{"guid": "b6a65ca4-161d-4acd-a35f-611f3f562de9:fe20234d-b694-477e-b5e4-780f0b899c73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1", "spisova_znacka": "5Cdo/27/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/27/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2025, sp. zn. 5Cdo/27/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1", "identifikacne_cislo": "2317205281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Záložné právo", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe20234d-b694-477e-b5e4-780f0b899c73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/27/2023\n2317205281\n30. 01. 2025\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2025:2317205281.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ G. M., nar. I., bytom J., 2/ E. M., nar. I., bytom J.,\nobaja zastúpení Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, IČO: 46 255\n010, proti žalovanej: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO:\n46 713 930, zastúpenej PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, o\nurčenie, že záložné právo nie je, o zaplatenie 14.499,28 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Galanta pod sp. zn. 10C/16/2017, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nz 12. októbra 2022 sp. zn. 26Co/66/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. októbra 2022 sp. zn. 26Co/66/2022 vo výrokoch I. a II. a\nrozsudok Okresného súdu Galanta zo 14. decembra 2021 č. k. 10C/16/2017-342 vo výrokoch 1. a\n3. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia žalobou z 3. marca 2017 žiadali súd, aby určil, že na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v\nokrese D., v obci V., v katastrálnom území V., zapísané Okresným úradom D. - katastrálny odbor na\nLV č. XXX, ako: rodinný dom so súpisným číslom XX, druh stavby 10, ktorý je postavený na pozemku parcele C-KN parcela číslo 2039/7, v podiele 1/2 a 1/2, pozemok - parcela C-KN parcela číslo 2039/7,\ndruh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2, v podiele 1/2 a 1/2, pozemok - parcela\nC-KN parcela číslo 2039/22, záhrady o výmere 454 m2, v podiele 1/2 a 1/2, pozemok - parcela E-KN\nparcela číslo 2039/7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, v podiele 1/2 a 1/2\n(ďalej aj „nehnuteľnosť“, „záloh“ alebo „predmet záložného práva“) neviazne záložné právo zmluvne\nzriadené na zabezpečenie pohľadávky žalobcov voči žalovanej a zrušil záložné právo k nehnuteľnosti v\nprospech žalovanej. Žalobcovia počas konania niekoľkokrát menili žalobný návrh. V priebehu konania\nžalobcovia v časti II. výroku, teda zrušenia záložného práva, zobrali žalobu späť so súhlasom žalovanej.\nŽalobcovia napokon zmenili žalobný návrh a žiadali, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu, v zmysle\nktorého sa určuje, že na zálohu záložné právo žalovanej nie je. Súd takto navrhnutú zmenu žalobného\nnároku pripustil na pojednávaní konanom 30. mája 2019.\n1.1. Žalovaná žalobou z 8. februára 2019 podala vzájomnú žalobu a žiadala súd, aby žalobu žalobcov\nzamietol a zaviazal žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne žalovanej zaplatiť 14.499,28 eur s\npríslušenstvom.\n2. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 14. decembra\n2021 č. k. 10C/16/2017-342 v spojení s opravným uznesením z 24. júna 2022 č. k. 10C/16/2017-398\nvýrokom 1. žalobu zamietol, výrokom 2. konanie v časti zrušenia záložného práva k predmetu\nzáložného práva, v prospech žalovanej zastavil, výrokom 3. vzájomnú žalobu zamietol, výrokom\n4. konanie v časti úrokov a úrokov z omeškania nasledovne: v časti úrokov vo výške 8,95 % ročne zo\nsumy 1.200 eur za obdobie od 22. marca 2019 do zaplatenia, v časti úrokov z omeškania vo výške 8 %\nročne zo sumy 1.200 eur za obdobie od 22. marca 2019 do zaplatenia, v časti úrokov vo výške 8,95 %\n\nročne zo sumy 1.300 eur za obdobie od 5. novembra 2019 do zaplatenia, v časti úrokov z omeškania vo\nvýške 5,05 % ročne zo sumy 1.300 eur za obdobie od 5. novembra 2019 do zaplatenia, v časti úrokov vo\nvýške 8,95 % ročne zo sumy 3.000 eur za obdobie od 13. februára 2020 do zaplatenia, v časti úrokov\nz omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.000 eur za obdobie od 13. februára 2020 do zaplatenia\nzastavil, výrokom 5. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vzájomnú žalobu vo výške\n799,50 eur Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a\nvýrokom 6. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n2.1. Pred meritórnym prejednaním veci sa súd zaoberal okruhom otázok, a to: preukázaním naliehavého\nprávneho záujmu na určovacej žalobe, vecnej legitimácie žalovanej a otázkou premlčania. V danom\nprípade žalobcovia mali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pretože bez tohto určenia\nby bolo právne postavenie žalobcov neisté a predmetná žaloba nespôsobuje podávanie ďalších žalôb\nza účelom odstránenia právnej neistoty. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzali,\nže žalovaná nie je vecne legitimovaná, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, vzhľadom na neplatnosť zmluvy\no postúpení pohľadávok z dôvodu, že pri zosplatnení pohľadávky banka nepostupovala v súlade s § 92\nods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o bankách“). Podľa názoru súdu banka v súlade so zákonom zosplatnila\núver a zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platný právny úkon.\n2.2. Pokiaľ šlo o premlčanie nároku uplatneného vzájomnou žalobou súd prvej inštancie uviedol, že\nnámietka premlčania bola vznesená pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie a z\ntohto dôvodu sa ňou zaoberal. Z predloženého účtu žalobcov zistil, že posledná úhrada bola vykonaná\n20. júna 2015 a dlh sa stal splatným 20. októbra 2015. Premlčacia doba začala plynúť 21. októbra 2015\na uplynula 21. októbra 2018. Vzájomnú žalobu žalovaná na súd podala 6. februára 2019, to znamená\npo uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu premlčania súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.\n2.3. Pokiaľ šlo o premlčanie záložného práva z obsahu spisu súd zistil, že dražobná spoločnosť\nDUPOS, s. r. o. vyzvala žalobcov listom z 24. novembra 2016, aby umožnili ohodnotenie predmetu\ndražby na základe návrhu žalovanej (v tomto konaní) ako záložného veriteľa o výkon záložného\npráva formou dražby. To znamená, že žalovaná si uplatnila výkon záložného práva pred dátumom\n24. novembra 2016. Súd uviedol, že záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr ako ním zabezpečená\npohľadávka. Pokiaľ sa úver stane splatným, od nasledujúceho dňa začína plynúť nielen premlčacia doba\npohľadávky na vrátenie úveru, ale aj premlčacia doba záložného práva. V danom prípade pohľadávka\nsa stala splatnou 20. októbra 2015 a premlčacia doba začala plynúť 21. októbra 2015. Návrh na výkon\nzáložného práva bol podaný pred 24. novembrom 2016, to znamená, že záložné právo nie je premlčané.\n2.4. Vzhľadom k späťvzatiam žaloby a vzájomnej žaloby došlo i k zastaveniu konania v niektorých\nčastiach ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia. Rovnako bolo rozhodnuté o zaplatení súdneho\npoplatku za podanie vzájomnej žaloby.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 12. októbra 2022 sp. zn. 26Co/66/2022\nna odvolania žalobcov aj žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že na zálohu nie\nje záložné právo žalovaného (výrok I.), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 3. vo veci samej potvrdil\n(výrok II.), odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku 5. o vyrubení súdneho\npoplatku ako neprípustné odmietol (výrok III.) a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 6. o náhrade\ntrov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok IV.).\n3.1. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“) vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 53 ods. 9, § 565, §\n121 ods. 3, § 110 ods. 3, § 151a, § 100 ods. 2, § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ktoré\npri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie neboli použité. Odvolací súd konštatoval, že súd\nprvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, no vec čiastočne nesprávne právne posúdil.\nVzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez\npotreby zopakovania, či doplnenia dokazovania a dôvodom pre čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej\ninštancie bolo len rozdielne právne posúdenie otázky účinkov vznesenej námietky premlčania záložného\npráva, nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to\nnevyžadoval ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).