{"guid": "84988a6c-8d7b-474a-8c7f-1d51e39790f1:9077ecf2-801f-4e44-8cd9-1c52260d522e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1", "spisova_znacka": "5Obdo/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/5/2024 z 25. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2025, sp. zn. 5Obdo/5/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1", "identifikacne_cislo": "6121300993", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-1", "nazov": "§ 562 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-562"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-2", "nazov": "§ 562 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-562"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-542.odsek-2", "nazov": "§ 542 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-542.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-542"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-384", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-562", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-542", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9077ecf2-801f-4e44-8cd9-1c52260d522e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/5/2024\n6121300993\n25. 03. 2025\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2025:6121300993.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu\nPoľnohospodárska spoločnosť, a.s., so sídlom Š. Moyzesa 427/81, Žiar nad Hronom, IČO: 45 939\n292, zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29,\nDolný Kubín, IČO: 50 120 000 a Legal s.r.o., so sídlom Vajanského 384/12, Lutila, IČO: 47 248 726,\nproti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Stará Kremnička, so sídlom Stará Kremnička, IČO: 00\n210 536, zastúpenému Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A,\nBanská Bystrica, IČO: 53 556 798, o zaplatenie 84 534,64 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Cb/6/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 43Cob/61/2023-465 zo dňa 14. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 9Cb/6/2021-407,\nzo dňa 9. februára 2023, v prvom výroku zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu\n84 534,64 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 1. apríla 2021 do zaplatenia a náklady spojené s\nuplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal\nnároku na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej vadným\nvykonaním diela, ako výsledku poľnohospodárskej činnosti žalovaného dohodnutej medzi stranami\nústnou zmluvou podľa ust. § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“). Žalovaný ako zhotoviteľ porušil svoje zmluvné\npovinnosti a výsledný produkt jeho činnosti - balíky sena a senáže, žalobca nemohol využiť na dohodnutý\núčel. Žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 82 710 eur ako následok vadného plnenia - spracovania a\ndodávky 980 balíkov ďatelinovej senáže, 240 balíkov ďatelinového sena a 1341 balíkov lúčneho sena\na vo zvyšku nárok predstavuje (príslušenstvo) náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky (za odber\na analýzu vzoriek, znalecký posudok). Súd prvej inštancie podľa výsledkov vykonaného dokazovania\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu, za podstatné v zmysle úpravy obsiahnutej v §\n373 a nasl. ObZ považoval preukázanie splnenia všetkých atribútov náhrady škody (vznik škody a jej\nvýška, porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, kauzálny nexus) a to, že žalovaný v konaní neuniesol\ndôkazné bremeno vo vzťahu k svojej obrane (liberačné dôvody) voči uplatneným nárokom žalobcu,\npričom zodpovednosť žalovaného za škodu má objektívny charakter.\n3. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom\nč. k. 43Cob/61/2023-465 zo dňa 14. septembra 2023 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil z\n\ndôvodu jeho vecnej správnosti (§ 387 ods. 1 CSP), stotožniac sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením\n(§ 387 ods. 2 CSP).\n4. Odvolací súd zdôraznil, že preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne z dôvodov uvedených\nžalovaným v odvolaní, a to podľa obsahového vymedzenia tvrdených nesprávností. Dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu titulom náhrady škody vyhovel. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa odvolací súd ďalej vyjadril aj k tým odvolacím námietkam a argumentom žalovaného,\nktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodil z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolaciemu súdu navrhol,\naby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Podľa dovolateľa bolo vo veci potrebné vyriešenie otázok, ním označených ako kruciálnych, týkajúcich\nsa: (a) riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, (b) toho, čo je možné\npovažovať za riadne a najmä včasné oznámenie vád ako aj s tým spojené uplatnenie si nárokov z\nvád a (c) spoluzodpovednosti žalobcu ako objednávateľa (diela) za prípadnú škodu porušením jeho\nzakročovacej povinnosti, s nemožnosťou priznania mu (nároku) podľa § 384 ods. 1 ObZ (ďalej tiež\n„otázka a, b, c“).