami nemožno navyšovať úverový rámec, by bolo možné považovať sumu 9.500.000,- Sk\nza konečnú a teda určitú. Z neskorších dodatkov vyplýva, že tie sa týkali predmetu úverovej zmluvy,\nkeď dodatkom č. 1 z 28. 4. 2008 (6 mesiacov po podpísaní úverovej a záložnej zmluvy) bol navýšený\núverový rámec na 12.000.000,- Sk a to práve navýšením úverového rámca kontokorentného úveru z\n3.000.000,- Sk na 6.000.000,- Sk. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že záložná\nzmluva obchádza zákon v § 151b ods.2 OZ, keď nie je jasne a nezameniteľne určená výška pohľadávky,\nktorá sa záložnou zmluvou zabezpečuje a vzhľadom na charakter úveru (kontokorentný úver) v zmluve\no zriadení záložného práva nie je jasne určená najvyššia hodnota istiny (§ 151b ods. 3 OZ). Z uvedených\ndôvodov je záložná zmluva neplatná aj podľa § 39 OZ. Mandátna zmluva je neplatná podľa § 37 ods.2\nOZ, lebo ide o právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie vzhľadom na absolútnu neplatnosť\nzáložnej zmluvy.\n2.7. K námietke, že žalobcovia dostatočne určito neuviedli, o akú zmluvu (zmluvy) ide, odvolací súd\nuviedol, že zmluvné strany sú presne označené a identifikovateľné ako strany sporu a zmluvy, ktorých\nneplatnosti sa žalobcovia domáhajú sú špecifikované číslom a dátumom, kedy boli uzatvorené. Žalovaná\nnepreukázala, že pod uvedeným číslom sú uzatvorené ďalšie záložné zmluvy s totožnými stranami.\nNamietaná nedostatočná identifikovateľnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia CSP.\n2.8. K námietke žalovanej, že žalobcovia menili predmet konania, odvolací súd uviedol, že z\ndispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej\na právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Súd musí rešpektovať predmet\nkonania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového\nzákladu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením\nzásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.\nPrávna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie\nje obligatórnou náležitosťou žaloby. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že boli pri uzatváraní záložnej zmluvy\nuvedení do omylu p. K. a zamestnancami žalovanej, v dôsledku toho sa domáhali určenia neplatnosti\nšpecifikovaných zmlúv. Odvolací súd vychádzajúc v žalobe tvrdených a preukázaných skutočností\ndospel k záveru, že uzatvorené zmluvy sú absolútne neplatné, pričom absolútnu neplatnosť skúma ex\noffo, pričom nedošlo k zmene predmetu konania ako to tvrdí žalovaná. Rovnako nesprávnym právnym\nposúdením spočívajúcom v tom, že žalobcovia v žalobe tvrdili, že záložné právo predpokladá platnú\npohľadávku, ktorej je akcesiou, bez ktorej nemôže existovať, že ak súd ako predbežnú otázku posúdi,\nže pohľadávka žalovanej vzniknutá z tejto úverovej zmluvy je neplatná aj samotná záložná a mandátna\nzmluva sú neplatné a žalovaná si nemôže uplatniť z nich akékoľvek práva voči žalobcom, súd nie je\nviazaný a takýto nesprávny právny záver nie je dôvodom na zamietnutie žaloby.\n2.9. K odvolacej námietke žalovanej, že žalobca si nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú\npovinnosť, a preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, odvolací súd uviedol, že\nsamotný rozsudok trestného konania svedčí o tom, že žalobcovia podpísali zmluvy, ktoré boli následné\npozmeňované p. K.. Je pravdou, že žalobcovia nevedeli preukázať svoje tvrdenie, že zmluvy, ktoré\npodpisovali aj parafovali, avšak keďže bolo so zmluvami manipulované, je dosť pravdepodobné, že\nlistiny, ktoré boli nimi parafované boli p. K. zamenené. Námietka žalovanej, že v trestnom konaní sa\nriešili otázky týkajúce sa vo vzťahu k pánovi K., nie otázky zmluvy záložnej vo vzťahu k účastníkom\n\nkonania je pravdivá len v časti (nie v časti týkajúcej sa pozmeňovania záložných zmlúv), lebo ako už\nbolo uvedené, súd je výrokom trestného rozhodnutia viazaný a nemôže zaujať iné (opačné).\nOdvolací súd súhlasí s tvrdením žalovanej, že neuvedenie miesta podpisu alebo uvedenie nesprávneho\nmiesta podpisu zmluvy nie je dôvodom, ktorý by spôsoboval neplatnosť zmluvy, avšak žalobcovia\nuvedené nikdy ani tvrdili. Tým, že zmluvu nepodpísali na mieste, ktoré je uvedené na zmluve\npreukazovali fakt, že so zmluvou bolo manipulované. Tvrdenie, že žalobcovia nikdy nespochybnili svoje\npodpisy, je pravdivé, ale v trestnom konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcov, že došlo k pozmeňovaniu\nzmluvy, preto aj napriek tomu že žalobcovia nespochybnili svoje podpisy možno uzavrieť, že nepodpísali\ntie zmluvy, ktorých platnosť napádajú. Námietku žalovanej, že je absolútne nevieryhodné, že žalobcovia,\nktorí majú skúsenosti s uzatváraním záložnej zmluvy v minulosti, vysokoškolsky vzdelaní, pričom\nžalobkyňa 2/ má vysokoškolské právnické vzdelanie, by mohli považovať osem vyplnených rovnopisov\nzmluvy o zriadení záložného práva a najmenej tri vyplnené vyhotovenia návrhu na vklad záložného práva\nza predbežné a nezáväzné, považoval odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Práve z dôvodu vedomostí\na skúsenosti, títo nepredpokladali, že takýmto spôsobom bude banka postupovať, pričom samotná\nžalovaná takýto postup pripúšťa len vo výnimočných prípadoch, čo tento nebol.