{"guid": "a59dc3c7-1e06-4ad2-a205-b0a0f4e41b07:6b4bbf7a-63e5-4943-a50e-e5a961d5fb0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1", "spisova_znacka": "6Cdo/88/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/88/2022 z 27. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2025, sp. zn. 6Cdo/88/2022, ECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1", "identifikacne_cislo": "5310202398", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "sudca_id": 581, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-terezia-mecelova-581", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b4bbf7a-63e5-4943-a50e-e5a961d5fb0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/88/2022\n5310202398\n27. 03. 2025\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2025:5310202398.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ W.. D. J., narodeného XX. I. XXXX, Ž., D. XXXX/\nXX a 2/ C. J., narodenej XX. S. XXXX, Ž., D. XXXX/XX, zastúpených splnomocnenkyňou Advokátska\nkancelária VARMUS s. r. o, Čadca, Palárikova 83, IČO: 36 863 203, proti žalovanej Obci Korňa, Korňa č.\n517, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Žilina, Vojtecha\nTvrdého 17, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 10 618 eur s príslušenstvom, vedenom pôvodne na Okresnom\nsúde Čadca pod sp. zn. 14C/41/2010, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nz 15. júna 2021 sp. zn. 11Co/142/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. júna 2021 sp. zn. 11Co/142/2020 a rozsudok bývalého\nOkresného súdu Čadca z 5. augusta 2020 č. k. 14C/41/2010-736 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému\nsúdu Žilina na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 5. augusta\n2020 č. k. 14C/41/2010-736 žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ náhrada trov\nkonania v rozsahu 100 %. Rozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 123,\n§ 128, § 151 ods. 1, § 151p ods. 1 a § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanoveniami § 1 ods. 3, § 2 ods. 1 a 2 a §\n4 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod\nstavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Vecne dôvodil, že pôvodne\nsa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia 6 333 eur ako bezdôvodného obohatenia, pretože\nžalovaná bez právneho dôvodu užívala pozemky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.\nPo pripustení zmeny žaloby a po tom, ako Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu\nso súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) potvrdil výrok predchádzajúceho rozsudku súdu prvej\ninštancie o zamietnutí časti žaloby a vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, zostal predmetom konania nárok žalobcov na priznanie plnenia v sume 4 293 eur (z\nktorej dobrovoľne žalovaná uhradila čiastku 213 eur) ako náhrady za zriadenie práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Žalovaná je vlastníčkou polyfunkčného objektu\npostaveného čiastočne aj na parcelách žalobcov. Vlastníctvo k predmetnej polyfunkčnej budove sa\nv priebehu rokov prevádzalo medzi rôznymi subjektmi. V priebehu konania žalovaná najskôr tvrdila,\nže na predmetné nehnuteľnosti sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z., s čím žalobcovia nesúhlasili;\nneskôr to boli zase žalobcovia, ktorí poukazovali na zákonné vecné bremeno, ktorého vznik však\npopierala žalovaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné vecné bremeno nevzniklo, keďže\nna predmetnú stavbu sa nevzťahuje režim zákona č. 66/2009 Z. z.; vlastnícke právo k predmetnej stavbe\nneprešlo na žalovanú zo štátu (ale ho nadobudla až 28. apríla 2010 na základe dohody o spätnom\nprevode nehnuteľnosti medzi žalovanou a spoločnosťou E. D..O..M..) a zároveň táto stavba slúžila na\npodnikateľské účely. Ak by aj vznikol nárok na vyplatenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného\nbremena, toto právo by sa mohlo vykonať prvý raz dňom účinnosti zákona (1. júla 2009) a k 1. júlu 2012\n\nby sa premlčalo (žaloba bola podaná 5. septembra 2014 po uplynutí premlčacej lehoty). Ak by vznikol\nnárok na primeranú náhradu titulom vzniku vecného bremena, vylučovalo by to možnosť domáhať sa\nvydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku (nešlo by totiž o protiprávny stav). Nestotožnil\nsa s argumentáciou žalobcov, že ich nárok je daný a jeho právne posúdenie je vecou súdu; pokiaľ\nžalobcovia svoj nárok vymedzili s poukazom na vecné bremeno a výšku svojej náhrady odvodzovali\nod znaleckého posudku, ktorým bola určená všeobecná hodnota vecného bremena, jednoznačne to\nvedie k záveru, že žalobcovia svoj nárok skutkovo vymedzili ako nárok na jednorazovú náhradu za\nzákonné vecné bremeno. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak by aj kvalifikoval nárok žalobcov ako\nnárok z bezdôvodného obohatenia, bolo na žalobcoch, aby v intenciách rozhodnutia Odvolacieho súdu\nprodukovali skutkové tvrdenia k výške náhrady a požadovanej dobe. Žalobcovia výšku náhrady požadujú\nv sume 4 080 eur za obdobie od 5. apríla 2008 do 28. apríla 2010; o takomto nároku však už bolo\nprávoplatne rozhodnuté prvým rozsudkom súdu prvej inštancie z 5. marca 2018 č. k. 14C/41/2020-602\nv spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 25. júna 2019 č. k. 11Co/35/2019-687, ktorým bola žaloba v\ntejto časti zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Rozhodnutie o trovách konania\nsúd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom\nžalovanej v spore v plnom rozsahu.