{"guid": "b6df8c11-4a7d-4b68-8eed-b79aacdf6aab:9e65a2d7-354b-47ca-a78c-635aecbfdcb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2", "spisova_znacka": "5Cdo/122/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/122/2024 z 31. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2025, sp. zn. 5Cdo/122/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2", "identifikacne_cislo": "4115232183", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e65a2d7-354b-47ca-a78c-635aecbfdcb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/122/2024\n4115232183\n31. 07. 2025\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2025:4115232183.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bratislava,\nBajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ L. S., nar. XX. XX. XXXX, D., W. XXX/XX, 2/ W.\nS., nar. X. X. XXXX, D., D. XXX/XX a 3/ L. G., nar. XX. X. XXXX, M., Y. X, zastúpenému advokátskou\nkanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS, s. r. o., Nitra, Štúrova 13, o zaplatenie sumy 13.613,16 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/578/2015, o dovolaní žalovaného\n3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. marca 2024 sp.zn. 12Co/25/2023, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. marca 2024 sp. zn. 12Co/25/2023 v napadnutom výroku,\nktorým rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie\nkonanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom, zo dňa 25. 05.\n2020 č. k. 12C/578/2015-371, uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.392,24 eur,\nspolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 12.182,17 eur od 17. 09. 2015 do 02. 05. 2018, spolu s\n7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.882,17 eur od 03. 05. 2018 do 06. 07. 2018, spolu s 7,79 % p. a.\núrokom za úver zo sumy 11.582,17 eur od 07. 07. 2018 do 05. 09. 2018, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za\núver zo sumy 11.282,17 eur od 06. 09. 2018 do 16. 11. 2018, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy\n11.132,17 eur od 17. 11. 2018 do 30. 01. 2019, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10.882,17\neur od 31. 01. 2019 do 22. 03. 2019, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.732,17 eur od 23.\n03. 2019 do 25. 07. 2019, spolu s 7,79 % p. a. úrokom za úver zo sumy 11.632,17 eur od 26. 07. 2019 do\nzaplatenia, spolu s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.942,24 eur od 17. 09. 2015 do 02. 05.\n2018, spolu s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.642,24 eur od 03. 05. 2018 do 06. 07. 2018,\nspolu s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.342,24 eur od 07. 07. 2018 do 05. 09. 2018, spolu\ns 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 12.042,24 eur od 06. 09. 2018 do 16. 11. 2018, spolu s 5,00\n% p. a. s úrokom z omeškania zo sumy 11.892,24 eur od 17. 11. 2018 do 30. 01. 2019, spolu s 5,00 %\np. a. úrokom z omeškania zo sumy 11.642,24 eur od 31. 01. 2019 do 22. 03. 2019, spolu s 5,00 % p. a.\núrokom z omeškania zo sumy 11.492,24 eur od 23. 03. 2019 do 25. 07. 2019, spolu s 5,00 % p. a. úrokom\nz omeškania zo sumy 11.392,24 eur od 26. 07. 2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných\nžalovaných (prvý výrok). Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7,79 % p. a. úrok za úver\nzo sumy 12.182,17 eur od 17. 09. 2015 do zaplatenia, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 760,07 eur\nod 17. 09. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných (druhý výrok). V\nčasti o zaplatenie sumy 1.550 eur konanie zastavil (tretí výrok). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v\nplnej výške, ktorú súd povinnosť mu zaplatiť uložil žalovaným 1/ - 3/ s tým, že o výške tejto náhrady bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením a s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných (štvrtý výrok).\n\n1.1. Právne vec posúdil odkazom na ustanovenie § 7 ods. 2, 3, 4, § 8 ods. 2, 4, § 9 ods. 1, 2 zákona\nč. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 9, § 565, § 546, § 548 ods. 1, §\n550, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1 písm. a), g), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa, § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len „CSP“). Výrok o\ntrovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.\n1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 16. 9. 2005 uzavreli žalovaní 1/, 2/\nako dlžníci a žalovaný 3/ ako ručiteľ so žalobcom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom\núvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ mimoriadny medziúver vo výške 12.281,75\neura. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru\n7,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 79,73 eura a do nasporenia 35 % cieľovej\nsumy vkladať na účet stavebného sporenia mesačné vklady vo výške 49,13 eura a po pridelení cieľovej\nsumy sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne mesačnými\nsplátkami po 122,82 eura. Žalovaný 3/ vystupoval ako ručiteľ, o čom svedčí ručiteľské vyhlásenie zo\ndňa 25. 5. 2011. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, medziúver prestali riadne a včas\nsplácať. V čl. VI bod 3 zmluvy bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami\nalebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého\nzostatku dlhu pred dohodnutou lehotou splatnosti. S poukazom na čl. XIX bod 1, 2 písm. a), 3 písm.\nb) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, stavebná sporiteľňa a stavebný\nsporiteľ môžu ukončiť svoj vzájomný úverový vzťah písomnou dohodou, pričom si vysporiadajú všetky\nsvoje vzájomné záväzky. Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody\nzo strany stavebného sporiteľa, alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami\nalebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Ak nastanú\nskutočnosti uvedené v bode 2, je stavebná sporiteľňa oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,\npožadovať splatenie pohľadávky pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný\npohľadávku splatiť v lehote, ktorú určí stavebná sporiteľňa v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.