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) CSP a súčasne z § 420 písm. f) CSP. Žiadala rozsudok\nodvolacieho súdu zmeniť tak, že sa žaloba v celom rozsahu zamietne, alternatívne zrušiť rozsudok\nodvolacieho súdu, eventuálne aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť odvolaciemu súdu, alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa dovolateľky rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, či je prípustná žaloba na určenie neplatnosti zmluvy, osobitne zmluvy\nzáložnej, pri riešení ktorej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, keďže uvedená otázka bola nesprávne právne posúdená, keď odvolací súd uvádza, že žaloba\nna neplatnosť záložnej zmluvy možná je, avšak podľa názoru žalovaného podporeného ustálenou\nrozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ale predovšetkým úplne jasným znením právnych noriem\na ich ustáleným výkladom, takáto žaloba procesne prípustná nie je a to z dôvodu, že ak po uzatvorení\nzáložnej zmluvy došlo k vkladovému konaniu, v ktorom došlo i na jej základe k rozhodnutiu, ktorého\ndôsledkom bol vznik práva (konkrétne práva záložného), je riešenie otázky platnosti/neplatnosti záložnej\nzmluvy len otázkou predbežnou vo vzťahu k otázke, či tu právo, konkrétne záložné právo, je alebo\nnie je a takáto žaloba (na určenie neplatnosti záložnej zmluvy) tak nie je spôsobilým procesným\nprostriedkom na vyriešenie celého obsahu a spornosti právneho vzťahu, keďže určením neplatnosti\nzáložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že nevzniklo záložné právo. Poukázala\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo/89/2007, sp.zn. 3Cdo/24/2017\na sp.zn. 6Sžo/229/2010, z ktorých vyvodila, že žalobcom požadované určenie neplatnosti záložnej\nzmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je a i prípadným určením\nneplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné\nprávo. Dovolateľka má za to, že obligačné účinky zmluvy, týkajúce sa zriadenia záložného práva k veci\nzapisovanej do katastra nehnuteľností trvajú len do doby, kým sú nahradené účinkami vecnoprávnymi,\npričom v konaní nebolo sporné, že v danom prípade záložné právo v dôsledku rozhodnutia o povolení\nvkladu vzniklo. Určením (ne)platnosti záložnej zmluvy sa nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti v\nprávnom vzťahu v úplnosti a žalobca má zodpovedajúcu žalobu na odstránenie tejto spornosti, ktorou\nje žaloba na určenie neexistencie záložného práva.\n3.1. Čo sa týka vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľka túto vzhliada predovšetkým v\nnedostatočnom odôvodnení, resp. nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku, kedy súd\nani presvedčivo nevysvetlil, z akého dôvodu postupoval v rozpore so zákonom i ustálenou rozhodovacou\npraxou, ani relevantne odklon od ustálenej rozhodovacej neodôvodnil, ani sa relevantne nevyporiadal\ns meritórne podstatnými námietkami žalovaného ohľadom uvedeného. Žalovaná namieta, že žalobca v\npriebehu konania nepodal žiaden návrh na pripustenie zmeny žaloby vo forme doplnenia alebo zmeny\nskutkových tvrdení, vo vzťahu ku konaniu je tak relevantný výlučne obsah žaloby. Podľa dovolateľky\nje totiž vylúčené, aby sa podstatné skutkové tvrdenia do konania vnášali cez nejaké vyjadrenia na\npojednávaní, či nejaké písomné vyjadrenia a stále sa tvrdilo niečo nové a iné - uvedené by efektívne\nvylučovalo možnosť skutočnej procesnej obrany žalovanej vo vzťahu k predmetu konania. V tejto\nsúvislosti dovolateľka vidí porušenie práva na spravodlivý proces v postupe súdu, ktorý sa zaoberal\ntvrdeniami, ktoré neboli procesne relevantné, neboli do konania vnesené predpísaným spôsobom a\ntak v rozpore s princípom formálnej pravdy si súd kreoval iný predmet konania, ako bol vymedzený\nobsahom žaloby. Žalovaná ďalej namieta porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd\nneuviedol, aké konkrétne skutkové tvrdenia a akým spôsobom žalobca produkoval, ako sa na ich základe\n\nustálil predmet konania, čo malo za následok nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie. Vo svojom\nmimoriadne rozsiahlom dovolaní (102 strán) žalovaná ďalej podrobne opisuje skutkový stav, resp.\npriebeh konania pred súdmi nižšej inštancie, namietajúc najmä nesprávne hodnotenie dôkazov, resp.