{"guid": "dc9d18fb-b941-48b3-8704-b3a6db9083fe:005a8d4e-a46d-4aad-a579-c32c96209a94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1", "spisova_znacka": "6Cdo/102/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/102/2023 z 13. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/102/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1", "identifikacne_cislo": "5419201244", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/005a8d4e-a46d-4aad-a579-c32c96209a94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/102/2023\n5419201244\n13. 02. 2025\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2025:5419201244.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ V. Š., narodená X. N. XXXX, R. V. - W., Ž. XXX/X,\n2/ M. K., narodená X. Y. XXXX, bývajúca v Č.Z. T., H. - V., T. XXXX, 3/ V. K., narodený XX. P. XXXX, K. X,\nvšetci žalobcovia právne zastúpení: JANČI & Partners s.r.o., Liptovský Mikuláš, Belopotockého 720/2,\nIČO: 47 258 748, proti žalovanému: C. E., narodený XX. Q. XXXX, D. - K. XX, bývajúci na adrese: R.\nV., N. F.. P. B. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka, Liptovský Mikuláš, M. Martinčeka\n4701/2, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenom na Okresnom súde\nDolný Kubín pod sp. zn. 10C/37/2019, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 9Co/155/2022 z 15. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej\nsúdom prvej inštancie.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\n1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 10C/37/2019-230 z 3. augusta 2022 vo výroku I. konanie\nzastavil a vo výroku II. priznal žalobcom 1/ až 3/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %.\n2. Proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/37/2019-230 z 3. augusta 2022 podal\nžalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline\nako odvolací súd uznesením sp. zn. 9Co/155/2022-255 z 15. novembra 2022 tak, že uznesenie súdu\nprvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, ponechal nedotknuté; uznesenie súdu prvej\ninštancie vo výroku II., ktorým priznal žalobcom 1/ až 3/ proti žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, potvrdil. Odvolací súd zároveň žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uznesenie Krajského súdu v Žiline nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 8. decembra 2022.\nDovolanie žalovaného\n3. Proti predmetnému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“),\nktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP navrhujúc zmenu alebo zrušenie\nuznesenia krajského súdu tak, že dovolací súd žalovanému prizná voči žalobcom nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo zruší dovolaním\nnapadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná\nžalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.\n\n4. Žalovaný dovolanie odôvodnil tým, že uznesenie Krajského súdu v Žiline je nesprávne, nezákonné\na trpí vadou podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“), a to preto, že súdy nesprávne právne posúdili mieru úspechu v konaní a vydali rozhodnutie,\nktoré zasiahlo vysokou intenzitou do práv a právom chránených záujmov žalovaného.\n5. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 9Co/155/2022, v ktorom\nvydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku II. (ďalej ako „uznesenie“).\nKrajský súd sa v uznesení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, nijakým spôsobom na ňu\nnereflektoval v odôvodení uznesenia, a preto žalovaný považuje predmetné uznesenie za nezákonné a\nnepreskúmateľné. Obe napadnuté uznesenia sú v rozpore s § 256 CSP. Žalovaný počas celého súdneho\nkonania popieral tvrdenia žalobcov, že došlo k porušeniu ich predkupného práva. Napriek tomu, že\nza týmto účelom bolo vykonané dokazovanie, súd nevydal žiadne právoplatné rozhodnutie, ktorým by\ntvrdenie žalobcov deklaroval. Späťvzatie žaloby zo strany žalobcov bolo ich dobrovoľným a slobodným\nrozhodnutím a okolnosťou podstatnou, na základe ktorej rozhodol konajúci súd. Žalovaný počas celého\nsúdneho konania nevykonal žiadne uznanie práv žalobcov, ani nevyslovil, že ich predkupné právo bolo\nporušené. Skutočnosť, že súhlasil s mimosúdnymi jednaniami, ktoré neviedli k spoločnému výsledku,\nbola účelná hlavne z dôvodov záujmu žalovaného nepredlžovať súdne konanie a nezvyšovania trov\nprávneho zastúpenia. Predmetom žaloby bolo nahradenie prejavu vôle žalovaného s uzavretím kúpnej\nzmluvy na prevod nehnuteľností v prospech žalobcov. Len v prípade, ak by žalovaný uzavrel kúpnu\nzmluvu so žalobcami a previedla by sa predmetná nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcov (počas\nmimosúdneho rokovania), tak len takýmto prejavom by žalovaný uznal žalobný nárok žalobcov. Len\ntakéto konanie by bolo možné považovať za prípad, že žalovaný zapríčinil zastavenie konania.