{"guid": "bcbf26c8-bb0b-4848-b66a-a5bb765e69a1:febc9b5e-3d44-4c1b-a3e1-7f5fb002dd0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/1/2024 z 23. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2025, sp. zn. 2ObdoK/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1", "identifikacne_cislo": "5120212364", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "nazov": "§ 166g ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167h.odsek-1", "nazov": "§ 167h ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-167h.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-167h"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166g", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-167h", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-45", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/febc9b5e-3d44-4c1b-a3e1-7f5fb002dd0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoK/1/2024\n5120212364\n23. 10. 2025\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2025:5120212364.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: Ing. M. I., narodený X.\nC. XXXX, A. XXXX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom, D. Dlabača 2748/28,\n010 01 Žilina, IČO: 42 433 665, proti žalovanej: C. Q., narodená XX. U. XXXX, E. XX, XXX XX E.,\nzastúpená JUDr. Ivanou Tomkówou, advokátkou, Kvačalova 1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, o zrušenie\noddlženia pre nepoctivý zámer, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici, č. k. 41CoKR/1/2023-200, zo dňa 24. mája 2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/1/2023-200 zo dňa 24. mája 2023 spolu s\nobsahovo nadväzujúcim uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9Odi/4/2020-241 zo dňa 9. novembra\n2023 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“), ako súd prvej inštancie,\nrozsudkom, č. k. 9Odi/4/2020-160, zo dňa 8. júla 2022, zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaná má voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18. novembra 2020 sa žalobca domáhal\nzrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer s tým, že je veriteľom pohľadávky voči žalovanej\ntitulom pôžičky zo dňa 8. augusta 2013, ktorá mu bola priznaná v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Žilina pod sp. zn. 6C/130/2015. Voči žalovanej bolo vedené aj exekučné konanie. Uznesením\nOkresného súdu Žilina, sp. zn. 8OdK/189/2018, bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej a žalovaná\nbola oddlžená. Žalovaná podľa žalobcu pri oddlžení nemala poctivý zámer a nikdy nemala snahu\nriešiť svoj dlh v rámci svojich možností, od počiatku nemala v úmysle vrátiť požičané peniaze a\ndobrovoľne nevrátila žalobcovi ani jedno euro. Jediné úhrady žalobcovej pohľadávky boli vykonané v\nrámci exekučných zrážok. Žalobca poukázal na životopis žalovanej, v ktorom uviedla, že si neuváženým\nspôsobom kúpila nejaké zariadenia na splátky, následne si požičiavala ďalšie peniaze a dostala sa\ndo kolotoča dlhov. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná mala minimálne nepriamy úmysel,\nvedela, že nebude vedieť svoje záväzky plniť a že sa takto neoprávnene obohatí na úkor veriteľov. Zo\nsprávania žalovanej pred podaním návrhu na oddlženie podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná sa úmyselne\npriviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na oddlženie. Ako ďalšiu možnosť\npreukazujúcu nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení žalobca uviedol, že v zozname majetku, ktorý\ntvoril prílohu jej návrhu na vyhlásenie konkurzu nepriznala žalovaná majetok v nie nepatrnej hodnote,\na to pohľadávku na opakované vyplácanie dôchodku. Ak by sa v konkurze uspokojovali prihlásené\npohľadávky z tohto zamlčaného majetku, mohla byť v dohľadnej dobe uspokojená podstatná časť dlhov\nžalovanej, keďže podľa súpisu pohľadávok bolo do konkurzu prihlásených päť pohľadávok v celkovej\nvýške 10.568,73 eura. Žalovaná ďalej v zozname veriteľov úmyselne uviedla nesprávnu adresu žalobcu,\na to z dôvodu, aby sa žalobca o vyhlásení konkurzu nedozvedel, z čoho je zrejmý úmysel žalovanej\n\nneuspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalobca tiež v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaná od 1.\njanuára 2012 do 4. januára 2018 vykonávala podnikateľskú činnosť, v dôsledku čoho musí súd prihliadať\nna skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovanej prísnejšie. V priebehu konania žalobca doplnil\nžalobu o ďalší dôvod, ktorý má preukazovať nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. V roku 2021 došlo\nk úmrtiu otca žalovanej, ktorý zanechal závet, v ktorom celý svoj majetok odkázal matke žalovanej.\nŽalovaná sa ako neopomenuteľný dedič nedovolala relatívnej neplatnosti závetu, v dôsledku čoho\nnezdedila ani polovicu zákonného podielu, ktorý by jej inak patril, a teda neponúkla aspoň polovicu\ndedičstva veriteľom na uspokojenie vymáhateľných dlhov. Po zistení tejto skutočnosti sa relatívnej\nneplatnosti závetu otca žalovanej dovolal žalobca ako osoba závetom dotknutá. Žalovaná je tak podľa\nžalobcu dedičkou svojho otca.\n3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca v konaní uvádzal v zásade štyri skutočnosti, ktoré\nmajú preukazovať nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v zozname\nmajetku, ktorý podávala spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, nepriznala existenciu pohľadávky na\nopakované vyplácanie invalidného dôchodku, teda že túto zamlčala, súd prvej inštancie po oboznámení\nsa s predloženými dôkazmi uviedol, že žalovaná poberanie invalidného dôchodku nezamlčala, nakoľko\nho uviedla vo svojom životopise a v priebehu konkurzu jeho poberanie oznámila správcovi, ako vyplýva\nz daného úradného záznamu. Ak by teda žalovaná podľa názoru súdu aj mala povinnosť pohľadávku\ntitulom invalidného dôchodku v zozname majetku uviesť, keďže na dopyt jej existenciu správcovi\noznámila, nemožno hovoriť o nepoctivom zámere podľa § 166g ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“).