\n7. Dovolateľ namietanú vadu zmätočnosti podľa ust. § 420 písm. f) CSP videl v tom, že odvolací súd,\naplikujúc ustanovenia § 550 ObZ a § 384 ods. 1 ObZ, sa pri odôvodnení právneho posúdenia veci\nviac sústredil na výklad § 550 ObZ „s odignorovaním tvrdenej nesplnenej povinnosti žalobcu, ktorú\nmu zákon ukladá v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka.“ Podľa dovolateľa mal žalobca\nmožnosť „jednoduchým spôsobom zakročiť (zastaviť práce, neprijať poškodené balíky a pod.) tvrdenej\nškode zabrániť, resp. znížiť jej výšku.“ Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu mala byť „absencia odôvodnenia pri posudzovaní následkov prechodu nebezpečenstva škody na\nzhotovovanej veci podľa § 542 ods. 2 v spojení s § 443 Obchodného zákonníka v priebehu vykonávania\ndiela.“ S tým súviselo aj nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného týkajúcou výsluchov svedkov\nW., W., Y., tiež znalca Ing. Gálika, z ktorých malo podľa dovolateľa vyplývať, že sa „v priebehu\nvykonávania diela v rozsahu mesiacov jún až august 2020, t.j. 90 dní! mali vyskytovať balíky senáže,\nktoré boli viditeľne potrhané, čo ..... bolo zistiteľné okamžite pri prevzatí balíkov... . Odvolací súd\naj súd prvej inštancie absolútne odignorovali túto argumentáciu ... tieto poškodenia balíkov neboli\nriadnym spôsobom reklamované počas vykonávania diela...“. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia videl dovolateľ aj pri posudzovaní otázky, „či boli tvrdené vady diela zo strany žalobcu\nuplatnené včas s poukazom na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Taktiež dovolateľ namietol, že\npre ustálenie vzniku škody a jej výšky mal súd za dostatočnú „reprezentatívnu vzorku“, avšak nezobral\ndo úvahy vyjadrenie znalca, že nemôže vylúčiť, že sú „ostatné balíky v poriadku“.\n8. Podľa dovolateľa sa súdy k vyššie uvedeným, pre vec rozhodným aspektom buď nevyjadrili,\nalebo sa k nim vyjadrili len stroho, nedostatočne a bez bližšieho zdôvodnenia. Závery súdov oboch\nnižších inštancií sú taktiež vnútorne rozporné, odvolávaním sa na znalecký posudok a „odignorovaním“\nsvedeckých výpovedí a výpovede znalca, ich dovolateľ považuje taktiež za nepresvedčivé a pri\nžiadnej možnej interpretácii z nich nie je zrejmé, ako sa vysporiadali s „rozhodnými aspektmi sporu“.\nTým podľa dovolateľa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces; tu poukázal na\nním nešpecifikovanú judikatúru a citáciu z konštatovania „tvorcov CSP“ k odôvodňovaniu súdnych\nrozhodnutí.\n9. Dovolateľ vadu nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP vymedzil ako „nesprávne právne posúdenie aplikácie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka“. Vo\nvšeobecnosti poukázal na účel tohto zákonného ustanovenia a ďalej uviedol, že „(v) danom prípade\nvykonával konateľ žalobcu aj jeho zamestnanec W. dennodennú kontrolu vykonávania prác a napriek\ntejto skutočnosti nevykonal žiadne opatrenie na zamedzenie vzniku ním tvrdenej škody, čo navodzuje\ndojem, že išlo o vopred premyslený postup, kde jednak nezaplatil za vykonané práce a naviac si celú\nprodukciu po tom ako si na obrobené pozemky uplatnil dotáciu od PPA uplatnil s domnelou škodou\nvoči žalovanému. Je zrejmé, že u žalobcu ide o osoby, ktoré sa poľnohospodárskej výrobe venujú\ndlhší čas a preto, je zrejmé, že mohli uskutočniť opatrenie - požiadať o nevykonanie prác v rozpore s\npostupmi, odmietnutie prijatia poškodených balíkov, a pod. Žiadne z týchto opatrení žalobca nevykonal\na cielene si po skončení prác zo strany žalovaného tieto následne reklamoval aj keď počas celej doby\nvykonávania kontroloval. Ak teda ohrozený (ten, komu hrozí škoda) neurobil opatrenia proti hroziacej\nškode (resp. proti jej zamedzeniu, resp. jej výške) vyplývajúce zo zakročovacej povinnosti (poruší\nprevenčnú povinnosť), povinná osoba nemusí nahradiť škodu alebo jej časť.“\n\n10. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nnetrpí žiadnymi vadami, ktoré namieta dovolateľ, pričom výhradne na ňom spočívala zákonná povinnosť\nuviesť skutkové tvrdenia dôležité pre jeho obranu a podoprieť ich dôkazmi. Obrana dovolateľa je opäť\nlen všeobecná, bez konkretizácie a podopretia relevantnými dôkazmi a argumentmi. Podľa žalobcu je\nnapadnutý rozsudok riadne odôvodnený a dovolateľ námietku nesprávneho právneho posúdenia veci\nnevzniesol kvalifikovaným spôsobom, t.j. v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s\nvymedzením toho, v čom spočíva jeho nesprávnosť. Napadnuté rozhodnutie nespočívalo na posúdení\nveci podľa § 384 ods. 1 CSP, pričom nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom\nlen vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby dovolací\nsúd dovolanie odmietol, alternatívne dovolanie zamietol a priznal mu proti žalovanému náhradu trov\ndovolacieho konania.