\n\n3.2. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou\no úvere medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobcami ako spotrebiteľský. V zhode so súdom\nprvej inštancie konštatoval, že OTP Banka Slovensko, a. s. bola oprávnená postúpiť celú svoju\npohľadávku voči žalobcom (ktorá je predmetom tohto sporu) na žalovanú potom, keď žalobcovia boli\nnapriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením\nčasti svojho peňažného záväzku voči banke. Pokiaľ šlo o premlčanie vzájomnej žaloby uviedol, že\nv prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím\npráva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania zo splatením splátky, ale\n(keďže zákon nemá osobitné ustanovenia pre premlčanie takto zosplatneného dlhu zo spotrebiteľskej\nzmluvy) premlčacia doba sa v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej\nsplátky. Tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže\nprvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil\nustanovenia § 53 ods. 9 OZ. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu je premlčacia doba v\ntrvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého\npredčasne zosplatneného dlhu na súde. Takéto právne posúdenie síce znamená skrátenie všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby o tri mesiace, k tomuto skráteniu však nedochádza v dôsledku súdnej\nmodifikácie zákonného ustanovenia, ale v dôsledku jasného znenia textu samotného ustanovenia, čo\nnepredstavuje narušenie princípu právnej istoty veriteľa. Nakoľko zo strany veriteľa došlo k vyhláseniu\nmimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 Občianskeho zákonníka), začala plynúť odo dňa\nsplatnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh (§ 103 veta druhá OZ),\nktorou bola splátka z 20. 10. 2015. K vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru došlo zo\nstrany právneho predchodcu žalovanej výzvou zo 06. 02. 2016, udialo sa tak zjavne kvôli nesplnenej\nsplátke splatnej dňa 20. 10. 2015. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie\núveru tak začala plynúť dňa 21. 10. 2015, ktorým dňom mal veriteľ prvú objektívnu možnosť výkonu\nsvojho práva (§ 101 OZ), a ktorej posledný deň pripadol na pondelok 21. 10. 2018 (§ 122 ods. 3\nOZ). Vzájomnú žalobu doručila žalovaná súdu prvej inštancie až dňa 06. 02. 2019, teda zjavne po\nuplynutí premlčacej doby, a preto správne súd prvej inštancie žalovanej premlčané právo nepriznal.\nOdvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie, že právo na úrok, úrok z\nomeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalovaná uplatnila podaním vzájomnej žaloby\nna súde až po uplynutí premlčacej doby, ako aj s názorom, podľa ktorého príslušenstvo pohľadávky\nsa posudzuje podľa toho istého právneho režimu ako samotná pohľadávka. Ani odvolacie námietky\na argumenty žalovanej nič nemenia na vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku o zamietnutí\nvzájomnej žaloby, nespochybňujú správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, zistených skutočností\nalebo spôsobu právneho posúdenia prejednávanej veci vzájomnej žaloby, vrátane otázky premlčania\npohľadávky s príslušenstvom a neodôvodňujú iné rozhodnutie v danom spore v prospech žalovanej.\n3.3. So záverom súdu prvej inštancie uvedeným v preskúmavanom rozsudku (odsek 35.), že záložné\nprávo nie je premlčané, nakoľko návrh na výkon záložného práva bol podaný pred 24. 11. 2016, sa\nodvolací súd nestotožnil. Pod uplatnením práva na účely ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka\nmožno rozumieť taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby o jeho práve bolo rozhodnuté.\nUplatnením práva sa rozumie uplatnenie práva na súde v civilnom, trestnom konaní, prípadne v\npriestupkovom alebo v obdobnom konaní. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej\nlehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného\norgánu, ktorým môže byť napr. i rozhodcovský súd, priestupkový orgán v rámci priestupkového konania.\nPo odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba ďalej v\nčase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku jej plynutia až\ndo vyskytnutia sa prekážky. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že uplatnením\npráva nie je výzva na umožnenie ohodnotenia dražby. Ani argumentácia žalovanej, že výkon záložného\npráva bol započatý prípisom z 31. 10. 2016 a doručený žalobcom a orgánom správy katastra dňa\n07. 11. 2016, čo podľa žalovanej znamená, že premlčacia doba dosiaľ neuplynula a spočíva, nebola\nnáležitá, keďže príslušná správa katastra nie je orgán, u ktorého by sa malo uplatniť právo v zmysle\nvyššie uvedeného. Odvolací súd skonštatoval, že v danej veci nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej\ndoby záložného práva uplatnením výkonu záložného práva žalovanou, ako to nesprávne konštatoval\nsúd prvej inštancie, ani doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva príslušnej správe\nkatastra tak, ako sa to snaží navodiť žalovaná. Odvolací súd doplnil, že výkon záložného práva\ndražobnou spoločnosťou nespadá pod ustanovenie § 112 OZ. Ani dražobná spoločnosť nie je orgánom,\nu ktorého by sa malo uplatniť právo a samotná dražba nie je uplatnením práva podľa uvedeného\nustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania záložného práva vznesená žalobcami\n\nbola dôvodná, pričom dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti\npremlčaného práva. Vznesením námietky premlčania a dovolaním sa premlčania záložného práva zo\nstrany žalobcov, stráca žalovaná ako záložný veriteľ možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu,\npretože jej záložné právo je premlčané (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 08.\n12. 2011). Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe\nnaturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné. Preto je\nmožné úspešne sa domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje a na základe takéhoto\nrozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, a to aj\nproti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z\ndôvodu vznesenia námietky premlčania a dovolania sa premlčania, teda nemá zmysel a nemôže slúžiť\npotrebám praktického života, preto je dôvodné určiť, že záložné právo nie je, keďže je nevykonateľné.\nNepochybne ide o prípustnú obranu záložcu pred zrealizovaním premlčaného záložného práva, keďže\nzáložné právo v takom prípade už nemôže byť spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenie\npohľadávky. Odvolací súd taktiež považoval námietku žalovanej o porušení zásady koncentrácie\nkonania a rovnosti strán za neopodstatnenú, lebo v konkrétnostiach prejednávanej veci nedošlo k\nnerešpektovaniu zákonných ustanovení o koncentrácii. Rovnako pred odvolacím súdom neobstál ani\nargument žalobcov o nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu. Pokiaľ šlo o výrok o náhrade trov\nkonania bol predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený, a preto ho\nodvolací súd zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedla,\nže rozsudok odvolacieho súdu je vo výroku I. zaťažený vadou arbitrárnosti, ktorá v konkrétnostiach\nspočíva v tom, že krajský súd: a) nezohľadnil a nevysporiadal sa so zásadnou argumentáciou žalovanej,\ntýkajúcou sa: (i) otázky procesnej neprípustnosti žaloby žalobcov; (ii) otázky spočívania premlčacej doby\nvýkonu záložného práva pre objektívnu prekážku v podobe neodkladného opatrenia na zdržanie sa\nvýkonu záložného práva, nariadeného na návrh žalobcov; b) otázky podstatné pre meritórny výsledok\nsporu v tejto časti neposudzoval a nezdôvodnil zo všetkých podstatných zákonných hľadísk, ktoré\nboli vo veci relevantné, čoho dôsledkom boli jeho predčasné závery, opomínajúce vzájomné súvislosti\nmedzi relevantnými právnymi normami, či opomenutie skúmania skutočného účelu a zmyslu právnej\núpravy: (i) nebral do úvahy ustanovenie § 151md ods. 1 OZ, (ii) v otázke akcesority záložného práva\nk zabezpečovanému (hlavnému) záväzku sú závery krajského súdu arbitrárne pre extrémny rozpor so\nznením relevantnej právnej úpravy, (iii) v otázkach (ne)spočívania premlčacej doby výkonu záložného\npráva momentom uplatnenia práva a (ne)možnosti aplikácie § 112 OZ na uplatnenie záložného práva u\ndražobníka či na orgáne katastra opomenul krajský súd vec posúdiť a odôvodniť zo všetkých zákonných\nhľadísk a prostredníctvom interpretácie a aplikácie noriem v ich vzájomných súvislostiach (§ 853 ods.