\nSúd na rozdiel od žalobcu zastáva názor, že informácia o poberaní invalidného dôchodku sa v zozname\nmajetku dlžníka neuvádza, keďže budúce príjmy dlžníka sa v zozname majetku vôbec neuvádzajú. V\nzozname majetku sa uvádza majetok dlžníka v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu, k tomuto\nzáveru možno dôjsť aj s poukazom na skutočnosť, že konkurzu podľa štvrtej časti ZKR podlieha v zásade\niba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu (§ 167h ods. 1 ZKR). Majetok, ktorý dlžník\nnadobudol po vyhlásení konkurzu podlieha konkurzu iba v prípade, že išlo o majetok, ktorý nadobudol\ndlžník v dôsledku splnenia povinnosti správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45 a) ZKR, t.\nj. v prípade dohodnutej výhrady vlastníctva a finančného lízingu. Podľa názoru okresného súdu žalovaná\nani nemala povinnosť v zozname majetku právo na výplatu invalidného dôchodku uviesť s tým, že ak by\naj žalovaná túto povinnosť mala, dodatočne si ju aj splnila. Podľa názoru súdu, keďže budúci majetok\ndlžníka konkurzu nepodlieha, nie je správny názor žalobcu, že pohľadávky prihlásené do konkurzu mohli\nbyť (čiastočne) uspokojené z invalidného dôchodku.\n4. K ďalšiemu dôvodu, ktorý mal svedčiť o nepoctivom zámere žalovanej, a to nesprávne uvedenie\nadresy žalobcu v zozname veriteľov súd prvej inštancie uviedol, že uvedenie nesprávnej adresy veriteľa\n- fyzickej osoby v zozname veriteľov spravidla bude mať za následok neinformovanie veriteľa o vyhlásení\nkonkurzu zo strany správcu s tým, že ak by si takýto veriteľ v dôsledku toho svoju pohľadávku do\nkonkurzu neprihlásil, bolo by možné prezumovať nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca si však svoju\npohľadávku do konkurzu prihlásil, preto negatívny dôsledok nesprávne uvedenej adresy v zozname\nveriteľov nenastal. Podľa súdu opísaný skutkový stav preto nemožno podradiť pod definíciu nepoctivého\nzámeru podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR. Z uvedeného dôvodu potom nebolo potrebné skúmať, či išlo\no úmysel žalovanej alebo chybu v písaní.\n5. Ďalším dôvodom pre zrušenie oddlženia bola podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaná sa úmyselne\npriviedla do platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa súdu prvej\ninštancie žalobca neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by o úmyselnom uvedení sa žalovanej\ndo stavu platobnej neschopnosti svedčili. Žalobca netvrdil a nepreukázal, že by žalovaná účelovo\nprestala plniť svoje záväzky za účelom vytvorenia stavu svojej platobnej neschopnosti, poukazoval iba\nna skutočnosť, že žalovaná dobrovoľne neuhradila ani jedno euro zo svojho záväzku voči žalobcovi,\nmala čakať na začatie exekučného konania a následne podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd\nuviedol, že žalovaná je dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku, živnostenské oprávnenie od roku\n2015 nevykonávala a podľa životopisu bolo posledné zamestnanie žalovanej v mesiacoch február až\napríl 2015 na pozícii operátorky výroby. Podľa zoznamu veriteľov má žalovaná osemnásť veriteľov, do\nkonkurzu si svoje pohľadávky prihlásili traja, v sume spolu presahujúcej 10.000 eur. Žalovaná návrh\nna vyhlásenie konkurzu podala v auguste 2018 a podľa názoru okresného súdu je vylúčené, aby v\nčase uzatvárania zmluvy o pôžičke so žalobcom počítala s neskorším oddlžením, keďže právna úprava\nvstúpila do účinnosti až 1. marca 2017. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaná si vzala pôžičky a dostala\n\nsa do kolotoča dlhov nemožno kvalifikovať ako úmyselné uvedenie sa do stavu platobnej neschopnosti\nso zámerom podať návrh na konkurz. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná nikdy nemala v úmysle vrátiť\nmu požičané peniaze, bolo nutné podľa názoru okresného súdu podozrenie zo spáchania trestného činu\npodvodu riešiť prostriedkami trestného práva.\n6. Podľa žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej pri oddlžení svedčí, že žalovaná mu ako veriteľovi\nneponúkla na uspokojenie nevymáhateľného dlhu aspoň polovicu majetku, ktorý zdedila, resp. ako\nneopomenuteľný dedič by zdedila po svojom otcovi. K úmrtiu otca žalovanej došlo v priebehu konania.\nŽalobca po tom, čo zistil, že otec žalovanej zanechal závet a žalovaná sa nedovolala jeho relatívnej\nneplatnosti, dovolal sa relatívnej neplatnosti závetu sám, tvrdiac, že je závetom dotknutý, v dôsledku\nčoho sa podľa neho žalovaná stala dedičkou svojho otca. Podľa názoru súdu prvej inštancie však\nžalobca vychádza z nesprávneho výkladu § 166g ods. 1 ZKR a to, že na poskytnutie plnenia z\nprípadného daru či dedenia oddlženého dlžníka majú veritelia nevymáhateľných pohľadávok právny\nnárok. Podľa názoru súdu je poskytnutie plnenia z daru či dedenia dlžníkom po oddlžení postavené na\ndobrovoľnej báze a dlžník dobrovoľne poskytnutím plnenia veriteľom preukazuje v súlade s § 166g ods.\n1 ZKR svoj poctivý zámer v oddlžení. A v prípade, že sa veriteľovi podarí preukázať nepoctivý zámer\ndlžníka, nastupuje dôkazná povinnosť dlžníka, ktorú si splní aj poukázaním na niektorú zo skutočností\nuvedených v § 166g ods. 1 ZKR. Neposkytnutie plnenia veriteľom nevymáhateľných pohľadávok z\nneskoršieho daru alebo dedenia nie je uvedené v § 166g ods. 2 ZKR a teda neprezumuje nepoctivý\nzámer dlžníka pri oddlžení /na rozdiel napríklad od neposkytnutia súčinnosti správcovi v konkurze, ktoré\nmôže svedčiť o poctivom i nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení (§ 166g ods. 1, § 166 ods. 2 písm.\nd) ZKR)/. Skutočnosť, že žalovaná, ak by aj nadobudla majetok dedením, tento dobrovoľne neponúkla\nna úhradu nevymáhateľných dlhov, teda nepreukazuje jej nepoctivý zámer.\n7. K námietke žalobcu, že žalovaná sa po vyhlásení konkurzu nezamestnala, hoci sa mohla, okresný súd\nuviedol, že získaním zamestnania opäť primárne preukazuje svoj poctivý zámer dlžník. Bez ohľadu na\nto však žalovaná predloženými lekárskymi správami dostatočne preukázala, že jej možnosť zamestnať\nsa je výrazne sťažená a nateraz skôr vylúčená. Iná námietka žalobcu, a to, že žalovaná naopak\nsvoje zamestnanie zatajuje, aby sa vyhla plneniu svojich záväzkov, nemá vo vzťahu k tomuto konaniu\nopodstatnenie, nakoľko príjmy dlžníka konkurzu nepodliehajú a existencia zamestnania, prípadne iného\nzdroja príjmov je skutočnosťou svedčiacou v prospech dlžníka.\n8. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)\nrozsudkom, č. k. 41CoKR/1/2023-200, zo dňa 24. mája 2023, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a\npriznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\n9. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmaním obsahu spisu zistil,\nže súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi\nstrán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované\nzákonné ustanovenia. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) a svoje\nrozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach na tieto dôvody odkázal. Predovšetkým\nsa súd prvej inštancie s dôvodmi, pre ktoré žiadal žalobca zrušiť oddlženie žalovanej, vysporiadal v\nodsekoch 20 až 24 napadnutého rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a na\ntieto dôvody odkázal.\n10. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd doplnil, že ak aj\nžalovaná neuviedla existenciu pohľadávky - vyplácanie invalidného dôchodku v zozname majetku, v\nživotopise poberanie invalidného dôchodku nezamlčala, keď v časti sociálne postavenie dlžníka uviedla,\nže je poberateľkou invalidného dôchodku a jeho poberanie oznámila aj správcovi. Ak teda žalovaná\noznámila uvedenú skutočnosť v životopise a aj správcovi, stotožnil sa odvolací súd s názorom súdu prvej\ninštancie, že v tomto prípade nemožno hovoriť o nepoctivom zámere podľa § 166g ods. 2 písm. a) ZKR.\nTu správne uviedol súd prvej inštancie, že podľa ustanovenia § 167h ods. 1 ZKR konkurzu podlieha\nmajetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu.\n11. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaná úmyselne uviedla nesprávnu adresu jeho ako veriteľa správcovi\nv zozname veriteľov z dôvodu, aby sa o vyhlásení konkurzu veriteľ ani nedozvedel, odvolací súd\n\nkonštatoval, že je pravdou, že adresa, ktorá je uvedená v zozname veriteľov nie je správnou adresou\nžalobcu, čo by mohol byť dôvod zrušenia oddlženia v zmysle § 166g ods. 2 písm. b) ZKR, teda že\nv zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ\nneprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.\nSprávne skonštatoval súd prvej inštancie, že ak by si takýto veriteľ v dôsledku toho svoju pohľadávku\ndo konkurzu neprihlásil, bolo by možné prezumovať nepoctivý zámer dlžníka avšak v danom prípade\nsi žalobca svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil, a preto negatívny dôsledok nesprávne uvedenej\nadresy v zozname veriteľov nenastal v dôsledku čoho nemožno povedať, že by v tomto prípade došlo\nk naplneniu ustanovenia § 166g ods. 2 písm. b) ZKR. Potom neobstojí tvrdenie žalobcu v odvolaní, že\nsúd neposudzoval skutočnosti zistené v súdnom konaní vo vzájomných súvislostiach ale izolovane a\nnesprávne, keď podľa jeho názoru aj keby sa uvedené konanie posudzovalo izolovane, tak je potrebné\ntoto konanie podradiť pod ustanovenie § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, keďže ako už bolo uvedené, nedošlo\nk naplneniu ustanovenia § 166g ods. 2 písm. b) ZKR teda, že by si v dôsledku nesprávne uvedenej\nadresy žalobca ako veriteľ svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil.\n12. Ďalším dôvodom pre zrušenie oddlženia bola skutočnosť, že žalovaná sa úmyselne priviedla do\nplatobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu. K uvedenému odvolací súd\nudáva, že pohľadávka žalobcu vznikla v roku 2013, exekučný titul bol vydaný 12. februára 2016 a\nexekučne začal žalobca svoju pohľadávku vymáhať 30. decembra 2016. Je pravdou, že žalovaná v\nživotopise dlžníka, aktuálnej životnej situácie a zozname spriaznených osôb uviedla, že niekoľko rokov\ndozadu si neuváženým spôsobom kúpila nejaké zariadenie na splátky, ale zároveň uviedla, že pracovala\na myslela si, že splátky si bude poriadne a načas platiť, ale pritrafili sa jej vážne zdravotné problémy,\ndlhodobo ostala práceneschopná, znížil sa jej príjem, v dôsledku čoho nebola schopná riadne platiť.\nPotvrdila, že žiadala o zníženie a o odloženie splátok, čomu nebolo vyhovené, a preto sa rozhodla vziať\nsi ďalšie menšie pôžičky na vykrytie predchádzajúcich záväzkov. Uviedla, že to bola chyba a zamotala\nsa do kolotoča dlhov, z ktorých sa už nedokázala dostať. Zároveň uviedla, že prišla úplne o zamestnanie,\nzostala takmer bez financií, stala sa z nej invalidná dôchodkyňa. Z uvedeného nemožno podľa názoru\nodvolacieho súdu v žiadnom prípade vyvodiť záver žalobcu, že by žalovaná mala minimálne nepriamy\númysel - teda, že vedela, že pokiaľ sa takto správa nebude vedieť svoje záväzky plniť. V súčasnej\ndobe žalovaná nevykonáva ani živnostenské oprávnenie, podľa životopisu dlžníka bolo jej posledné\nzamestnanie od 2/2015 - 4/2015 ako operátorka výroby. Z uvedeného je zrejmé, že od tohto obdobia\nžalovaná nie je zamestnaná, je výlučne poberateľkou invalidného dôchodku. Teda už v čase podania\nnávrhu na oddlženie (rok 2018) žalovaná tri roky predtým (rok 2015) nebola zamestnaná. Ak teda\npohľadávka žalobcu vznikla v roku 2013, návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v roku 2018,\nnemožno v žiadnom prípade podľa názoru odvolacieho súdu hovoriť o úmyselnom uvedení sa do stavu\nplatobnej neschopnosti so zámerom podať návrh na konkurz.\n13. K tvrdeniu žalobcu, že o nepoctivom zámere žalovanej pri oddlžení svedčí, že žalovaná mu ako\nveriteľovi neponúkla na uspokojenie nevymáhateľného dlhu aspoň polovicu majetku, ktorý zdedila, resp.\nako neopomenuteľný dedič by zdedila po svojom otcovi, konštatoval konajúci súd, že ani tento dôvod nie\nje dôvodom, pre ktorý by malo dôjsť k zrušeniu oddlženia žalovanej. Konkurz na žalovanú bol vyhlásený v\nroku 2018, zrušený v roku 2019 a k úmrtiu otca žalovanej došlo dňa 11. júna 2021, teda vyše dva roky po\nzrušení konkurzu na žalovanú z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Žalovaná\nsa relatívnej neplatnosti nedovolala avšak v danom prípade podľa vyjadrenia žalobcu sa tento relatívnej\nneplatnosti dovolal a to podaním zo dňa 11. apríla 2022, ktoré priložil do súdneho spisu (č. l. 139), keď\nsa relatívnej neplatnosti predmetného závetu dovolával v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ako\nosoba dotknutá týmto závetom a to v časti, v ktorej sa dlžníkovi nedostala polovica zákonného podielu\ndlžníka na dedičstve. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal jednak na ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR\npodľa ktorého sa môže veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením domáhať zrušenia oddlženia návrhom na\nzrušenie oddlženia ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak súd príde k záveru, že\ndlžník nesledoval pri oddlžovacom konaní poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia. K úmrtiu otca\nžalovanej došlo až dva roky po zrušení konkurzu, a preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že\nby žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer, a preto neobstojí ani tento dôvod na zrušenie oddlženia.\n14. A tiež odvolací súd poukázal na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka podľa ktorého je\nrelatívna neplatnosť právneho úkonu založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho\núkonu. Znamená to, že dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho\núkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti.\n\nRelatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá.\nOsobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy\n(tí ktorí sami neplatnosť zmluvy spôsobili) a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takéhoto úkonu vo svojich\nprávach a oprávnených záujmoch dotknuté (opomenuté). Pokiaľ sa neplatnosti dovolá tretia osoba\ndotknutá úkonom, svoj prejav adresuje ostatným účastníkom právneho úkonu. Právne účinky dovolania\nnastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom\nprávneho úkonu; v takom prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu. V tejto\nsúvislosti poukázal odvolací súd napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n3Cdo/187/2006, zverejnenom v ZSP 1/2008, podľa ktorého sa osoba dotknutá napadnutým právnym\núkonom musí dovolať relatívnej neplatnosti vadného právneho úkonu voči všetkým účastníkom a\nteda právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú doručením prejavu\nvôle všetkým subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. V danom prípade však žalobca\nnepreukázal, že doručil svoje dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu všetkým účastníkom dedičského\nkonania, teda najmä žalovanej, pretože súdu predložil len podacie lístky a dôkazy o doručení zásielok\npre Y. C., Y. Q. a G. W., avšak nepreukázal, že by predmetné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu\nzo dňa 11. apríla 2022 doručil aj žalovanej. To, že jej meno uviedol na predmetnom liste neznamená, že\njej tento list bol aj doručený, o čom žalobca ani žiaden dôkaz nepredložil.\n15. V neposlednom rade dal odvolací súd za pravdu súdu prvej inštancie, že vzhľadom na zdravotný\nstav je možnosť žalovanej zamestnať sa výrazne sťažená. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n16. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (v ďalej texte aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého odvodzuje od § 420 písm. f) a eventuálne od § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP teda,\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nvyriešená, resp. je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Dovolateľ v podanom dovolaní namieta, že odvolací súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal,\nže doručil dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu všetkým účastníkom dedičského konania. Pre\ndovolateľa je rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti prekvapivý. Súd prvej inštancie neposúdil túto\nskutkovú okolnosť ako spornú, žalovaná nikdy netvrdila, že by jej dovolanie nebolo doručené a k\nuvedenému ani nebolo pred súdom prvej inštancie vykonávané dokazovanie. Odvolací súd podľa\ndovolateľa vykonával dokazovanie k nespornej skutočnosti a to bez toho, aby žalobca mal možnosť\nsa k tejto skutočnosti vyjadriť. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je dostatočne zrejmé, či\nodvolací súd zopakoval dokazovanie pred súdom prvej inštancie alebo nie. Ak odvolací súd dokazovanie\nnezopakoval sám, tak podľa názoru žalobcu nemohol dospieť k odlišnému skutkovému zisteniu s\npoukazom na § 383 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Dovolateľ nemal možnosť\nsa vyjadriť k novému skutkovému zisteniu odvolacieho súdu o nedoručení dovolania sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu žalovanej aj v dôsledku toho, že odvolací súd nenariadil pojednávanie podľa\n§ 385 ods. 1 CSP a napriek tomu dospel k rozdielnemu skutkovému zisteniu ako súd prvej inštancie.\nDovolateľ má za to, že týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočňovať\njemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu právna na spravodlivý proces.\n18. Vykonávanie dokazovania oboznámením podacích lístkov je podľa dovolateľa v tomto štádiu sporu\nnadbytočné. Závery odvolacieho súdu o doručovaní právneho úkonu dovolania sa relatívnej neplatnosti\nžalovanej vychádzajú podľa neho z nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd podľa dovolateľa\nmusel zistiť, že voči žalovanej ako strane sporu sa ako žalobca dovolal relatívnej neplatnosti právneho\núkonu tak, že v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci podania podaného dňa 17. mája 2022,\ndoručeného na súd dňa 18. mája 2022, uviedol, že sa voči žalovanej dovoláva relatívnej neplatnosti\nzávetu, ako ten, kto je takýmto závetom priamo dotknutý. K podaniu priložil aj samotný právny úkon\ndovolania sa relatívnej neplatnosti adresovaný nesporne a nepochybne aj žalovanej. Toto podanie bolo\nnásledne doručené aj s jeho prílohou žalovanej súdom prvej inštancie. Na nasledujúcom pojednávaní\nsa následne žalovaná k podaniu vyjadrila a netvrdila, že by jej dotknutý právny úkon nebol doručený.\n\n19. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto relatívnej neplatnosti. Možno tak urobiť\ni žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému\nprávu (nároku) v konaní pred súdom. Podľa dovolateľa odvolací súd teda vôbec nemal skúmať\nexistenciu podacieho lístku alebo iného dôkazu vo vzťahu k tomu, či dovolanie sa relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu došlo do dispozičnej sféry žalovanej, keďže do jej dispozičnej sféry nepochybne došiel\nprostredníctvom činnosti súdu. V zmysle § 186 CSP sa táto skutočnosť nemala vôbec preukazovať.