\n11. Dovolateľ dovolaciu repliku nepodal, dňa 06.08.2024 doručil súdu oznámenie z 05.08.2024 o\nodvolaní plnej moci pôvodnému zástupcovi a doložil nové splnomocnenie na zastupovanie v konaní zo\ndňa 01.08.2024, udelené advokátskej kancelárii označenej v záhlaví tohto uznesenia.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas\n(§ 427 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§\n429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou) dospel\nk záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP).\nK právnej úprave prípustnosti dovolania (§ 419 a nasl. CSP)\n13. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne\nvymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n14. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces\n15. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. Podľa ustanovenia § 431 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie v čom spočíva táto vada.\n17. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n18. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n19. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\nK námietke porušenia práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP)\n20. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko\nmu ako žalovanému odvolací súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tvrdenej\nvade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP malo dôjsť v dôsledku toho, že sa\nodvolací súd dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami a tiež tým, že pri rozhodovaní neprihliadol na\nviaceré vykonané dôkazy.\n21. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v prípade,\nak miera porušenia procesných práv strany ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu,\nnadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi\n\nprocesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, sú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces\na nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce konanie súdov.\n22. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 <http://merit.slv.cz/I.US46/05>). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,\nale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05 <http://\nmerit.slv.cz/II.US78/05>). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd\nmusí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07 <http://merit.slv.cz/\nII.US76/07>).\n23. Dovolací súd v súvislosti s namietanými nedostatkami týkajúcimi sa neprihliadnutia na niektoré\ndôkazy, resp. hodnotenia vykonaných dôkazov uvádza, že súd ich hodnotí podľa svojho uváženia v\nzmysle zákona (§ 191 ods. 1 CSP). Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto\nzásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a\ndôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok\nhodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. Pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov\nvyhodnotil nesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná\nskutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné.\n24. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak\ndovolací súd takúto vadu v danom prípade nezistil. Z podrobných odôvodnení rozhodnutí oboch\nsúdov nižších inštancií vyplýva, ktoré dôkazy boli k tvrdeniam strán vykonané, z ktorých dôkazov pri\nrozhodovaní vychádzali a ako ich vyhodnotili, ako boli posúdené podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti súdy považovali za preukázané a ktoré nie a následne ako vec právne\nposúdili. To, že sa dovolateľ v danom prípade s hodnotením dôkazov vykonaných súdmi nižších inštancií\nnestotožnil, že z týchto dôkazov sám vyvodzoval iné skutkové a následne právne závery, bez ďalšieho\nneznamená, že došlo k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n25. Konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom je potrebné z hľadiska predmetu konania\npovažovať za jeden celok (IV. ÚS 489/2011), a to sa týka tak konania predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov prvej inštancie\nv takom prípade, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bol ako vecne správny potvrdený\nrozsudok súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP), pričom odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS\n372/08, IV. ÚS 350/09).\n26. Rozhodovanie o vedení konania, o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a akým spôsobom,\nnáleží výhradne súdu. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a\nčo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Ak nie je spôsob\nvykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 ods. 2 veta druhá CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Pokiaľ je uvedená právna úprava zo\nstrany súdu dodržaná, ako tomu bolo aj v tu preskúmavanom prípade, potom samotný výsledok takého\nlegálneho procesného postupu súdu, a to konkrétne skutkové zistenia a závery získané dokazovaním,\nnemôžu byť v konaní neúspešnou stranou spochybňované prostredníctvom námietky zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n27. Inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými možno za stanovených\npodmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z hľadiska jeho prípustnosti,\nako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie vád zmätočnosti a nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového konania. Vady\nvyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie práva na súdnu\nochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv\nstrany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia (vrátane spektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú sa primárne ako\ndeficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv. opomenutých\ndôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení konečného\nrozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na jednej strane\na vykonanými dôkazmi na strane druhej.\n28. Najvyšší súd (obdobne aj Ústavný súd SR) už ustálene judikuje, že súčasťou práva na spravodlivé\nsúdne konanie nie je právo strany, aby všeobecný súd prijal jej hodnotenie dôkazov alebo vykonal\nvšetky ňou navrhnuté dôkazy, len v prípade ich nevykonania je povinný tento svoj postup v konečnom\nrozhodnutí primerane odôvodniť. Avšak len bežná polemika strany so skutkovým názorom alebo s\npostupom súdu pri vykonávaní dokazovania spravidla nezakladá vadu, ktorá by zasahovala do práva\nna spravodlivý proces.\n29. V danom prípade za vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\nsúdy oboch nižších inštancií, napriek námietkam dovolateľa vo väzbe na výsluchy svedkov a súdneho\nznalca Ing. Gálika, vo vzťahu k ustáleniu vzniku a výšky škody považovali za dôkazne akceptovateľnú,\nresp. za dostatočnú (len) „reprezentatívnu vzorku“ zmluvného plnenia, keď podľa dovolateľa mohli\nbyť ostatné „balíky v poriadku“. Tu dovolací súd primárne poukazuje na § 442 CSP, podľa ktorého\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Pre odvolací súd súčasne podľa § 383\nCSP platí, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov,\nak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie bez zopakovania, resp. doplnenia dokazovania. Rozhodujúci teda\nbol skutkový stav zistený a uzavretý v konaní pred súdom prvej inštancie. Ten vo svojom rozhodnutí\nokrem iného uviedol (ods. 18 odôvodnenia), že podľa výpovede znalca doc. Ing. Branislava Gálika,\nPhD. (ďalej tiež znalec“), „rozbor uskutočňoval na vzorke balíkov, ktorá bola reprezentatívnou vzorkou\na osobne navštívil farmu žalobcu. Vyjadril sa, že i obhliadkou vizuálnou a senzorickou bolo zrejmé\nz obhliadky na mieste samom, že výsledné produkty - balíky sena a senáže nevykazujú náležitú\nkvalitu, a to i z dôvodu výtoku silážnych štiav.“ Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že išlo o odborné\nodbery vzoriek štátnymi ústavmi ako podklad pre znalecký posudok, pričom znalec výšku škody určil\npodľa trhových cien „a odzrkadľovala počet balíkov, kvalitu senáže a zapracované produkty“. Súd\nprvej inštancie sa vyjadril (ods. 19) aj k obrane žalovaného (totožnej s jeho odvolacími a dovolacími\nnámietkami) so záverom, že oproti záverom znaleckého posudku, táto obrana zostala len v rovine\nnepreukázaných tvrdení. Odvolací súd na uvedené nadviazal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\n(ods. 23 - 26), keď po podrobnej rekapitulácii výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej\ninštancie konštatoval, že „dňa 03.07.2020 žalobca vytýkal žalovanému vady v súvislosti s dodávkou\nvýsledného produktu sena a senáže, a to uskladnenie balíkov sena ako i poškodenie (každého druhého)\nbalíka senáže. Následne žalobca dňa 14.08.2020 zabezpečil odobratie vzoriek ... na závere týchto\npodkladov Ing. U. I. ... vypracoval dňa 09.09.2020 zhodnotenie kvality ... Dňa 04.09.2020 žalobca emailom zaslal žalovanému vypracované Zhodnotenie kvality objemových krmív spolu s popisom vád a\nvyvolania stretnutia za účasti žalovaného, žalobcu i ďalších nezúčastnených osôb dňa 08.09.2020 pre\nzhodnotenie kvality objemových krmovín, ktoré boli dodané žalovaným pre žalobcu, kde sa žalovaný\nvyjadril, že primeranej lehote zjedná nápravu a zaujme k veci stanovisko. Dňa 09.11.2020 žalobca\nzaslal žalovanému opakovanú reklamáciu, kde uviedol, že spôsob vybavenia reklamácie, a to výmena\ntovaru nie je možná a neprichádza do úvahy, nakoľko žalobca hospodári osobitným spôsobom, a to\nekologickým spôsobom, a právo voľby nároku z (o zodpovednosti z vád) tovaru patrí žalobcovi. ....Listom\nzo dňa 13.04.2021 žalobca uplatnil voči žalovanému voľbu nárokov z vád diela tak, že požadoval v lehote\ndo 15.05.2021 odstránenie vád dodaných balíkov sena a senáže“, v špecifikovanom počte, druhu a\nkvalite s tým, že v opačnom prípade od zmluvy odstúpi, čo napokon uskutočnil listom zo dňa 19.05.2021,\ndoručeným žalovanému 20.05.2021. V ods. 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd\nodôvodnil vyčíslenie predmetnej škody v rozsahu 82 710 eur s odkazom na závery znaleckého posudku.\nUž z uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa v nadväznosti na prvoinštančné rozhodnutie detailne a\nnáležite vysporiadal s námietkami žalovaného voči zisteniam a záverom o vzniku a rozsahu škody na\nstrane žalobcu.