\nnezákonnosť vykonaného dokazovania. Má za to, že s prevažnou väčšinou námietok žalovanej sa súd\nnevyporiadal vôbec alebo absolútne nedostatočne. Súd uvádza skutkové zistenia, ktoré vôbec neboli\n\"podkladovo\" tvrdené, dokazované a ani nevyplývajú zo žiadneho dokazovania. Skutkové zistenia a\núvahy súdu sú podľa dovolateľky v extrémnom rozpore s reálnym stavom veci, konštruuje sa neexistujúci\nskutkový (ale i právny) stav, rozhodnutie súdu je v celom rozsahu zmätočné a v rozpore so základnými\npravidlami logiky, obsahom písomných právnych úkonov a uvedené je zavŕšené fakticky neexistujúcim\nriadnym odôvodnením. Žalovaná tiež poukazuje na judikatúru ústavného súdu, aj najvyššieho súdu,\nktorá priorizuje výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť\nzmluvy zakladá a je presvedčená, že za použitia tohto výkladového pravidla nemožno dospieť k inému\nzáveru ako tomu, že záložná zmluva je platná.\n4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je\nvecne správny, a nie je dôvod na jeho zmenu, ani zrušenie. Žalobcovia považujú dovolanie žalovanej\nza neopodstatnené a s jej argumentáciou v celosti nesúhlasia. Žalovaná sa svojím siahodlhým podaním\nsnaží zvrátiť svoj procesný neúspech a nespokojnosť s výsledkom procesu. Žalobcovia sú toho názoru,\nže žiaden z uplatnených dovolacích dôvodov neobstojí, preto navrhujú dovolanie zamietnuť a žalovanú\nzaviazať k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 100%.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“, ,,dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP), skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.\n6. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n\n11. V danom prípade dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021).\nDovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej\nvade zmätočnosti, pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n13. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14.1. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n15. Porušenie práva na spravodlivý proces vidí dovolateľka najmä v nedostatočnom odôvodnení,\nnepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj v jeho nepredvídateľnosti a\nprekvapivosti. Tvrdí tiež, že postupom súdu došlo k porušeniu zásady legality a rovnosti zbraní.\n16. Vo vzťahu k tej časti dovolacej argumentácie dovolateľky, v ktorej namietala, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, resp. nepreskúmateľné, dovolací súd vo všeobecnosti\nuvádza, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné\na presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými\ndôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva\nstrany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva\ndozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov.\n16.1. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po\nvýklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie\nsú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007),\npritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany\nsporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP.\n\n17. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na\ntaký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň špecifická odpoveď (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n18. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nnáležite, či presvedčivo neodôvodnil, čím by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. V posudzovanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,\nhoci na podklade podaného odvolania identifikoval niekoľko pochybení v postupe súdu prvej inštancie,\nktoré však v priebehu odvolacieho konania sám odstránil. Svoj postup náležite odôvodnil, a to aj\ns poukazom na § 390 písm. a) CSP, v zmysle ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\nrozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho\nsúdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolaním napádaný\nrozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu\nk prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých\nvyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Za účelom odstránenia žalovanou namietaných\npochybení v procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nariadil pojednávanie v súlade s §\n385 CSP a doplnil dokazovanie výsluchom svedka, ktorý súd prvej inštancie nevykonal, resp. ďalšími\nrelevantnými listinnými dôkazmi, ktoré strany navrhli. Po odstránení namietaných pochybení súdu prvej\ninštancie vo veci rozhodol a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej sa dostatočne vyjadril v\nodôvodnení svojho rozhodnutia (viď najmä body 6.1 až 6.18, body 8.1 až 8.27 a body 29 až 36 rozsudku\nodvolacieho súdu). V odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd zaoberal aj východiskami\nprávnej teórie a relevantnej judikatúry. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí dostatočne\nvyčerpávajúco reagoval na podstatu odvolacej argumentácie žalovanej, prijaté rozhodnutie podľa názoru\ndovolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vysvetlil.