\n1 OZ v spojení s § 112 OZ), v dôsledku čoho krajskému súdu následne unikol (a v rozhodnutí ho\npreto vôbec nezohľadnil) skutočný účel právnej úpravy výkonu záložného práva pri otázke spočívania\npremlčacej doby v období jeho výkonu, ako ho v minulosti už vyslovil najvyšší súd, napr. v rozhodnutí\nsp. zn. 5Cdo/220/2018.\n4.1. Pokiaľ šlo o výrok II. napadnutého rozsudku je aj tento podľa dovolateľky pre nesprávny\npostup odvolacieho súdu zaťažený vadou arbitrárnosti, ktorá spočíva v tom, že krajský súd, a pred ním\nokresný súd, nesprávne vyhodnotili skutočnosti, ktoré vyplynuli v procese dokazovania jednoznačne\nnajavo (zistili ich, ale nebrali na ne a ich význam patričný zreteľ). Krajský súd navyše vadu v hodnotení\nskutkových zistení neodstránil, a adekvátne (správne) neuplatnil teóriu dôjdenia právneho úkonu do\ndispozície adresáta a súčasne nezohľadnil a nevyhodnotil obsah ustanovenia čl. VIII. ods. 2 Zmluvy o\núvere, čo potom viedlo k nesprávnemu ustáleniu účinnosti právneho úkonu (oznámenia o predčasnom\nzosplatnení úveru) a k nesprávnemu identifikovaniu splátky, pre ktorú sa stal úver skutočne predčasne\nsplatným.\n4.2. Odvolací súd zároveň v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil právne otázky, od ktorých\nsprávneho vyriešenia závisela správnosť meritórneho rozhodnutia. Tieto otázky v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. Rámcovo ich žalovaná naformulovala nasledovne: (i) Má sa\nalebo nemá sa v spotrebiteľských veciach aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka na\nsituácie, keď veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka osobitným právnym úkonom (oznámením o uplatnení práva na zosplatnenie úveru) ? (ii) Aká\nje dlhá a od ktorého momentu začína v spotrebiteľských veciach plynúť premlčacia doba predčasne\n\nzosplatnenej pohľadávky v prípadoch, keď veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru postupom podľa\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka osobitným právnym úkonom (oznámením o uplatnení práva\nna zosplatnenie úveru)? Podľa presvedčenia dovolateľky mala byť prvá otázka vyriešená tak, že v\nspotrebiteľských veciach sa nemá aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka na situácie,\nkeď veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nosobitným právnym úkonom. K druhej otázke doplnila, že rozlišovanie dĺžky premlčacej doby na právnu\na faktickú je neprípustné. Ak z práva vyplýva dĺžka premlčacej doby 3 roky, jej dĺžku je potrebné zachovať\naj fakticky - veriteľovi musí ostať možnosť uplatniť svoje právo v zákonom stanovenej lehote ako celku.\nPremlčaciu dobu nemožno „implicitne“ skracovať. Ak by zákonodarca chcel stanoviť právne a fakticky\nkratšiu premlčaciu dobu, prijal by osobitnú normu, v ktorej by explicitne kratšiu premlčaciu dobu stanovil.\nPodľa neho premlčacia doba začína plynúť až v deň nasledujúci po uplynutí doby 3 mesiacov od\nsplatnosti splátky, pre ktorú sa má stať úver predčasne splatným (§ 53 ods. 9 OZ), keďže počas lehoty\n3 mesiacov musí ostať veriteľ objektívne nečinný a možnosť realizácie svojho práva zosplatniť úver v\nsúlade so zákonom mu nastáva až uplynutím predmetnej 3-mesačnej lehoty a premlčacia doba uplynie\npo 3 rokoch od jej počiatku. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutie súdu o premlčaní záložného práva\nje spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. So záverom odvolacieho\nsúdu, ktorý určil, že na zálohu nie je záložné právo súhlasili a navrhli dovolanie zamietnuť.\n5.1. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá ho považovala za oneskorene podané.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) vychádzajúc z vyššie\nuvedeného ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie žalovanej je prípustné a aj dôvodné, a preto rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok\nprvoinštančného súdu v rozsahu dovolania zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n7. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n8. Žalovaná v dovolaní argumentovala tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pokiaľ ide o premlčanie nároku, ktorý si žalovaná uplatnila vzájomnou žalobou.\nNesúhlasila s názorom krajského súdu, že ustanovenie § 103 OZ sa má v spotrebiteľských veciach\naplikovať na situácie, keď veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť úveru postupom podľa § 53 ods. 9 OZ.