\n2. Odvolací súd na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z 15. júna 2021 sp. zn. 11Co/142/2020\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcom\n1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Potvrdenie rozsudku súdu prvej\ninštancie odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že stavba\npolyfunkčného objektu neprešla do vlastníctva žalovanej zo štátu a slúži na podnikateľské účely, preto\nneboli vo veci splnené podmienky pre vznik zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009\nZ. z. Za správne považoval aj úvahy súdu prvej inštancie o premlčaní prípadného práva žalobcov,\nresp. nemožnosti súbehu nároku na bezdôvodné obohatenie s nárokom na náhradu za zriadenie\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Žalobcovia sa žalobou\ndomáhali náhrady zodpovedajúcej zriadeniu vecného bremena, ktoré malo vzniknúť z osobitného\nprávneho predpisu. V tomto smere produkovali v spore svoje tvrdenia a dôkazy. V priebehu celého\nprvoinštančného konania svoju žalobu nezmenili tak, že by sa domáhali rovnakého plnenia, ale z iného\nskutkového základu. Neučinili tak ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý na základe v\ntom čase zisteného skutkového stavu považoval minimálne základ nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia za opodstatnený. Žalovaným nárokom bola náhrada za zriadenie vecného bremena zo\nzákona. Naproti tomu bezdôvodné obohatenie je plnenie poskytované v zásade bez existencie právneho\ndôvodu, teda či zmluvného alebo zákonného, čo tvorí kvalitatívne odlišný skutkový základ nároku\nvymedzeného žalobcami v rámci žaloby v spojení s ďalšími ich vyjadreniami. Predmetom konania nie\nje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemkov zastavaných\nstavbou, pretože tento nárok bol v konaní už právoplatne zamietnutý a v tomto smere žalobcovia neučinili\nžiadne iné procesné podanie. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods.\n1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej v odvolacom konaní.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj len „dovolatelia“)\ndovolanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 420 písm. f) CSP (nesprávnym procesným postupom\nsúdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces) a ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP (nesprávnym\nprávnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená). Navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako\naj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali, že odvolací súd vec\nnesprávne právne posúdil a vo veci rozhodol nespravodlivo. Účastník súdneho konania má právo na to,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a aby konajúci súd svoje\nrozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) sp. zn. 5Cdo/196/2009 uviedli, že občianske\nsúdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia; právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku\nje teda vecou súdu, pričom súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou v žalobe. Pôvodným\nnávrhom sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6 333 eur. V doplnení\nnávrhu svoj nárok kvalifikovali ako náhradu za zákonné vecné bremeno a domáhali sa zaplatenia 10\n618 eur. Súdom ustanovený znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena za obmedzenie\nvlastníckeho práva zriadením vecného bremena. Tento znalecký posudok možno použiť aj na určenie\n\nsumy bezdôvodného obohatenia žalovanej. Ak ho však súd považoval za nepostačujúci, mal v rámci\npredbežného právneho názoru vysloviť, že je potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Napadnuté\nrozhodnutie je extrémne nespravodlivé, nakoľko žalobcovia nemôžu plnohodnotne užívať pozemok vo\nsvojom vlastníctve, pričom zo strany žalovanej im boli vyplatené iba minimálne finančné prostriedky\nnezodpovedajúce miere a rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva. V prvom zrušujúcom rozhodnutí\nodvolací súd považoval základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za opodstatnený.\nTýmto právnym názorom mal byť súd prvej inštancie viazaný; v odôvodnení rozhodnutia mal uviesť,\npodľa akého právneho predpisu bude nárok žalobcov posudzovať, nemal však žalobu zamietnuť ako\ncelok. V jeho rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, napriek\ntomu, že odvolací súd vyslovil, že nárok žalobcov je daný, a teda nesporný.\n4. Žalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu s argumentáciou žalobcov nestotožnila a žiadala dovolací súd,\naby podanému dovolaniu nevyhovel.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia\ntiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.\n1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Žalobcovia vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\npričom vadu zmätočnosti videli v odmietnutí spravodlivosti (nižšie súdy nedostatočne zdôvodnili, prečo\nich nárok nebolo možné posúdiť i z pohľadu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia navyše za\nsituácie, že tento nárok už bol odvolacím súdom považovaný za daný).\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcov, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k nimi\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n9. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes\nešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a\nmariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n10. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že nižšie súdy v časti, ktorá ostala predmetom konania, zamietli\nžalobu žalobcov o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú si podľa súdov uplatnili ako náhradu za finančnú\nnáhradu za vznik vecného bremena. Súd prvej inštancie pripustil, že žalobcovia v priebehu konania\nupustili od pôvodnej argumentácie týkajúcej sa len tejto náhrady, a ich následná argumentácia bola\nuž všeobecnejšia (ods. 43 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Nižšie súdy striktne pristúpili\n\nk posúdeniu nároku žalobcov len z pohľadu náhrady za vznik vecného bremena a žalobu zamietli z\ndôvodov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutí sa vysporiadali i\nso súbehom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu za vznik vecného\nbremena. Tu treba ale uviesť, že odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí (zrušujúcom uznesení)\nvyslovil názor, že minimálne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol daný. Následne bolo ale\nzhodnotené, že požadovaný nárok nie je možné priznať, pretože žalobcovia neprodukovali skutkové\ntvrdenia k výške náhrady a k požadovanej dobe. Dovolací súd podotýka, že uvedené závery nižších\nsúdov v princípe vyznievajú správne, z hľadiska práva na spravodlivý proces však nie sú udržateľné pre\nprílišný formalizmus, a to z nasledovných dôvodov. Žalobcovia sa v danej veci v konečnom dôsledku\nocitli v situácii, keď pozemok (zastavaný stavbou patriacou žalovanej) nemôžu užívať a nemajú nárok\nani na finančnú náhradu.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS\n1241/12 uviedol, že nie je možné tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej\nargumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť.\n12. Formalistický výklad zákona je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Úlohou súdu\na orgánu verejnej moci v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je\nsúladné so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (porov.\nnapr. 9Sžsk/68/2020).\n13. Všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k\nspravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych\npredpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého\nzáujmu chráneného príslušnou normou (I. ÚS 548/2015).\n14. Zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných\nprávnych princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok (porov. rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Moskal v. Poľsko, č. 10373/05) vrátane nášho právneho\nporiadku.\n15. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako\nhodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého\njednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické\nokolnosti môžu byť komplikované a netypické, čo však nezbavuje súdy povinnosti urobiť všetko pre\nspravodlivé riešenie sporu (4Cdo/170/2019).\n16. Keď súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú\nposúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky\nvykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,\nnež akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu\nna to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený\nnesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu\nzodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia (5Cdo/196/2009).\n17. V danej veci došlo k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, pretože súdy v zmysle\nvyššie uvedeného nepostupovali a neposudzovali nárok žalobcov i ako nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia s prihliadnutím na skutkové tvrdenia žalobcov, keď bolo zrejmé, že ide o peňažný nárok v\nsúvislosti s nemožnosťou užívať ich pozemok za obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009\nZ. z. (s prihliadnutím už na obdobie, o ktorom bolo rozhodnuté). Zároveň nebolo vylúčené, aby strany\nboli prípadne vyzvané aj na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).\n18. Súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2). Toto oprávnenie\numožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej\nnesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových\ntvrdení je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť\nprejednacej zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho vedenia sporu (Števček, M., Ficová, S.,\n\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.\nPraha: C. H. Beck, 2022, 615 - 619 s.).\n19. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f)\nCSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie (samozrejme v rozsahu umožnenom rozsahom dovolania) bez ďalšieho\nzrušiť.\n20. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie [§ 2 ods. 36 a § 181\nods. 1 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov] na ďalšie konanie, lebo\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1, 2 v spojení s §\n450 CSP). Predmetnou vadou nebol dotknutý len rozsudok odvolacieho súdu, ale i jemu predchádzajúci\nrozsudok súdu prvej inštancie.\n21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/142/2020", "guid": "3acbf14a-89ec-4124-bed2-1ad2b516d972:7181f169-b8c9-4717-8f65-59b91d40bf6d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "3acbf14a-89ec-4124-bed2-1ad2b516d972:7181f169-b8c9-4717-8f65-59b91d40bf6d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:6118314960.1", "spisova_znacka": "11Co/142/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/142/2020 z 15. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:6118314960.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b4aa74ee-6a0c-4a6b-8bec-c5aae35a4d0a:d15b72c7-5625-4480-9ba6-20446962de95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5811204169.1", "spisova_znacka": "9Cdo/33/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/33/2025 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5811204169.1"}]}