{"guid": "b8c47f85-c99e-4b53-934c-211cd2aff0f4:6db48625-6119-41fc-a2c5-8f2c23723497", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2", "spisova_znacka": "4Cdo/134/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/134/2023 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 4Cdo/134/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2", "identifikacne_cislo": "8717201687", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6db48625-6119-41fc-a2c5-8f2c23723497", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/134/2023\n8717201687\n30. 10. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:8717201687.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. G., narodenej X. K. XXXX, C., P. XXX/XX,\nzastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému Š. G.,\nnarodenému XX. K. XXXX, C., Š. XXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Behúňom, Poprad,\nNámestie sv. Egídia 44, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom\nsúde Poprad pod sp. zn. 20C/8/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 8. decembra 2022 sp. zn. 23Co/6/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2022 sp. zn. 23Co/6/2022 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom zo 17. septembra 2018 č. k. 20C/8/2017 - 262 I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne\na žalovaného k rekreačnej chate súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX a k\npozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, všetko zapísané v katastri\nnehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXX\npre obec a katastrálne územie V., II. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného rekreačnú chatu\nsúp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX a k pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 310 m2, všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným\núradom Poprad, odborom katastrálnym na liste vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie V.,\nIII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu jej podielu na nadobúdanej nehnuteľnosti\nsumu 53.266,66 eura do šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku, IV. žalobkyni uložil povinnosť\nzaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 1.249,50 eura do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku, V. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vykonaným\ndokazovaním zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom\npodiel žalovaného je 7/24, podiel žalobkyne 17/24. Hodnota predmetu sporu je 75.200 eur. Z výpisu účtu\nžalobkyne zistil, že táto disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovaného.\nŽalovaný deklaroval svoj nehnuteľný majetok výpismi z listov vlastníctva, ktoré by mohol v prípade\npotreby predať a získať tak dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne. Ďalej\nzistil, že stavba nie je reálne deliteľná a navyše konflikty spoluvlastníkov by gradovali a znemožňovali\njej využitie a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a prikázal ju do výlučného vlastníctva\nžalovaného. Uviedol, že veľkosť podielov a účelné využitie veci nie sú jedinými hľadiskami, na ktoré\nsúd musí prihliadnuť, ale má prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti a to skutočnosť, že spoluvlastník sa\nsprával násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/33/2010, podľa ktorého pri rozhodnutí súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je\nabsolútne rozhodujúce ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré\nsú v danej veci relevantné. Nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalovaného s prihliadnutím na to,\nže účelné využitie preukazuje výlučne žalovaný. Mal za zrejmé, že žalobkyňa a jej rodina sa snažili\nskontrolovať stav predmetu sporu výhradne v čase, kedy žalovaný organizoval oslavy či stretnutia a\n\npomerne direktívne, čo mohlo vyprovokovať prítomných k hrubým či vulgárnym výrazom. Prihliadol aj\nna to, že nehnuteľnosť využíva výlučne a stará sa o ňu žalovaný a preto mu ju prikázal do výlučného\nvlastníctva. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 18. decembra\n2019 sp. zn. 23Co/48/2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o povinnosti\nžalobkyne zaplatiť súdny poplatok tak, že I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného\nk rekreačnej chate súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX a k pozemku C-KN\nparc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva\nč. XXX, katastrálne územie V., II. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne rekreačnú chatu súp.\nč. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX a k pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 310 m2, všetko zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva\nč. XXX, katastrálne územie V., III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom primeranej\nnáhrady za zrušené spoluvlastníctvo sumu 21.933,34 eura do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku,\nIV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku\nv rozsahu 50 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\nUviedol, že pri rozhodovaní o tom, komu nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva, je potrebné\nzohľadniť najmä veľkosť podielov a prihliadnuť na účelné využitie veci. Súd mal prihliadnuť na vyšší\npodiel žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti a nemal zohľadniť to, že nehnuteľnosť výlučne užíva a\nstará sa o ňu žalovaný, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný takýmto spôsobom v podstate\npopieral vlastnícke a užívacie práva žalobkyne. Žalobkyňa bola väčšinovou spoluvlastníčkou, mala mať\nteda právo rozhodovať o hospodárení so spoločnou vecou, teda aj o tom, ako sa vec bude využívať.\nNapriek tomu o využití spoločnej veci rozhodoval žalovaný. Žalovaný z takého nerešpektovania práv\nžalobkyne nemôže profitovať tým, že jeho výlučné užívanie nehnuteľnosti je argumentom pre prikázanie\nnehnuteľnosti do jeho vlastníctva. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na pripravenosť žalobkyne okamžite\nzaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel prislúchajúcu sumu. O trovách celého konania\nrozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/269/2020 z 27. apríla 2022 rozsudok\nKrajského súdu v Prešove z 18. decembra 2019 sp. zn. 23Co/48/2019 z dôvodu nepreskúmateľnosti\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vo vzťahu k určeniu komu bude\nnehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva odvolací súd len skonštatoval, že „súd mal prihliadnuť\nna vyšší podiel žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti a nemal zohľadniť to, že nehnuteľnosť výlučne\nužíva a stará sa o ňu žalovaný“ a odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu ku skutočnosti,\nže „okrem žalovaného žiaden z dedičov, t. j. ani žalobkyňa ani pôvodný spoluvlastník K. G. neprejavil\nzáujem o predmet sporu, záujem predmet sporu udržiavať či využívať pre seba“ neobsahuje žiadne\nodôvodnenie. Zároveň dovolací súd poukázal na bod 35. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vo\nsvojom rozhodnutí citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/33/2010, ktorý\nvo svojom rozhodnutí vyslovil názor, že „v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem\nveľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov\nbude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne\nrozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej\nveci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť mnohých situácií a preto prenecháva riešenie\nna úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu“. Dovolací súd vytkol\nodvolaciemu súdu, že k tomuto záveru súdu prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko a vo svojom\nrozhodnutí sa nevysporiadal ani s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť\nodpredať a teda nie je zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď nehnuteľnosť prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalobkyne napriek tomu, že túto užíva výlučne žalovaný a má záujem o jej\nprikázanie do svojho vlastníctva.\n4. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 8. decembra 2022 sp. zn. 23Co/6/2022\nzmenil rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok\ntak, že I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rekreačnej chate súp. č. XXXX,\npostavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX a k pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 310 m2, to všetko zapísané na LV č. XXX, k. ú. V., II. prikázal do výlučného\nvlastníctva žalobkyne rekreačnú chatu súp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX a\npozemok C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, to všetko zapísané v\n\nkatastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. V., III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom\nprimeranej náhrady za zrušené spoluvlastníctvo sumu 21.933,34 eura do 10 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku, IV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo\nsúdneho