\n20. Odvolací súd podľa dovolateľa nesprávne právne posúdil aj právnu otázku, či na základe zisteného\nskutkového stavu žalovaná mala alebo nemala poctivý zámer pri oddlžení. Podľa dovolateľa odvolací\nsúd správne na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 166f a § 166g ZKR, ale tieto nesprávne\ninterpretoval, a teda zo skutkových zistení mal vyvodiť správny právny záver, že v tomto prípade\nžalovaná mala nepoctivý zámer pri oddlžení. Z ustanovenia § 166g ods. 1 podľa dovolateľa logicky\nvyplýva, že dlžník nemá poctivý zámer, pokiaľ po podaní návrhu je z jeho správania zrejmé, že\nnevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Účelom tohto\nustanovenia bolo zdôrazniť, že oddlžením dlhy nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľné a dlžník na\nto, aby bolo možné dospieť k záveru, že mal poctivý zámer, tak musí aj po podaní návrhu vynaložiť\núprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností. Podľa dovolateľa je nesprávnym\nprávnym posúdením ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutie plnenia z dedičstva je na\ndobrovoľnej báze a dlžník nie je povinný plniť svoje dlhy po podaní návrhu. Dovolateľ zdôrazňuje,\nže dlhy oddlžením nezanikajú. Pokiaľ si po oddlžení dlžník svoje dlhy neplní napriek tomu, že mohol\nsvoje dlhy riešiť v rámci svojich schopností a možností, tak takýto dlžník nemá poctivý zámer a je to\ndôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. S poukazom na uvedené podľa dovolateľa nedáva\nzmysel ani právne posúdenie, že by dlžník mal preukazovať svoj poctivý zámer až vtedy, keď veriteľ\npreukáže, že dlžník poctivý zámer nemá. Ustanovenie § 166g je potrebné vykladať ako jeden celok,\nktorým zákonodarca stanovil iba príkladmo skutočnosti, na ktoré má súd prihliadať. Správnym výkladom\nnie je možné dospieť k inému záveru, že zákonodarca tým, že stanoví v odseku 1 tohto ustanovenia,\na teda nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, tak potom\ndlžník poctivý zámer nemá. Súd však nezisťuje skutočnosti uvedené v § 166g ods. 1 ZKR iba po podaní\nnávrhu, ale ako to vyplýva aj z odseku 2 tohto ustanovenia, súd skúma poctivý zámer dlžníka logicky\naj zo skutočností pred podaním návrhu.\n21. Dovolateľ zdôraznil, že bolo nesporné, že žalovaná dedila majetok v hodnote, ktorý by postačoval\nna úhradu jej dlhov, v rámci tohto dedičského konania neponúkla veriteľom na uspokojenie nič, nie to\npolovicu z tohto zdroja a následne sa ešte rozhodla, že si svoje práva na nadobudnutie majetku dedením\nz opatrnosti neuplatní. Majetok, ktorý dedila, sa rozhodla nezdediť, aby do budúcna nebola povinná\nsvoje dlhy plniť aj pre prípad zrušenia jej oddlženia. Z takéhoto konania je nutné jednoznačne dospieť\nk záveru, že žalovaná mala nepoctivý zámer.\n22. Ďalej podľa názoru dovolateľa ustanovenie § 166 ods. 1 ZKR časovo neobmedzuje hodnotenie\nkonania dlžníka tak, že by mal dlžník ponúknuť zdroj z dedenia na uspokojenie nevymáhateľného dlhu\niba do zrušenia konkurzu. Takýto právny záver odvolacieho súdu je nesprávny. Zákonodarca časovo\nohraničil iba možnosť veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia, ale neohraničil časový úsek, počas\nktorého by mal dať dlžník najavo navonok svojim konaním, že mal poctivý zámer pri oddlžení. Poctivý\nzámer dlžníka môže byť podľa dovolateľa preukázaný aj konaním napríklad 5 rokov po podaní návrhu.\n23. Dovolateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná účinne nepoprela tvrdenie žalobcu, že\npracovala, ale túto skutočnosť nikde nepriznala, čo vyplýva aj z jej zdravotnej dokumentácie. To, že\ndlžník má v súlade s § 166 ods. 1 ZKR poctivý zámer, ak sa zamestnal, nemožno vykladať izolovane,\nale vo svetle prvej vety tohto ustanovenia, ktorá stanovuje, že dlžník má poctivý zámer, ak po podaní\nnávrhu vynaložil úprimnú snahu svoje dlhy riešiť, v medziach svojich schopností a možností. Pokiaľ\nteda bolo preukázané, že žalovaná sa zamestnala, ale toto svoje zamestnanie zatajovala, neplatila z\nneho odvody a dane, ani čiastočne neuspokojila svojich veriteľov z tohto príjmu a z dôvodu vedeného\nkonkurzného konania a exekučných konaní svoje príjmy aj voči štátu zamlčala, tak z týchto skutočností\njednoznačne vyplýva práve nepoctivý zámer dlžníka. Z toho, že žalovaná bola zamestnaná aj vyplýva,\nže mala možnosť sa zamestnať napriek jej psychickým problémom.\n\n24. Podľa dovolateľa o nepoctivom zámere žalovanej svedčí aj to, že uviedla v zozname veriteľov\nnesprávnu adresu žalobcu, aby sa o vyhlásení konkurzu nedozvedel. To, že sa zámer žalovanej\nnepodaril, nemá vplyv na to, že žalovaná svoj zámer už prejavila. Aj keby sa uvedené konanie\nposudzovalo izolovane, tak je potrebné ho podradiť pod ustanovenie § 166g ods. 2 písm. c) ZKR.\n25. Súd prvej inštancie podľa dovolateľa taktiež dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaná sa\nnepriviedla do platobnej neschopnosti úmyselne. Pokiaľ si žalovaná iba požičiavala peniaze a tieto dlhé\nroky vôbec nesplácala, dovolateľovi nevrátila ani len jedno euro z požičaných peňazí, tak takéto konanie\njednoznačne svedčí o tom, že sa žalovaná úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti. Dovolateľ sa\nnestotožňuje s právnym posúdeným súdu prvej inštancie, že sa žalovaná nemohla úmyselne priviesť\ndo platobnej neschopnosti, pretože právna úprava oddlženia vstúpila do účinnosti až 1. marca 2017\na žalovaná si peniaze od žalobcu požičala v roku 2013. Poctivý a nepoctivý zámer dlžníka je podľa\ndovolateľa možné skúmať aj na základe skutočností, ktoré nastali pred 1. marcom 2017. Žalovaná sa\nnemusela spoliehať len na oddlženie, ale súd zistil aj tú skutočnosť, že žalovaná nemala žiadny majetok,\npričom aj táto samotná skutočnosť zistená súdmi mala byť vzatá do úvahy, lebo žalovaná sa minimálne\nspoliehala na to, že v exekúcii sa uvedené nevymôže a následne, keď sa jej zhoršil zdravotný stav a\nzískala oficiálny príjem, z ktorého mohli byť vykonávané zrážky, tak si už iba poistila svoj zámer od\npočiatku nevrátiť požičané peniaze.\n26. Podľa dovolateľa pokiaľ sa všetky uvedené skutočnosti spoja do jedného celku, jednoznačne z\nnich vyplýva, že súdy mali právne posúdiť skutkový stav tak, že žalovaná nemala poctivý zámer pri\noddlžení. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n41CoKR/1/2023-200, zo dňa 24. mája 2023 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n27. K podanému dovolaniu sa na výzvu súdu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že dovolanie žalobcu je z\njej pohľadu neprípustné, vzhľadom na ustanovenia § 431 CSP a § 432 CSP, keďže odôvodniť prípustnosť\ndovolania možno výlučne s poukazom alebo na vady zmätočnosti podľa § 420 CSP, alebo na právne\nposúdenie podľa § 421 CSP, kumulácia oboch je neprípustná a dovolanie by malo byť odmietnuté v\nzmysle § 447 písm. f) CSP.