\nNaopak podľa názoru dovolateľky je takéto riešenie nesprávne.\n9. Predmetná otázka aplikácie ustanovenia § 103 OZ v spotrebiteľských vzťahoch bola opakovane\npredmetom rozhodovania senátov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, pričom v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR bolo zverejnené pod č. R 29/2023 rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020, v zmysle ktorého:\n„ ... je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá, t. j. vyňatie predmetného\nzákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému\nhodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad\nskutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to\nnarúša princíp právnej istoty.\n25. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne\nvymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,\nako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné\nvyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch\n\nby sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v\nneprospech veriteľa. Navyše, premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa\nzvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do\nrozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu\nprávnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch.\nPri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť\nprávnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj\nkeď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie\nspotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako\nakékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana\n- spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí\nlegitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia\nstrana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.“\n10. Ako vyplýva z uvedeného, už konštantná judikatúra dovolacieho súdu redukuje aplikáciu\ndruhej vety ustanovenia § 103 OZ v spotrebiteľských vzťahoch. Dovolací súd sa s touto judikatúrou\nstotožňuje a na ňu v detailoch odkazuje. Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že odvolací súd\nvec pokiaľ ide o túto otázku nesprávne právne posúdil.\n11. Dovolateľka ďalej namietala i nesprávne právne posúdenie otázky začatia plynutia premlčacej doby\npokiaľ ide o spotrebiteľské vzťahy a taktiež posúdenie otázky dĺžky premlčacej doby v týchto\nvzťahoch. I na túto otázku odpovedá citovaný judikát R 29/2023, v ktorom „najvyšší súd zastáva názor,\nže veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí\ntrojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa\nstal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda\nnajskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom\nkontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu,\nčím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle\nveriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).“\n11.1. Keďže odvolací súd v prejednávanej veci trval na tom, že premlčacia doba je právne síce\ndeklarovaná ako 3-ročná, ale fakticky (v skutočnosti) je iba v dĺžke 2 roky a 9 mesiacov a začína\nplynúť momentom splatnosti splátky, pre ktorú sa v budúcnosti (po uplynutí doby 3 mesiacov) stane\núver splatný, a to aj napriek tomu, že veriteľ musí 3 mesiace čakať na možnosť uplatniť svoje právo na\nzosplatnenie úveru, možno vyvodiť záver, že i v tejto otázke vec nesprávne právne posúdil. V citovanom\njudikáte bola spochybnená dĺžka premlčacej doby, ktorú nesprávne a neprípustne odvolací súd skrátil\no tri mesiace.\n11.2. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára,\nže podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého\nzvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu\nale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v\nlehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.\nAž vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka),\n(R 29/2023).\n12. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o otázku premlčania nároku uplatneného vzájomnou\nžalobou žalovanej, je dovolanie nielen prípustné, ale i dôvodné, pričom rovnakou chybou je postihnuté\ni rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n13. V súvislosti s námietkou dovolateľky o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (pokiaľ ide o\npremlčanie vzájomnej žaloby) v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP vzhľadom na konštatované\nnesprávne právne riešenie podstaty prejednávaného sporu odvolacím súdom, považuje dovolací súd\nza nadbytočné zaoberať sa kvalitou odôvodnenia jeho rozhodnutia, nakoľko vec bude znovu predmetom\nrozhodovania súdu, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie.\n\n14. Dovolateľka ďalej namietala aj proti vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol\nzmenený rozsudok okresného súdu a bolo rozhodnuté („určené“), že na predmete záložného práva\nsa nenachádza záložné právo žalovanej. V danej súvislosti žalovaná uviedla, že dovolanie je v danej\nčasti procesne prípustné v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP a s poukazom na toto ustanovenie\ni dôvodné podľa ustanovenia § 431 CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že je potrebné žalovanej i v\ntejto časti dovolania prisvedčiť.\n15. Podľa dovolateľky došlo k uvedenej procesnej vade tým, že sa odvolací súd nevysporiadal\nso zásadnou argumentáciou k otázke procesnej neprípustnosti žaloby a neprihliadol na zásadnú\nskutočnosť k otázke spočívania premlčacej doby výkonu záložného práva pre objektívnu prekážku v\npodobe neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu záložného práva. Dovolací súd posúdil túto\nnámietku ako dôvodnú a spôsobilú založiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia v predmetnej časti.\n16. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf) CSP).\n17. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.\n18. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP sú\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať\nvšetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je\nprávo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich\nspravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n19. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie preukázateľne vychádzajúce z objektívneho postupu súdu\npri zisťovaní skutkového stavu pre rozhodnutie. Súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými\na právnymi otázkami týkajúcimi sa nároku, o ktorom rozsudkom rozhoduje a musí byť z neho zrejmé,\nako o prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil.\nArgumentácia súdu má byť koherentná a rozhodnutie konzistentné.\n20. V rozsudku musí byť posúdený celý predmet konania v jeho komplexnosti, vo všetkých\nproblematických otázkach, ktoré sú súdnym konaním otvorené. Súd je v konaní povinný sa dostatočne\nzaoberať s argumentami, ktoré žalovaný nárok podporujú, aj s tými, ktoré ho spochybňujú. Aby rozsudok\nbol preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní\nz hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a\nprávnymi otázkami týkajúcimi sa predmetu konania a musí byť z neho zrejmé, na základe akých dôvodov\no prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil.\n21. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že dovolateľka opodstatnene namietala nedostatočné\na nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací súd v rozpore s\nustanovením § 387 ods. 3 CSP sa náležite nevysporiadal s relevantnými námietkami uplatnenými\nžalovanou v odvolacom konaní, najmä, že nebral do úvahy skutočnosť, že právoplatným neodkladným\nopatrením nemohla vykonávať záložné právo, a teda de facto nemohla zabrániť premlčaniu záložného\npráva. Záver odvolacieho súdu, správnosť ktorého nebola spôsobilým spôsobom v dovolaní\nspochybnená, o tom, že záložné právo ako akcesorický záväzok sleduje pri premlčaní osud hlavného\nzáväzku, na uvedený záver o premlčaní podľa dovolacieho súdu nepostačuje. Zo strany odvolacieho\nsúdu, keď trval na svojom závere o akcesorickej povahe záložného práva i z pohľadu jeho premlčania,\nbolo potrebné so situáciou, v ktorej sa ocitla žalovaná (objektívne nemohla záložné právo vykonať a\npredsa sa jej právo malo premlčať), vysporiadať širšie, o. i., aj z pohľadu princípov spravodlivosti\n\na pod. Zároveň sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal i s jednotlivými ustanoveniami právnych\npredpisov, ktoré sa na predmetný právny vzťah vzťahujú (napr. § 100 ods. 2 OZ).\n22. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý\nproces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,\nurčitého a logicky odôvodneného rozsudku.