\n6. Nesprávne sú tvrdenia žalobcov, že žalovaný využil odstúpenie od kúpnej zmluvy, aby zmaril výsledok\nsúdneho konania. Po odstúpení od zmluvy medzi žalovaným a pôvodnými vlastníkmi, žalobcovia\nnezískali vlastnícke právo k nehnuteľnosti, teda nezískali to, čo žalobou sledovali. Žalobcovia aj naďalej,\nv čase, keď spoluvlastníkmi sú pôvodní vlastníci, sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti so zachovaným\npredkupným právom, čo však boli aj vtedy keď spoluvlastníkom nehnuteľnosti bol žalovaný. Teda\núkonom - odstúpením od zmluvy sa postavenie žalobcov žiadnym spôsobom nezmenilo. Takýto úkon\npreto nemožno považovať za uznanie, ani za konanie, ktoré by mohlo byť považované za prípad,\nže žalovaný zapríčinil zastavenie konania. Rozhodnou je skutočnosť, či žalovaný splnil to, čoho sa\nžalobcovia domáhali, a že len z tohto dôvodu žalobcovia vzali žalobu späť. Okolnosť, že došlo k\nodstúpeniu od zmluvy medzi pôvodnými spoluvlastníkmi a žalovaným, nemala za následok žiadnu\nzmenu v právnom postavení žalobcov. Nárok žalobcov, ktorí požadovali podanou žalobou - získanie\nvlastníckeho práva, uspokojený nebol.\n7. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(7MCdo/1/2014, 3Sžo/225/2010), ktorá potvrdzuje, že pokiaľ žalobca nedosiahol nárok, ktorý požadoval\npodanou žalobou, v tomto prípade vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, tak nebol úspešný\na nemožno procesne tvrdiť, že žalobcovia vzali žalobu späť pre správanie sa (zavinenie) žalovaného.\nZastavenie konania procesne zapríčinili žalobcovia späťvzatím žaloby, keďže v priebehu konania prišli\nna to, že žalobou nedosiahnu to, čo v žalobe žiadali, a práve z uvedeného dôvodu žalovaný žiadal o\nnáhradu trov právneho zastúpenia v konaní.\n8. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny a skutkový stav, keď konštatoval, že k späťvzatiu\nžaloby došlo pre správanie sa žalovaného. Tento záver nie je ničím skutkovo podložený ani v\nuznesení odôvodnený. Úmyslom, či cieľom odstúpenia od kúpnej zmluvy medzi pôvodnými vlastníkmi a\nžalovaným, nebolo napraviť porušenie predkupného práva žalovaných, keďže k porušeniu predkupného\npráva nikdy nedošlo. Súd, okrem konštatovania žalobcov, nevykonal žiadne iné dokazovanie v uvedenej\nsúvislosti, a preto pokiaľ súd prvej inštancie odôvodňuje procesné zavinenie zastavenia konania od\nnemožnosti vykonateľnosti uznesenia, ktorí požadovali žalobcovia, len deklaruje úspech v spore na\nstrane žalovaného. Žalovaný využil zákonné právo odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom žalovaného\nnie je možné nútiť, aby zotrval v nejakom stave (t. j. v pozícii kupujúceho) a niekoľko rokov nemenil\nsvoje majetkové pomery, najmä ak žalovaný realizoval všetko v súlade s právnymi predpismi. Porušenie\npredkupného práva nemožno prezumovať čisto len na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, a preto\nani odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorým žalovaný využil svoje zákonné právo, nemožno byť brané ako\númysel napravenia porušeného predkupného práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania\novláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.\n\nNáhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“,\npoužitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti\nza zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto\nzodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v\ndoslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie\nsa strany sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o\nveci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej\nzásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje\nprocesne, a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo po posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby.\nNerozhoduje teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či žalovaný\nsplní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme návrh späť.\n9. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia tak, že žalobcovia nemali inú procesnú\nmožnosť ako späťvzatie žaloby, lebo žalovaný účelovo, s cieľom zmariť oprávnené domáhanie sa práva\nžalobcov na nahradenie prejavu vôle pri porušení predkupného práva odstúpil od Kúpnej zmluvy z 20.