\nListom zo dňa 24. 7. 2015 vyzval žalobca žalovaných 1/, 2/, 3/ na doplatenie omeškaných splátok\nv lehote do 10. 8. 2015 s upozornením, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať\nokamžité vrátenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Výzva\nbola žalovaným doručená do vlastných rúk - žalovaným 1/, 2/ dňa 7. 8. 2015 a žalovanému 3/ dňa 30. 7.\n2015. Listom zo dňa 16. 9. 2015 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom\nku dňu 16. 9. 2015. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému 1/ doručené\ndo vlastných rúk dňa 25. 9. 2015, žalovanému 3/ dňa 21. 9. 2015 a žalovaná 2/ si zásielku v odbernej\nlehote neprevzala.\n1.3. Námietky žalovaných, že list, ktorým mali byť upozornení na možnosť žalobcu vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť úveru, je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý, súd považoval za neopodstatnené, keďže\nobsah listu je jasný a zrozumiteľný. Ich tvrdenia sú účelové a robené v snahe vyhnúť sa plneniu.\nTento list bol kvalifikovaným upozornením žalovaných 1/, 2/, bolo možné z neho jasne a zrozumiteľne\nvyvodiť dôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a tento list bol dostatočne určitý a tým aj\nspôsobilý vyvolať následky, ktoré s týmto úkonom zákon spája. Žalovaní boli listom zo dňa 24. 7.\n2015 upozornení, že sú popri sume 478,38 eura povinní ďalej uhradiť na konto sporenia XXXXXXX\nX XX sumu 3.397,89 eura. Suma 3.397,89 eura predstavovala neuhradené splátky vkladov na konto\nsporenia za mesiace marec 2015 až júl 2015 a ďalej nezaplatenú sumu odúčtovaných prostriedkov\nvo výške 3.152,24 eura, ktorá bola vyplatená súdnym exekútorom na základe exekučných príkazov.\nŽalovaným bolo z uvedeného listu jasné, že boli v omeškaní so splátkami vkladov na konto stavebného\nsporenia a zároveň so sumou odúčtovaných prostriedkov vo výške 3.152,24 eura. Žalovaní namietali\ndôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru, avšak v liste zo dňa 24. 07. 2015 bolo uvedené,\nže účet stavebného sporenia bol zaťažený výplatou finančných prostriedkov v sume 409,81 eura na\nzáklade rešpektovania exekučného príkazu vydaného exekútorským úradom JUDr. Ing. Jozefa Buriho.\nOdúčtovaním exekvovaných finančných prostriedkov z nasporenej sumy na účte stavebného sporenia\nsa naplnil dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti; k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru\nnedošlo v dôsledku omeškania splátok medziúveru, ale z dôvodu, že z účtu stavebného sporenia boli\nodúčtované finančné prostriedky v sume 409,81 eura. Žalobca v liste zo dňa 24. 7. 2015 upozornil\nžalovaných 1/, 2/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a odúčtovanie exekvovaných\nfinančných prostriedkov z účtu stavebného sporenia mohol žalobca považovať za neplnenie splátok, v\ndôsledku čoho mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť medziúveru, uzavrel súd prvej inštancie.\n\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) rozsudkom z 27. mája 2021 sp.\nzn. 12Co/109/2020, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. časti vo výrokoch I. a IV. vo\nvzťahu k žalovanému 3/ potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd skonštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisu nemohol uznať uvedené výhrady\nžalovaného 3/ za opodstatnené, pretože výzva k neuhradenej splátke a potom aj samotné vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti úveru zákonné náležitosti obsahujú a vyplýva z nich aj jasný prejav veriteľa v\nsúlade so zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako ich citoval\nsúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd posúdil ako správny aj právny záver\nsúdu prvej inštancie o prípustnosti vymáhania zmluvných úrokov a súčasne aj úrokov z omeškania, ktorý\nbol prezentovaný v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vydaného v tomto konaní.\nSúd prvej inštancie v tejto časti žaloby rozhodoval viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu a v\njeho intenciách svoje rozhodnutie o súbežnom platení úrokov a úrokov z omeškania správne odôvodnil.\nOdvolacie dôvody žalovaného 3/ v tomto smere odvolací súd preto nemohol uznať ako relevantné.\nZmluvné úroky sú totiž dohodnutou odmenou za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú\nzákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ\npožadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného\nzákonníka). Odvolací súd plne odkázal na dôvody súdu prvej inštancie a uzavrel, že ďalšie odvolacie\nargumenty žalovaného 3/ sú pre rozhodnutie vo veci samej irelevantné, a preto sa s nimi osobitne\nvysporiadal.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd) uznesením sp. zn. 5Cdo/210/2021 zo dňa\n15. decembra 2022 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2021 sp. zn.\n12Co/109/2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. (prvý výrok)\n3.1. V odôvodení uviedol, že žalovaný 3/ počas celého konania namietal, že spotrebiteľ sa dostane do\nomeškania s úhradou splátky a toto omeškanie trvá viac ako tri mesiace. Zosplatnenie úveru z dôvodu\nporušenia inej zmluvnej povinnosti, než len výlučne omeškanie s plnením splátky, zákon neumožňuje a\nzároveň dodávateľ musí upozorniť spotrebiteľa na možnosť vykonania práva podľa ustanovenia § 565\nObčianskeho zákonníka a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Upozornenie\ndodávateľa, ako jednostranný právny úkon, musí predovšetkým spĺňať zákonne znaky, náležitosti a\npodmienky bez vadnosti právneho úkonu. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd sa v odôvodnení\nsvojho rozsudku vôbec nevyporiadal s touto argumentáciou, a to napriek tomu, že túto argumentáciu\nzopakoval v odvolaní, pričom si vyžadovala špecifickú odpoveď. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom\nuznesení sp. zn. 12Co/160/2018 zo dňa 12. júla 2019 vytkol súdu prvej inštancie predčasnosť záverov\no dôvodnosti uplatneného nároku a uložil povinnosť zaoberať sa uvedenými námietkami dovolateľa.\nNapriek tomu sa tak nestalo, súd prvej inštancie iba uzavrel, že námietky žalovaného 3/ voči upozorneniu\nzo dňa 24. 07. 2015 sú účelové, robené v snahe vyhnúť sa plneniu povinnosti. Pokiaľ ide o otázku\nmožnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, súd prvej inštancie iba odkázal na § 506 Obchodného\nzákonníka. Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, na námietky žalovaného 3/\nreagoval iba konštatovaním, že tieto neboli relevantné. Keďže odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie\nneskúmali vec z právne významných hľadísk, porušili základné právo žalovaného 3/ na spravodlivý\nsúdny proces, čím došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n4. Odvolací súd následne uznesením zo dňa 12. marca 2024 sp. zn. 12Co/25/2023 rozhodol tak, že\npripustil späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa žalovaného 3/, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti\nzrušil a konanie zastavil. (prvý výrok); žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a\ndovolacieho konania nepriznal. (druhý výrok).\n4.1. V štádiu odvolacieho konania po rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd žalobcu vyzval, aby sa\nvyjadril k námietkam žalovaného 3/, pre nezhodnotenie ktorých dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý\nrozsudok, a či o. i. trvá aj na podanej žalobe voči žalovanému 3/, najmä za situácie, že o priznaní\npohľadávky voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom je právoplatne rozhodnuté. Žalobca následne oznámil, že\nvzhľadom na to, že na žalovaného 3/ bol dňa 15. 03. 2022 vyhlásený konkurz, v rámci ktorého si žalobca\nprihlásil svoju pohľadávku do konkurzu a následne došlo k jej splneniu rozvrhom výťažku z predmetného\nkonkurzu, teraz už nevidí dôvod na zaujatie stanoviska k žalovaným 3/ namietanej vade konania v zmysle\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred využitím postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka a na\npodanej žalobe voči nemu už netrvá. Odvolací súd potom vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby\nžalovaného 3/, ktorý dňa 23. 02. 2024 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a žalobcu žiada zaviazať\nk náhrade trov konania, ktoré v celom konaní vynaložil. Zároveň opísal jednotlivé úkony advokáta ako aj\n\nnáklady právnych služieb a k tomu prislúchajúce sumy trov. Podľa neho vzhľadom na závery dovolacieho\nsúdu sa jednoznačne javí, že jeho obrana bola opodstatnená a zjavne nie bezúspešná. Podľa neho bol\nnárok žalobcu uplatnený neoprávnene, a z toho dôvodu by mal byť žalobca zodpovedný za výsledok\nkonania, najmä za jeho začatie a následné zastavenie, a to aj s prihliadnutím na späťvzatie návrhu,\nvrátane jeho zodpovednosti za takto vyvolané trovy konania vzniknuté do roku 2021, ktoré bol žalovaný\n3/ nútený znášať. K žalobcom uvádzanému dôvodu späťvzatia žaloby, t. j. k oznámeniu žalobcu o úhrade\njeho pohľadávky žalovaným 3/ z rozvrhu výťažku v konkurznom konaní, do ktorého si žalobca svoju\npohľadávku prihlásil, sa žalovaný 3/ v tomto podaní nijako nevyjadril.\n4.2. Odvolací súd rozhodujúc o späťvzatí žaloby bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a\ncontrario) postupoval v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP. Z podania žalovaného 3/ zo dňa\n23. 02. 2024 bolo zrejmé, že so späťvzatím žaloby súhlasil a nenamietal žalobcom uvádzaný dôvod\nspäťvzatia jeho žaloby, a teda nenamietal jeho tvrdenie, že dňa 15. 03. 2022 (t. j. ešte pred rozhodnutím\ndovolacieho súdu) bol na neho vyhlásený konkurz a v rámci tohto konkurzu bola pohľadávka žalobcu\nrozvrhom výťažku uspokojená. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný 3/ vo svojom podaní nepoprel a voči\ntomu nevzniesol žiadne námietky. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že\nprávo disponovať so žalobou má výlučne žalobca, ktorý svojím späťvzatím s ohľadom na jeho obsah\n(§ 124 ods. 1 CSP) prejavil voči súdu vôľu, aby sa už voči žalovanému 3/ nekonalo a o veci meritórne\nnerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie\nspäťvzatia žaloby, lebo žalobcom požadovaná suma bola podľa jeho oznámenia po podaní odvolania\na po rozhodnutí odvolacieho súdu uhradená v rámci konkurzu vyhlásenom na majetok žalovaného 3/ a\nnie je už dôvod na ďalšie vedenie konania. Podľa tvrdenia žalobcu žalobou uplatnená pohľadávka bola\nuhradená, žalovaný 3/ v reakcii na späťvzatie žaloby nesúhlas so späťvzatím žaloby neprejavil a zároveň\ntvrdenie žalobcu o dôvode späťvzatia žaloby nepoprel a nijako nenamietal, že pohľadávku žalobcu\ndaným spôsobom uspokojil. Preto v zmysle citovaného ustanovenia procesného predpisu odvolací súd\ntoto späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 3/ zrušil\na konanie zastavil.\n4.3. Odvolací súd poznamenal, že znenie Civilného sporového poriadku v súvislosti s náhradou trov\nkonania neprevzalo ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, platného a účinného do 30. 06. 2016,\nktoré upravovalo možnosť všeobecného súdu rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. V súčasnosti platné a účinné\nustanovenie § 256 ods. 1, 2 CSP v prípade zastavenia konania spája povinnosť nahradiť trovy konania\ns procesným zavinením zastavenia konania (odsek 1), prípadne so zavinením vzniku trov, ktoré by inak\nneboli vznikli (odsek 2). V niektorých prípadoch v záujme spravodlivého vyriešenia otázky povinnosti\nnahradiť trovy konania za špecifických skutkových okolností konaní možno aplikovať aj čl. 4 ods. 2\nzákladných princípov CSP, v zmysle ktorého ak nieto výslovného ustanovenia, na základe ktorého\nby bolo možné vec prejednať a rozhodnúť, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú\nby zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a\nprincípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných\nvzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít. V tomto prípade žalovaný 3/ v priebehu konania neuznával pohľadávku uplatnenú žalobcom\nvoči nemu ako ručiteľovi úverových dlžníkov, žalovaných 1/, 2/, za opodstatnenú. Je zrejmé, že v\ndôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu týkajúci sa jeho\npovinnosti platenia ručiteľského záväzku, nebolo o jeho povinnosti zaplatenia právoplatne rozhodnuté, t.