\n30. Pokiaľ ide o námietky dovolateľa smerujúce ku samotným skutkovým zisteniam a záverom súdov\nnižších inštancií, dovolací súd pripomína, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n\n(na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie, pričom podľa ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou (tzv. skutkovým súdom), a preto sa dovolaním\nnemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a z tohto hľadiska ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania (viď 5Obdo/69/2016, publikované pod č. 25 v ZSP 3/2017).\n31. Podstatná časť dovolania, podľa jeho obsahu, smeruje práve k prehodnoteniu skutkových zistení\na záverov, ku ktorým v konaní dospel súd prvej inštancie a s ktorými sa potvrdením jeho rozhodnutia\nstotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o obranu žalovaného (ktorú argumentačne v podstatnej časti\nrovnako produkoval v prvoinštančnom, odvolacom ako aj dovolacom konaní), odvolací súd v zhode\nso súdom prvej inštancie konštatoval vo vzťahu k nej neunesenie dôkazného bremena žalovaného.\nPrimárne išlo o námietky žalovaného k hodnoteniu dôkazov a z nich vyvodeným skutkovým zisteniam a\nzáverom. Tie však, ako dovolací súd uviedol vyššie, bez ďalšieho nemôžu tvoriť predmet prieskumu v\ndovolacom konaní. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlil, že výsledok sporu súvisí\ns neunesením dôkazného bremena žalovaným, teda nedostatočným preukázaním skutkových tvrdení\nk jeho obrane voči žalobcom uplatnenému nároku (najmä ods. 49, 50 odvolacieho rozhodnutia, ods.\n25 prvoinštančného rozhodnutia). Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri rozhodovaní\nvychádza zo skutkového (nie skutočného) stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho\nhodnotenia. Odvolací súd pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody\npotvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, uviedol podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty\nstrán, ktoré dôkazy boli vykonané, ako boli vyhodnotené, zhrnul skutkový stav a tiež vysvetlil ako\nprávne vec posúdil, preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa považovať\nza nedostatočne odôvodnené a to v miere, ktorá by predstavovala zmätočnostnú vadu v zmysle ust.\n§ 420 písm. f) CSP.\n32. Vyššie uvedený záver dovolacieho súdu sa vzťahuje aj k námietke dovolateľa, že poškodenia\nbalíkov neboli riadnym spôsobom reklamované počas (v priebehu) celého vykonávania diela. Odvolací\nsúd k tejto námietke v ods. 51 uviedol relevantnú právnu úpravu a okrem iného dostatočne a zreteľne\nvysvetlil, že „povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu vady diela, žalobcovi vznikla až po odovzdaní\ncelého predmetu diela (562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Preto, ak žalobca po odovzdaní predmetu\ndiela zabezpečil odobratie vzoriek a vypracovanie zhodnotenia kvality objemových krmovín, je potrebné\ntakýto postup žalobcu hodnotiť ako zariadenie prehliadky diela, a teda ak vady oznámil žalovanému\nemailom 04.09.2020, šlo o oznámenie vád bez zbytočného odkladu potom, čo ich mal žalobca zistiť\npri vynaložení odbornej starostlivosti pri zariadení prehliadky diela. Rovnako takýto postup spĺňa aj\noznámenie vád bez zbytočného odkladu potom, čo ich objednávateľ zistí, pričom žalobca ich zistil na\nzáklade vypracovaného zhodnotenia kvality objemových krmovín. Navyše, v konkrétnych okolnostiach\nsúdenej veci ani prípadné oneskorené splnenie notifikačnej povinnosti žalobcom, by v zmysle § 428 ods.\n3 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaného nezbavovalo zodpovednosti za vady diela,\nkeďže vady sena a senáže boli dôsledkom skutočností (nesprávny technologický postup a realizácia\nprác), o ktorých žalovaný ako zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase dodania diela“. Odvolací súd\npreto prijal záver, že žalobca svoju notifikačnú povinnosť týkajúcu sa oznámenia vád diela splnil včas.\nNie je teda opodstatnené tvrdenie dovolateľa, že by odvolací súd jeho argumentáciu a dôkazy „úplne\nodignoroval“. Dovolateľ si v tomto smere zamieňa ním ponúkaný vlastný náhľad na zistený skutkový\nstav vo veci a jeho právne posúdenie súdmi oboch inštancií, s vadou nedostatočného odôvodnenia\nrozhodnutia (čo sa však netýka veci tu posudzovanej). Dovolací súd taktiež dodáva, že podľa ustálenej\njudikatúry najvyššieho súdu ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci zmätočnostnú vadu v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP nezakladá (R 24/2017).