\n19. Dovolací súd zdôrazňuje, že intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces a dôvodnosť dovolania\nv zmysle § 420 písm. f) v spojení s § 431 CSP zakladá len nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\nv zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj\nz ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Inak povedané, nie každé pochybenie v\nprocesnom postupe súdov automaticky nadobúda intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré\nby malo za následok zmätočnosť v procesnom postupe súdu vedúcu k potrebe zásahu do právoplatného\nrozhodnutia s tým, aby sa o veci znova konalo a rozhodlo. Pre naplnenie zmätočnostnej vady podľa §\n420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný\npostup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné\npráva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Je súčasťou doktríny i súdnej praxe, že nestačí spravidla jedna izolovaná vada\nna uplatnenie dovolania. Nevyhnutnou podmienkou, aby rozhodnutie odvolacieho súdu pri dovolacom\nprieskume obstálo, je, aby ako celok vykazovalo znaky spravodlivosti (7Cdo/27/2019, 2Cdo/44/2020,\n9Cdo/83/2022).\n20. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní súdom mienila vyčítať, že tieto sa nestotožnili so skutkovým\nstavom (skutkovými zisteniami), tak ako ich z vykonaného dokazovania vnímala samotná dovolateľka,\ndovolací súd zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP) a správnosť skutkových a právnych záverov pri dovolaní odôvodnenom nedostatkom riadneho\nodôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií nepreskúmava (R 24/2017, I. ÚS 61/2019).\n21. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh (žaloba) týka, v sebe obsahuje právomoc\nposúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí\ndôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových\npoznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok).\n\nPosúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Hodnotenie dôkazov je\nčinnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.\nAktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v\nústavnom princípe nezávislosti súdov.\n22. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej\ninštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy,\na nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového\nstavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto\nkontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými\ndeficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného\nhodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo\nprijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Takéto vady\nv procese dokazovania však dovolací súd nezistil. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy\nnižších inštancií v rámci zisťovania skutkového stavu veci postupovali v súlade so základnými princípmi\ncivilného sporového konania. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej\ninštancie, resp. po doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, umožnil stranám sporu reagovať\nna vzájomné námietky na nariadených pojednávaniach, tieto vyhodnotil a zdôvodnil svoj prijatý záver,\npričom poskytol odpovede na všetky relevantné skutkové okolnosti. Dovolací súd na tomto mieste\nlen opakuje, že odôvodnenie rozsudkov (vo vzájomnej súvislosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s\nrozhodnutím odvolacieho súdu) zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú\ninterpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva, ktoré skutkové tvrdenia považovali súdy\nza nesporné, ktoré dôkazy vykonali a ako ich vyhodnotili, aj to, ako vec právne posúdili.\n23. Dovolateľka tvrdí, že jej právo na spravodlivý proces bolo porušené, keď súdy nižšej inštancie\nnepostupovali podľa § 181 ods. 2 CSP a neuviedli svoje predbežné právne posúdenie veci. Najvyšší\nsúd už viackrát uviedol, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán\nna skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,\naby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv (1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020, 7Cdo 45/2020, 7Cdo/111/2020,\n9Cdo/139/2021, 9Cdo/317/2021) a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Z\njudikatúry ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo\nveci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (predchádzajúca procesná úprava),\nvyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené\ndovolací súd považuje námietku dovolateľky, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé,\nza nedôvodnú. V tejto súvislosti dovolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej\nveci odvolací súd nariadil tri pojednávania za účelom doplnenia dokazovania, a teda stranám sporu\nbol poskytnutý dostatočný priestor aj v rámci odvolacieho konania, aby sa oboznámili so všetkými\nrelevantnými skutočnosťami, na ktoré súd pri rozhodovaní prihliadal, resp. aby na tieto reagovali.