\nj. nebolo rozhodnuté, že tento žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi ním požadovanú sumu finančných\nprostriedkov. Napriek tomu k uspokojeniu pohľadávky žalobcu žalovaným 3/ ako ručiteľom z úverovej\nzmluvy došlo rozvrhom výťažku v konkurznom konaní, čo žalovaný 3/ nijako nepoprel, pričom túto\nskutočnosť súdu ani len neoznámil. Rovnako uspokojenie pohľadávky žalobcu uvedeným spôsobom\nsúdu neoznámil ani žalobca. Stalo sa tak až v priebehu tohto obnoveného odvolacieho konania v\ndôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu, kedy to oznámil žalobca na výslovný dopyt odvolacieho súdu.\n4.4. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodujúc o trovách celého konania vychádzal zo zákonného\nustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná\nnáhradu trov konania protistrane. Iný spôsob rozhodnutia o trovách konania CSP pre prípad zastavenia\nkonania v podstate neupravuje. Keďže v tomto prípade dochádza k zastaveniu sporového konania v\ndôsledku späťvzatia žaloby pre správanie sa žalovaného 3/, zo strany ktorého došlo k uspokojeniu\npohľadávky žalobcu, tak na jeho strane odvolací súd videl z procesného hľadiska aj zodpovednosť\nza zastavenie konania ako takého. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie sa žalovaného\n3/, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom bolo potrebné konštatovať, že\nzastavenie konania z procesného hľadiska zavinil tento žalovaný. Ak by žalobca žalobu zobral späť\n\nbez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, a teda by nebolo\nmožné pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by trovy konania žalovaného 3/ musel\nznášať žalobca. Žalobca však v tomto prípade žalobu zobral späť len pre správanie sa žalovaného z\ndôvodu úhrady žalovanej sumy (hoci v rámci vyhláseného konkurzu), čo žalovaný 3/ nijako nepoprel a\nodvolaciemu súdu ani neoznámil a neopísal podrobnejšie okolnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu.\nOdvolací súd preto posúdil jeho návrh na priznanie náhrady trov celého konania voči žalobcovi ako\nnezodpovedajúci ustanoveniu § 256 ods. 1 CSP.\n4.5. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že zastavenie konania vzhľadom na späťvzatie\nžaloby žalobcom bolo možné pričítať na vrub žalovaného 3/, pre správanie sa ktorého - úhradou\nžalovanej sumy v konkurznom konaní, v rámci ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči\nžalovanému 3/ - vzal žalobca voči nemu žalobu späť. Žalovaný 3/ uvedenú skutočnosť do konania sám\nneoznámil a nie sú známe ani ostatné okolnosti konkurzného konania. Vzhľadom na celkový výsledok\nsúdneho konania vedenému voči žalovanému 3/ by náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP\nmala patriť žalobcovi, ktorý ako strana sporu nezapríčinil zastavenie konania voči žalovanému 3/ z\ndôvodu uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca sa náhrady trov konania v súvislosti so späťvzatím žaloby\nnedožadoval a nedomáhal a nijako ani na podanie žalovaného 3/ zo dňa 23. 02. 2024 nereagoval a\nnekomentoval ho, hoci ho na to odvolací súd dňa 29. 02. 2024 vyzval. Odvolací súd preto postupujúc\npodľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania voči žalovanému 3/ nepriznal.\n5. Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania podal žalovaný 3/ (ďalej aj ako „dovolateľ“)\ndovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňoval § 420 písm. f) CSP majúc za to, že odvolací súd mu\nnesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v miere\nporušujúcej právo na spravodlivý proces.\n5.1. Uviedol, že tak ako čiastočne vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu\n(bod 23. a nasl.) odvolací súd neuvádza všetky podstatné skutočnosti a javí sa, že svoj postup\npred zastavením konania opisuje čiastočne selektívne. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril\nk námietkam žalovaného 3/, pre nezhodnotenie ktorých dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý\nrozsudok, a či o. i. trvá aj na podanej žalobe voči žalovanému 3/, najmä za situácie, že o priznaní\npohľadávky voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom je právoplatne rozhodnuté. Okrem iného znamená, že\nsúd vyzval (č. l. 468) žalobcu, aby sa súdu tiež písomne vyjadril k aktuálnej výške žalovanej sumy voči\nžalovanému 3/, resp. na oznámenie, či na žalobe voči žalovanému 3/ už netrvá (nakoľko o priznaní\npohľadávky voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom je právoplatne rozhodnuté. Napriek výslovnej výzve\nsúdu žalobca oznámil, že vzhľadom na to, že na žalovaného 3/ bol dňa 15. 03. 2022 vyhlásený konkurz,\nv rámci ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu a následne došlo k jej splneniu\nrozvrhom výťažku z predmetného konkurzu, teraz už nevidí dôvod na zaujatie stanoviska k žalovaným\n3/ namietanej vade konania v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred využitím postupu podľa\n§ 565 Občianskeho zákonníka a na podanej žalobe voči nemu už netrvá. Odvolací súd potom vyzval na\nvyjadrenie k späťvzatiu žaloby žalovaného 3/, ktorý dňa 23. 02. 