\n33. Pokiaľ ide o ďalšiu dovolateľovu námietku absencie odôvodnenia „pri posudzovaní následkov\nprechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci podľa § 542 ods. 2 v spojení s § 443\nObchodného zákonníka v priebehu vykonávania diela“, tu dovolací súd opätovne poukazuje na\nodvolacím súdom zreteľne vyjadrené závery založené na rozhodnom momente odovzdania predmetu\ndiela v celku, po skončení jeho vykonávania zhotoviteľom. Dovolateľom nastolenú otázku prechodu\nnebezpečenstva škody na zhotovovanej veci pritom odvolací súd z hľadiska namietaného splnenia\nzákonných náležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia „neignoroval“, len ju nepovažoval v\nokolnostiach tu posudzovanej veci za relevantnú. Vyplýva to jasne z ods. 47 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý k tejto argumentácii žalovaného vysvetlil vo všeobecnosti podstatu\nprávnej úpravy prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci (§ 542 ods. 2 v spojení s §\n443 ods. 1 ObZ) s tým, že tento prechod neznamená, že zhotoviteľ nebude zodpovedať za škodu,\nktorá vznikla, resp. vznikne v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu\ns objednávateľom, alebo že by takáto zodpovednosť zhotoviteľa zanikla. Odvolací súd ďalej uviedol,\n\nže: „Zhotoviteľ preto aj po prechode nebezpečenstva zodpovedá za škodu, ktorá vznikla, resp. vznikne\nv príčinnej súvislosti s porušením jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu s objednávateľom, a to bez\nohľadu na to, kedy sa táto škoda prejaví. V súdenej veci žalobcovi škoda vznikla porušením povinnosti\nžalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo riadne, keď žalovaný nedodržal požadovanú technologickú\ndisciplínu, ako napr. nesprávne zvolený termín kosby, nesprávne nastavená výška kosenia, nesprávne\nnastavená a obsluhovaná technologická linka počas balíkovania a následne obaľovania balíkov\nochrannou fóliou a pod, čo žalobca ako dôkazom podoprel Zhodnotením kvality objemových krmív\nvypracovaných dňa 03.09.2020 Ing. U. I., MIKROP SLOVENSKO s.r.o., Čebín a Znaleckým posudkom č.\n4/2020 znalca Ing. Branislava Gálika, PhD., a preto nemohla byť úspešná obrana žalovaného s ohľadom\nna úpravu prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci.“ Tu dovolací súd zdôrazňuje, že iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).\n34. K poslednej námietke dovolateľa, podľa ktorej sa súdy nižších inštancií nedostatočne vyjadrili k\njeho obrane založenej na tvrdení o nesplnení zakročovacej povinnosti žalobcu v zmysle § 384 ods. 1\nObZ, ako dôvode vylúčenia povinnosti žalovaného nahradiť mu uplatnenú škodu buď v celku, alebo\nso znížením tejto náhrady, dovolací súd uvádza, že ani v tejto časti nezistil prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania vyvodzovaného z § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na prvotnú\nobranu žalovaného voči uplatnenému nároku v jeho odpore proti platobnému rozkazu vydanému v\nupomínacom konaní, v ktorej nesplnenie prevenčnej povinnosti na strane žalobcu ako poškodeného\nvôbec neuvádzal. Tejto otázky sa dotkol až v následnom konaní, keď v záverečnej reči na pojednávaní\ndňa 09.02.2023 pred súdom prvej inštancie uviedol, že „...už pri zvoze jednotlivých balíkov, sa na týchto\nvyskytovali vady, následne takéto balíky boli uskladnené v areáli žalobcu čím nebezpečenstvo škody\nprešlo na žalobcu. Poukazujem tiež na ustanovenie § 382 Obchodného zákonníka v tej súvislosti, že\npovinnosťou žalobcu bolo predchádzať škodám.“ Žalovaný napokon až v odvolaní proti rozsudku súdu\nprvej inštancie rozvinul v časti obdobnú argumentáciu (ods. 5 a 15 odvolania) a to tak, že vo väzbe\nna úpravu spôsobu vykonávania diela v zmysle § 550 ObZ (zakotvujúcom kontrolné a ďalšie práva\nobjednávateľa voči zhotoviteľovi) uviedol, že žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy až po vykonaní\nvšetkých prác s tým, že ak žalobca vedel už skôr o údajnej nekvalite, „... tak v zmysle prevenčnej\npovinnosti predchádzať škodám podľa ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka bol povinný vykonať\nopatrenia na jej odvrátenie alebo zmiernenie, napr. mohol využiť svoju zákonnú možnosť podľa § 550\nobchodného zákonníka, pozastaviť práce a pod.“ Ďalej uviedol, že žalobca „...vyčkával s riadnym\nuplatnením nároku z domnelých vád až po ukončení a nekonal tak v súlade s ustanovením § 562 ods.\n2 Obch. Z. a tieto neoznámil bezodkladne po ich zistení a tým zároveň konal v rozpore s ustanovením\n§ 384 Obch. Z.“\n35. K týmto námietkam žalovaného sa odvolací súd v napadnutom rozsudku vyjadril (ods. 38 a\nnasl. odôvodnenia), pričom nadviazal na závery prvoinštančného rozhodnutia, podľa ktorých v konaní\nnebola obrana žalovaného preukázaná, vrátane jeho tvrdení, že škodu v dôsledku poškodenia balíkov\nsenáže spôsobil žalobca, pričom súd prvej inštancie celú obranu žalovaného „považoval za účelovú, bez\npreukázania skutkových tvrdení zodpovedajúcimi dôkazmi“ a vo výsledku na ňu neprihliadol. Odvolací\nsúd (v ods. 35) z hľadiska svojho procesného postupu a rozhodovania v odvolacom konaní náležite\nvysvetlil, že účelom odvolacieho konania nie je opakovanie celého procesu vykonaného pred súdom\nprvej inštancie, ale posudzovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a\nto výlučne v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania. Práve v