\n28. Podľa žalovanej pred odvolacím súdom nedošlo k dokazovaniu spornej skutočnosti, že žalovanej\nbolo zo strany žalobcu doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu jej otca, odvolací súd iba\nkonštatoval, že z predložených dôkazov a vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca\nžalovanej doručil svoje dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Žalovaná uvádza, že v posudzovanom\nprípade je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých\nskutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval\nodvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku\nodvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z týchto\ndôvodov podľa žalovanej nemôže byť naplnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\nnakoľko za vadu zmätočnosti nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa\npredstáv dovolateľa.\n29. Žalovaná konštatuje, že dovolanie je skrytým odvolaním, keďže v ňom žalobca uvádza obdobné\nskutočnosti ako v podanom odvolaní, pričom sa žiadnym spôsobom nezameral na položenie právnej\notázky, ktorá mala byť odvolacím súdom vyriešená, prípadne od akej ustálenej judikatúry sa odvolací\nsúd odklonil alebo bola rozhodnutá dovolacím súdom rozdielne. V prípade uplatnenia dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil\nodvolací súd nesprávne, umožňuje posúdiť, či skutočne ide o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Žalovaná poukazuje, že otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 CSP musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky, predovšetkým musí ísť o právnu otázku, o otázku ktorú odvolací súd riešil a\nna jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť\nprocesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje\nposúdiť prípustnosť dovolania.\n30. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) by teda dovolateľ mal a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n(a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím\nsúdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť ako by mala byť táto\n\notázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k\nriešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n(2Cdo/203/2015, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n31. Pokiaľ dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax\ndovolacieho súdu, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch a domnienkach (o\ntom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli), v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť\nneefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie uvedeného nemožno pristúpiť ani\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej\ninštancie a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré\nsa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil dovolací prieskum priečiaci\nsa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP,\nale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Žalovaná preto uvádza, že žalobca\nnevymedzil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP spôsobom uvedeným v § 431 až §\n435 CSP. Vo vzťahu k namietanej rozhodovacej praxi v mysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP žalovaná\nuvádza, že žalobca nekonkretizoval právnu otázku ani neoznačil konkrétne rozhodnutia dovolacieho\nsúdu vyjadrujúce právne názory, v ktorých dovolací súd rozhodoval rozdielne.\n32. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 447 písm. f) CSP dovolanie\nžalobcu odmietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v 100 % výške.\n33. Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu,\nv neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so\nzákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že\ndovolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n34. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nPrípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované\nv ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď\nnapr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení\npredpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 438/2017).\n35. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n36. Dovolateľ odvodzuje prípustnosť svojho dovolania od § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú\ntúto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné\noprávnenia.\n37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n\n38. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n39. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ napáda nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý mal spočívať v tom, že odvolací súd nepostupoval v súlade s § 383, § 384 a § 385 CSP\nnapriek tomu, že ohľadne doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu mal v odvolacom konaní\ndospieť k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie.\n40. Podľa § 383 CSP, je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n41. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n42. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n43. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), sa\nvzťahuje na skutkové zistenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich\nmôže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t. j. po opakovaní alebo doplnení\ndokazovania.\n44. Odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ak vykonané dôkazy mali\nbyť podľa názoru odvolacieho súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred súdom prvej\ninštancie (napr. II. ÚS 506/2013). Pokiaľ odvolací súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia aj na\nním vykonanom dokazovaní, ktoré ale nevykonal procesne predpísaným spôsobom - na pojednávaní,\nprípadne aj mimo pojednávania so zachovaním práva strán sporu byť prítomnými na takto vykonanom\ndokazovaní (§ 188 ods. 1 CSP), znemožnil tým strane vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím bolo\nporušené jej právo na spravodlivý proces (m. m. uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2017, sp.\nzn. 6Cdo/155/2017).