\nseptembra 2016, a to špekulatívnym spôsobom listom z 1. júla 2022 v priebehu konania na súde prvej\ninštancie, hoc mal vedomosť o tom, že predkupné právo žalobcov bolo porušené. Žalovaný nemal žiadny\nzákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy, nakoľko od zmluvy možno odstúpiť len v prípade,\nže to zákon umožňuje alebo v prípade, ak je taká možnosť medzi účastníkmi dojednaná. Tak, ako to\nuviedol súd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo,\nže žalovaný znemožnil žalobcom ďalej sa v konaní na súde prvej inštancie domáhať nahradenia\nprejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu tak, ako to požadovaným petitom žiadali.\nŽalobcovia zobrali späť žalobu pre správanie žalovaného. V prípade, ak by súd prvej inštancie a\nnásledne odvolací súd rozhodli tak, že nepriznajú žalobcom nárok na náhradu trov konania, bol by\nto precedentný spôsob nespravodlivého rozhodnutia o trovách konania s poukazom na špekulatívny\ncharakter konania žalovaného počas konania na súde prvej inštancie. Žalobcovia zobrali späť žalobu pre\nsprávanie žalovaného, vychádzajúc z čoho žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Na základe\nuvedeného navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 447 CSP dovolanie odmietol,\nprípadne aby v zmysle ust. § 448 CSP dovolanie zamietol.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“)\nako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je prípustné.\n11. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach\n§ 420 a § 421 CSP.\n12. V danom prípade z dovolania žalovaného jednoznačne vyplýva, že napáda uznesenie odvolacieho\nsúdu z 15. novembra 2022, len vo výrokoch o trovách konania (výroky v poradí dva a tri), ktorými odvolací\nsúd potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým priznal žalobcom proti žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň v poradí tretím výrokom rozhodol o náhrade trov\nodvolacieho konania tak, že žalobcom priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %, všetko podľa § 420 písm. f) CSP. Výrok o zastavení konania zostal i dovolaním\nnedotknutý.\n13. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím vo veci samej,\nprípadne konečným rozhodnutím, keďže iba takáto povaha rozhodnutia umožňuje dovolaciemu súdu\npreskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom\nprípade prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je daná.\n\n14. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorému je prípustné odvolanie, a ktoré je tak\nv danej ním riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj\nuznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s konečnou platnosťou,\ntakže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania\nrozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle\nuž uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti\nako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 275/2018 z 15. augusta 2018, in č. 74/2018 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky).\n15. Ustanovenie § 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania alternatíve buď proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti\nrozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo\nveci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako\nmeritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne\nrozhodnutie) je svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete\nsporu končí, avšak pre účely posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie\nnemožno zaradiť do skupiny rozhodnutí „ktorým sa konanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené\ndo skupiny rozhodnutí „vo veci samej“. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o\ndanej otázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak\nako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho\nkonania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí\nprvostupňového súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací\nsúd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí,\npričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam\npodľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených\nv § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu\ndovolacím súdom vylúčené.\n16. Dovolateľ v podanom dovolaní podrobne zdôvodnil, prečo k porušeniu jeho práva došlo tým, že bolo\no nároku na náhradu trov konania rozhodnuté nesprávne, keďže mu malo byť priznané plné právo na\nnáhradu trov konania.