poplatku v rozsahu 50 % pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením a V. žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že pri rozhodovaní o tom, komu nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva, je potrebné\nzohľadniť najmä veľkosť podielov a prihliadnuť na účelné využitie veci a je potrebné zohľadniť všetky\nskutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Za relevantné odvolací súd považoval veľkosť podielu,\npričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne je väčší, ako spoluvlastnícky podiel žalovaného. Relevantné\nje aj účelné využitie veci - v tomto smere je postavenie oboch spoluvlastníkov rovnaké, pretože obaja\nmajú možnosť nehnuteľnosť účelne využívať. Relevantná je aj skutočnosť, že okrem žalovaného žiaden\nz dedičov nejavil záujem o predmet sporu a to, že podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala záujem\nnehnuteľnosť odpredať. Odvolací súd k týmto skutočnostiam uviedol, že zo spisu aj z vyjadrenia\nžalobkyne vyplýva, že v rámci snahy o uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nbola žalobkyňa ochotná nehnuteľnosť predať, k predaju však nedošlo a teraz už žalobkyňa nemá záujem\no predaj nehnuteľnosti, ale chce sa stať jej výlučnou vlastníčkou. Odvolací súd bol názoru, že relevantné\nby boli aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa účelovo zvýšila svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej\nnehnuteľnosti, že nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v jej správe chátra,\navšak tieto tvrdenia nemal preukázané. Relevantná by bola aj skutočnosť, že žalovaný chce v tejto\nchate bývať, avšak z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že svoju bytovú potrebu má vyriešenú nájmom.\nOdvolací súd zohľadnil vyššie uvedený komplex skutočností a dospel k záveru, že nehnuteľnosť je\npotrebné prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Uviedol, že obaja spoluvlastníci majú záujem o\nprikázanie nehnuteľnosti do ich vlastníctva, obaja majú k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie\npodielu druhého spoluvlastníka, obaja môžu nehnuteľnosť účelne využiť, tieto kritériá nie sú v prospech\nani žalobkyne ani žalovaného. Z ostatných kritérií je v prospech žalobkyne jej vyšší podiel na spoločnej\nnehnuteľnosti, pričom v prospech žalovaného nesvedčí žiadne ďalšie kritérium. Z uvedených dôvodov\nodvolací súd za výlučného vlastníka spoločnej nehnuteľnosti určil žalobkyňu a prikázal žalobkyni vyplatiť\nžalovanému náhradu za jeho podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je vo výške 21.933,34 eura (ako\n7/24 zo sumy 75.200 eur, ktorú súd prvej inštancie zistil ako hodnotu spoločnej nehnuteľnosti). Vzhľadom\nna pripravenosť žalobkyne zaplatiť cenu okamžite, súd určil lehotu plnenia 10 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie sú dôležitejšie postoje spoluvlastníkov\nprezentované v súdnom konaní, nie postoje prezentované pri snahe o uzavretie dohody o vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva. Ak dohoda uzavretá nebola, je prirodzené, že spoluvlastníci môžu zmeniť\nsvoj postoj k tomu, kto má byť vlastníkom spoločnej veci po zrušení spoluvlastníctva. Preto odvolací súd\nzohľadňuje postoj oboch spoluvlastníkov v čase rozhodovania, pričom v tom čase obaja spoluvlastníci\nmali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a úvodný postoj žalovaného nie je\nargumentom, pre prikázanie veci do jeho vlastníctva, pretože ak by mal reálny záujem, bol by uzavrel\ndohodu a vyplatil podiel žalobkyne. Pokiaľ žalovaný uviedol, že predal svoj byt aby mohol vyplatiť podiel\nžalobkyne, odvolací súd nepovažoval za dôvod pre prikázanie nehnuteľnosti žalovanému skutočnosť, že\nžalovaný predal byt aby získal finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, nakoľko žalovaný tak urobil\naž počas konania, pričom od doručenia návrhu mu bolo zrejmé, že žalobkyňa po neúspešnej snahe o\nzrušenie spoluvlastníctva dohodou žiada nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva. Rovnako odvolací\nsúd nepovažoval za dôvod pre prikázanie nehnuteľnosti žalovanému skutočnosť, že chcel v tejto chate\nbývať, pretože jeho bytová potreba je zabezpečená. O trovách celého konania rozhodol podľa § 255\nods. 1 CSP a § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že sa jednalo o\nkonanie, ktoré mohlo začať na návrh ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov a teda nie je možné\nhovoriť o úspechu alebo neúspechu strán. Sporom