\n45. Odvolací súd teda nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne\nposúdiť skutkový stav v prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie, pričom\nvýnimku z tejto zásady predstavuje prípad, v ktorom odvolací súd dokazovanie v potrebnom rozsahu\nzopakuje. Urobí tak v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom\ndokazovanie, je potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie\nprocesných práv strán sporu.\n46. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že pokiaľ odvolací súd vychádza z iných skutkových\nzáverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa\nzopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov (uznesenie najvyššieho súdu\nz 20. júna 2018 sp. zn. 2Obdo/33/2017). Ak odvolací súd procesným postupom odporujúcim zákonnej\núprave (§ 383 CSP) bez toho, aby za účelom zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 384 ods.\n1 CSP) nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), prehodnocoval dôkazy vykonané súdom\nprvej inštancie a v otázke rozhodujúcej pre rozhodnutie vo veci prijal odlišný skutkový záver než súd\nprvej inštancie, týmto nesprávnym procesným postupom - okrem iného odporujúcim zásade priamosti\na ústnosti súdneho konania, znemožnil strane realizáciu jej patriacich procesných práv, pričom miera\ntohto zásahu do procesných práv mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces (rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/34/2018 a 3Obdo/79/2019).\n47. V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci\nverejne vyhlásil 24. mája 2023 rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (zápisnica o\n\nverejnom vyhlásení rozsudku na č. l. 199 spisu). Odvolací súd v odôvodnení písomného vyhotovenia\nsvojho rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom,\nzaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny záver\ns poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Ďalej súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu\nvykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom\nodôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd\nstotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal (bod 32 napádaného rozhodnutia).\n48. V ostatnom odvolací súd zdôrazňoval správnosť právnych záverov a skutkových zistení súdu prvej\ninštancie (body 36 až 44 napádaného rozhodnutia). Zároveň odvolací súd v bode 45 napádaného\nrozhodnutia poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s rozhodnutím NS SR sp. zn.\n3Cdo/187/2006 zverejnené v ZSP 1/2008, kedy mal za to, že žalobca v súdenej veci nepreukázal, že\ndoručil svoje dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu všetkým účastníkom dedičského konania, teda\nnajmä žalovanej, pretože súdu predložil len podanie lístky a dôkazy o doručení zásielok pre Y. C., Y.\nQ. a G. W., avšak nepreukázal, že by predmetné dovolanie sa relatívnej neplatnosti závetu z 11. apríla\n2022 doručil aj žalovanej.\n49. Zo zistených skutkových záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento konštatoval tú\nskutočnosť, že žalobca po tom, čo zistil, že otec žalovanej nechal závet a žalovaná sa nedovolala jeho\nrelatívnej neplatnosti, dovolal sa relatívnej neplatnosti sám, tvrdiac, že je závetom dotknutý, v dôsledku\nčoho sa podľa neho žalovaná stala dedičkou svojho otca (bod 23 prvoinštančného rozsudku).\n50. Odvolací súd tak vo svojom rozhodnutí, v časti dovolania sa relatívnej neplatnosti závetu,\nvychádzal z odlišného skutkového záveru ako súd prvej inštancie, pričom rozhodnutiu odvolacieho súdu\nnepredchádzalo pojednávanie, na ktorom by dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie zopakoval.\n51. Z uvedeného je podľa dovolacieho súdu zrejmý záver, že postup odvolacieho súdu bol v rozpore s\nust. § 383, § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a rovnako tak s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít (body 44. a 46. tohto uznesenia). Preto dovolací súd konštatuje, že\nžalobca dôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP, keď v\ndôsledku procesného postupu odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n52. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom bolo z\nhľadiska procesného postupu poznačené existenciou vady zmätočnosti uvedenej s ustanovení § 420\npísm. f/ CSP, podané dovolanie žalobcu je preto v tejto časti dôvodné.\n53. Dovolateľ ďalej odôvodňuje prípustnosť podaného dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 ods.\n1 písm. a), b), c) CSP. K tomu najvyšší súd uvádza, že dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP\nmožno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods.\n1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n54. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n55. Dovolací súd uvádza, že v prípade dovolania podaného pre nesprávne právne posúdenie veci\nmôže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, na neexistencii rozhodovacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže\ndovolací súd nie je viazaný konkrétne označeným dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods.\n1 CSP. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ktorej právne posúdenie považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením,\npod ktorý konkrétny prípad prípustnosti dovolania (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Prípustnosť\npodaného dovolania teda dovolací súd posudzuje vždy autonómne podľa jeho obsahu, keďže povinnou\n\nnáležitosťou dovolania v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 432 CSP nie je\nuvedenie toho, v čom dovolateľ vidí prípustnosť podaného dovolania (I. ÚS 51/2020).\n56. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď\naj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu)\nje potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj\ndostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej\notázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu.\nTento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 123/2020, zo\ndňa 15. apríla 2020, podľa ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom\nna skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej\nodvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii\nnevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.\n57. Dovolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. 