\n17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na\nodvolacie konanie, ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,\nods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n21. Podľa názoru dovolacieho súdu pri porušení vecného predkupného práva (§ 140 Občianskeho\nzákonníka) má dotknutý podielový spoluvlastník možnosť dovolať sa ochrany svojho práva využitím\ninštitútu relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) alebo má možnosť domáhať sa u\nnadobúdateľa (nového podielového spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na predaj za rovnakých\npodmienok (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo mu zostane predkupné právo zachované. Ako\nkonštatoval už odvolací súd vo svojom uznesení v bode 7. odôvodnenia, žalobcovia v tomto spore\nvyužili práve druhú možnosť. V priebehu súdneho konania (žaloba bola podaná na súd 18. septembra\n2019) žalovaný odstúpil písomne dňa 6. júla 2022 od zmluvy z 20. septembra 2016, na základe ktorej\nnadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, čím prišlo k obnoveniu predkupného\npráva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti a odpadol tak de facto aj samotný predmet súdneho sporu.\nNásledne 3. augusta 2022 prišlo k späťvzatiu žaloby, s ktorým strana žalovaného vyslovila súhlas.\n\n22. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Najvyšší súd sa pri posudzovaní odôvodnenia uznesenia krajského súdu v\ndovolacom konaní nezameriava len na samotný „procesný postup“, t. j. na proces pred vydaním\nmeritórneho rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. I. ÚS\n116/2020, II. ÚS 120/2020, I.Ú S336/2019 možno konštatovať, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé\nsúdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov žalobcu, prednesené na súde prvej inštancie i v podanom odvolaní\n(§ 387 ods. 3 CSP).\n23. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť aj nesprávny\npostup súdu, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému rámcu, a ktoré tak zároveň znamená\naj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením ich súdnej ochrany. Ide\nnapríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,\nna zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného\npostupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n24. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy\nmusia v rozhodnutiach jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia\nsa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (viď Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n25. Podľa názoru dovolacieho súdu konanie odvolacieho súdu takéto vady nevykazuje. Dovolacie\nkonanie je v tomto prípade limitované (§ 421 ods. 2 CSP) tak, že je možné skúmať len otázku\nzmätočnosti, a nie právny rámec rozhodnutia o náhrade trov konania (právne otázky súvisiace s\núspechom v konaní, so zavinením atď.), ktorým argumentuje dovolateľ v dovolaní.\n26. Dovolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu body 4. - 8. a bod 7.\nodôvodnenia okresného súdu, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili svoje východiská pre rozhodnutie.\nKonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nuznesenia odvolacieho súdu s potvrdzovaným uznesením vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd\nv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozhodnutia\niba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, s ktorým tvorí - ako už bolo spomenuté, jeden celok (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/40/2018 z 18. júla 2018).\n27. Dovolací súd dodáva, že k vyriešeniu sporu v prospech žalobcov prišlo až po podaní žaloby na súd,\na to na základe právneho úkonu samotného dovolateľa, ktorý odstúpením od uzavretej kúpnej zmluvy,\nnavrátil vec de facto do pôvodného stavu. Za tejto procesnej situácie dovolací súd v konaní nižších\nsúdov zmätočnosť nezistil.\n28. S poukazom na uvedené dovolací súd podľa § 447 písm. f) CSP dovolanie žalovaného ako\nneprípustné odmietol.\n29. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd nemusí odôvodňovať (§ 451 ods. 3 CSP).\n30. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/155/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c19f43a-5d28-47da-9843-1219b163d1e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2020.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2117206489.1"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}], "citovane_v": []}