sa riešil právny status oboch strán sporu k spoločnej\nnehnuteľnosti. Považoval za spravodlivé, aby iba nevyhnutné náklady tohto konania (súdny poplatok)\nznášali rovným dielom obaja podieloví spoluvlastníci a preto rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť\nžalobkyni polovicu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku. O trovách dovolacieho konania rozhodol\npodľa § 453 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil\ntým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f)\nCSP), rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu ( § 421 ods. 1 písm. a) CSP) a záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\n\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 písm. c) CSP). Uviedol, že súd prvej\ninštancie v bodoch 35. až 38. odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Cdo/33/2010 a pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že podiel žalobkyne na\npredmete sporu je vyšší, avšak v konaní bolo preukázané, že o nehnuteľnosť sa už niekoľko rokov stará\nvýlučne žalovaný. Bol názoru, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu však dostatočne nevyplýva,\nprečo nebol správny právny názor prvostupňového súdu podložený aj judikatúrou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, keď odvolací súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že v zmysle rozhodnutia\ndovolacieho súdu, okrem zohľadnenia veľkosti podielov a prihliadnutia na účelné využitie veci zohľadnil\naj všetky skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné, avšak tento komplex skutočností nedostatočne\nodôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne\npoukazujúc tak na posúdenie veľkosti podielov ako aj na posúdenie účelného využitia veci a na súhrn\nskutočností, ktoré sú v danej veci relevantné, pričom odvolací súd vo svojom odôvodnení dostatočne\nnezdôvodnil súhrn skutočností relevantných na rozhodnutie v danej veci, keď sa nevysporiadal so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne\nvysvetlený a to nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s\npoukazom na právne závery, ktoré prijal. Vytkol odvolaciemu súdu, že sa v rozhodnutí obmedzil iba\nna stručné odôvodnenie a na všeobecnú úvahu, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zaoberal\nkonkrétnymi a jednoznačnými námietkami žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné a právne\nvýznamné, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Namietal, že až do podania žaloby nemala\nžalobkyňa žiaden problém s tým, že danú nehnuteľnosť užíva žalovaný a tak ako uviedla vo svojej\nvýpovedi prístup k nehnuteľnosti mala, keďže chodila nehnuteľnosť kontrolovať a žalovaný v konaní\npreukázal, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovanej a že stále to bol on,\nktorý prejavoval záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti, pričom práve žalobkyňa túto nehnuteľnosť chcela\nodpredať. Uviedol, že odvolací súd sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s vyššie uvedenými\nargumentmi a za rozhodujúce hľadisko zobral len veľkosť spoluvlastníckeho podielu, keď jednotlivým\nposudzovaným kritériám nevenoval náležitú pozornosť, iba ich stroho vymenoval. Podľa žalovaného sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke posúdenia veľkosti\npodielov a účelného využitia veci a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Cdo/33/2010, rozbor Najvyššieho súdu SSR z 8. marca 1973, sp. zn. Cpj 8/72, R 54/1973,\nrozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1644/2005) s tým, že odvolací súd nepostavil všetky posudzované\nrelevantné rozhodujúce skutočnosti na rovnakú úroveň, čo následne viedlo k nesprávnemu záveru, že\nžalobkyňa a žalovaný sú si v otázke posudzovania všetkých relevantných skutočností na roveň, okrem\nvyššieho podielu na spoločnej nehnuteľnosti na strane žalobkyne, čo viedlo odvolací súd k nesprávnemu\nrozhodnutiu, že pri hodnotení kritérií má žalobkyňa prospech, dôsledkom čoho bolo že veľkosť podielov\nje rozhodujúca. Bol názoru, že odvolací súd nesprávne právne posúdil hľadisko účelného využitia veci,\nkeď účelné využitie veci (pričom v odôvodnení vôbec nie je konkrétne uvedené v čom má spočívať)\nnie je u oboch spoluvlastníkov rovnaké, pričom v tejto rovine nie je možné uvažovať len o tom, či\nna oboch stranách existuje možnosť nehnuteľnosť účelne využívať, ale je nevyhnutné zohľadniť napr.