\n23. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd na záver dodáva, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP bol dôvodný, lebo náležitým neodôvodnením napadnutého rozhodnutia\ndošlo k porušeniu procesných práv strany v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na\nspravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu\nzaručené čl. 46 ods. 1 ústavy.\n24. Vzhľadom k tomu, že pokiaľ ide o časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka uplatneného\nprotinávrhu, odvolací súd i súd prvej inštancie vec (otázku premlčania vzájomného návrhu) nesprávne\nprávne posúdili, bolo potrebné danú časť rozhodnutia zrušiť, vrátane rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nDovolací súd naviac konštatoval zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o žalobu\nžalobcov - určenie, že záložné právo v prospech žalovanej na zálohu nie je. Nakoľko došlo\nk vážnemu spochybneniu záverov o premlčaní oboch uplatnených (žalovaných) nárokov, je možné\npredpokladať posun v skutkovom stave. Preto je namieste, aby oba procesné úkony strán sporu - žalobu\ni vzájomnú žalobu opätovne prejednal a posúdil súd prvej inštancie. Dovolaciemu súdu teda neostalo\nnič iné, ako predmetné rozhodnutie spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení §\n449 ods. 1, ods. 2 a § 450 CSP zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie, keďže nápravu\nnemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Zrušené neboli len výroky, ktoré neboli\npredmetom dovolania: o povinnosti uhradiť súdny poplatok, výroky, ktorými bolo pre späťvzatie\nkonanie už zastavené, rovnako ako výrok o náhrade trov konania, keďže v tejto časti bola vec vrátená\nsúdu prvej inštancie už skôr.\n25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Pokiaľ ide o\nopätovné prejednanie veci, dovoľuje si dovolací súd upozorniť, okrem vyššie uvedeného, na najnovšiu\njudikatúru najvyššieho i ústavného súdu pokiaľ ide o prípustnosť žaloby (R 70/2023 a ZNAU 33/2023),\nspočívanie premlčacej doby pri záložnom práve (R 27/2023), i premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch\n(R 29/2023).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/66/2022", "guid": "a3890d76-554f-419f-a52b-842de19092c3:6d9d1fb6-2571-4821-bb90-f59fd5bbaf57", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}], "citovane_v": [{"guid": "bcd96aa9-739d-44b8-8174-c77752d912ea:a79528d2-3e42-4e5e-a906-c5ff2686f47f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1423208064.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/21/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1423208064.1"}, {"guid": "1e8994c8-9773-4442-8266-89706d3d5124:c907fcaa-fb9a-43c1-8831-5ec909a383df", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122208287.3", "spisova_znacka": "B1-12Csp/78/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12Csp/78/2022 z 27. 8. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122208287.3"}, {"guid": "d7ad7b8e-6a23-4120-ae53-3f5f6ac5c2ed:fdcfa9b6-34a9-44c0-b6bc-1f3210074c0b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1424207614.2", "spisova_znacka": "65Csp/54/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 65Csp/54/2024 z 20. 8. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1424207614.2"}, {"guid": "c60f9744-8618-4bdc-8980-66c1f73e767f:f00f4681-d811-4a63-a15a-1b225582b27a", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1122208619.2", "spisova_znacka": "B1-12Csp/81/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-12Csp/81/2022 z 18. 8. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1122208619.2"}, {"guid": "aa280a86-9396-44e7-b744-88bfdd3bc102:8c9e61e6-384c-4878-92c7-ef7816c8ad3d", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6119459213.4", "spisova_znacka": "B2-8Csp/258/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B2-8Csp/258/2020 z 25. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6119459213.4"}, {"guid": "21d44003-1b7d-4a03-a466-2db3d3187a3e:cd9eed1c-d1bd-4bea-b136-6094692b2aeb", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:6119458558.5", "spisova_znacka": "B1-23Csp/83/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-23Csp/83/2020 z 18. 6. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:6119458558.5"}]}