\n24. Dovolateľka tiež namieta porušenie zásady rovnosti strán v konaní, resp. rovnosti zbraní, majúc za to,\nže súdy nižšej inštancie neprípustne prihliadali na skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré neboli obsiahnuté v\nžalobe, ale boli produkované v priebehu základného konania v podobe písomných, či ústnych vyjadrení\nna pojednávaniach. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že v danom prípade sa síce v priebehu\nkonania skutočne zmenil právny dôvod určenia neplatnosti záložnej, resp. mandátnej zmluvy, nie však\npodstata skutkového stavu, ako to tvrdí dovolateľka. K uvedenému záveru dospel aj odvolací súd, ktorý\nsa s otázkou viazanosti súdu žalobným návrhom (body 31.1 až 31.3 odôvodnenia), ako aj otázkou\nneunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcami (body 32.1 až 32.3 odôvodnenia)\ndostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a s uvedenou argumentáciou sa dovolací\nsúd stotožňuje.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že z obsahu spisu nevyplýva, že by dovolateľka\nbola postupom odvolacieho súdu na svojich procesných právach akokoľvek ukrátená. Za vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej a v súlade s jej právnym nazeraním na spor. Z obsahu\n\ndovolania je celkom zrejmé, že žalovaná sa svojou argumentáciou existencie vady zmätočnosti snaží\nspochybniť právne posúdenie sporu súdmi nižšej inštancie, ktorá však aj v prípade jej opodstatnenosti by\nmala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť\ndovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (viď konštantnú judikatúru najvyššieho súdu ako aj\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, napr. IV. ÚS 499/2022, R 24/2017 a ďalšie).\n26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je\ndovolanie v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n27. Žalovaná prípustnosť dovolania vyvodzuje aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n27.1. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\na označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n27.2. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax\nvyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca\naj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto\nnázory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (rozhodnutia najvyššieho súdu 3Cdo/6/2017,\n3Cdo/191/2017, 6Cdo/21/2017). Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n28. Dovolateľka tvrdí, že odvolací súd nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu\nžalobcov na určení neplatnosti záložnej zmluvy, keďže určovacia žaloba nie je spôsobilým procesným\nprostriedkom na vyriešenie celého obsahu a spornosti právneho vzťahu, pokiaľ záložné právo už vzniklo\nzápisom do katastra nehnuteľností. Uvedený záver vyplýva podľa názoru dovolateľky z rozhodnutí\nnajvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/89/2007, aj sp.zn. 3Cdo/24/2017.\n29. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v\npreskúmavanej veci) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia\nžaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav\nohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak,\njednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah\na povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý\nprávny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú\npráve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že\nich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.\n30. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je potrebné vychádzať z toho, že v danom\nprípade bola žaloba podaná na súde prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“). Podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 písm. c) OSP možné žalobou\nuplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý\nprávny záujem. Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 CSP je potrebné v zmysle § 470 ods.\n1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je\nv CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje\n\nžaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm.\nd) CSP). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania\nvtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej\núpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto\nprávna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP)\nposudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia.\nBolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému\npostupu v ust. § 80 písm. c) OSP.\n31. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) OSP ide o posúdenie,\nči podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany, ktorým sa\nmôže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Pri uvedenom postupe je nevyhnuté vždy\nzohľadniť osobitosti konkrétneho prípadu.