\naj skutočnosť, kto túto nehnuteľnosť zveľadil a pod. pričom vyplýva z vykonaného dokazovania, že\nod úmrtia matky v roku 2013 výlučne iba žalovaný túto nehnuteľnosť účelne využíval a teda túto\nnehnuteľnosť zveľaďoval, zhodnocoval a to aj vzhľadom na jeho zámer s touto nehnuteľnosťou podnikať.\nZdôraznil, že túto stavbu udržiaval, vykonával na nej nespočetné opravy a investoval do nej nemalú\nsumu a je i naďalej sám schopný sa o jej údržbu starať, pričom žalobkyňa na výzvy žalovaného ohľadom\npotreby vykonania nutných opráv nikdy nereagovala a svojím konaním sama spôsobila taký stav, ktorý\nviedol ku vzniku škôd (vypnutie ističov viedlo k poškodeniu bojlerov). Uviedol, že oznámil odvolaciemu\nsúdu právoplatnosť rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/8/2018, v zmysle ktorého bola\nžaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX\no výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX k. ú. V., ktorej vlastníkom\nje žalovaný, zamietnutá. Na tomto pozemku je vybudovaná studňa, na ktorú je napojené vodovodné\npotrubie do nehnuteľnosti - rekreačnej chaty (táto nehnuteľnosť je predmetom vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva). Mal za to, že aj túto skutočnosť mal vziať odvolací súd do úvahy, pretože pri prikázaní\nnehnuteľnosti žalobkyne žalobkyňa nebude mať prístup k vode, ktorá sa nachádza na pozemku\nžalovaného. Bol názoru, že odvolací súd nesprávne posúdil vec, keď pri rozhodovaní nezohľadnil\nskutočnosť, že žalovaný mal od počiatku (od smrti matky) záujem o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti,\npričom s touto žiadosťou sa obrátil na svojich súrodencov. V konečnom dôsledku, však nehnuteľnosť\nbola prikázaná spoluvlastníkovi - žalobkyni - pôvodne nežiadajúcej, ktorá len z pomstychtivej pohnútky\no túto nehnuteľnosť prejavila záujem, ktorý trvá v pomere k záujmu žalovaného omnoho kratšiu dobu.\nNepovažoval za spravodlivé, aby bol zohľadnený len postoj prezentovaný v súdnom konaní, ale mal za\n\nto, že bolo potrebné prihliadnuť aj na záujem v rámci iných mimosúdnych jednaní a dohôd. Mal za to, že\npodstatný je postoj prezentovaný práve pri snahe o uzavretie dohody, kedy aj sama žalobkyňa bola za jej\nuzatvorenie a zo žalovanému neznámych dôvodov k tejto dohode nedošlo, čo mu však nemôže byť na\npríťaž. Nepovažoval za správny názor súdu, že bytová potreba žalovaného je vyriešená, pretože tento\npredal byt vo svojom výlučnom vlastníctve práve kvôli tomu, aby mal prostriedky na vyplatenie žalobkyne\na aby tak býval vo svojom, nie aby býval v prenajatom byte. Mal za to, že odvolací súd opomenul\nskúmať a následne správne vyhodnotiť najmä to, ktorý z podielových vlastníkov chatu doposiaľ obýval\n(žalovaný), je na užívanie z hľadiska naliehavosti bytovej potreby najviac odkázaný (žalovaný), dom\nudržiaval a opravoval (žalovaný), vykonal investície na zveľadenie (žalovaný), je schopný a ochotný sa o\nnehnuteľnosť naďalej starať (žalovaný). Uzavrel, že odvolací súd nesprávne určil primeranú náhradu za\npodiel na spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko vychádzal zo znaleckého posudku č. 13/2018 vypracovaným\n10. mája 2018 a na účely výpočtu primeranej náhrady je nevyhnutné, aby súd vychádzal zo znaleckého\nposudku o obvyklej cene nehnuteľnosti a z jej ceny v čase vyporiadania. Keďže odvolací súd vzal\nza základ znalecký posudok vypracovaný pred viacerými rokmi, potom nevychádzal z ceny v čase\nvyporiadania, a jeho rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol odklad\nprávoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Zároveň navrhol, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n6. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n7. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré\nukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n8. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022,\nIV. ÚS 442/2022).\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je dôvodné.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\n\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia, jeho arbitrárnosť, neodôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, nedostatočné odôvodnenie a arbitrárnosť vo vzťahu k aplikácii § 142 Občianskeho\nzákonníka.\n15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n17. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n18. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\n\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n20. Keď sa odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku odvolateľa nevysporiada s právne\nrelevantnou argumentáciou odvolateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť\njeho právnej argumentácie, poruší základne právo na súdnu ochranu garantovanú podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivý proces garantované podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri napr. III. ÚS 402/08).\nPokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami odvolateľa, tieto\nbez primeraného vysvetlenia ignoruje\na neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje tým právo odvolateľa na spravodlivý proces (por. II.\nÚS 120/2020).\n21. V súvislosti s vadou § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Mal za to, že odvolací súd sa nevysporiadal s ním uvádzanými podstatnými tvrdeniami\n(§ 387 ods. 3 CSP), keď namietal, že danú nehnuteľnosť užíva od počiatku žalovaný a v konaní\npreukázal, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalovanej, pričom odvolací súd sa touto\nargumentáciou vôbec nezaoberal.\n22. Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru,\nže toto rozhodnutie nespĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s\n§ 393 ods. 2 CSP a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva jednoznačný záver, že odvolací súd pri riešení otázky, ktorému zo spoluvlastníkov má byť\nnehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva (po tom ako obaja súhlasili so zrušením podielového\nspoluvlastníctva) za rozhodujúce kritérium považoval veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Súčasne však\nz odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v skutočnosti žalobkyňa nehnuteľnosti, ktoré\nsú predmetom vyporiadania neužíva, ale tieto nehnuteľnosti užíval v čase vyhlásenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaný. Dovolací súd nespochybňuje, že otázka, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec\nprikázaná za náhradu závisí od úvahy súdu. Predmetná úvaha však musí byť preskúmateľná tak, aby\nbolo z nej zrejmé, podľa akých kritérií súd postupoval a akými sa riadil. V danom prípade odvolací súd\nuviedol, že pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval len veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale skúmal i\nďalšie relevantné aspekty, neuviedol však presvedčivým spôsobom ako ich vyhodnotil. Odvolací súd vo\nsvojom rozhodnutí uviedol, že za relevantné považoval veľkosť podielu, pričom spoluvlastnícky podiel\nžalobkyne je väčší, ako spoluvlastnícky podiel žalovaného; relevantné je aj účelné využitie veci - v tomto\nsmere je postavenie oboch spoluvlastníkov rovnaké, pretože obaja majú možnosť nehnuteľnosť účelne\nvyužívať a relevantná je aj skutočnosť, že okrem žalovaného žiaden z dedičov nejavil záujem o predmet\nsporu a to, že podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať. Odvolací\nsúd k týmto skutočnostiam uviedol, že zo spisu aj z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že v rámci snahy\no uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola žalobkyňa ochotná nehnuteľnosť\npredať, k predaju však nedošlo a teraz už žalobkyňa nemá záujem o predaj nehnuteľnosti, ale chce sa\nstať jej výlučnou vlastníčkou. Odvolací súd bol názoru, že relevantné by boli aj tvrdenia žalovaného,\nže žalobkyňa účelovo zvýšila svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, že nemá reálny\nzáujem o užívanie nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v jej správe chátra, avšak tieto tvrdenia nemal\npreukázané. Relevantná by bola aj skutočnosť, že žalovaný chce v tejto chate bývať, avšak z vyjadrenia\nžalovaného vyplýva, že svoju bytovú potrebu má vyriešenú nájmom. Odvolací súd zohľadnil vyššie\nuvedený komplex skutočností a dospel k záveru, že nehnuteľnosť je potrebné prikázať do výlučného\nvlastníctva žalobkyne. Uviedol, že obaja spoluvlastníci majú záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich\nvlastníctva, obaja majú k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie podielu druhého spoluvlastníka,\nobaja môžu nehnuteľnosť účelne využiť, tieto kritériá nie sú v prospech ani žalobkyne ani žalovaného.