rámci týchto, samotným žalovaným formulovaných odvolacích\ndôvodov, za aplikácie systematického, jazykového a teologického výkladu vysvetlil význam úpravy\nobsiahnutej v ustanovení § 550 ObZ a konštatoval (ods. 39, 40, 41), že zo zákonom priznaného\noprávnenia (objednávateľa) nie je možné urobiť povinnosť, pretože by to znamenalo, že objednávateľ\nbude negatívne postihnutý za nevyužitie práva, čo je neprípustné. Za podstatnú považoval zákonnú\npovinnosť žalovaného ako zhotoviteľa postupovať pri vykonávaní diela s požadovanou odbornou\nstarostlivosťou, čo nemožno nahrádzať vynucovaním práva žalobcu ako objednávateľa kontrolovať\nvykonávanie diela. V nadväznosti na to odvolací súd prijal záver (ods. 42) o nedôvodnosti námietky\nžalovaného, že žalobca nesplnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať hroziacim škodám, „ak správou\nzo dňa 03.07.2020 súčasne sa od žalovaného nedožadoval odstránenia vád diela.“ Odvolací súd sa\nďalej (v ods. 43) vyjadril aj k posúdeniu súvisiacej odvolacej argumentácie žalovaného, týkajúcej sa\nvčasného a riadneho neoznámenia vád žalobcom, pričom vysvetlil procesné limity odvolacieho konania\nz hľadiska rozsahu a dôvodov odvolania podľa jeho obsahu. Teda v kontexte s vyššie uvedeným, pokiaľ\nžalovaný v odvolaní sám viazal aplikáciu § 384 ObZ na okolnosti a argumentáciu týkajúcu sa postupu\nobjednávateľa podľa § 550 ObZ, potom dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú jeho výhradu uvedenú\n\nv dovolaní, že sa odvolací súd „sústredil len na posúdenie aplikácie § 550 Obchodného zákonníka ako\npráva žalobcu - objednávateľa ... s odignorovaním tvrdenej nesplnenej povinnosti žalobcu, ktorú mu\nzákon ukladá v ustanovení § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka“.\n36. Dovolací súd z vyššie uvedeného nepovažuje za splnené podmienky prípustnosti dovolania v časti\ndôvodov týkajúcich sa porušenia práva strany na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), zahŕňajúceho\nv tomto prípade právo na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí (§ 220 CSP, § 393 CSP vo väzbe\nna § 378 ods. 1 CSP). Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, organicky nadväzujúc na\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, dal odpoveď na tie skutkové a právne otázky, ktoré boli pre rozhodnutie\nvo veci podstatné, pričom dostatočne reagoval aj na odvolacie námietky (§ 387 ods. 3 CSP, § 393 ods.\n3 CSP), a to v tom rámci ako ich žalovaný sám vymedzil a odôvodnil v podanom odvolaní. Žalovaný\nteda dostal v zmysle zákonnej úpravy zodpovedajúcu odpoveď aj na otázky, ktoré on sám vo svojom\ndovolaní označil za kruciálne (otázky a, b, c). Len to, že sa žalovaný so zisteniami, závermi a posúdením\nveci oboma súdmi nižších inštancií nestotožnil,)resp. že tieto súdy nevychádzali z právneho názoru\nponúkaného žalovaným, zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 CSP)\n37. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená.\n38. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a\nnáležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného\nprávneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania.\n39. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie\nskutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená\nv dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Dovolateľ musí uviesť, v čom spočíva\nnesprávnosť jej riešenia a ako mala byť správne riešená.\n40. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej\nneviedlo ku kľúčovým záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v\npriebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n41. Nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ odôvodnil s poukazom na § 432 CSP tak, že ide\no „nesprávne právne posúdenie aplikácie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka“. Podľa dovolateľa,\nak nebola zo strany žalobcu splnená zakročovacia povinnosť, nemôže mu byť priznaná náhrada\nškody. Dovolateľ na odôvodnenie prípustnosti tohto dovolacieho dôvodu stručne opísal všeobecnú\ncharakteristiku ustanovenia § 384 ods. 1 ObZ, jeho účel a väzbu na všeobecnú prevenčnú povinnosť (§\n415 OZ, § 376 ObZ, § 382 ObZ) a ďalej v kontexte daného sporu opísal konkrétne skutkové okolnosti a\npopis konania žalobcu (viď celú argumentáciu dovolateľa citovanú v ods. 9 tohto uznesenia). Zopakoval,\nže ak teda ohrozený (ten, komu hrozí škoda) neurobil opatrenia proti hroziacej škode (resp. proti jej\nzamedzeniu, resp. jej výške) vyplývajúce zo zakročovacej povinnosti (poruší prevenčnú povinnosť),\npovinná osoba nemusí nahradiť škodu alebo jej časť.