59. Môže ísť aj o predpis procesný, ak výklad právnej otázky predstavuje\ndosiaľ neriešený prípad judikatúrou, alebo má byť vyriešený inak. Prichádza k tomu však len vtedy, ak\nkonkrétne procesná právna otázka je súdom vyriešená a jej záver odôvodnený, nemožno si to mýliť s\nniektorou z tzv. procesných vád, ktoré majú svoj prípadný základ v namietanom nesprávnom procesnom\npostupe súdu.\n58. Dovolateľ v podanom dovolaní vytkol súdu prvej inštancie, že ten akoby vychádzal z toho, že § 166g\nods. 2 ZKR je úplným - taxatívnym vymedzením prípadov, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Okresný súd\nv rozsudku uvádza, že „neposkytnutie plnenia veriteľom nevymáhateľných pohľadávok z neskoršieho\ndaru alebo dedenia nie je uvedené v § 166g ods. 2 ZKR, a teda neprezumuje nepoctivý zámer dlžníka\npri oddlžení /na rozdiel napríklad od neposkytnutia súčinnosti správcovi v konkurze, ktoré môže svedčiť\no poctivom i nepoctivom zámere dlžníka pri oddlžení (§ 166g ods. 1, § 166g ods. 2 písm. d) ZKR)/.\nSkutočnosť, že žalovaná, ak by aj nadobudla majetok dedením, tento dobrovoľne neponúkla na úhradu\nnevymáhateľných dlhov, teda nepreukazuje jej nepoctivý zámer.“ Odvolací súd v tejto časti poukázal na\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (pozri č. l. 206, bod 37. rozsudku odvolacieho súdu).\n59. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namietal s poukazom na dovolací dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia veci aj odvolacím súdom konštatovaný ďalší dôvod pre neprihliadnutie na\nnamietané konanie žalovanej v dedičskom konaní ako na dôvod preukazujúci jej nepoctivý zámer pri\noddlžení, a to že k úmrtiu otca žalovanej došlo až dva roky po zrušení konkurzu. Rovnako súd prvej\ninštancie neprihliadol ani na skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa toho, že žalovaná sa úmyselne\npriviedla do platobnej neschopnosti okrem iného s odôvodnením, že žalovaná nemohla počítať s\nneskorším oddlžením, keďže právna úprava oddlženia vstúpila do účinnosti až 1. marca 2017. Na\nzáklade uvedeného je podľa dovolateľa dôvodné predpokladať, že súdy z ustanovení ZKR vyvodzujú\nprávny záver, že relevantné konanie dlžníka preukazujúce jeho nepoctivý zámer musí byť rámcované\nobdobím od 1. marca 2017 do skončenia oddlženia.\n60. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci taktiež namietal\nprávne posúdenie jeho skutkových tvrdení o zatajovaní zamestnania žalovanou.\n61. Najvyšší súd z obsahu podaného dovolania sumarizuje, že dovolateľ napáda nesprávne právne\nposúdenie konajúcich súdov spočívajúce v tom, že súdy neposúdili skutkové zistenia a skutkové tvrdenia\ndovolateľa ako nepoctivý zámer žalovanej, pričom dovolateľ konkrétne nevymedzil žiadnu právnu\notázku. Dovolateľova argumentácia spočíva na polemizovaní so skutkovými zisteniami a ich následným\nprávnym posúdením, čo však nemožno považovať za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v\nsúlade s § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n\n62. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že dovolateľ v podanom dovolaní v súvislosti s uplatneným\ndovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci neoznačil ani konkrétne rozhodnutia\ndovolacieho súdu, ktoré by mali preukazovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nalebo rozdielne rozhodovanie dovolacieho súdu o predložených právnych otázkach.\n63. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napádaný rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici, č. k. 41CoKR/1/2023-200, zo dňa 24. mája 2023 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie\nkonanie (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP).\n64. Dovolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške trov konania\n(uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 9Odi/4/2020-241, zo dňa 9. novembra 2023),\nkeďže v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s\npoukazom na ustanovenie § 439 písm. a) CSP. V prípade závislosti výrokov\nmôže dovolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Judikatúra\nnajvyššieho súdu (R 73/2004) sa ustálila na tom, že závislým výrokom\nmôže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia,\nale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci.\n65. Vydanie uznesenia o výške trov konania bolo jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci\nsamej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu, uznesenie o výške trov konania ako závislé rozhodnutie\nstratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by zostalo\nuznesenie o výške trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel a odporovalo by to princípu\nprávnej istoty\n(obdobne aj I. ÚS 549/2015, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012 a 2MObdoV/4/2012).\n66. Podľa § 453 ods. 3 CSP o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie alebo odvolací\nsúd v konečnom rozhodnutí.\n67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41CoKR/1/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:a470b9c6-216d-4d23-b4ed-f563f43b0d5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1"}, {"guid": "ussr:2c383734-690f-4734-8f69-53408475a416", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:9bb921c6-1e32-4e1b-beb4-5844ca5b5867", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.474.2017.1"}, {"guid": "ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2013 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "e7c4e2a5-923d-4f63-9705-85ab1c635a32:32915367-3ccd-42c1-9a7d-86040b3da630", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1110241879.2", "spisova_znacka": "3Obdo/79/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/79/2019 z 22. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1110241879.2"}, {"guid": "c967f0fd-afb7-4d5d-b473-f5c654e61c3f:89d747ae-1c90-498b-baeb-aec6935f0550", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1305204784.1", "spisova_znacka": "3Obdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/34/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1305204784.1"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "b1ac7ea1-c100-42dd-8962-f4625839a5e0:c072b18d-52e8-4369-a72c-77f25f6e0505", "ecli": null, "spisova_znacka": "8OdK/189/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 8OdK/189/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b1ac7ea1-c100-42dd-8962-f4625839a5e0:c072b18d-52e8-4369-a72c-77f25f6e0505"}], "citovane_v": []}