\nZ ostatných kritérií je v prospech žalobkyne jej vyšší podiel na spoločnej nehnuteľnosti, pričom v\nprospech žalovaného nesvedčí žiadne ďalšie kritérium. Dovolací súd má za to, že odvolací súd na\nnámietky žalovaného, ktoré predostieral v priebehu celého konania riadne nereagoval. Ide pritom všetko\no skutočnosti (veľkosť podielov, účelné využitie veci, čo je predmetom vyporiadania a ďalšie), na ktoré\npoukazoval žalovaný už počas celého sporu (nielen v odvolacom konaní). Odvolací súd nereagoval na\n\nnámietky žalovaného riadne, dostatočne nevysvetlil, prečo nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy\naj ním uvádzané argumenty. Len veľmi stroho uviedol, že skúmal i ďalšie relevantné aspekty, ktoré\nvšak dostatočným spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal aspektom,\nže predmetnú nehnuteľnosť od začiatku užíva žalovaný, zabezpečuje jej prevádzku i starostlivosť\no ňu, od začiatku prejavuje záujem o jej vlastníctvo a má i dostatok finančných prostriedkov na\nvyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Odvolací súd taktiež dostatočnou úvahou nevysvetlil,\nakým spôsobom má žalovaný vyriešenú bytovú otázku, keď podnájom bytu nie je možné považovať za\ntrvalé vyriešenie bytovej otázky. V neposlednom rade odvolací súd nevysvetlil, na základe akých úvah\nvychádzal pri určení primeranej náhrady za podiel na spoločnej nehnuteľnosti zo znaleckého posudku\nvypracovaného 10. mája 2018, keď vyhlásil rozsudok 8. decembra 2022, teda štyri roky po vypracovaní\nznaleckého posudku. Napokon sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s tvrdením\nžalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať a teda nie je zrejmé, akými úvahami sa\nodvolací súd riadil, keď nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne napriek tomu, že túto\nužíva výlučne žalovaný a má záujem o jej prikázanie do svojho vlastníctva. V dôsledku absencie riadneho\nvyporiadania sa so všetkými relevantnými námietkami sa stala úvaha odvolacieho súdu, na základe\nktorej určil ktorému zo spoluvlastníkov pripadne vec do podielového spoluvlastníctva nepreskúmateľnou.\n23. Napokon dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný v priebehu dovolacieho\nkonania predložil dovolaciemu súdu žiadosť o začatí konania o odstránení stavby, ktorú podala\nžalobkyňa 15. augusta 2023 a ktorou žiada o odstránenie stavby, ktorá je predmetom tohto sporu.\n24. Odvolací súd teda neposkytol dovolateľovi náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho podstatné\ntvrdenia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom aj dostatočným podkladom pre\nuskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti\nuvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne\nrozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku\nporušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v\nspojení s § 420 písm. f) CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti\nrozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade.\n25. Dovolací súd konštatuje, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke\nvád konania namietaných dovolateľom majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie\nnespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP na\nriadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaného procesne prípustné podľa § 420\npísm. f) CSP a dovolateľ v ňom dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože\nmu týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n26. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné\na zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n27. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo\nk procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých\nspočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013,\n5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax\nnajvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského\ncivilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade\nneposudzoval dovolanie z hľadiska opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych\notázok (čo v konkrétnostiach znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, ako aj jeho dôvodnosti v zmysle § 432 rovnakého zákona).\n28. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Co/6/2022", "guid": "81900894-e386-44c1-96c6-011641d90d9b:21ffc5ca-0252-4d75-8ea8-282ae055a893", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "251c4afd-d20e-4d0c-9c74-84a459cce687:1611afd3-8d83-4d58-92a3-6a6266dca0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/6/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/6/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/251c4afd-d20e-4d0c-9c74-84a459cce687:1611afd3-8d83-4d58-92a3-6a6266dca0e3"}, {"guid": "7fa64d19-2c27-4d26-b1b5-390ae3b88a5b:750ed341-cf6c-4279-bdf1-6a25f05f0a83", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317206006.1", "spisova_znacka": "23Co/48/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/48/2019 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317206006.1"}], "citovane_v": []}