\n32. Dovolateľka poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu, pri ktorých dovolací súd dospel k záveru\no neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, avšak na odlišnom\nskutkovom základe. V dovolateľkou označených rozhodnutiach právny vzťah medzi stranami sporu\nurčením neplatnosti záložnej zmluvy nezanikol, resp. vyvolal potrebu ďalšieho konania. V danom prípade\nvšak žalobcovia nie sú účastníkmi úverového vzťahu, ktorý sa záložným právom zabezpečuje, nemajú\npreto záujem na vyriešení tohto úverového vzťahu. Požadované určenie tak nevyvoláva potrebu ďalšej\nžaloby a postavenie strán sporu bude určením neplatnosti právnych úkonov konečne vyriešené.\n32.1. Pokiaľ dovolateľka vidí odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v konštatovaní\nodvolacieho súdu, že na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy nemohlo vzniknúť záložné právo,\nhoci bolo vložené do katastra nehnuteľností, v tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť,\nže k obdobnému záveru (i keď v súvislosti so vznikom vlastníckeho práva) dospela aj aktuálna judikatúra\nnajvyššieho súdu, keď veľký senát obchodnoprávneho kolégia v uznesení z 27. apríla 2021 sp. zn.\n1VObdo/2/2020, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 56/2021 uviedol, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné\nnadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností.\n33. V prejednávanom spore v súlade s vyššie uvedeným postupoval aj odvolací súd, jeho záver o\nexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dostatočne jasne a presvedčivo\nodôvodnený. Dovolací súd na základe uvedeného uzatvára, že odvolací súd sa pri riešení rozhodujúcej\nprávnej otázky prípustnosti určovacej žaloby od ustálenej praxe dovolacieho súdu neodchýlil, práve\nnaopak, v plnom rozsahu ju rešpektoval.\n34. Vzhľadom k tomu, že k odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nv danom prípade nedošlo, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej vo vzťahu k dovolaciemu\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, a preto ho v tejto časti odmietol podľa § 447\npísm. f) CSP.\n35. Na základe uvedeného, najvyšší súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietala nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n36. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 568/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:84747172-0fb6-444e-8784-0fc6558f0955", "datum": "2026-03-31", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/31/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcfa93eb-b870-4e36-aa71-b4fea6920876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.499.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.499.2022.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "b5255546-63d3-4448-a968-b4139851d8c1:88156fdb-5710-4b4f-892e-ae550c55e7b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1", "spisova_znacka": "7Cdo/45/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/45/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116209500.1"}, {"guid": "7f4d2037-921c-4879-956a-beef5927aa0d:83782f28-e705-4068-92f7-01ba5a3a2bd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8116213062.1", "spisova_znacka": "9Cdo/139/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/139/2021 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8116213062.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "f32c102f-9e62-4d8c-af6c-6e61354bc85c:03d03609-1668-4488-8e75-7aaa4cef8f22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2", "spisova_znacka": "2ObdoV/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2"}, {"guid": "9ef20a1d-caee-4195-8d58-ce4cf879c3af:7aa6d555-8ea4-4713-99c8-49215c7693ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1", "spisova_znacka": "7Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2019 z 23. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1"}, {"guid": "fb28ed9e-6cb1-444f-822f-0a17f215c4e7:adad5122-04ea-41ee-aa4f-af8231ab2a83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1", "spisova_znacka": "3Cdo/191/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/2017 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6114223328.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "cd7d1b62-6c74-4df9-9247-23359ce02425:37096870-7f5b-4abc-87af-64e23c01f72d", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/31/2022", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/31/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cd7d1b62-6c74-4df9-9247-23359ce02425:37096870-7f5b-4abc-87af-64e23c01f72d"}, {"guid": "7a271a0c-fbb8-4770-aa6d-b58c39df7c65:f1da6874-2496-4ba3-9b29-71278c44eab8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8113010560.9", "spisova_znacka": "9To/36/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9To/36/2016 z 31. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8113010560.9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:84747172-0fb6-444e-8784-0fc6558f0955", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.568.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 568/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.568.2025.1"}]}