\n42. Dovolateľ však v podanom dovolaní neformuloval žiadnu kľúčovú právnu otázku, ktorú by mal\nv danom prípade ako doposiaľ nevyriešenú zodpovedať dovolací súd, pričom neboli splnené kritériá\nprípustnosti dovolania podľa § 432 CSP. Dovolací súd v súvislosti s uvedeným záverom zdôrazňuje,\nže dovolateľ v prvej časti svojho dovolania, týkajúceho sa zmätočnostných vád (§ 420 písm. f/ CSP),\npovažoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho za nedostatočné (nepreskúmateľné), a\n\nto aj v časti k jeho tvrdeniam o zakročovacej povinnosti poškodeného. Z hľadiska právneho posúdenia,\nktorého správnosť alebo nesprávnosť má byť predmetom vecnoprávneho prieskumu dovolacieho súdu,\nvšak už túto zmätočnosť dovolateľ (paradoxne) nevidí, a v konečnom dôsledku požaduje, aby sa napriek\nnamietanej nedostatočnosti odôvodnenia touto otázkou, namiesto odvolacieho súdu, zaoberal dovolací\nsúd. Tu dovolací súd znovu uvádza, že nie je treťou inštanciou a v dovolacom konaní nemôže nahrádzať,\nči opakovať konanie a rozhodovanie pred súdmi nižších inštancií, a to vo všetkých jeho aspektoch, resp.\npodľa predstáv dovolateľa, vrátane vyhodnocovania skutkového stavu a nového právneho posúdenia\nveci, ktoré ani v kontexte dovolacej argumentácie predostretej dovolateľom (§ 384 ods. 1 ObZ, § 415\nOZ), čiastočne odchylnej od odvolacích dôvodov (§ 384 ods. 1 ObZ vo väzbe na § 550 ObZ), nebolo\npredmetom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n43. Ďalším dôvodom neprípustnosti tejto časti dovolania je to, že na právnom posúdení z hľadiska\naplikácie § 384 ods. 1 ObZ kľúčovo nezáviselo rozhodnutie súdov oboch nižších inštancií, ktorým vo\nvýsledku priznali žalobcovi (objednávateľovi) nárok na náhradu škody voči žalovanému (zhotoviteľovi)\nv súvislosti s jeho vadným plnením diela. Súčasne dovolací súd pripomína, že nemôže dávať odpoveď\nna hypotetické, či akademické otázky, tu vychádzajúce z úpravy § 384 ods. 1 ObZ, ktorú súdy\nnižších inštancií vo vzťahu k predmetu sporu, priznanému nároku, ani priamo neaplikovali. Z ich\nodôvodnení naopak vyplýva, že s obranou proti žalobe súvisiace tvrdenia, argumentácia a dôkazy zo\nstrany žalovaného boli nedostatočné a svoje dôkazné bremeno, oproti preukázanému nároku žalobcu,\nneuniesol.\n44. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP je striktne\nlimitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom\nformulovanej právnej otázky. Z obsahu dovolania je zrejmé, že v ňom nie je špecifikovaná žiadna taká\nprávna otázka, na ktorú by mohol dovolací súd v danom prípade odpovedať. Takúto otázku ani nebolo\nmožné (namiesto dovolateľa) abstrahovať z príslušnej časti dovolania (čl. VIII, body 22 až 26). Za\nrelevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP nemožno považovať ani\nargumenty žalovaného v dovolaní, z ktorých vyplýva v zásade len jeho nespokojnosť s vyvodením iných\nskutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi\nodvolacieho súdu a spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, nezodpovedá kritériám uvedeným v\nust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n45. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní kvalifikovane nevymedzil právnu otázku (§ 421 ods. 1, 432 CSP),\ndovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu (všetkých) procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,\nktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd.\n46. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn.\n2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n47. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421\nods. 1 písm. b) CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Bez uvedeného nemôže dovolací\nsúd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa. Je tak\nnepochybné, že v dovolaní žalovaného absentuje zákonom požadovaná náležitosť, t. j. dovolací dôvod\nv ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 CSP, pričom absenciu uvedeného považuje\nCSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.\n48. Podľa ust. § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n49. Podľa ust. § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolania, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n50. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420\npísm. f) CSP, ani podľa ust. 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa ust. § 447 písm.\nc) a písm. f) CSP odmietol.\n51. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd\nprvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n\n52. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Cob/61/2023", "guid": "bbb4dfd0-02bb-4a67-b10a-fd2873c323f0:aa892ca8-ef4f-4385-a882-c134d70292da", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "45d21b50-e08b-4dd0-97ce-31c544c6c6c6:215316d0-7c97-4618-8951-00056cf2474c", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/6/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Cb/6/2021 z 21. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/45d21b50-e08b-4dd0-97ce-31c544c6c6c6:215316d0-7c97-4618-8951-00056cf2474c"}], "citovane_v": [{"guid": "dcf3c983-634a-444e-94cc-1913536f3833:99fd173d-3ea6-43e3-8e8b-cd95e8c1fbae", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122287291.4", "spisova_znacka": "68Cb/101/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/101/2023 z 21. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122287291.4"}]}