2024 oznámil, že súhlasí so späťvzatím\nžaloby a žalobcu žiada zaviazať k náhrade trov konania, ktoré v celom konaní vynaložil. Zároveň opísal\njednotlivé úkony advokáta, ako aj náklady právnych služieb a k tomu prislúchajúce sumy trov. Podľa\nneho vzhľadom na závery dovolacieho súdu sa jednoznačne javí, že jeho obrana bola opodstatnená\na zjavne nie bezúspešná. Podľa neho bol nárok žalobcu uplatnený neoprávnene, a z toho dôvodu by\nmal byť žalobca zodpovedný za výsledok konania, najmä za jeho začatie a následné zastavenie, a to\naj s prihliadnutím na späťvzatie návrhu, vrátane jeho zodpovednosti za takto vyvolané trovy konania\nvzniknuté do roku 2021, ktoré bol žalovaný 3/ nútený znášať. Okrem toho však bolo predmetom výzvy\n(č. l. 480) súdu, aby žalovaný 3/ urýchlene, najneskôr do 7 dní oznámili, ako navrhuje rozhodnúť\no trovách konania, teda či si uplatňuje trovy konania alebo navrhuje rozhodnúť, že žiadna zo strán\nnemá nárok na náhradu trov konania. Súd však akokoľvek nevyzval žalovaného 3/, aby sa vyjadril k\nžalobcom uvádzanému dôvodu späťvzatia žaloby, t. j. k oznámeniu žalobcu o úhrade jeho pohľadávky\nžalovaným 3/ z rozvrhu výťažku v konkurznom konaní, do ktorého si žalobca svoju pohľadávku prihlásil.\nZ tohto dôvodu, keďže výzva akokoľvek, ani len náznakom nesmerovala k výzve na vyjadrenie sa k\nmeritu veci, t. j. výške uplatňovanej pohľadávky, a jednoznačne išlo len o výzvy na vyjadrenie sa k\ndispozitívnemu procesnému úkonu žalobcu s jeho žalobou, žalovaný 3/ sa k oznámeniu žalobcu o\núhrade jeho pohľadávky žalovaným 3/ z rozvrhu výťažku v konkurznom konaní, do ktorého si žalobca\nsvoju pohľadávku prihlásil nevyjadril, ako uvádza súd. Žalovaný 3/ to však považuje za vytrhnuté z\nkontextu, keď súd, podľa všetkého pre účely nepriznania náhrady trov zdôrazňuje, že sa žalovaný 3/\nnevyjadril k jeho úhrade pohľadávky, napriek tomu, že na to súd žalovaného 3/ vôbec nevyzýval. Na\n\ndruhú stranu, napriek tomu, že súd vyzýval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k aktuálnej výške žalovanej\nsumy voči žalovanému 3/, tento tak neurobil, čo odvolací súd v odôvodnení obchádza, a to napriek tomu,\nže ide pre rozhodnutie o náhrade trov konania o kľúčovú skutočnosť. Je pritom zrejmé, že žalovaný\n3/ nemal legitímny dôvod na nesúhlas so späťvzatím žaloby, keď s ohľadom na skoršie rozhodnutie\ndovolacieho súdu v merite veci bolo zrejmé, že je možné predpokladať, že žalobca nebude v spore so\nžalovaným 3/ úspešný. Nie je preto vzhľadom na vyššie uvedené korektný záver odvolacieho súdu v\nbode 27. odôvodnenia uznesenia, že by z podania žalovaného 3/ zo dňa 23. 02. 2024 malo byť zrejmé,\nže so späťvzatím žaloby súhlasil a nenamietal žalobcom uvádzaný dôvod späťvzatia jeho žaloby, a teda\nnenamietal jeho tvrdenie, že dňa 15. 03. 2022 (t. j. ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu) bol na neho\nvyhlásený konkurz a v rámci tohto konkurzu bola pohľadávka žalobcu rozvrhom výťažku uspokojená,\nkeď na to nebol odvolacím súdom vyzvaný, keď na druhú stranu zodpovednosť žalobcu za zastavenie\nkonania zrejme vyjadril tým, že žiadal zaviazať žalobcu k náhrade trov konanie, tzn. nesúhlasil, aby súd\nrozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obrana žalovaného v 3/\nrade bola opodstatnená, tzn. zjavne nie bezúspešná a naopak, nárok žalobcu uplatnený neoprávnene\na preto výslovne uviedol, že žalobca by mal byť zodpovedný za výsledok konania (jeho zastavenie).\nNebol dôvod popierať alebo namietať zjavne nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v rámci konkurzu bola\npohľadávka žalobcu rozvrhom výťažku uspokojená, keď je zrejmé, že v rámci konkurzu, z podstaty veci,\nnie je možné pohľadávku veriteľa uspokojiť v plnom rozsahu, čo by napokon vylučovalo vyhlásenie\nkonkurzu na dlžníka vôbec, keďže predpokladom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že majetok dlžníka\nnestačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Pripomenul naviac, že účinkom konkurzu nie je zastavenie\nsúdnych konaní, ale len prerušenie, pričom žalovaný 3/ predpokladal, na základe týchto notoriet\n(nemožnosť uspokojiť v konkurze pohľadávku v plnom rozsahu a len prerušenie, nie zastavenie súdneho\nkonania), že žalobca neberie žalobu späť z dôvodu uspokojenia uplatnenej pohľadávky, ktorú okrem toho\npredpokladám vymáhal aj proti primárnym dlžníkom, voči ktorým bolo konanie právoplatne skončené\njej priznaním, no dôvodom je skôr záujem žalobcu nenavyšovať ďalším konaním jeho trovy, ktoré bude\nv konečnom dôsledku znášať. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca na uvedené podanie žalovaného\n3/, v ktorom tento vyčíslil trovy konania, vrátane uvedenia výslovnej zodpovednosti žalobcu za ich\nvznik, a teda legitímnu žiadosť žalovaného 3/ o ich náhradu žalobcom, žalobca ani nereagoval. Logikou\nodvolacieho súdu v bode 27. odôvodnenia ich teda nepoprel a ani nenamietal, že by ich mal žalovanému\n3/ nahradiť. Z uvedených dôvodov (nemožnosť uspokojiť v konkurze pohľadávku v plnom rozsahu a len\nprerušenie, nie zastavenie súdneho konania), preto nemohol súd urobiť záver, že sú dané podmienky\nna pripustenie späťvzatia žaloby, lebo žalobcom požadovaná suma bola podľa jeho oznámenia po\npodaní odvolania a po rozhodnutí odvolacieho súdu uhradená v rámci konkurzu vyhlásenom na majetok\nžalovaného 3/ a nie je už dôvod na ďalšie vedenie konania, keď to jednak samotná podstata konkurzu\nvylučuje a jednak, žalobca sa k rozsahu uspokojenia pohľadávky v konkurze napriek výslovnej výzve\nsúdu ani nevyjadril. Vlastným jednoduchým šetrením žalovaný 3/ vo verejne prístupných rezortných,\nresp. súdnych registroch a databázach zistil, že pohľadávka žalobcu bola z výťažku uspokojená len\nv rozsahu 1.145,26 eur, tzn. len v rozsahu cca 8,41 %, čo nevyhnutne znamená, že žalobca svojím\npodaním zaviedol súd, keď sa ohľadom vymáhanej pohľadávky a jej uspokojenia vyjadril nepravdivo.\nZároveň podotkol, že konkurzné konanie viedol Okresný súd Nitra, tzn. tieto skutočnosti mohli a mali\nbyť súdu známe aj z vlastnej činnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd, ak nevyzval\nžalovaného 3/, rovnako ako žalobcu, aby sa vyjadril aj k aktuálnej výške žalovanej sumy voči žalovanému\n3/ a následne svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania založil na nesprávnom, naviac\nna základe nepravdivej informácie od žalobcu, založenom závere, že uplatnená pohľadávka bola\nuhradená, znemožnil žalovanému 3/ realizáciu jeho procesných oprávnení na náhradu trov konania a\nzmaril možnosť spravodlivého uplatnenia jeho legitímneho nároku na ich náhradu. Zároveň je zrejmé,\nže aj bez vyjadrenia žalovaného 3/ zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Je ďalej zrejmé,\nže súd nepostupoval ani tak, ako sám avizuje, že mal postupovať v niektorých prípadoch v záujme\nspravodlivého vyriešenia otázky povinnosti nahradiť trovy konania za špecifických skutkových okolností\nkonaní, kedy možno aplikovať aj čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP, v zmysle ktorého ak nieto\nvýslovného ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné vec prejednať a rozhodnúť, súd prejedná\na rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím\nna princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom\nbolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Je pritom jednoznačné, že priznanie náhrady trov konania\nžalovanému 3/ by bolo v súlade s princípmi všeobecnej spravodlivosti a princípmi, na ktorých spočíva\nCivilný sporový poriadok tak, že by výsledkom nepochybne bolo rozumné usporiadanie procesných\nvzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\n\nautorít, a to či už s ohľadom na postavenie žalovaného 3/, ktorý bol spotrebiteľom, ktorý nebol\nprimárnym dlžníkom žalobcu, ktorého argumentácia v spore bola legitímna, opodstatnená, tzn. zjavne\nnie bezúspešná a naopak, že nárok žalobcu bol uplatnený neoprávnene, že žalobca neodpovedal na\nvýslovnú výzvu súdu, resp. že odpovedal zavádzajúcim spôsobom a napokon, že žalobca nereagoval\nani na vyjadrenie žalovaného 3/ ohľadom náhrady trov konania a ich vyčíslenie, keď žalovaný 3/ žiadal,\naby mu ich, ako strana zodpovedná za zavinené zastavenie konania, nahradil žalobca. V súvislosti s\nbodom 30. odôvodnenia napadnutého uznesenia len podotkol, že nebolo povinnosťou žalovaného 3/\noznamovať čiastočné uspokojenie uplatnenej pohľadávky z rozvrhu v konkurze, keď bolo predovšetkým\npovinnosťou žalobcu jej uspokojenie oznámiť, a to prípadne vrátane rozsahu vymoženého plnenia od\nžalovaných 1/ a 2/, ktorou informáciou mohol disponovať jedine žalobca a určite nie žalovaný 3/, a to tým\nskôr, ak sa na uvedené súd výslovne žalobcu dopytoval. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania\nje naviac prekvapivé, vzhľadom na úspešné dovolanie žalovaného 3/, podľa ktorého dal dovolací súd\njednoznačne za pravdu žalovanému 3/ aj ohľadom odvolacích dôvodov, pričom uvedené žalovaný 3/\nnamietal prakticky počas celého konania, a to už aj v konaní pred súdom prvej inštancie.\n5.2. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivo a relevantne\nodôvodnené v rozhodujúcej skutočnosti, ktorá je určujúcou pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov\nkonania, t. j. ohľadom zavinenia zastavenia konania, keď jednoznačne a objektívne nie je pravdou, že\nby v tomto prípade došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby pre správanie\nsa žalovaného 3/, zo strany ktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, nie je odôvodnený ani\nzáver súdu v tom, že na jeho strane odvolací súd videl z procesného hľadiska aj zodpovednosť za\nzastavenie konania ako takého. Javí sa skôr, že žalobca žalobu zobral späť nie pre správanie sa\nžalovaného 3/, keďže tejto žalovanú sumu po začatí konania žalobcovi neuhradil, nie je odôvodnené\nkonštatovať, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný 3/. Je zároveň zrejmé, že\nžalobca žalobu zobral späť de facto bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo o reakciu na správanie\nsa žalovaného, keďže tento objektívne nemohol uplatnenú pohľadávku v plnom rozsahu uhradiť, a\npreto žalobca nemohol žalobu zobral späť len pre správanie sa žalovaného z dôvodu úhrady žalovanej\nsumy. Ak teda súd nepristupoval v otázke skúmania podmienok zodpovednosti za zastavenie konania\nrovnocenne k žalobcovi a žalovanému 3/, ktorého ohľadom úhrady nijako nedopytoval a na druhú stranu\nsa vo vzťahu k žalobcovi uspokojil s neúplnou a zjavne objektívne nepravdivou informáciou (u úhrade\npohľadávky z výťažku v konkurze), nie je dostatočne relevantne odôvodnený záver súdu o tom, že je\npotrebné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania žalovanému 3/ a v takom prípade by trovy\nkonania žalovaného 3/ musel znášať žalobca. Opätovne podotkol, že na vyjadrenie sa k skutočnostiam,\nna ktoré odkazuje odvolací súd v závere bodu 31. odôvodnenia napadnutého uznesenia, t. j. podrobnejší\noznam alebo opis okolností uspokojenia pohľadávky žalobcu, nebol žalovaný 3/ súdom vyzvaný - na\nrozdiel od žalobcu, ktorý na to však nereagoval, s čím sa súd bez ďalšieho uspokojil. S poukazom\nna uvedené dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v\nnapadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol a priznal\nmu proti žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nCSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 3/ je nielen prípustné,\nale aj dôvodné.\n8. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)\nCSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca a ktoré (porušenie) zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv\nspojených so súdnou ochranou. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo strany sporu, resp. účastníka konania na\nurčitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.\n12. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá CSP odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n13. Dovolací súd uvádza, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti,\nvýstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou obsahu práva na\nspravodlivé súdne konanie je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany prednesené na súde prvej inštancie i v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). Dodržiavanie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a\ntak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s\nurčitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá\nz odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\nplatí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti\nŠpanielsku z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku\nz 19. februára 1998).\n14. Žalovaný 3/ dovolaním napadol rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov\nkonania, pričom vymedzil dovolací dôvod ustanovením § 420 písm. f) CSP, dovolací súd sa preto najskôr\naj zaoberal otázkou prípustnosti podaného dovolania.\n15. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu v uznesení Veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2021:\n„Rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely posudzovania\nvád zmätočnosti v zmysle § 420 CSP, je aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol s konečnou\nplatnosťou o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania“. Obdobne aj vo viacerých svojich\nrozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval prípustnosť dovolania vo výroku o trovách\nkonania z dôvodu zmätočnosti vyplývajúcu z § 420 písm. f) CSP (napr. 1Cdo/157/2023, 1Cdo/54/2023,\n1Cdo/5/2024, 8Cdo/266/2019, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020 a iné).\n16. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n17. K otázke náhrady trov konania dovolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa pri náhrade trov\nkonania uplatňuje zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná náhradu trov konania strane, ktorá mala\nvo veci úspech, a to voči neúspešnej strane. Civilný sporový poriadok dopĺňa zásadu úspechu aj o\nzásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenú v ustanovení § 256 CSP, v zmysle ktorého, ak\nstrana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.\n\n18. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že dôvodom zastavenia konania je späťvzatie žaloby,\nv nadväznosti na to, že dňa 15. 03. 2022 (t. j. ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu) bol na\nžalovaného 3/ vyhlásený konkurz a v rámci tohto konkurzu bola pohľadávka žalobcu rozvrhom výťažku\nuspokojená. Odvolací súd v súvislosti so zavinením pri zastavení konania uviedol, že sú dané podmienky\nna pripustenie späťvzatia žaloby, lebo žalobcom požadovaná suma bola podľa jeho oznámenia po\npodaní odvolania a po rozhodnutí odvolacieho súdu uhradená v rámci konkurzu vyhlásenom na majetok\nžalovaného 3/ a nie je už dôvod na ďalšie vedenie konania. Podľa tvrdenia žalobcu žalobou uplatnená\npohľadávka bola uhradená, žalovaný 3/ v reakcii na späťvzatie žaloby nesúhlas so späťvzatím žaloby\nneprejavil a zároveň tvrdenie žalobcu o dôvode späťvzatia žaloby nepoprel a nijako nenamietal, že\npohľadávku žalobcu daným spôsobom uspokojil. Preto v zmysle citovaného ustanovenia procesného\npredpisu odvolací súd toto späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa\nžalovaného 3/ zrušil a konanie zastavil.\n19. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. februára 2020 konštatoval, že\n§ 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou\nprocesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá\nzo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením\n§ 256 CSP, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a\nrozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti,\nktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z\ndôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľky. V zmysle ustálenej judikatúry\nvšeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách,\naká nastala aj v posudzovanom prípade sťažovateľky, zásadne platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie\nsvoj návrh späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr.\nnajvyšší súd sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené\nneskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej\npožiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2010).\n20. Najvyšší súd v uznesení z 26. októbra 2023 sp. zn. 6Cdo/85/2023 konštatoval, že „kritérium\nprocesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca\nstrana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca\nstrana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Termín „zavinenia“ nemožno\ninterpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou\nje prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“ Obdobný záver prijal najvyšší súd aj v uznesení zo 4.\ndecembra 2024 sp. zn. 8Cdo/12/2023 kde uviedol, že „zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná\nnáhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu vznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto\nich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu\nmedzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,\npre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Pojem „zavinenie“\nnemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom\npríčinou je prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“\n21. Z ustálených záverov konštantnej judikatúry teda vyplýva, že predpokladom pre právny záver\nkonajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovaným)\nje skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť,\nuzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu\nnevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia. Inými\nslovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti\npodanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním\npotvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením (napr. Ústavný súd Českej republiky\nsp. zn. I. ÚS 2899/2010 z 8. marca 2011). Aj z výslovného znenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že súd\nnáhradu trov konania prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila.\n22. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí o náhrade trov\nkonania v bode 30 - 32 konštatoval, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcu žalovaným 3/ ako ručiteľom z\núverovej zmluvy došlo rozvrhom výťažku v konkurznom konaní, čo žalovaný 3/ nijako nepoprel, pričom\ntúto skutočnosť súdu ani len neoznámil. Rovnako uspokojenie pohľadávky žalobcu uvedeným spôsobom\nsúdu neoznámil ani žalobca. Stalo sa tak až v priebehu obnoveného odvolacieho konania v dôsledku\n\nrozhodnutia dovolacieho súdu, kedy to oznámil žalobca na výslovný dopyt odvolacieho súdu. Keďže v\ntomto prípade došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby pre správanie sa\nžalovaného 3/, zo strany ktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, tak na jeho strane odvolací\nsúd videl z procesného hľadiska aj zodpovednosť za zastavenie konania ako takého. Pokiaľ žalobca\nžalobu zobral späť pre správanie sa žalovaného 3/, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí\nkonania, potom bolo potrebné konštatovať, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil tento\nžalovaný.\n23. Z obsahu spisu vyplýva, že výzvou z 12. januára 2024 bol žalobca vyzvaný na oznámenie aktuálnej\nvýšky žalovanej sumy voči žalovanému 3/, resp. na oznámenie, či na žalobe voči žalovanému 3/ už\nnetrvá, nakoľko voči žalovaným 1/ a 2/ bolo právoplatne rozhodnuté.(č. l 768) Žalobca v odpovedi na\npredmetnú výzvu zo dňa 20. februára 2024 (č. l. 772) súdu oznámil, že na podanej žalobe netrvá, avšak\naktuálnu výšku žalovanej sumy voči žalovanému neoznámil. Žalovaný po výzve súdu zo dňa 28. februára\n2024, oznámil, že so spaťvzatím žaloby súhlasí, avšak zároveň požadoval náhradu trov konania.\n23.1. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bode 31 - 32 uviedol: „Keďže v tomto prípade dochádza k\nzastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby pre správanie sa žalovaného 3/, zo strany\nktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, tak na jeho strane odvolací súd videl z procesného\nhľadiska aj zodpovednosť za zastavenie konania ako takého. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre\nsprávanie sa žalovaného 3/, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom bolo\npotrebné konštatovať, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil tento žalovaný. Ak by\nžalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa\nžalovaného, a teda by nebolo možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by trovy\nkonania žalovaného 3/ musel znášať žalobca. Žalobca však v tomto prípade žalobu zobral späť len\npre správanie sa žalovaného z dôvodu úhrady žalovanej sumy (hoci v rámci vyhláseného konkurzu),\nčo žalovaný 3/ nijako nepoprel a odvolaciemu súdu ani neoznámil a neopísal podrobnejšie okolnosti\nuspokojenia pohľadávky žalobcu. Odvolací súd preto posúdil jeho návrh na priznanie náhrady trov\ncelého konania voči žalobcovi ako nezodpovedajúci ustanoveniu § 256 ods. 1 CSP.\n32. S ohľadom na obsah spisu odvolací súd urobil záver, že zastavenie konania vzhľadom na späťvzatie\nžaloby žalobcom bolo možné pričítať na vrub žalovaného 3/, pre správanie sa ktorého - úhradou\nžalovanej sumy v konkurznom konaní, v rámci ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči\nžalovanému 3/ - vzal žalobca voči nemu žalobu späť. Žalovaný 3/ uvedenú skutočnosť do konania sám\nneoznámil a nie sú známe ani ostatné okolnosti konkurzného konania.“\n24. Dovolací súd v súlade s uvedeným konštatuje, že pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu, namietal tak dôvodne. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,\nže žalovaná suma bola výťažkom v konkurznom konaní uspokojená, neskúmajúc však ani výšku\nuspokojenej pohľadávky uspokojac sa s tým, že žalobca aktuálnu výšku žalovaného nároku opakovane\nneuviedol, a takisto ani žalovaný 3/, ktorý však na uvedenie výšky nároku vyzvaný nebol. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisu a jeho záver uvedený v odôvodení je nejasný,\nvnútorne rozporný, bez uvedenia jasných dôvodov, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nakoľko\nneskúmal správanie žalovaného 3/ spočívajúce v uspokojení žalovaného nároku, a to či predmetný\nnárok bol uspokojený celkom resp. v relevantnom rozsahu (žalobou tvrdený), čím by žalovaný 3/ uznal\ndôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolal tým na strane žalobcu nevyhnutnosť\nspäťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia.\n25. Vzhľadom na uvedené, dovolanie žalovaného 3/ je za takejto situácie dôvodné, pretože v ňom\nopodstatnene namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby ako\nstrana uskutočňoval jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Z\ndôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP, je potrebné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n26. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/25/2023", "guid": "8204de31-a3a5-4ed7-a1d7-53d249b6d53c:6ccb6b7b-2ffa-4a73-b3ef-994b62928bd5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4002ca62-7019-4a9a-844b-10529781046b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 157/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 157/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.157.2019.1"}, {"guid": "51c6c55a-1ef3-4140-907a-242b40200674:f715d3b5-411a-42fc-87ae-005fd07e624e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619200861.1", "spisova_znacka": "1Cdo/54/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/54/2023 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619200861.1"}, {"guid": "1fa5a8d5-700a-4920-803e-e6449c048366:94d2f0b8-ff8c-4894-807b-362e394143b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1217217146.1", "spisova_znacka": "8Cdo/12/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/12/2023 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1217217146.1"}], "citovane_v": []}